KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 9. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/179/2012 z 18. 9. 2013

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. marca 2014, sp. zn. 3Sžf/136/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201367.1 (11. 03. 2014). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. septembra 2013, sp. zn. 1S/179/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012201367.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/179/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201367
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201367.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: UP
LINE, s.r.o., IČO: 36746355, Černicová 6, Bratislava, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou
JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2 Bratislava proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1020506/1/941385/2012/5051-r zo dňa 23.4.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.7.2012 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/941385/2012/5051-r zo dňa 23.4.2012
v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č.
9313401/1654/2012/Bla zo dňa 16.1.2012. V žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán Daňový
úrad Trenčín, pobočka Prievidza dodatočným platobným výmerom v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty
v sume XX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 a určil vlastnú daňovú povinnosť za
zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 vo výške X.XXX,XX €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného tak, že odvolaním
napadnutý dodatočný platobný výmer podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. (ďalej len zákon o správe
daní) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), potvrdil.
Žalobca v žalobe tvrdí, že daňový úrad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009. O výsledku tejto
kontroly vyhotovil protokol č. 675/320/436/2011/Bla zo dňa 3.1.2011, ktorý bol prerokovaný a doručený
dňa 28.1.2011. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona o DPH. Na základe výsledkov daňovej
kontroly vydal daňový úrad dňa 4.2.2011 Dodatočný platobný výmer č. 675/230/7663/11/Bír, ktorý bol
žalobcovi doručený dňa 12.2.2011 (ďalej len „pôvodný dodatočný platobný výmer“). Žalobca sa voči
pôvodnému dodatočnému platobnému výmeru odvolal a Finančné riaditeľstvo SR zrušilo odvolaním
napadnuté rozhodnutie daňového úradu a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad
vykonal v rámci daňového konania ďalšie dokazovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho
orgánu v zmysle § 48 zákona o správe daní, na základe čoho vydal Dodatočný platobný výmer č.
9313401/1654/2012/Bla zo dňa 16.1.2012. Podľa žalobcu v zmysle ust. § 15 ods. 13 zákona o správe
daní však bola daňová kontrola už ukončená. Daňovú kontrolu skončenú dňom 28.1.2011 podľa žalobcu
nie je možné ďalej vykonávať, teda ani dopĺňať dôkazy, ktoré správca dane môže vykonávať len v
rámci daňovej kontroly. Žalobca nesúhlasí so závermi Finančného riaditeľstva, podľa ktorého správca



dane nevykonával ďalšiu daňovú kontrolu, potom, čo žalovaný zrušil pôvodný dodatočný platobný výmer
a správca dane vykonával ďalšie konanie v súlade s ust. § 48 ods. 5 zákona o správe daní, počas
ktorého preveroval zistenia, ku ktorým bol zaviazaný odvolacím orgánom. Podľa žalobcu žalovaný
dospel na základe nesprávneho výkladu ust. § 48 ods. 5 zákona o správe daní k nesprávnemu právnemu
záveru, že daňový úrad bol na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva oprávnený pokračovať v
ďalšom daňovom konaní vykonávaním nových dôkazov, i napriek absencii zákonnej úpravy, ktorá by
vykonávanie nových dôkazov v tomto štádiu konania výslovne pripúšťala.

Žalobca sa domnieva, že nezákonnosť konania daňového úradu spočíva aj v nesprávnej aplikácii ust. §
30a zákona o správe daní na predmetné daňové konanie., pretože v zmysle ust. § 44 ods. 6 v spojení s
ust. § 15 ods. 13 zákona o správe daní, je správca dane zo zákona povinný vydať platobný výmer alebo
dodatočný platobný výmer v lehote do 10 dní odo dňa skončenia daňovej kontroly.

Žalobca tiež považuje konanie správcu dane spočívajúce v spojení daňového konania - daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 s daňovým konaním - daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie
IV. štvrťrok 2009 do jedného konania, za nezákonné. Žalobca ďalej uviedol, že z ust. § 11 ods. 1 a 2
zákona o správe daní (č. 511/1992 Zb.) je zrejmé, že ústne pojednávanie je možné viesť a teda zápisnicu
o pojednávaní vyhotoviť len pre jedno samostatné daňové konanie. Správca dane preto nebol oprávnený
uskutočniť jedno ústne pojednávanie pre viaceré daňové konania a ústne pojednávania, o ktorých boli
spísané zápisnice č. 675/320/77721/2001/Bla a č. 675/320/105303/2011/Bla, ako aj dodatočný platobný
výmer a rozhodnutie žalovaného, vydané na podklade týchto pojednávaní, za uskutočnené a vydané v
rozpore so zákonom o správe daní.

Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie správcu dane, že práce dodané pre spoločnosť SUNEDU, s.r.o.
nezodpovedajú skutočnosti, teda neboli vykonané dodávateľom X. K., BAU SHOP CONSTRUCT &
WORK, nemá základ v právnom poriadku a ani vo vykonanom dokazovaní, pretože:

1/ bolo jednoznačne preukázané, že žalobca mal so spoločnosťou SUNEDU, s.r.o. uzavretú Zmluvu
o dielo č. X-XX/XXXX (XX-XX/XXXX), predmetom ktorej bola aj realizácia výstavby predmetnej
nehnuteľnosti - rodinného domu Ľ. K. XX, Z.

2/ bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť sa na adrese skutočne nachádza

3/ bolo preukázané, že dodávateľ spoločnosť SUNEDU s.r.o. vystavenie faktúr č. XXXXX, XXXXX
a XXXXX, ktoré boli predmetom preverovania potvrdil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že medzi
žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou SUNEDU, s.r.o. ako zhotoviteľom bola uzatvorená
zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zadanie vykonania diela. Konanie spoločnosti SUNEDU s.r.o.
ohľadne zadania vykonania diela tretej osobe (svojmu dodávateľovi) je bez akejkoľvek pochybnosti v
súlade so zákonom. Skutočnosť, kto a akým spôsobom vykonal v subdodávke dielo pre zmluvného
partnera žalobcu (teda pre spoločnosť SUNEDU s.r.o.) nemá v danom prípade vzhľadom na jeho reálnu
existenciu (diela) - nehnuteľnosti, žiaden vplyv na vznik nároku na odpočet DPH.

Podľa žalobcu akékoľvek úvahy správcu dane o platnosti alebo neplatnosti akýchkoľvek právnych
úkonov urobených X. K., pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol X. K. pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, sú právne irelevantné.

Žalobca je ďalej názoru, že z ust. § 71 zákona o DPH nevyplýva, že by podstatnou náležitosťou faktúry
bola príloha s prípadným rozpisom jednotlivých služieb a tovarov poskytnutých a dodaných dodávateľmi,
resp. subdodávateľmi, preto predmetné faktúry predložené žalobcom vystavené v súlade s ust. § 71
ods. 2 písm. f) zákona o DPH, keď neobsahovali prílohu s položkovým rozpisom dodaných tovarov
a poskytnutých služieb, nemôže mať vplyv na právo na odpočet dane uplatnený zo strany žalobcu.
Predmetné faktúry obsahovali množstvo a druh dodaného tovaru, resp. rozsah a druh dodanej služby, s
odkazom na konkrétne ustanovenie Zmluvy o dielo č. X-XX/XXXX, z ktorého je zrejmé, že predmetom
fakturácie boli priame náklady dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3 (t.j. náklady na realizáciu diela - stavby



Ľ.K. XX v Z. podľa projektovej dokumentácie) a provízia podľa čl. VII. ods. 3 (t.j. 1,5 % z objemu týchto
nákladov, resp. investícií).

Žalobca je názoru, že v celom rozsahu vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno. Podľa neho
je neprijateľné, aby odpočítanie DPH na vstupe správcom dane, bolo podmienené preukázaním
skutočností, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby zúčastnené na transakcii, pričom nie je možné
od žalobcu žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho subdodávateľov
(rozsudok NSSR 3Sžf 1/2011). Ak správca dane spochybňuje skutočnosť, či predmet plnenia
fakturovaný žalobcovi faktúrami č. XXXXX, XXXXX a XXXXX bol skutočne poskytnutý spoločnosťou
SUNEDU s.r.o., pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že konateľ tejto spoločnosti, ako
zmluvného dodávateľa žalobcu vystavenie týchto faktúr ako i dodanie plnení týmito fakturovaných
priamo potvrdil, je na správcovi dane, aby v rámci svojho dôkazného bremena toto tvrdenie žalobcu
vyvrátil, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalobca má za to, že postup daňového úradu po
zrušení pôvodného dodatočného platobného výmeru nie je v súlade so zákonom o správe daní a s
Ústavou SR, vrátane vydania dodatočného platobného výmeru, ako aj postup finančného riaditeľstva,
ktoré svojim rozhodnutím takýto postup daňového úradu a jeho rozhodnutie potvrdilo, je v rozpore so
zákonom. Žalobca preto žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.4.2012
č. 1020506/1/941385/2012/5051-r a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín, pobočka
Prievidza zo dňa 16.1.2012 č. 9313401/1654/2012/Bla a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.9.2012 uviedol, že správca dane pri dokazovaní postupuje
podľa § 29 ods. 1 - 4 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý neobmedzuje výkon dokazovania na daňovú
kontrolu. Ak správca dane doplnil dokazovanie v ďalšom konaní na základe rozhodnutia odvolacieho
orgánu, postupoval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. Žalovaný postupoval podľa § 48 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb., keď zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Všetky skutočnosti uložené odvolacím orgánom, zistené v daňovej kontrole, v daňových
konaniach ako aj skutočnosti zistené v ďalšom konaní z vlastného podnetu správcu dane, mali byť
podkladom pre nové rozhodnutie vydané v súlade s § 30 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane konal
podľa rozhodnutia žalovaného, právnym názorom žalovaného bol viazaný, a preto jeho postup nebol v
rozpore so zákonom, ako nesprávne tvrdí žalobca.

