Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/183/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201408 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201408.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: M. Y., bytom D. R. XX, H., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Agalarev, so sídlom Adámiho 26, Bratislava proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I., Úrad justičnej a kriminálnej polície so sídlom Sasinkova 23, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORP- BAI-VO-286-003/2012 zo dňa 4.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 23.7.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORP-BAI-VO-286-003/2012 zo dňa 4.5.2012, ktorým žalovaný v zmysle ust. § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa odboru kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície č. 7/2008 o uložení disciplinárneho opatrenia, potvrdil. Disciplinárnym rozkazom č. 7/2008 zo dňa 3.11.2008 bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov z dôvodu nevybavenia jemu pridelených písomností - ORP-13/I-KP-1 VK 2008 a ORP-35/I-KP-I VK-2008. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s tým, že rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu napadol žalobca na krajskom súde a rozsudkom sp.zn. 2S 42/2009 zo dňa 4.11.2009 bolo napadnuté rozhodnutie zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. O odvolaní žalovaný opätovne rozhodol v odvolacom konaní dňa 22.3.2010. Aj toto rozhodnutie žalobca napadol žalobou. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3S 194/2010 zo dňa 11.10.2011 bolo rozhodnuté tak, že rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Dňa 16.5.2012 bolo žalobcovi doručené podanie, už tretie rozhodnutie žalovaného č. ORP-BA-I-VO-286-003/2012 zo dňa 4.5.2012. Žalobca je názoru, že rozhodnutia sú nezákonné a založené na svojvoľných úvahách žalovaného, sú nedôvodné a nesprávne právne posúdené. K písomnosti č. ORP-13/I-KP-1-VK-2008 uviedol, že pri jej vybavovaní postupoval správne a tak, ako mu to umožňovali zákonné, resp. interné predpisy. Nesprávne právne posúdenie celej veci vidí žalobca v tom, že konanie, ktoré žalobcovi umožňovali právne predpisy, bolo zo strany žalovaného posúdené ako protiprávne konanie. Subjektívny pocit žalovaného, že postup v rámci vybavovania pridelenej písomnosti, mal byť iný, prípadne, že žalobca mal eventuálne postupovať podľa iných ustanovení, nemôže byť základom na uloženie disciplinárneho opatrenia. Ak žalovaný mal inú subjektívnu predstavu o spôsobe vybavovania pridelenej písomnosti žalobcovi, mohol a vzhľadom na ust. § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. aj mal na túto skutočnosť žalobcu obvyklým spôsobom upovedomiť. Svojvoľnosť vidí žalobca v úvahe žalovaného o tom, že táto písomnosť nemohla byť orgánmi činnými v trestnom konaní použitá, že zaslaná mala byť v doplnenej podobe, na základe ktorej by bolo možné vykonať trestné stíhanie proti konkrétnej osobe. