Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/180/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201376 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201376.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: P. K., bytom Z. XX/X, J. - F., právne zastúpený advokátom: JUDr. Anton Kamas, Palackého 6403, Trenčín proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/10424/TOL zo dňa 14.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 16.7.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SVS- OP2-2012/10424/TOL zo dňa 14.5.2012, ktorým bolo rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 589/2011-Ja zo dňa 5.1.2012 potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Rozhodnutím Obvodného úradu Trenčín zo dňa 5.1.2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.), pretože úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví a iným hrubým správaním sa, pretože dňa 2.9.2011 asi o 10.00 hod na čerpacej stanici Slovnaft na ulici K. v J. po predchádzajúcej výmene názorov začal vulgárne nadávať J. A., pričom vo vulgárnych nadávkach pokračoval pri odbočovaní na hlavnú cestu a pľul na vozidlo J. A.. Za spáchaný priestupok bola žalobcovi uložená pokuta 30,- €. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, výrok o vine vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca poukázal, že spochybňoval vierohodnosť výpovedí svedkov J. a G. z dôvodov existencie pracovného pomeru vo vzťahu k osobe otca poškodeného. Túto skutočnosť žalovaný vyhodnotil výlučne v neprospech žalobcu bez toho, aby uviedol, akými konkrétnymi úvahami sa spravoval, keď uveril výpovediam týchto svedkov. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe ktorých okolností pokladal tvrdenia menovaných svedkov za vierohodné bez toho, aby vysvetlil, ktoré konkrétne tvrdenia svedkov pokladal za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov. Ich výpovediam žalovaný správny orgán uveril bez potreby skúmania náležitého zistenia skutkového stavu veci a posúdenia dôvodnosti námietok žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že svedkyňu C. A., ktorá sa nachádzala v jeho osobnom motorovom vozidle, žalovaný správny orgán pokladal za nevieryhodnú iba z dôvodov, že túto nikto zo svedkov nevidel a že bola žalobcom ako svedok označená až v písomnom odpore proti rozkazu. K zaujatiu takéhoto stanoviska viedla správny orgán výlučne svojvôľa. Za danej situácie bolo podľa žalobcu povinnosťou správneho orgánu zabezpečiť videozáznam z daného miesta, ktorý mohol prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu, tento dôkaz bol žalobcom navrhnutý, no nebol zabezpečený. Skutočnosť, že záznamy z priemyselnej kamery nebolo možné zabezpečiť správnym orgánom, resp. predtým ani príslušníkmi Policajného zboru, nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý sa sám od začiatku správneho konania domáhal zabezpečenia týchto záznamov. Podľa žalobcu úvaha správneho orgánu, že žalobca bol v priestupkových konaniach už viackrát riešený, a preto je nepochybne vinný aj v prejednávanej veci, je absolútne neprípustná. Podľa žalobcu žalovaný vo výroku o sankcii nezohľadnil zákonné rozpätie sankcie, napriek skutočnosti, že priestupok bol iba v rovine verbálnej. Uložená sankcia sa preto žalobcovi javí ako neprimeraná povahe a okolnostiam prípadu. Podľa žalobcu žalovaný správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia nesprávne identifikoval poškodeného výlučne menom a priezviskom, pretože by ho bolo možné zameniť s inou osobou. Takto opísaný skutok vyvoláva pochybnosti a možnosti jeho zameniteľnosti. Podstatnou okolnosťou, kedy došlo k porušeniu práv žalobcu je nesprávne vyhodnotenie prehlásenia žalobcu na ústnom pojednávaní, že netrvá na prítomnosti svojho