Žalovaný považuje postup správcu dane, keď v rámci jedného ústneho pojednávania spíše jednu
zápisnicu, v ktorej zaznamená skutočnosti týkajúce sa viacerých zdaňovacích období, v súlade so
zásadou hospodárnosti a efektívnosti ako aj s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane zistil, čo žalobca nepopiera, že spoločnosť SUNEDU s.r.o.
osobne nevykonávala práce na stavbe rodinného domu a nevykonávala ani iné činnosti, ku ktorým
sa zaviazala v zmluve, napríklad neviedla stavebný denník. Z uvedeného dôvodu preto správca dane
preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov pod dodávateľom X. K.. Faktúry predložené žalobcom
odkazovali na ustanovenia zmluvy, ktoré nekorešpondovali s dodanými zdaniteľnými obchodmi
žalobcovi v predmetnom zdaňovacom období. Provízia podľa zmluvy bola stanovená percentom a nie je
zrejmý základ zrealizovaných poddodávok (zo žiadnych predložených dokladov v spise) a z ktorých mala
byť určená. Vzhľadom k tomu, že vo faktúre neboli uvedené konkrétne zdaniteľné obchody, z ktorých
by bolo možné identifikovať fakturované dodávky, správca dane umožnil nahradiť konkrétne chýbajúce
údaje žalobcovi predložením príloh (napríklad dodacie listy), z ktorých by bolo možné fakturované
dodávky konkretizovať. Žalobca túto možnosť nevyužil, nedostatok neodstránil, čím predložené faktúry
nenaplnili podmienku stanovenú v § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH. Správca dane preveroval skutočné
zdaniteľné obchody vykonávané na stavbe Ľ.K. XX, Z., podľa LV č. XXXX, vyhodnotil jediný existujúci
stavebný denník vedený spoločnosťou Palete - Stav s.r.o., Prievidza a tiež skutočných dodávateľov a
subdodávateľov na tejto stavbe a zistil, že dodávky fakturované predmetnými faktúrami, z ktorých si
žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, neboli v skutočnosti dodané.



Žalovaný nespochybňuje právne úkony vykonané X. K., pred pozbavením spôsobilosti na právne úkony
súdom. Správca dane rozsiahlym dokazovaním preukázal, že X. K. v čase uskutočnenia zdaniteľných
obchodov trpel vážnym duševným ochorením a nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania
pre spoločnosť, ani nebol schopný ovládať svoje konanie. V znaleckom posudku č. X/XXXX znalca
A.. A. Z., odbor psychiatria a A.. D. A., odbor psychiatria, vo veci vyšetrenia duševného stavu X. K.,
X. K. vypovedal: „Sám som fungoval - som ako biely kôň, musím chápať, čo to je, neviem, prečo zo
mňa robia všetci dementa. Neviem, prečo do mňa všetci hustia, robím to normálne a hotovo, inač sa
to nedá“... Na živnosť robil asi 2 roky do roku 2001 - 2002. Papierovo firma funguje doteraz. Sám
nemohol firmu zrušiť, nemal z čoho žiť. Potreboval z niečoho žiť, „oni mu povedali, že budú na neho písať
papiere, dal im pečiatku, s firmou si robili čo chceli, jemu dávali mesačne nejaké financie tak do X.XXX -
X.XXX mesačne“, vyhrážali sa mu, aby sa neprekecol, inak bude s ním zle. Žalovaný ďalej uviedol, že
správca dane a ani žalovaný nevyhlásili právne úkony X. K. za neplatné, vykonaním dokazovaním však
preukázali, že vystaveným faktúram a zmluvám chýba skutková podstata, ktorá je rozhodná pre uznanie
odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalovaný svojím konštatovaním o zneužití X. K. len vyhodnotil
zistenia týkajúce sa uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodávateľom a poddodávateľom žalobcu.

K námietke žalobcu, že Zmluva o dielo č. X-XX/XXXX bola v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení
fakturovaných žalobcovi faktúrami č. XXXXX, XXXXX, XXXXX platná a účinná, žalovaný uviedol,
že zo Zmluvou o dielo č. XX-XX/XXXX (rukou dopísané do pravého horného rohu X-XX/XXXX)
so spoločnosťou SUNRISE EDUCATION, s.r.o., Prievidza, ktorej predmetom je sprostredkovanie,
obstaranie a zabezpečenie manažérskych činností z pozície generálneho realizátora pre administratívu
v termíne od 1.8.2008 do 1.8.2009 sa podrobne vyrovnal vo svojom rozhodnutí. Nezodpovedá zásade
logického myslenia, aby dodávateľ vo svojich faktúrach uvádzal nejaké rukou dopísané číslo zmluvy,
pravdepodobne interné číslo odberateľa. Dielo v zmysle zmluvy malo byť dokončené dňa 1.8.2009.
Práce, ktoré sú predmetom fakturácie, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nie sú vykonávané
na stavbe podľa stavebného denníka spoločnosti Palete - Stav, s.r.o., Prievidza v zdaňovacom období
IV. štvrťrok 2009 a tiež nie sú fakturované spoločnosti SUNEDU s.r.o. pod dodávateľom X. K. - BAU
SHOP CONSTRUCT & WORK.