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie čl. 18 ods. 2 písm. b) N MV SR č. 51/2005 o operatívno-pátracej činnosti a ustanovenie čl. 37 ods. 1 písm. c) N MV SR č. 64/2003 žalobca zvolený postup vybavenia veci umožňujú. Postúpenie podľa týchto ustanovení sa viaže na splnenie dvoch podmienok a to na vyhodnotenie informácie a že vo veci musí prebiehať trestné konanie. Žalobca je presvedčený, že obe podmienky splnené boli a zvolený postup nemôže byť považovaný za zavinené porušenie povinností. Súčasne treba podotknúť, že ustanovenie čl. 39 N MV SR č. 64/2003 ukladá žalobcovi registratúrny záznam vybaviť v lehote 14, resp. 30 dní. Rozhodnutie ďalej ukladá žalobcovi za vinu, že nevykonal operatívne odhaľovanie a ani žiadne iné úkony, s cieľom zistenia ďalších spolupáchateľov, pričom opiera sa aj o popis služobnej činnosti zo dňa 1.3.2008; tento však nie je aktuálny, nakoľko žalobca dňa 1.8.2008 bol oboznámený s novším popisom služobnej činnosti a to zo dňa 1.8.2008, ktorý vydal riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I. Navyše vykonanie operatívno-pátracej činnosti nebolo predmetom disciplinárneho konania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ide teda o novú skutočnosť kladenú žalobcovi za vinu, ku ktorej nemal možnosť sa vyjadriť. Za ďalší neoprávnený zásah do žalobcových práv, považuje žalobca porušenie zásady zistenia materiálnej pravdy, ktorá priamo vyplýva z ust. § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a ktoré dodržanie má tvoriť základ tohto rozhodnutia. Rozhodnutia správnych orgánov konštatujú nečinnosť žalobcu, resp. že žalobca nevybavil jemu pridelené písomnosti včas, pričom prvostupňový správny orgán uvádza 7-mesačnú nečinnosť a druhostupňový správny orgán konštatuje 9-mesačnú nečinnosť. Podľa žalobcu táto písomnosť zostala v protokole neutajovaných rek záznamov ku dňu 6.10.2008 len administratívne nevyvedená ako vybavená resp. o tom, že administratívne vyvedená ako vybavená bola dodatočne dňa 7.11.2008. K neinformovaniu oddelenia ekonomickej kriminality o výsledku využitia tejto písomnosti podľa čl. 25 ods. 7 N MV SR č. 51/2005 o operatívno-pátracej činnosti žalobca uviedol, že po odovzdaní písomnosti bol postup pri dokumentovaní skutku v rámci súčinnosti medzi odborom kriminálnej polície OR PZ v Bratislave I. a odborom skráteného vyšetrovania OR PZ v Bratislave I. stanovený podľa trestného poriadku, ktorým je príslušník policajného zboru viazaný. Cieľom tohto postupu bolo sprocesnenie obsahu vykonaním rekognície a tým posilniť dôkaznú situáciu. Žalobca zastáva názor, že z objektívnych dôvodov nemožno neinformovanie, klásť za vinu žalobcovi, pretože nešlo z jeho strany o zavinené porušenie povinností. K písomnosti č. ORP-35/IKP-1/VK-2008 žalobca uviedol, že predmetná písomnosť bola spolu s tromi prílohami dňa 14.4.2008 zaslaná na vedomie zástupcovi riaditeľa ÚJKP OR PZ v Bratislave I., ktorý ju dňa 15.4.2008 svojím podpisom a rukou vpísaným záznamom vzal na vedomie. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí č. 7/2008 vyslovil záver, že táto nebola žalobcom vybavená v zákonnej lehote a predpísaným spôsobom, pričom svoje tvrdenia ničím neodôvodnil, iba svoj záver oprel o zaistenie z kontroly protokolu neutajovaných retistratúrnych záznamov zo dňa 6.10.2008. Odvolací orgán vo vzťahu k vybaveniu tejto písomnosti kladie žalobcovi za vinu porušenie čl. 25 ods. 7 N MV SR č. 51/2005 Z.z., porušenie čl. 39 N MV SR č. 64/2003, ako aj nevykonanie operatívno-pátracej činnosti a nezaslanie informácie o jej využiteľnosti odosielateľovi. Ďalej konštatoval, že táto bola vybavená dňa 6.11.2008 záznamom do písomnosti, čo odvolací orgán zistil z protokolu o registratúrnych záznamoch a že žalobcov argument o tom, že jeho podpis na prezenčnej listine o oboznámení sa s N MV SR č. 51/2005, nie je jeho, považuje za účelový. Rovnako za účelové považuje žalovaný aj tvrdenie žalobcu o tom, že