obhajcu. Táto skutočnosť podľa žalobcu ex lege neznamená, že by v správnom konaní vypovedal plnomocenstvo svojmu advokátovi. Toto prehlásenie však žalovaný nesprávne vyhodnotil ako vypovedanie plnomocenstva. Dôsledkom tejto skutočnosti advokátovi žalobcu napadnuté rozhodnutie do dnešného dňa doručené nebolo, čo môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.9.2012 uviedol, že svedkovia J. A., L. J. a U. G. zhodne popísali priebeh udalosti a žalobcu zo spáchania priestupku usvedčili. Zo spisového materiálu vyplynula pochybnosť, že svedkyňa C. A. v čase incidentu sa nachádzala vo vozidle žalobcu, pretože v rámci šetrenia policajným orgánom menovanú, ako svedkyňu incidentu žalobca neuviedol a svedkovia J. A., L. J. a U. G. ju vo vozidle žalobcu v čase incidentu nevideli. K námietke žalobcu, že žalovaný nezabezpečil videozáznam z daného miesta, žalovaný uviedol, že svedkovia J. A., U. G. a L. J. žalobcu zo spáchania priestupku jednoznačne usvedčili a v ich výpovediach rozpory neboli. Priemyselná kamera však nezaznamenáva zvuk, teda záznam by nepotvrdil a ani nevyvrátil, či žalobca (obvinený) nadával J. A. a opľutie vozidla žalobcom bolo mimo dosahu priemyselnej kamery. Podľa žalovaného, tým, že záznam z priemyselnej kamery nebolo možné zabezpečiť, žalobca neutrpel žiadnu ujmu. K ďalšej námietke žalobcu, že uložená sankcia sa javí ako neprimeraná povahe a okolnostiam prípadu a osobe žalobcu, žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí uloženie sankcie - pokuty vo výške 30,- €, bolo správnym orgánom riadne odôvodnené v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Za uvedený priestupok je možné uložiť pokutu až do výšky 99,- €, teda správny orgán uložil žalobcovi sankciu v dolnej hranici možnej sadzby a uložená sankcia za uvedený priestupok, je primeraná. Podľa žalovaného, keďže v predmetnom konaní o priestupku J. A. nevystupuje ako poškodený, vystupuje ako svedok - oznamovateľ, preto v napadnutom rozhodnutí nedošlo k žiadnej vade, ktorá by mohla viesť k nevykonateľnosti rozhodnutia. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán nesprávne vyhodnotil prehlásenie žalobcu, že netrvá na prítomnosti svojho obhajcu, ako vypovedanie splnomocnenia, žalovaný uviedol, že v zápisnici o prejednaní priestupku zo dňa 5.1.2012 je uvedené, že P. K. na vytýčené ústne pojednávanie prišiel bez svojho právneho zástupcu, pretože už nechce, aby ho v tejto veci zastupoval, netrvá na jeho prítomnosti a bude sa obhajovať sám. Uvedené žalobca po prečítaní vlastnoručne aj podpísal. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorou sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS- OP2-2012/10424/TOL zo dňa 14.5.2012, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín, odboru všeobecnej a vnútornej správy č. 589/2011-Ja zo dňa 5.1.2012 potvrdené. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. dňa 5.9.2011 o 10,00 hod. J. A. podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. J. A. uviedol, že dňa 2.9.2011 v čase približne o 9,55 hod. sa nachádzal na čerpacej stanici Slovnaft, na K. ulici v J. za účelom natankovania pohonných hmôt do vozidla. Po natankovaní a zaplatení prišiel ku svojmu vozidlu, kde si všimol, že za ním stojí osobné motorové vozidlo, ktorého vodič začal na neho vykrikovať a vulgárne mu nadávať. Po incidente neznámy vodič nasadol do vozidla a toto odparkoval pri výjazde z čerpacej stanice. Opätovne vyšiel z vozidla von a postavil sa do výjazdu J. A., kde znovu mu začal vulgárne nadávať. Neznámemu vodičovi povedal, či je normálny a pomaly odchádzal so svojim vozidlom. Ako sa pohol, tak neznámy vodič sa rozbehol za ním a päsťou mu dvakrát buchol do spätného zrkadla a skla. J. A. potom odišiel preč na križovatku, kde ho dobehol neznámy