Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/219/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201427 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201427.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PHD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: 1/ Občianske združenie Majoránová, Majoránová 57, 821 07 Bratislava, 2/ L. D., U. 1, XXX XX V., obaja právne zastúpení: hbr advokáti s.r.o., Obchodná 58, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: ARP - KPP, s.r.o., Rybárska brána 1, 811 01 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/952-/HLO zo dňa 24.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi správneho konania spoločnosti ART-KPP s.r.o., Bratislava súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa jednotlivými žalobami podanými dňa 26.7.2012 Krajskému súdu v Bratislave domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/952-HLO zo dňa 24.4.2012, ktorým žalovaný správny orgán rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa č. UR 4821/2010/456/Kr-113 zo dňa 16.5.2011 upravil tak, že prístup do areálu Artcentro Vrakuňa nebude cez Majoránovú ulicu, ale priamo z Hradskej ulice s tým, že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. UR/4821/2010/456/Kr-113 zo dňa 16.5.2011, ktorého ostatné časti zostávajú nezmenené. V žalobe žalobcovia uviedli, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané v dôsledku nezákonného postupu správneho orgánu, nakoľko vo veci správny orgán sa nevysporiadal s námietkami vo vzťahu k možnosti použiť dopravné stavby, ktoré žalobca navrhuje ako stavby, cez ktoré bude vedená dynamická doprava spojená s prevádzkou umiestňovanej stavby. Na túto skutočnosť žalobcovia poukazovali tak v námietkach podaných v konaní pred Mestskou časťou Bratislava - Vrakuňa, ako stavebným úradom. Žalobcovia majú za to, že stavebný úrad vedený zásadou vyšetrovacou mal v správnom konaní postupovať tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s úpravou správneho poriadku a teda, aby obsahovo bolo rozhodnutie založené na presne zistenom stave veci. Vzhľadom na charakter otázky technickej únosnosti smerovania dynamickej dopravy cez navrhované ulice počas priebehu stavebných prác a po ich skončení, sú žalobcovia názoru, že stavebný úrad mal v konaní zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku znalcom z odboru stavebníctvo, odbor dopravné stavby. Žalobcovia majú za to, že správny orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal ani s návrhom na dokazovanie vo veci skládky chemického odpadu. Žalobcovia uvádzajú, že preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu vo veci vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože ani stavebný úrad ani Krajský stavebný úrad nezistili dostatočne, aký vzťah majú žalobcovia k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú dopravné stavby, ktoré navrhovatelia chcú využívať v rámci dopravného riešenia dynamickej dopravy v zóne. Konštatovanie zdĺhavosti rokovaní s vlastníkom pozemkov (LUKOIL) skôr svedčí o domnienke žalobcu, že úprava vzťahu k tomuto pozemku absentuje, čo je prekážka povolenia umiestnenia stavby podľa § 38 stavebného zákona. Z rozhodnutí nie je zrejmé, aký je skutočný stav, a preto žalobcovia považujú zistenie skutkového stavu za nedostatočné a rozhodnutie takto vydané považujú za rozhodnutie v rozpore s § 46 a 47 správneho poriadku. Žalobcovia tvrdia, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď na základe vykonaného dokazovania rozhodol o umiestnení stavby napriek tomu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, najmä podmienka podľa § 38 stavebného zákona, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by stavebník mal právny titul k užívaniu dopravných stavieb, potrebných pre napojenie stavby na cestnú sieť a pozemkov pod týmito stavbami. Napadnuté rozhodnutie považujú žalobcovia za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože z výrokovej časti rozhodnutia nie je v spojení s odôvodnením rozhodnutia zrejmé, či Krajský stavebný úrad Bratislava zmenil v časti prístupu do areálu Artcentro rozhodnutie stavebného úradu len pre obdobie výstavby, alebo sa zmena rozhodnutia stavebného úradu týka tiež obdobia samotného užívania stavby. Žalobca ďalej tvrdí, že stavebný úrad žalobcovi nedoručil riadne svoje rozhodnutie a následne mu nebolo riadnym spôsobom doručené ani rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, čím bolo spôsobené, že žalobca nemohol v konaní účinne uplatniť a brániť svoje práva a oprávnené záujmy a teda, že konanie predchádzajúce