Žalovaný ďalej uviedol, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03
(Optigen), C-355/03 (Fullcrum Ellectronics) a C-484/03 (Bond House) nie je možné aplikovať na prípad
žalobcu, ktorý vedel, že spoločnosť SUNEDU s.r.o. pre neho stavebné práce nevykonávala a z výpovede
svedkov zúčastnených sa na výstavbe rodinného domu je zrejmé, že X. K. tam fyzicky nevideli, komu
sa bude fakturovať rozhodol U.. J. a nie skutočné dodanie prác. Na základe uvedeného navrhol, aby
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250k ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. §
244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.



Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.
1020506/1/941385/2012/5051-r zo dňa 23.4.2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Trenčín - pobočka Prievidza, Dodatočný platobný
výmer č. 9313401/1654/2012/Bla zo dňa 16.1.2012, ktorým správca dane nepriznal nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 a vyrubil vlastnú
daňovú povinnosť vo výške X.XXX,XX € daňovému subjektu UP LINE s.r.o. - žalobcovi potvrdil.

Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Prievidza vykonal u daňového subjektu UP LINE
s.r.o. - žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 675/320/436/2011/Bla zo dňa 3.1.2011. Protokol bol s
platiteľom DPH prerokovaný a doručený dňa 28.1.2011.

Na jeho základe správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9313401/1654/2012/Bla zo dňa
16.1.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) platiteľovi DPH - žalobcovi nepriznal nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 v sume XX.XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť
v sume X.XXX,XX €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správca dane na základe vykonanej daňovej
kontroly nepriznal platiteľovi nárok na odpočítanie DPH v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2009 vo výške
XX.XXX,XX € na základe faktúr od dodávateľa SUNEDU s.r.o., Prievidza. Išlo o nasledovné faktúry:

- č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, daňová povinnosť: XX.XX.XXXX, za plnenie Zmluvy o dielo č. X-XX/
XXXX (Ľ.K.) podľa čl. VII., priame náklady dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3, provízia podľa čl. VII. bod
3 (základ dane XXX.XXX,XX € DPH 19% XX.XXX,XX € celkom XXX.XXX,XX €).

- č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, daňová povinnosť: XX.XX.XXXX, za plnenie Zmluvy o dielo č. X-XX/
XXXX (Ľ.K.) podľa čl. VII., priame náklady dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3, provízia podľa čl. VII. bod
3 (základ dane XXX.XXX,XX € DPH 19% XX.XXX,XX € celkom XXX.XXX,XX €)

- č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, daňová povinnosť: XX.XX.XXXX, za plnenie Zmluvy o dielo č. X-XX/
XXXX (Ľ.K.) podľa čl. VII., priame náklady dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3, provízia podľa čl. VII. bod
3 (základ dane XXX.XXX,XX € DPH 19 % XX.XXX,XX € celkom XXX.XXX,- €)

Správca dane s cieľom preveriť predložené dodávateľské faktúry predvolal ako svedka U.. O. J. -
pôvodného konateľa spoločnosti SUNEDU s.r.o., ktorý dňa 9.12.2010 bol na Daňovom úrade Prievidza
vypočutý ako svedok a ktorý uviedol, že na všetky otázky správcu dane odpovie písomne do 7 dní.
Dňa 14.12.2010 bolo na Daňový úrad Prievidza doručené písomné vyjadrenie U.. O. J., ako pôvodného
konateľa spoločnosti SUNEDU s.r.o., v ktorom odpovedal na otázky správcu dane položené dňa
9.12.2010. Na otázku, či vystavil a podpísal predmetné faktúry svedok U.. O. J. uviedol, že dopytované
faktúry spoločnosti SUNEDU s.r.o. vystavil. Svedok ďalej uviedol, že predmetom Zmluvy o dielo č. X-XX/
XXXX bol záväzok zhotoviteľa: sprostredkovanie, obstaranie a zabezpečenie manažérskych činností z
pozície generálneho realizátora pre administratívu v rozsahu:

1. natipovanie vhodnej nehnuteľnosti v katastri Prievidza v rozsahu cien X.XXX.XXX,- Sk - X.XXX.XXX,-
Sk, kde po prepočítaní obstarávacej ceny na rozlohu kupovanej nehnuteľnosti, resp. pozemku nesme
presiahnuť cenu X.XXX,- Sk/m2

2. uzatvorenie kúpno-predajných zmlúv a zabezpečenie činností súvisiacich s katastrom

3. kompletizácia dokumentácie búracieho povolenia (ak je treba - iba v prípade existujúcej kupovanej
nehnuteľnosti)

4. kompletizácia dokumentácie stavebného povolenia



5. obstaranie a výber architekta a vhodného projektu (finalizácia projektovej dokumentácie k
stavebnému povoleniu)

6. realizácia odsúhlasenia stavebného projektu zabezpečená subdodávateľom, ktorá má na uvedenú
činnosť atestáciu a kvalifikáciu, odbornú spôsobilosť

7. kolaudácia, prebratie diela od subdodávateľov

8. odovzdanie diela objednávateľovi.

Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zabezpečí kvalifikovaných a odborne spôsobilých pracovníkov,
subdodávateľov na riadne a včasné splnenie diela podľa tejto zmluvy, čím nie je dotknutá jeho
zodpovednosť podľa čl. VI. tejto zmluvy.

Miesto plnenia Ľ.K. XX, Z., LV č. XXXX.

9. suma priamych nákladov je načítaná z dodávateľských faktúr a provízia je podľa Zmluvy o dielo.

Cena diela:

I.cena za vykonanie diela zhotoviteľom je predbežne určená na základe vzájomnej dohody zmluvných
strán podľa nasledovných položiek:

a) obstaranie X.XXX.XXX,- Sk

b) realizácia búrania (pokiaľ existuje nehnuteľnosť XXX.XXX,- Sk)

c) obstaranie búracej stavebnej a kolaudačnej dokumentácie: á XX.XXX,- Sk

d) verejné obstaranie architekta a projektovej dokumentácie vrátane grafickej vizualizácie XXX.XXX,- Sk

e) realizácia diela podľa projektovej dokumentácie podľa rozpočtu stanoveného projektovou
dokumentáciou.

Uvedená celková cena ako odmena zhotoviteľa je pre položky 2, 3, 4: 3 % z celkového finančného
objemu realizovaných činností najmenej však XX.XXX,- Sk.

II. splatnosť uvedenej sumy je najneskôr 30 dní od dátumu kolaudácie uvedenej nehnuteľnosti za
účelom realizácie uvedenej zmluvy o dielo v katastrálnom území projektovej dokumentácie v prospech
objednávateľa - zabezpečenie exkluzivity v prospech zhotoviteľa.

III. pre položku 5 je provízia stanovená na 1,5 % z objemu investícií

IV. zhotoviteľ i objednávateľ sú platcami DPH

U.. O. J. ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že úhrady boli vykonané bankovým prevodom a na
otázku správcu dane, či mala spoločnosť SUNEDU s.r.o. v roku 2009 nejakých zamestnancov, svedok
uviedol, že zamestnancov mala. U.. J. ďalej uviedol, že generálnym dodávateľom bola firma BAU
SHOP CONSTRUCT & WORK a tá mala subdodávateľov na rôzne časti stavby. Firmu BAU SHOP
CONSTRUCT & WORK zastupovala fyzická osoba p. K.. U.. J. k písomnému vyjadreniu súčasne
predložil aj Osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti stavbyvedúci zo dňa
7.7.2005 pre X. K. a oznámenie o začatí kolaudačného konania na kolaudáciu stavby „rodinný dom“ v
k.ú. Z., parcela č. XXXX, XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Správca dane tvrdenia U.. O. J. nemal možnosť preveriť v účtovníctve daňového subjektu SUNEDU s.r.o.
za rok 2009 a ani, či bola odvedená DPH z preverovaných faktúr v príslušných zdaňovacích obdobiach z



dôvodu, že podľa tvrdenia U.. J. všetky doklady spoločnosti SUNEDU s.r.o. odovzdal novému konateľovi
O. O.. Podľa tvrdenia O. O. neprevzal tento žiadne doklady spoločnosti SUNEDU s.r.o., pretože mu
bývalý konateľ U.. J. povedal, že doklady za rok 2009 boli odovzdané na Daňový úrad Prievidza k daňovej
kontrole.