SN MV SR č. 64/2003 nebol oboznámený vôbec, pričom toto žalovaný nezdôvodňuje. Žalobca zastáva názor, že v tomto prípade mu druhostupňový orgán kladie za vinu úplne nové skutočnosti, pretože porušenie vyššie uvedených článkov vôbec nebolo predmetom prvostupňového rozhodnutia a žalobca nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Žalovaný odňal právo žalobcovi sa k týmto skutočnostiam vyjadriť. Treba zároveň aj poznamenať, že aplikácia N MV SR 51/2005 vo vzťahu k predmetnej písomnosti je vylúčená, pretože lehota ustanovená v čl. 25 ods. 7 sa viaže ku kriminálnej informácii. Žalobca považuje predmetnú písomnosť za vybavenú v súlade s čl. 39 N MV SR č. 64/2003 s tým, že táto písomnosť bola vybavená zástupcom riaditeľa ÚJKP OR PZ v Bratislave I., ktorý ju dňa 15.4.2008 svojím podpisom vzal na vedomie. Podľa žalobcu táto písomnosť nemala byť dňa 21.4.2008 zaevidovaná ako nevybavená, nakoľko bola vybavená dňa 15.4.2008. Podľa žalobcu žalovaný uložil disciplinárne opatrenie v rozpore so zákonom aj z toho dôvodu, že nebola splnená zákonná podmienka o riadnom oboznámení s internými predpismi - N MV SR č. 51/2005 a č. 64/2003, vyplývajúca z ust. § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. V prípade porušenia N MV SR č. 51/2005 sa žalovaný opiera o prezenčnú listinu zo dňa 19.9.2005, pričom žalobcovo oboznámenie sa s týmto predpisom vyvodzuje z jeho podpisu, ktorý sa na tejto prezenčnej listine nachádza. Žalobca v rámci odvolania poukázal na to, že podpis nachádzajúci sa na tejto listine, nie je jeho a predložil ako dôkaz 3 náhodne vybrané prezenčné listiny, z ktorých je zrejmé, že podpis zo dňa 19.9.2005 nie je autentický. K výške uloženého trestu žalobca uvádza, že nezákonnosť v postupe prvostupňového orgánu pri uložení najprísnejšieho finančného disciplinárneho opatrenia vidí vo svojom hodnotení, ktorého záverom bola svojvoľná úvaha o nedostatočných žalobcových výsledkoch a v zohľadnení na výsledok z takto vykonaného hodnotenia. Hodnotiace kritériá služby kriminálnej polície boli predmetom nariadenia prezidenta PZ č. 16/2005, ktoré sa však čl. 6 nariadenia prezidenta PZ č. 2/2007 zrušili. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v prvom stupni v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Nezákonnosť druhostupňového správneho rozhodnutia vzťahujúcu sa na výšku uloženého disciplinárneho opatrenia vidí žalobca v tom, že odvolací orgán uloženie najprísnejšieho disciplinárneho opatrenia potvrdil. V rokoch 2004 - 2008 vybavil žalobca 25 registratúrnych záznamov, čo svedčí o jeho príkladnom postoji, avšak v konečnom dôsledku tento dôkaz vyhodnotil žalovaný v jeho neprospech, čím neoprávnene zasiahol do jeho práv. Žalovaný spracoval aj oznámenie č. ORP-33-8/I-KP-1-VK-2008 zo dňa 14.7.2008 označené ako „Upozornenie na nedostatočné pracovné výsledky“, ktoré však podľa žalobcu nemá oporu v zákone č. 73/1998 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáha, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil pre ich nepreskúmateľnosť, neodôvodnenosť a pre nesprávne právne posúdenie veci a zároveň rozhodol podľa § 250j ods. 5 OSP. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave uviedol, že písomnosti ORP-13/ I-KP-1VK-2008 a ORP-35/I-KP-1VK-2008 pridelené žalobcovi ním neboli riadne a včas vybavené v zmysle čl. 36 ods. 1, 6 a čl. 37 N MV SR č. 64/2003 o vydaní registratúrneho poriadku. Dôkazom toho, že lehota nebola dodržaná v prípade písomnosti č. ORP-13/I-KP-1VK-2008 svedčí záznam v protokole registratúrnych záznamov č. 86/2008, z ktorého vyplýva, že písomnosť bola vybavená dňa 7.11.2008 a to záznamom na písomnosti. Písomnosť č. ORP-35/I-KP-1VK-2008 je v protokole vedená ako vybavená až dňa 6.11.2008 záznamom na písomnosti. O tom, že tieto písomnosti neboli vybavené riadne a včas, sa nadriadený dozvedel dňa 6.10.2008 pri vykonaní kontroly s tým, že o kontrole spísal úradný protokol. Neinformovaním odosielateľa písomnosti kriminálnej informácie ORP-13/I-KP-IVK-2008 žalobca porušil čl. 25 ods. 7 N MV SR č. 51/2005. Kriminálna informácia bola pridelená žalobcovi ako aj registratúrny záznam. V tomto prípade mal žalobca povinnosť spracovať informáciu o využiteľnosti obdržanej kriminálnej informácie a predložiť ju nadriadenému na schválenie a odoslanie na oddelenie ekonomickej kriminality. Zo strany žalobcu však informácia nebola spracovaná. O skutočnosti, že žalobca písomnosť ORP-13/I-KP-1VK-2008 odovzdal v mesiaci február 2008 nie je žiadny záznam. Žalovaný nevidí svojvôľu v časti výroku rozhodnutia v tvrdení, že informácia mala byť orgánu činnému v trestnom konaní odstúpená až v takej podobe, na základe ktorej by bolo možné vykonať trestné stíhanie proti konkrétnej osobe. Je na spracovateľovi registratúrneho záznamu, akým spôsobom a v akej lehote registratúrny záznam vybaví. Lehotu na vybavenie pridelenej písomnosti je možné nadriadeným predĺžiť a to aj opakovane. Žalobca o predĺženie lehoty nepožiadal. Žalovaný súhlasí s tvrdením žalobcu, že predmetná písomnosť už v čase pridelenia žalobcovi mala, resp. musela byť postúpená orgánu činnému v trestnom konaní, to však žalobca neučinil. Postúpenie kriminálnej informácie nemožno z hľadiska uložených úloh žalobcovi považovať za riadne vybavenie veci. Z povahy vyšetrovaného trestného činu bolo na mieste ďalej objasňovať relevantné skutočnosti, ako zistenie ďalších spolupáchateľov. Vo vyšetrovacom spise č. ČVS: ORP-509/3-OSV-B1-2008 sú založené úradné záznamy zo dňa 6.2.2008 a 7.2.2008 vyhotovené žalobcom, z ktorých jasne vyplýva, že vyšetrovaný skutok bol spáchaný spolupáchateľstvom. V disciplinárnom rozkaze je žalobcovi kladené za vinu dlhodobá nečinnosť pri vybavovaní pridelenej písomnosti za účelom riadneho zdokumentovania a možného objasnenia uvedeného trestného činu. Pod objasnením trestného činu je prirodzene potrebné rozumieť zistenie všetkých okolností spáchania trestného činu a hlavne všetkých páchateľov, ktorí sa na spáchaní skutku podieľali. Žalovaný nesúhlasí so žalobcom, že z objektívnych dôvodov nemohol informovať odosielateľa o výsledku využitia informácie, nakoľko sa výsledok dozvedel až dňa 14.5.2008. Žalobca mal informovať odosielateľa o výsledku využitia informácie reálne, teda žalobcovi bol výsledok v čase do 30 dní neznámy. Argumentácia žalobcu, že výsledok sa dozvedel až po dopočutí všetkých poškodených, je účelová. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 30.6.2013 doručenom krajskému súdu dňa 2.7.2013 uviedol, že zápisy v protokole registratúrnych záznamov zo dňa 7.11.2008 a 6.11.2008 nemožno spájať s reálnym vybavením predmetných písomností a ani ich nemožno považovať za spôsobilý dôkaz v súlade s § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.; pretože informácie vychádzajúce z protokolu registratúrnych záznamov, majú len formálnu stránku veci a vyjadrujú administratívne vybavenie týchto písomností. Žalovaný ignoruje žalobcom uvádzané