vodič s vozidlom a z vedľajšieho pruhu začal pľuť na jeho vozidlo a opätovne vulgárne vykrikovať. J. A. na uvedené slová mu odpovedal len toľko, že privolal políciu a neznámy vodič ušiel preč. Podľa záznamu o podaní vysvetlenia pred Obvodným oddelením Policajného zboru SR, Trenčín zo dňa 25.9.2011 žalobcom, žalobca sa dňa 2.9.2011 v čase približne o 10,00 hod. nachádzal na čerpacej stanici Slovnaft na ulici K. za účelom natankovania pohonných hmôt do vozidla. Po príchode na čerpaciu stanicu sa zaradil k stojanu za motorové vozidlo J. A., ktorý už mal natankované a nachádzal sa v budove čerpacej stanice. Za uvedeným vozidlom stál približne 15 minút, jeho vodič z budovy dlho nevychádzal a keď vyšiel, bol v sprievode druhej osoby, s ktorou sa naďalej rozprával. Jeho konaním bol nahnevaný, pretože jeho prítomnosť viditeľne ignoroval, začal na neho vytrubovať. Nastúpil do svojho vozidla a naďalej nič nerobil. Žalobca preto vystúpil zo svojho vozidla, podišiel k J. A. a dožadoval sa, aby vozidlom opustil stojan tak, aby on mohol natankovať. Bol udivený konaním p. A., ktorý ostal voči nemu arogantný, začal si ho fotiť na mobilný telefón a začal sa mu vyhrážať, že zle skončí. Keď konečne opustil stojan, žalobca natankoval pohonné hmoty do svojho osobného motorového vozidla a opustil čerpaciu stanicu. Uviedol, že nie je pravdou, že by sa vulgárne správal voči p. A. a poprel aj to, že by buchol do spätného zrkadla osobného motorového vozidla p. A.. Uviedol, že je pravdou, že vzápätí sa s p. A. stretol ešte na križovatke, keď odbočoval na F., ale poprel, že by jeho vozidlo opľul tak, ako p. A. uviedol vo svojom oznámení. V zápisnici o prejednaní priestupku spísanej pred Obvodným úradom Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 5.1.2011 žalobca uviedol, že prišiel bez svojho právneho zástupcu, pretože už nechce, aby ho zastupoval v tejto veci a netrvá na jeho prítomnosti. Ďalej povedal, že sa bude obhajovať sám. Žalobca ďalej uviedol, že v kritický deň prišiel na čerpaciu stanicu Slovnaft v Trenčíne, kde čakal za účelom odberu pohonných hmôt za motorovým vozidlom J. A., už netankoval a asi po 10 minútach z čerpacej stanice vyšli dvaja muži a začali sa rozprávať, rozprávali sa asi 4 - 5 minút. Po chvíli jeden z nich - J. A. nasadol do motorového vozidla, čo stálo pred ním a chvíľu tam sedel sám. Žalobca asi dvakrát zatrúbil, lebo ten pán vedel, že chce tankovať a aj napriek tomu stále sedel v aute. Žalobca následne zatrúbil, J. A. otvoril dvere a zo sedadla vodiča mu niečo rozprával. Nato žalobca vystúpil z auta, išiel za ním a chcel sa ho spýtať, že čo chce. Povedal mu, aby išiel preč, že chce tankovať a J. A. mu povedal, aby na neho nevytruboval, že ho dá poriešiť. Potom J. A. podišiel kúsok s autom, vystúpil z auta a začal si ho fotiť. Žalobca potom ani netankoval, lebo nemal na to náladu, keď videl, že ho fotí. Žalobca uviedol, že nikomu nenadával a podľa kamerového systému sa bude dať zistiť, ako dlho bol na čerpadle, ale nebude sa dať zistiť, čo si rozprávali. K výpovedi svedka A. žalobca uviedol, že tento nehovoril pravdu, pretože ho na pumpe provokoval a stále ho zdržiaval, obsadil sám dva stojany. Svedok A. na otázku žalobcu, že prečo zablokoval cestu, uviedol, že cestu nezablokoval, lebo je široká a je pravdou, že si fotil žalobcovo auto, lebo mu nadával a pýtal sa ho, či je normálny. Nechápal, prečo to žalobca robí. Žalobca ďalej uviedol, že svedok A. si mohol ŠPZ zapísať a nemusel fotiť. Svedkyňa G. na otázku žalobcu uviedla, že sedela v aute, mala otvorené okienko a všetko to videla a počula, lebo žalobca veľmi kričal. Pán A. žalobcovi cestu neskrížil, žalobca sa postavil pred auto p. A. až neskôr, tento nemohol pokračovať v jazde, lebo by ho bol zrazil. Ďalej uviedla, že