vydaniu napádaného rozhodnutia trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia spôsobenú odňatím možnosti konať pred správnym orgánom. Na základe vyššie uvedeného dôvodu žalobcovia konštatujú, že konanie predchádzajúce rozhodnutiu správneho orgánu v prvom stupni bolo vadné a mohlo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia tak v prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní. Konaním Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa ako prvostupňového stavebného úradu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo prvostupňové rozhodnutie a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím napádaným, je v rozpore s obsahom spisov, potvrdzujúce rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave vychádzalo zo zistenia skutkového stavu vykonaného prvostupňovým správnym orgánom, ktoré bolo nedostatočné pre posúdenie veci, v dôsledku čoho správny orgán v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave žalobcovia považujú za nedostatočné a nepreskúmateľné a tiež nezrozumiteľné. Žiadajú, aby Krajský súd v Bratislave zrušil preskúmavané rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave ako aj prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa zo dňa 16.5.2011 a vec vrátil Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa, ako stavebnému úradu na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 12.11.2012 uviedol, že žalobca žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepodložil svoje tvrdenie o nezákonnom postupe správneho orgánu, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie. Na základe tvrdenia žalobcu, že mu stavebný úrad neumožnil nahliadnuť do súvisiaceho spisu, bol opakovane Krajským stavebným úradom v Bratislave upozornený na možnosť nahliadnuť do spisu a aj na základe jeho návrhu zmenenej časti podkladov k rozhodnutiu. Táto možnosť zo strany žalobcov nebola využitá. Krajský stavebný úrad v Bratislave po dohode s navrhovateľom stavby vyšiel v ústrety žalobcovi tým, že upravil prístup do areálu Artcentro Vrakuňa priamo z Hradskej ulice a nie cez Majoránovú ulicu. Krajský stavebný úrad v Bratislave má za to, že touto zmenou neboli poškodené práva žalobcov, nakoľko sa tým zlepšili podmienky v území a odstránili sa tie negatívne javy výstavby a budúceho užívania stavby, na ktoré v procese riešenia bolo poukazované. Zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia v rámci odvolacieho konania umožňuje ust. § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Požiadavka, aby stavebný úrad v rámci územného konania sa naviac vysporiadal s otázkami, ktoré si v konaní žalobca ani neuplatňoval, nie je opodstatnená zmenou napojenia priamo cez Hradskú ulicu, bude doprava odklonená od Majoránovej ulice a tým aj od obytných domov, a preto zabezpečenie posúdenia situácie znalcom z odboru dopravných stavieb považuje žalovaný zo strany žalobcu za umelé vytváranie prekážok v rámci konania o umiestnení stavby. Údajná skládka chemického odpadu z chemických závodov L. Y. v areáli umiestňovanej stavby nie je v žiadnej dokumentácii evidovaná, ani na ňu neupozornili v rámci konania orgány ochrany životného prostredia. Ak by na pozemku žalobcov takáto skládka bola, preukáže sa v rámci predprojektovej prípravy sondami, ktoré vykonáva odborná organizácia a ktoré sú potrebné pre vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, časť statika. V rámci konania o umiestnení stavby nie je potrebné vypracovanie statického posúdenia stavby. K námietke žalobcov, že v konaní nedali ako vlastníci pozemku súhlas k umiestneniu stavby, žalovaný udáva, že v rámci riešenia stavby súhlas na využitie parcely č. XXXX/XXX k.ú. X. dal jej vlastník dňa 24.2.2011. Zmena prístupu do areálu Artcentro bola riešená na podnet žalobcov tak, že sa vylúčila doprava okolo stavieb kondomínia, čiže mimo ulíc Majoránová a Anízová a to nielen počas výstavby ale aj užívania stavby definitívne podmienky budú stanovené v rámci stavebného konania. Pre veľký počet účastníkov konania bolo rozhodnutie doručované verejnou vyhláškou v súlade s ust. § 42 ods. 2 stavebného zákona, čiže sa považuje za doručené aj žalobcovi. Žalovaný má za to, že preskúmavané rozhodnutie č. A/2012/952/HLO zo dňa 24.4.2012 vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj zo správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a tvrdenia žalobcu, resp. dôvody žaloby nezodpovedajú skutočnosti. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.1.2013 Krajský súd v Bratislave spojil vec vedenú pod sp.zn. 1S 219/2012 a vec vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S 305/2012, obe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/952/HLO zo dňa 24.4.2012 na spoločné konanie s tým, že ďalej budú vedené pod sp.zn. 1S 219/2012. Citované uznesenie bolo vydané podľa ust. § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania. Dňa 16.1.2013 toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 219/2012-32 zo dňa 15.4.2013 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníka správneho konania spoločnosť ART-KPP s.r.o., so sídlom Rybárska brána 1, Bratislava. Zástupca spoločnosti ART-KPP, s.r.o., Bratislava na pojednávaní dňa 12.9.2013 uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s právnou argumentáciou žaloby žalovaného. Podotýka, že spoločnosť ART-KPP s.r.o. bol generálnym projektantom celej dotknutej zóny. Navrhuje žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým Krajský stavebný úrad v Bratislave, ako príslušný odvolací orgán rozhodujúc o odvolaní žalobcu v II. rade (L. D.) proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestskej časti Vrakuňa č. UR/4821/2010/456/Kr-113 zo dňa 16.5.2011 zmenil odvolaním účastníka konania L. D. napadnuté rozhodnutie takto: „Prístup do areálu Artcentra Vrakuňa sa v súlade s doplneným návrhom projektu organizácie výstavby z februára 2012 upravuje tak, že nebude cez Majoránovú ulicu, ale priamo z Hradskej ulice. Toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa č. UR/4821/2010/456/Kr-113 zo dňa 16.5.2011, ktorého ostatné časti zostávajú nezmenené a v platnosti“. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, ako príslušný stavebný úrad napadnutým rozhodnutím č. UR/4821/2010/456/Kr-113 zo dňa 16.5.2011 umiestnil stavbu č. 113 - Artcentro Vrakuňa, Majoránová ulica, v členení na stavebné objekty. O umiestnenie stavby na pozemkoch parcelné č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. X. požiadal navrhovateľ ART - KPP, s.r.o., so sídlom Rybárska brána 1. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Vrakuňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v II. rade L. D.. O odvolaní bolo rozhodnuté vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 24.4.2012 č. A/2012/952/HLO. IV. Podľa ust. § 32 stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je : a) rozhodnutie o umiestnení stavby Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, na územné konanie je príslušný stavebný úrad. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a, inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom, alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s pokladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. Podľa § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa ust. § 39a ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa ust. § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. V zmysle § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a pozemných vôd, ochrany pamiatok požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenia, územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, ako príslušný stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím č. ÚR/4821/2010/456/Kr-113 zo dňa 16.5.2011 umiestnil stavbu č. 113 - Artcentro Vrakuňa, Majoránova ulica, v členení na jednotlivé stavebné objekty, na základe žiadosti ART-KPP s.r.o., Bratislava o umiestnenie stavby na pozemkoch parc.č. XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX k.ú. X.. Proti rozhodnutiu stavebného úradu miestna časť Bratislava - Vrakuňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie účastník správneho konania L. D., Bratislava (žalobca v II. rade). O odvolaní, ktoré podal vyššie uvedený účastník správneho konania bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Krajským stavebným úradom v Bratislave zo dňa 24.4.2012 č. A/2012/952-HLO. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného spočívajúci v tom, že prvostupňový stavebný úrad predmetnú stavbu umiestnil podľa ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona, pričom východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol územný plán hlavného mesta SR Bratislavy. Hlavné mesto SR Bratislava, ako orgán územného plánovania a dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona, návrh na umiestnenie stavby odborne posúdilo a dňa 21.4.2011 pod č. MAGS ORM 40352/11-62075 vydalo kladné záväzné stanovisko k investičnej činnosti s podmienkami pre ďalšie riešenie z hľadiska dopravného riešenia ochrany životného prostredia a stanoveného funkčného využitia územia. Potvrdil súlad návrhu s platným plánom hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2007, schváleným uznesením MSZ č. 123/2007 zo dňa 31.5.2007, s účinnosťou od 1.9.2007 v znení neskorších zmien a doplnkov. Dotknuté pozemky sú súčasťou územia, ktoré je definované ako rozvojové územie s urbanistickou funkciou pre zmiešané územie obchodu, výrobných a nevýrobných služieb s priemernou podlažnosťou 2-3, trvalé bývanie nie je povolené. Po preskúmaní odvolania ako aj prvostupňového konania žalovaný správny orgán konštatoval, že podľa jeho právneho názoru pri posúdení návrhu na umiestnenie predmetnej stavby, stavebný úrad vyhodnotil námietky vznesené účastníkmi konania a podmienky uplatnené dotknutými orgánmi v konaní pri rešpektovaní regulatív urbanistickej kompozície, danosti lokality a navrhovaného spôsobu užívania s ohľadom na polohu areálu. Navrhovaná stavba bola umiestnená po komplexnom zhodnotení vplyvu stavby na okolie, na životné prostredie, riadne užívanie susedných nehnuteľností a na základe súhlasných stanovísk dotknutých orgánov. Z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov nevyplynula podľa názoru žalovaného žiadna pochybnosť o nepriaznivom vplyve stavby na riadne užívanie susedných nehnuteľností ani o tom, že by navrhovaná stavba bola v území nevhodnou, resp. že by obmedzovala, alebo zasahovala do vlastníctva susedných pozemkov. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku zmenil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie, v časti týkajúcej sa prístupu do areálu tak, aby sa minimalizoval vplyv stavby počas jej realizácie aj užívania na susedné nehnuteľnosti, čím vlastne vyhovel námietkam účastníkov konania tým, že upravil prístup do areálu priamo z Hradskej ulice. Podľa názoru súdu sa žalovaný správny orgán dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými námietkami odvolateľa obsiahnutými v odvolaní. V. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala sa súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako je ten, o koho práva v konaní ide. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, išlo o konanie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). Podľa ust. § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická či právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 250 ods. 2 veta prvá OSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 OSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne 2 predpoklady a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní, t.j. že mu týmto konaním bola spôsobená ujma. Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných ale aj na právach procesných. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Súd sa zaoberal v preskúmavanej veci hlavne otázkou, či predmetné územné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie o umiestnení stavby bolo spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39a ods. 1 veta prvá stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, nakoľko k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia, to znamená na základe osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, čím nemôže reálne dôjsť k porušeniu práv žalobcov. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do narušenia práv žalobcov nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Táto sa následne bude realizovať na základe vydaného stavebného povolenia, ktoré môže, ale aj nemusí byť v budúcnosti ani vydané, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Krajský súd v Bratislave preto uzatvára, že vydaním územného rozhodnutia žalovaný správny orgán nemohol nijako reálne ukrátiť žalobcov na ich právach, pretože rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje len stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je len právnym základom pre stavebné povolenie. Súd konštatoval, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán riadne vyhodnotili námietky účastníkov uplatnené v správnom konaní, na základe uskutočneného zisťovania posúdili umiestňovanú stavbu, pričom vychádzali zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia v súlade s územným plánom a rešpektovali stanoviská dotknutých orgánov. Účastníkom konania neboli upreté ich procesné práva v konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd považujúc žalobné námietky za nedôvodné, žalobu s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Rovnako súd nepriznal ani náhradu trov konania pribratému účastníkovi správneho konania, nakoľko za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám nemohol nijako ovplyvniť (5Sžp 14/2011, 8Sžo 52/2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.