skutočnosti o vybavení jednotlivých písomností a je toho názoru, že žalovaný bol povinný v zmysle § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v súlade so zásadou materiálnej pravdy overiť. Ďalej treba uviesť, že v súvislosti so zápismi v protokole z registratúrnych záznamov, tieto v čase vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia neexistovali. Zápisy v protokole vznikli až dňa 6.11.2008 a 7.11.2008 v rámci disciplinárneho konania. V rámci disciplinárneho konania žalobcovi nebolo kladené za vinu to, že by pridelené písomnosti vybavil až v tieto dni. Predmetom disciplinárneho konania bola tá skutočnosť, že predmetné písomnosti neboli v protokole registratúrnych záznamov ku dňu kontroly vyznačené ako vybavené. Ak odvolací orgán viaže disciplinárne previnenie na dodatočne vyhotovené zápisy v protokole, ide o novú formuláciu disciplinárneho previnenia a teda samotnému prvostupňovému rozhodnutiu chýba racionálny skutkový základ. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 OSP musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). V predmetnej veci súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. ORP-BAI-VO-286-003/2012 zo dňa 4.5.2012, ktorým žalovaný v zmysle ust. § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa odboru kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície č. 7/2008 o uložení disciplinárneho opatrenia, potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že disciplinárnym rozkazom č. 7/2008 zo dňa 3.11.2008 bolo v tom čase žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov. Dôvodom uloženia bolo, že žalobca pri písomnosti č. ORP-13/I-KP-1 VK2008, ktorá mu bola pridelená dňa 14.2.2008 nevybavil predpísaným spôsobom v zákonnej lehote a bol nečinný viac ako 7 mesiacov, počas ktorých nepreveril hodnovernosť zaslanej informácie a taktiež vo vzťahu k podozrivej osobe nevyvinul žiadnu aktivitu za účelom objasnenia trestného činu. Ďalším dôvodom na uloženie disciplinárneho trestu bola skutočnosť, že taktiež písomnosť č. ORP-35/I- K-1 VK-2008, ktorá bola žalobcovi pridelená dňa 22.4.2008 opätovne nevybavil predpísaným spôsobom v zákonnej lehote a odosielateľa informácie viac ako 5 mesiacov neinformoval po jej obdržaní o výsledku jej využití. Proti disciplinárnemu rozkazu sa žalobca odvolal a druhostupňový správny orgán vo veci rozhodol tak, že jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalobca voči druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom sp.zn. 2S 42/2009 zo dňa 4.11.2009 napadnuté rozhodnutie č. ORP-11-12/I-PK-2008 zo dňa 9.1.2009 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Dôvodom vrátenia veci bol výrok rozhodnutia správneho orgánu a jeho povinnosťou bolo dať výrokovú časť do súladu so zákonom. V odvolaní opätovne rozhodol odvolací orgán rozhodnutím č. ORP-16-11/I-JKP-2010, ktorým bolo odvolanie zamietnuté a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca opätovne podal žalobu na Krajský súd v Bratislave za účelom preskúmania zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd rozsudkom sp.zn. 3S 194/2010 zo dňa 11.10.2011 rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom vrátenia veci bolo, že žalovaný sa zaoberal len otázkou procesnou a to oneskoreným podaním odvolania a nezaoberal sa hmotno-právnymi otázkami uvedenými v odvolaní, navyše poučenie v disciplinárnom rozkaze bolo neúplné. O písomnosti č. ORP-13/I-KP-1 VK2008 bolo zistené odvolacím orgánom, že