Správca dane zistil, že dodávateľom fakturovaných prác pre spoločnosť SUNEDU s.r.o. bol X. K. - BAU
SHOP CONSTRUCT & WORK, B. K. č. XX. X. K. bol rozsudkom sp.zn. 8 Ps 13/2009-116 zo dňa
25.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2010, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony
tak, že nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom, hodnota ktorého presahuje
XX,- €. Na základe žiadosti správcu dane boli Prezídiom Policajného zboru Banská Bystrica zaslané
správcovi dane 3 nezávislé od seba vypracované znalecké posudky. Podľa znaleckého posudku č. XXX
z roku XXXX znalca A.. J. A., riaditeľa Psychiatrickej nemocnice Kremnica a č. XXX z roku XXXX znalca
A.. Z. K., primára Psychiatrického resocializačného oddelenia Psychiatrickej nemocnice Kremnica, X.
K. trpí vážnym duševným ochorením a nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť a ani nebol schopný ovládať svoje konanie. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca
A.. A. Z. a A.. D. A., je X. K. v súčasnej dobe potencionálne nebezpečný pre spoločnosť vzhľadom ku
charakteru a doterajšej dynamike ochorenia, vo výpovedi X. K. sám uviedol, že: „Som ako biely kôň.
Na živnosť som robil asi 2 roky, do roku 2001 - 2002, ale papierovo firma funguje doteraz. Sám som
nemohol firmu zrušiť, nemal som z čoho žiť, oni mi povedali, že budú na mňa písať papiere, dal sok im
pečiatku, s firmou si robili, čo chceli a dávali mi mesačne tak do X.XXX-X.XXX,-. Vyhrážali sa mi, aby
som sa neprekecol, inak bude somnou zle“. Podľa znaleckého psychiatrického posudku č. XXX/XXXX
a č. XX/XXXX znalcov A.. J. A. a A.. C. X. už v roku 2004 preukazuje podstatne zníženú schopnosť
X. K. rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a úplne vymiznutú schopnosť ovládať
svoje konanie.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 675/320/77721/2001/Bla zo dňa 10.10.2011 B. L., konateľ
spoločnosti Palete - Stav s.r.o., Prievidza, vyplynulo, že realizátorovom diela - nehnuteľnosti Ľ.K. XX,
Z., bola spoločnosť Palete - Stav s.r.o., Prievidza v roku 2009, ktorá ako realizátor stavby viedla
stavebný denník v zdaňovacích obdobiach III. - IV. štvrťrok 2009. V stavebnom denníku sa viedli súpisy
vykonaných prác, na základe ktorých sa vykonávala fakturácia. Podľa neho sa niečo fakturovalo v
zdaňovacích obdobiach III. - IV. štvrťrok 2009 pre odberateľa SUNEDU s.r.o., Prievidza v súvislosti so
stavbou Ľ.K. XX. Spoločnosť SUNEDU s.r.o. sa podieľala na realizácii diela nehnuteľnosti Ľ.K. XX, Z. tak,
že U.. J. rozhodoval, kam sa budú fakturovať vykonané práce, boli tam uzatvorené zmluvy a dohody a
potom následne sa to prefakturovalo spoločnosti. U.. J. mi bol predstavený ako šéf tej stavby, tak sme sa
snažili riešiť všetko podľa neho. Neskôr si to už riešila p. A. osobne. Svedok ďalej uviedol, že meno X. K.
pozná, väčšina faktúr išla však na firmu X. K. BAU SHOP CONSTRUCT & WORK. Stavbyvedúceho robil
jeho človek K. M., boli informácie, ktoré si riadil U.. J.. Činnosť stavbyvedúceho vykonával do novembra
2009 U.. J., resp. to riadil a až od novembra 2009 stavbyvedúceho vykonával K. M.. Na začiatku stavby,
keď sa rozhodovalo o fakturácii, U.. J. povedal, že stavebný dozor bude vykonávať X. K., len ten sa na
stavbe neukázal ani jedenkrát.

V stavebnom denníku za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 sú zaevidované práce vykonávané
len spoločnosťou Palete - Stav s.r.o. na stavbe ulice Ľ.K. XX, Z., meno X. K. sa v stavebnom denníku
nenachádza.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní, kde vypovedal svedok U.. W.. I. I., ako hlavný projektant stavby
- rodinného domu Ľ.K. XX, Z., vyplynulo, že so spoločnosťou SUNEDU s.r.o. spolupracoval aj v roku
2009, pre spoločnosť vypracoval projekt na stavbu rodinného domu Ľ.K., Z., parcelné č. XXXX a za
spoločnosť vystupoval U.. J.. Realizátorom stavby bola spoločnosť Palete - Stav s.r.o., Prievidza, za
spoločnosť vystupoval p. L.. Svedok ďalej uviedol, že neprišiel do styku s osobou vykonávajúcou činnosť
stavby vedúceho na uvedenej stavbe, X. K. nepozná a zmenu prác a odovzdanie prác riešil najviac s
pani A. A. a zastupoval ju p. J..

Na základe takto vykonaného dokazovania správca dane posúdil závažnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov, hlavne ich vierohodnosť a rozhodol tak, že dodatočným platobným výmerom zo dňa



16.1.2012 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 v sume
XX.XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume X.XXX,XX €.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 23.4.2012. Z oboch
rozhodnutí vyplýva právny názor správcu dane, že nakoľko neboli preukázané žiadne opodstatnené
skutočnosti potvrdzujúce, že fakturované dodávky, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, boli aj
skutočne dodané spoločnosťou SUNEDU s.r.o., Prievidza.