na aute žalobcu, na jeho oknách si nič nevšimla, videla iba jeho, ako vychádza z auta. Žalobca ďalej uviedol, že svedkyňa klame, lebo sa bojí o zamestnanie, pracuje vo firme otca p. A.. Svedkyňa na to uviedla, že neklame, nemá dôvod a vôbec si nevymýšľa, či niekto v aute bol, alebo nie a hovorí čistú pravdu. Na otázku žalobcu svedok J. uviedol, že počul jeho nadávanie, mal stiahnuté okienko, lebo keď sa skutok stal, bolo teplo. Žalobca tiež ku svedkovi J. sa vyjadril, že klame. Žalobca na otázku správneho orgánu, prečo pred policajtmi nežiadal vypočuť svoju priateľku, žalobca uviedol, že hovorila pravdu, bola tam s ním. Rozhodnutím Obvodného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy č.j. 589/2011-Ja zo dňa 5.1.2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., pretože úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví a iným hrubým správaním sa, pretože dňa 2.9.2011 asi o 10,00 hod. na čerpacej stanici Slovnaft na ulici K. v J. po predchádzajúcej výmene názorov začal vulgárne nadávať J. A., pričom vo vulgárnych nadávkach pokračoval pri odbočovaní na hlavnú cestu a pľul na vozidlo J. A.. Za spáchaný priestupok bola žalobcovi podľa ust. § X1 ods. 1 písm. b) za použitia § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uložená sankcia - pokuta 30,- €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že po vykonanom dokazovaní bol žalobca uznaný vinným z horeuvedeného priestupku. Pri uznaní viny správny orgán vychádzal z výpovedí svedkov, ktorým nemal dôvod neveriť, nakoľko išlo o náhodných zákazníkov na čerpacej stanici, ktorí sa so žalobcom predtým nepoznali. Bolo preukázané, že svedok J. A. po tom, ako si sadol do auta a chcel odísť, počul, ako na neho trúbilo auto a neznámy muž na neho vulgárne vykrikoval, aby vypadol, pričom používal vulgárne výrazy. Keď svedok A. odišiel s autom, žalobca namiesto toho, aby natankoval pohonné hmoty, autom cúvol a svedka predbehol, pričom sa postavil s autom tak, aby bol prvý na výjazde z pumpy. Potom vystúpil z auta a opäť vykrikoval, udrel mu po zrkadle, ktoré poškodil a keď svedok s autom vychádzal, žalobca mu ešte búchal do ľavého bočného skla. Potom, keď svedok A. stál na križovatke, žalobca stále na neho vykrikoval a pľul mu na auto. Výpoveď svedka A. bola potvrdená výpoveďami svedkov L. J. a U. G., ktorí obaja sedeli v ďalšom aute, čakali na J. A. a videli celý sled udalostí. Tvrdenie žalobcu, že ide o svedkov, ktorí vypovedali v prospech J. A. preto, lebo sú jeho kolegovia a jeho otec by ich mohol z práce prepustiť, je účelové a ničím nepodložené. Zo správania žalobcu bolo zrejmé, že keď nešiel na voľný stojan a nakoniec ani netankoval pohonné hmoty, mal iba záujem vyvolať ďalší konflikt. Pokiaľ svedok A. si fotil evidenčné číslo žalobcu, bolo to preto, aby vedel, kto mu nadával. Výpovedi svedkyne C. A., ktorá tvrdila, že arogantne sa choval svedok A. a nie žalobca, tejto správny orgán neuveril, lebo nikto zo svedkov ju nevidel v aute a žalobca ju ako svedkyňu uviedol až v podanom odpore. Pri uložení druhu sankcie a jej výmery správny orgán vychádzal z ust. § 12 zákona č. 372/1990 Zb. Žalobcovi uložil pokutu v prvej polovici sadzby priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Správny orgán zobral do úvahy aj poľahčujúcu okolnosť, že miera zavinenia žalobcu nebola závažná, nakoľko išlo o neadekvátnu reakciu na vzniknutú situáciu, keď musel čakať, až bude voľný stojan na odber pohonných hmôt. Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že žalobca nebol ani raz postihnutý za priestupok, avšak bol dvanásťkrát riešený. Spáchanie priestupku bolo iba v rovine verbálnej a objekt priestupku priamo ohrozený nebol. O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. SVS-OP2-2012/10424/TOL zo dňa 14.5.2012, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy č. 589/2011-Ja zo dňa 5.1.2012 potvrdené. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správny orgán zistil skutočný stav veci riadne a v súlade so zákonom rozhodol o vine a uložení sankcie. Svedkovia J. A., U. G. a L. J. žalobcu zo spáchania priestupku usvedčili. Všetci zhodne popísali priebeh udalosti a uviedli, že žalobca v inkriminovaný deň na čerpacej stanici Slovnaft na ulici K. v J. po predchádzajúcej výmene názorov začal nadávať J. A. vulgárne, vo vulgárnych nadávkach pokračoval pri odbočovaní na hlavnú cestu a pľul na vozidlo J. A.. Vyvolanie konfliktu žalobca potvrdzuje vo svojej výpovedi, že svedok A. ho zdržoval pri tom, ako chcel natankovať, preto na neho dvakrát zatrúbil, vystúpil zo svojho auta a išiel za ním sa spýtať, čo chce. Uvedené potvrdila aj svedkyňa C. A., ktorá údajne sedela vo vozidle s obvineným. Žalovaný mal za to, že nie je pochýb o tom, že skutok sa stal tak, ako ho popísali svedkovia incidentu a žalobca bol zo spáchania priestupku jednoznačne usvedčený. K vierohodnosti svedkov žalovaný uviedol, že J. A., L. J. a U. G. zhodne popísali priebeh udalosti a žalobcu zo spáchania priestupku usvedčili. Žalovaný mal pochybnosť o tom, že svedkyňa C. A. v čase incidentu sa nachádzala vo vozidle žalobcu, pretože menovanú svedkyňu incidentu žalobca neuviedol v rámci šetrenia policajným orgánom a ostatní svedkovia ju vo vozidle žalobcu v čase incidentu nevideli. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že uloženie sankcie - pokuty vo výške 30,- € bolo správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že J. A. v predmetnom konaní o priestupku nevystupuje ako poškodený, ale ako svedok - oznamovateľ, a preto v rozhodnutí nedošlo k žiadnej vade, ktorá by mohla viesť k nevykonateľnosti rozhodnutia. V zápisnici o prejednaní priestupku zo dňa 5.1.2012 je uvedené, že žalobca na vytýčené ústne pojednávanie prišiel bez svojho právneho zástupcu, pretože už nechce, aby ho v tejto veci zastupoval, netrvá na jeho prítomnosti a bude sa obhajovať sám, čo aj vlastnoručne podpísal. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. Ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo trestný čin. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 77 zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. - Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), - Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, - Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, - Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru krajského súdu presne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil žalobca (subjekt), - žalobca dňa 2.9.2011 asi o 10,00 hod. na čerpacej stanici Slovnaft na ulici K. v J. po predchádzajúcej výmene názorov začal vulgárne nadávať J. A., pričom vo vulgárnych nadávkach pokračoval pri odbočovaní na hlavnú cestu a pľul na vozidlo J. A. (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), - žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka). Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a postup žalovaného je v súlade so zákonom. Je nesporné, že žalobca svojim konaním tým, že dňa 2.9.2011 asi o 10,00 hod. na čerpacej stanici Slovnaft na ulici K. v J. po predchádzajúcej výmene názorov vulgárne nadával J. A., vo vulgárnych nadávkach pokračoval pri odbočovaní na hlavnú cestu a pľul na vozidlo J. A., naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave takto zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe, že správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa vierohodnosti nepravdivých výpovedí svedkov L. J. a U. G., ktorí mali klamať a nepravdivo vypovedať, pretože sú v pracovnom pomere vo vzťahu k otcovi poškodeného J. A.. Títo svedkovia boli bezprostredne prítomní pri danom incidente, zhodne a presvedčivo opísali celú udalosť a žalobcu zo spáchania priestupku usvedčili. Svedkyňu C. A. nikto zo svedkov v aute žalobcu nevidel a ak v aute skutočne bola, žalobca by ju na podporu svojich tvrdení ako svedkyňu označil už v rámci šetrenia policajným orgánom, keďže od začiatku tvrdil, že svedkovia klamú. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že skutkový stav nebol náležite zistený, pretože nebol zabezpečený videozáznam z daného miesta. Záznam z priemyselnej kamery by nepotvrdil a ani nevyvrátil, či žalobca spáchal uvedený priestupok, pretože priemyselná kamera nezaznamenáva zvuk a opľutie vozidla žalobcom bolo mimo dosahu priemyselnej kamery. Ani s ďalšou námietkou žalobcu, že žalovaný správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia nesprávne opísal skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, pretože nesprávne identifikoval poškodeného, sa súd nestotožnil, pretože v zmysle ust. § 77 zákona o priestupkoch výrok napadnutého rozhodnutia o priestupku obsahoval aj presný popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku a v konaní o priestupku J. A.r vystupoval ako oznamovateľ priestupku a svedok. D. súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobocu, že žalovaný správny orgán nesprávne vyhodnotil prehlásenie žalobcu, že netrvá na prítomnosti svojho obhajcu, ako vypovedanie splnomocnenia svojmu advokátovi. V zápisnici o prejednaní priestupku spísanej pred Obvodným úradom Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 5.1.2011 žalobca výslovne uviedol, že prišiel bez svojho právneho zástupcu, pretože už nechce, aby ho zastupoval v tejto veci a netrvá na jeho prítomnosti a dodal, že sa bude obhajovať sám. Zápisnicu žalobca po prečítaní aj vlastnoručne podpísal. Z takto prejavenej vôle žalobcu má súd jednoznačne preukázané, že žalobca v ďalšom konaní pred správnym orgánom už nechce byť zastupený zvoleným advokátom. Žalovaný správny orgán, preto správne napadnuté rozhodnutie doručoval len žalobcovi. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) <. možno uložiť pokutu do 33,- eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) <. a písm. f) pokutu do 99,- eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) <. pokutu do 331,- eur. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave prvostupňový správny orgán a aj žalovaný pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku, spáchanie priestupku bolo na verbálnej úrovni a objekt priestupku priamo ohrozený nebol. Žalovaný správny orgán prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti, že miera zavinenia žalobcu nebola závažná, išlo o jeho neadekvátnu reakciu, keď musel čakať, až bude voľný stojan na odber pohonných hmôt a že žalobca nebol ani raz postihnutý za priestupok. Sankciu - pokutu vo výške 30,- eur, uloženú v prvej tretine sadzby priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. považoval súd za primeranú. Za uvedený priestupok je možné uložiť pokutu až do výšky 99,- eur. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci a to v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 <. a § 32 <. Správneho poriadku a vykonali dostatočné dokazovanie. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sa správne vysporiadali s výpoveďami uvedených osôb, dôkazy vyhodnotil v zmysle ustanovení § 34 ods. 5 <. Správneho poriadku, nekonali jednostranne, ako namieta žalobca a v napadnutom rozhodnutí sa riadne vysporiadali so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní. Správne orgány oboch stupňov teda správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (zákon o priestupkoch, Správny poriadok). Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.