dňa 11.2.2008 žalobca prevzal písomnosť a prevzatie potvrdil podpisom v protokole registratúrnych záznamov na rok 2008. Z protokolu vyplýva, že písomnosť bola vybavená dňa 7.11.2008 a to záznamom na písomnosti. Z vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-539/3-OSV-V1-2008 vedeným Obvodným oddelením PZ Bratislava - Staré mesto je zrejmé, že informácia v podobe výpisu sa nachádzala založená v ďalšom spisovom materiáli a nie je súčasťou originálu vyšetrovacieho spisu. Od pridelenia písomnosti neboli vykonané žiadne úkony smerujúce k zisteniu páchateľov, napriek tomu, že z výpovede bolo zrejmé, že skutku sa dopustili viacerí páchatelia. Žalobca nevykonával náležité šetrenie a informácia neobsahujúca podstatné skutočnosti nemala byť použitá orgánmi činnými v trestnom konaní. Svoju činnosť žalobca obmedzil len na zaslanie tejto informácie orgánu činnému v trestnom konaní. O tom, že táto informácia bola zaslaná OO PZ Staré mesto - stred, nie je záznam ani v protokole registratúrnych záznamov a ani v trestnom spise vedenom OO PZ. K vybaveniu písomnosti č. ORP-35/I-KP-1 VK-2008 súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca dostal túto informáciu na vybavenie dňa 22.4.2008 a prevzatie potvrdil svojim podpisom. Z protokolu vyplýva, že písomnosť bola vybavená dňa 6.11.2008 záznamom na písomnosti. Nevybavenie písomnosti bolo zistené kontrolou nadriadeného. O vykonanej kontrole spísal záznam, z ktorého vyplýva, že táto informácia nie je vybavená. Na požiadanie predložil žalobca túto informáciu ako nevybavenú bez akýchkoľvek iných poznatkov o tejto informácii. Žalobca smerom k tejto informácii nevyvíjal žiadnu činnosť. Na základe týchto skutočností vydal prvostupňový správny orgán disciplinárny rozkaz týkajúci sa zníženia služobného platu. Po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave žalovaný vydal rozhodnutie č. ORP-BAI-VO-286-006/2012 zo dňa 4.5.2012, ktorým odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil. Odvolací orgán mal dostatočne preukázané, že žalobca nevybavil pridelené registratúrne záznamy riadne a včas v súlade s internými predpismi č. 64/2003 a Nariadením č. 51/2005. Nariadením č. 51/2005 bol žalobca oboznámený dňa 19.9.2005, o čom svedčí podpis na prezenčnej listine. Podľa čl. 36 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 64/2003 o vydaní registratúrneho poriadku za správne a včasné vybavenie registratúrneho záznamu zodpovedá spracovateľ. V zmysle ods. 6 citovaného čl. nariadenia, ak lehota nie je určená, registratúrny záznam je potrebné vybaviť v čo najkratšom čase a to spravidla do 14 dní. Zložitejšie registratúrne záznamy sa vybavujú najneskôr do 30 dní. V obzvlášť zložitých prípadoch môže túto lehotu predĺžiť riaditeľ útvaru, čo potvrdí svojím záznamom na registratúrnom zázname. Podľa čl. 18 nariadenia ministra vnútra SR č. 51/2005 je jednou z foriem operatívno-pátracej činnosti operatívne odhaľovanie definované ako sústavná činnosť policajta zamerané na získavanie a vyhodnocovanie informácií operatívneho významu za využitia základných operatívno-pátracích činností. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac 3 mesiacov. Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci skúmal rozhodnutie žalovaného č. ORP-BAI- VO-286-003/2012 zo dňa 4.5.2012, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu o 15 % po dobu 3 mesiacov. Súd považuje za dôležité vyjadriť sa primárne k námietke žalobcu týkajúcej sa oboznámenia sa s internými predpismi policajného zboru, ktorými je povinný sa každý policajt riadiť. Od žalobcu sa očakáva, že prijíma a preveruje oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a podľa povahy robí potrebné opatrenie na jeho objasnenie a na zistenie páchateľa a na urýchlené vybavenie veci, vykonáva samostatne úlohy v operatívno-pátracej činnosti a plní úlohy súvisiace s trestným konaním a s ním súvisiace povinnosti, vyžaduje od útvarov Policajného zboru vykonávanie úkonov a služobných povinností nevyhnutných pre operatívno-pátraciu činnosť na trestné konanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže zabezpečiť sám a ktoré sú dožiadané útvary Policajného zboru povinné vykonať. Samostatne si zvyšuje odborné znalosti správnych noriem a služobných predpisov na úseku služobného zaradenia a v oblasti plnenia úloh služobného úradu. Z uvedeného popisu služobnej činnosti vyplýva, že pri plnení služobných povinností musel žalobca dennodenne prichádzať do styku s internými predpismi upravujúcimi operatívno-pátraciu činnosť, resp. nariadenie ministra vnútra SR č. 51/2005 a obeh registratúrnych záznamov a spôsob nakladania s nimi. Bez znalosti týchto predpisov, by žalobca nemohol samostatne realizovať úkony operatívno-pátracej činnosti, vrátane ich administratívnej časti, ktorému sa bežne vo svojej praxi vykonáva. Žalobca tvrdil, že podpis na prezenčnej listine o oboznámení sa s N MV SR č. 51/2005 nie je jeho, považuje súd za účelový, lebo, ako už súd spomínal, pri plnení svojich bežných dennodenných prác, musel byť žalobca s týmito nariadeniami oboznámený. Súd nepovažoval za podstatné skúmať pravosť podpisu na listine prostredníctvom písmoznalectva, nakoľko s ohľadom na pracovné zaradenie žalobcu, bolo jeho povinnosťou príslušné normy poznať. K predchádzajúcim súdnym rozhodnutiam vydanými Krajským súdom v Bratislave súd uvádza, že obe rozhodnutia sp.zn. 2S 42/2009 zo dňa 4.11.2009 a sp.zn. 3S 194/2010 zo dňa 11.10.2011, ktoré sa týkali formálnych nedostatkov rozhodnutia, kedy bol v rozhodnutí uvedený nesprávny výrok rozhodnutia, alebo nesprávne poučenie. Súd vtedy neskúmal disciplinárny rozkaz z hľadiska hmotno-právneho ale z hľadiska formálnych znakov vydaného správneho rozhodnutia. Po preskúmavaní veci súd zistil, že žalobcovi boli pridelené na vybavenie dve písomnosti a to č. ORP-13/ I-KP-1VK-2008 a č. ORP-35/I-KP-1-VK. K písomnosti č. ORP-13/I-KP-1VK-2008 súd zistil, že táto bola zaevidovaná v protokole neutajovaných registratúrnych záznamov dňa 8.2.2008, ako došlá písomnosť z oddelenia ekonomickej kriminality a dňa 14.2.2008 bola žalobcom prevzatá. Nakoľko táto písomnosť nebola v protokole záznamu vyznačená ako vybavená, bol žalobca vyzvaný nadriadeným dňa 6.10.2008 na jej predloženie ku kontrole. Žalobca však písomnosť nemal u seba a uviedol, že ju osobne odovzdal na oddelení skráteného vyšetrovania Bratislava Staré mesto - stred. Tieto skutočnosti potvrdil žalobca aj písomne vo forme spracovaného záznamu zo dňa 7.10.2008. Žalobca ohľadom tejto informácie nevykonal žiadne úkony a šetrenia a ani iný konkrétny druh činnosti, ktorý by viedol k odhaleniu páchateľa a najmä výsledok svojho „šetrenia“, nezachytil žiadnym záznamom vo vyšetrovacom spise. Následne sa páchateľ počas kontroly vyjadril, že písomnosť už dávno vybavil a nevykonáva v nej žiadny druh činnosti. Ak teda žalobca ukončil svoju vyšetrovaciu činnosť k tejto písomnosti, jeho povinnosťou bolo urobiť o tom