Tomuto konaniu predchádzalo vydanie dodatočného platobného výmeru č. 675/230/7663/11/Bír zo dňa
4.2.2011. O odvolaní proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru bolo rozhodnuté rozhodnutím
Daňového riaditeľstva SR č. I/226/9030-62825/2011/990618-r zo dňa 7.6.2011, ktorým bol odvolaním
napadnutý dodatočný platobný výmer č. 675/230/7663/11/Bír zo dňa 4.2.2011 zrušený a vrátený a vec
bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní vydal správca dane
dodatočný platobný výmer zo dňa 16.1.2012, ktorého preskúmanie je už predmetom tohto súdneho
konania.

Daňový úrad Prievidza požiadal Daňové riaditeľstvo SR o predĺženie daňového konania za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2009 do 31.1.2012 v zmysle ust. § 30a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov, pretože nemohol rozhodnúť v lehote 60 dní. Daňové riaditeľstvo žiadosti správcu dane
vyhovelo a lehotu na rozhodnutie v daňovom konaní predĺžilo do 31.1.2012.

IV.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského
štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa <. §
69 ods. 2 a 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do
konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba
dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 <.môže platiteľ uplatniť, ak pri
odpočítaní dane podľa <. § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 zákona o správe daní

(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.



(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u
daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým
úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm.
j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa <.odseku 10
druhej vety.

Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30a ods. 2 zákona o správe daní, v ostatných prípadoch je správca dane príslušný na
rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací



orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu.
V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O
registrácii podľa <.§ 31 je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti
o registráciu alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa §
31 ods. 10 <. ; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 <. začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia
údajov v daňovom informačnom systéme.

Podľa § 30a ods. 3 zákona o správe daní, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní,
môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií
Slovenskej republiky.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku
4 <. . Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak
odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového
konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti.

Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so
všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR.

Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane
správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou
zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či
si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči
štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby
mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi
predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu



zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných
evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom.

Súd mal z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci nesporne za preukázané, že Daňový
úrad Prievidza, ako správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok
2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 675/320/436/2011/Bla zo dňa 3.1.2011. Protokol bol
s platiteľom dane prerokovaný a doručený 28.01.2011. Na základe výsledkov zistených vykonanou
daňovou kontrolou Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza nepriznal žalobcovi ako platiteľovi dane
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2009 v sume XX XXX,XX € a určil vlastnú
daňovú povinnosť v sume X XXX,XX € dodatočným platobným výmerom podľa § 44 ods. 6 zákona
o správe daní, nakoľko platiteľ dane porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH tým, že
si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa SUNEDU s.r.o. napriek tomu,
že k zdaniteľným obchodom nedošlo. Súd konštatoval, že správca dane zistil, že daňový subjekt
mal v evidencii DPH dodávateľské faktúry vyhotovené spoločnosťou SUNEDU s.r.o. za plnenie zo
zmluvy o dielo č. X-XX/XXXX (Ľ. K.) a X-XX/XXXX (Ľ. K.), priame dodávateľské náklady a províziu,
na základe ktorej si platiteľ uplatnil odpočítanie dane. V konaní bolo preukázané, že práce dodané
pre spoločnosť SUNEDU s.r.o., nezodpovedajú skutočnosti, teda neboli vykonané dodávateľom X. K.
BAU SHOP CONSTRUCT&WORK, ako tvrdil bývalý konateľ spoločnosti SUNEDU s.r.o. U.. O. J..
Práce fakturované spoločnosťou SUNEDU s.r.o. pre žalobcu neboli dodané firmou X. K. BAU SHOP
CONSTRUCT&WORK, čím žalobca dostatočne nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a
teda ani vznik práva na odpočítanie dane, pretože nesplnil podmienku v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona
o DPH.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe poskytnutej výpovede B. L., konateľa
spol. Palete -Stav, s.r.o., Prievidza, ktorá bola realizátorom stavby a U.. W.. I. I., hlavného projektanta
stavby nebola preukázaná prítomnosť X. K. ako stavbyvedúceho na stavbe rodinného domu Ľ. K. XX,
Z.. Podľa stavebného denníka za obdobie 4. štvrťrok 2009 práce na stavbe rodinného domu Ľ. K. XX,
Z. boli vykonávané spoločnosťou Palete -Stav, s.r.o., Prievidza a meno X. K. v stavebnom denníku
nie je vôbec uvedené, a preto je možné konštatovať, že v daňovom konaní neboli preukázané žiadne
relevantné skutočnosti ohľadom poskytnutia služieb, resp. stavebných prác, ktoré boli fakturované
spornými faktúrami č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX spolu vo výške XXX XXX,XX,- Sk.

Súd konštatoval, že v priebehu daňového konania neboli preukázané žiadne podstatné skutočnosti
potvrdzujúce výkon predmetných stavebných prác dodaných pre spoločnosť SUNEDU s.r.o. X. K. BAU
SHOP CONSTRUCT&WORK. Podľa názoru súdu na základe vykonaného dokazovania a je možné v
celom rozsahu sa stotožniť s právnym záverom žalovaného ako aj so zistením správcu dane, ktorý zistil
porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov.