záznam, zadokumentovať priebeh a výsledok hodnotenia a nadriadenému predložiť už v podobe spracovaného vyhodnotenia uskutočneného šetrenia. Na základe kontroly, ktorú vykonal nadriadený u žalobcu, bola zistená dlhodobá nečinnosť, kde odo dňa pridelenia kriminálnej informácie, uplynula doba vyše 7 mesiacov, počas ktorej žalobca nevykonal žiadnu činnosť smerujúcu k prevereniu hodnovernosti zaslanej informácie s možnosťou využitia operatívno-pátracej činnosti a žalobca nevyvinul žiadnu aktivitu voči podozrivej osobe a ani nezadokumentoval priebeh možného objasňovania trestného činu. Táto informácia nebola vybavená v zákonnej lehote a zákonným spôsobom tak, ako to vyžaduje interný predpis a čl. 36 nariadenia ministra vnútra SR č. 64/2003 a svojou nečinnosťou si nesplnil jednu z úloh a povinností uloženou nadriadeným, čím konal v rozpore s § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. Písomnosť č. ORP-35/I-KP-1 VK-2008 bola zaevidovaná v protokole dňa 22.4.2008 ako došlá a žalobcom v ten istý deň aj prevzatá. Uvedená písomnosť bola zaslaná na odbor kriminálnej polície za účelom objasnenia prejavov extrémizmu. Žalobca v rámci kontroly (kontrola bola vykonaná dňa 6.10.2008) predložil písomnosť ako nevybavenú bez žiadnych iných písomností, z ktorých by bolo zrejmé, že k príslušnej informácii žalobca vykonal nejakú služobnú činnosť (nevykonal previerky k osobe, ktorá mohla byť sympatizantom extrémizmu). Uvedená písomnosť bola vybavená až dňa 6.11.2008, záznamom na písomnosti, po kontrole žalobcovým nadriadeným. Žalobca tvrdil, že vykonanie operatívno-pátracej činnosti nebolo predmetom disciplinárneho konania a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ide o novú skutočnosť kladenú žalobcovi. Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje, nakoľko z Oznámenia o porušení základných povinností policajta č. ORP-31-11/I-KP-2008 zo dňa 19.10.2008 je zrejmé, že žalovaný vyčítal žalobcovi aj nevykonávanie operatívno-pátracej činnosti vo vzťahu k vyššie uvedeným písomnostiam. Zároveň vyzval žalobcu aj na vyjadrenie k predmetnej veci. Aj v tomto prípade je súd toho názoru, že žalobca svojou nečinnosťou si nesplnil jednu z úloh a povinností uloženou nadriadeným, čím konal v rozpore s § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. Policajt je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy, uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech, alebo na prospech iného, v štátnej službe i mimo štátnej služby, zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru (v zmysle § 1 ods. 4 písm. a/) sa tým myslia aj ostatné orgány, na ktorých príslušníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu a plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných predpisov. Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že pri udelených písomnostiach bol žalobca dlhodobo nečinný, nevykonával žiadnu aktivitu smerujúcu na objasnenie nadriadeným uložených informácií, porušil základné povinnosti policajta podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a tým sa dopustil disciplinárneho previnenia. Správny orgán nemal inú možnosť, ako disciplinárnym opatrením uložiť žalobcovi trest zníženia platu vo výške 15% po dobu 3 mesiacov. Táto sankcia voči žalobcovi je primeraná, nakoľko žalobca bol nadriadeným nielen ústne ale aj písomne dňa 14.7.2008 upozornený na svoje nedostatky pri výkone svojej služby. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.