Správca dane nespochybnil vykonanie prác, spochybňuje len skutočnosť, že tieto práce vykonal X. K.
BAU SHOP CONSTRUCT&WORK. Podľa názoru súdu v tomto prípade nesporne došlo k porušeniu
ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je
možné odpočítať daň z tovaru či služby v deň, keď pri tomto tovare či službe vznikla daňová povinnosť.
Táto podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona vzniká pri dodaní služby dňom dodania služby a tým na strane
odberateľa vzniká právo na odpočítanie dane.



V preskúmavanej veci však bolo zistené, že dodávateľovi daňová povinnosť nevznikla, v dôsledku čoho
nevzniklo ani právo na odpočítanie dane.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, pokiaľ tento v
žalobe namietal, že skutkový stav bol vo veci nedostatočne zistený a nesprávne právne posúdený. Podľa
žalobcu dôkazné bremeno spočíva na správcovi dane a poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho
dvora Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03),
v ktorých Európsky súdny dvor konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb
povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo
pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli,
alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Súd však poukazuje aj na rozhodnutie vo
veci Kittel (C -439/04), v ktorom bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu
je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že
prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane
z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté.

K tejto námietke súd dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správe
daní a aj s ohľadom na citované rozhodnutia Európskeho súdneho dvora je dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu. Žalobca ako daňový subjekt mohol a aj musel vedieť, že osoba, ktorá je uvedená na
faktúre ako dodávateľ, plnenia uvedené na faktúre reálne nedodala, keďže bol objednávateľom stavby
a určite mal aj vedomosť, kto stavbu a akým spôsobom realizuje. V daňovom konaní je povinnosťou
daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto
dôkazy len vykonáva.

Krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu, resp. jeho postup, nie sú v súlade so zákonom.

K námietkam žalobcu ohľadom skutočnosti, že správca dane ako aj žalovaný nie sú oprávnení
spochybňovať právne úkony X. K. pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o obmedzení jeho
spôsobilosti na právne úkony súd uvádza, že s touto námietkou nie je možné sa stotožniť, nakoľko
správca dane a ani žalovaný nevyhlásil jeho úkony za neplatné. V napadnutom rozhodnutí bolo len
poukázané na jeho duševný stav a na skutočnosť, že v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov trpel
vážnym duševným ochorením, ktoré mohlo ovplyvniť vážnosť jeho konania. Žalovaný však vykonaným
dokazovaním poukázal na zneužitie chorého človeka pre účely vystavenia faktúr za činnosti, ktoré reálne
nevykonal a teda bolo preukázané, že vystaveným faktúram chýba skutková podstata, potrebná pre
uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty.

K námietke žalobcu, že zápisnicu z ústneho pojednávania možno vyhotoviť len pre jedno samostatné
daňové konanie súd uvádza, že ani s touto námietkou nie je možné sa stotožniť, nakoľko správca dane v
jednej zápisnici zaznamenal skutočnosti týkajúce sa viacerých zdaňovacích období v súlade so zásadou
hospodárnosti a efektívnosti ako aj s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.

K námietke žalobcu, že správca dane po tom, čo bola ukončená daňová kontrola, o ukončení ktorej bol
vyhotovený protokol, ktorý bol riadne prerokovaný a doručený nie je možné ďalej vykonávať a ani dopĺňať
dôkazy, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko správca dane bol viazaný právnym
názorom Daňového riaditeľstva SR č. I/226/9030-62825/2011/990618-r, ktorý odvolaním napadnutý
dodatočný platobný výmer č. 675/230/7663/11/Bír zo dňa 4.2.2011 zrušil a vec vrátil správcovi dane na
ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu doplnenia dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu. Za
tým účelom bolo aj predĺžené daňové konanie za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 do 31.1.2012 v
zmysle ust. § 30a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.



K námietke žalobcu, že ak predmetné faktúry neobsahovali prílohu s položkovým rozpisom dodaných
tovarov a poskytnutých služieb, nemôže to mať vplyv na právo na odpočet dane uplatnený zo strany
žalobcu, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko z predmetných faktúr nebolo možné
identifikovať fakturované dodávky a provízia stanovená percentom bola nepreskúmateľná vzhľadom na
základ zrealizovaných dodávok, ktoré neboli zrejmé.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v
žalobe za nedôvodné, ktoré by mohli ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov dospel k záveru,
že správca dane v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o správe daní. Vo veci si zadovážil
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v
súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne. Rovnako
žalovaný správny orgán sa s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal v
odôvodnení svojho rozhodnutia, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je podľa
názoru súdu potrebné považovať za súladné so zákonom, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom
na ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012201367)

  1. 18. 9. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/179/2012 z 18. 9. 2013 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 11. 3. 2014Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/136/2013 z 11. 3. 2014