Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/188/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201456 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201456.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanova 1, Bratislava, IČO: 00618322, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/35/2012 zo dňa 24.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. RL/35/2012 zo dňa 24.4.2012. V žalobe uviedol, že dňa 13.12.2011 mu žalovaná doručila výzvu na doloženie záznamu z vysielania televíznej programovej služby JOJ programu Noviny zo dňa 5.12.2011 cca o 19,30 hod. Žalovaná oznámila žalobcovi oznámením zo dňa 20.2.2012 začatie správneho konania č. 117-PLO/O-802/2012 vo veci možného porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že mal na programovej službe JOJ v programe Noviny dňa 5.12.2011 cca o 19,30 hod. odvysielať príspevok s názvom „Českí lekári nekomentujú - L. ich prirovnal k okupantom“, v ktorom malo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Dňa 23.4.2012 žalobca doručil žalovanej vyjadrenie k začatiu správneho konania a k podkladom pre rozhodnutie žalovanej v správnom konaní. Dňa 31.5.2012 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovanej č. RL/35/2012 zo dňa 24.4.2012, v ktorého výroku žalovaná konštatuje, že žalobca ako účastník správneho konania č. 117-PLO/O-802/2012 MAC TV, s.r.o. porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 5.12.2011 cca o 19,30 hod. odvysielal na programovej službe JOJ v rámci programu Noviny príspevok s názvom „Českí lekári nekomentujú - L. B. ich prirovnal k okupantom“, v ktorom neposkytol priestor na vyjadrenie M.B. k tvrdeniam, podľa ktorých svojimi výzvami adresovanými lekárom, aby opustili svojich pacientov, mohol spôsobiť stav verejného ohrozenia, prípadne sa dopustiť trestného činu vydierania a v ktorom neuviedol zdroj, z ktorého pochádza informácia o percente nespokojných osôb a tvrdenie, že z členov lekárskeho odborového združenia sa stali obyčajní kriminálnici a informáciu o tom, ktorí právnici hodnotia konanie M.B., ako trestný čin vydierania, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť tohto programu, za čo mu ukladá podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Podľa § 64 ods. 5 zákona uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. Toto rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné a za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rovnako ako aj zistenie skutkového stavu je podľa žalobcu nedostačujúce na posúdenie veci, v dôsledku čoho vydala žalovaná rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a aj nedostatok dôvodov. Žalobca v žalobe upozorňuje na rozhodnutia NSSR, Ústavného súdu SR ako ej Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vyplýva jednoznačný záver uplatniteľný na prejednávanú vec, ktorý potvrdil konštantný právny názor, že trestno-právne princípy sa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú a že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná začala na svojom zasadnutí dňa 7.2.2012 správne konanie č. 115-PLO/O/800/2012, 116-PLO/O-801/2012 a 117-PLO/O-802/2012 a vydala v nich 3 samostatné rozhodnutia: RL/34/2012, RL/35/2012, RL/33/2012, hoci uvedené mali rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu. V tomto prípade žalovaná teda pochybila a za pochybnosť žalobca považuje skutočnosť, že o jednom skutku rozhodla tromi rozhodnutiami. Za ďalšiu vadu konania žalobca označil skutočnosť, ktorou je použitie záznamu vysielania získaného od neho na základe povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z.z. Ďalej žalobca upozorňuje na nesprávne právne posúdenie veci, ktoré podľa neho spočíva okrem iného aj v tom, že žalovaná nerozhodla o porušení § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, odvysielaním posudzovaného programu Kriminoviny príspevok: „Zabil ho prúd - chcel vziať káble do zberu“ a programu Noviny príspevok: „Policajti ohrozili dieťa, strieľali do auta, v ktorom sedelo“ v jednom rozhodnutí, ale vydala 3 samostatné rozhodnutia, teda, že žalovaná neposúdila odvysielanie jednotlivých programov ako čiastkové útoky a nerozhodla o nich jedným rozhodnutím ako o jednom pokračovacom správnom delikte. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že posudzovaný príspevok je slobodným prejavom a šírením informácií, ktorý spadá pod Ústavu SR a Dohovorom garantovanú slobodu prejavu a poukázal na nález ÚS SR vo veci sp.zn. III. ÚS 42/09, podľa ktorého orgán, ktorý zasiahne do výkonu práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR musí preukázať, že zásah zodpovedá kritériám zákonnosti, legitimity a proporcionality a žalobca tak dospel k záveru, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec tým, že nesprávne aplikovala a nerešpektovala Ústavu SR a dohovorom garantované práva žalobcu na slobodu prejavu a nesprávne právne posúdila legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva žalobcu. Žalobca ďalej poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci J. proti Švajčiarsku k hodnoteniu kritéria legality. Žalobca pri posudzovaní kritéria legitimity zásahu vyvracia tvrdenie žalovanej uvedené v napadnutom rozhodnutí, že legitímnym cieľom obmedzenia slobody prejavu bola ochrana práva verejnosti na príjem informácií, keďže podľa jeho názoru svojou činnosťou práve toto právo napĺňa špecifický cieľ, žalobca teda tvrdí, že žalovaná obmedzila jeho slobodu prejavu v záujme zachovania práva verejnosti, na objektívne a nestranné informácie, takéto právo verejnosti však podľa jeho názoru neexistuje, resp. on nie je povinným subjektom na jeho plnenie. Ku kritériu nevyhnutnosti zásahu do slobody prejavu žalobca poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci L. proti Írsku. Žalobca odvolaním sa na vyššie uvedenú judikatúru ESĽP, ÚS SR, NSSR, naplnenie podmienky nevyhnutnosti zásahu spochybňoval, aj argumentom, že nevyhnutnosť zásahu do práva na slobodu prejavu v demokratickej spoločnosti nie je daná tam, kde legitímny cieľ je možné dosiahnuť iným spôsobom. Žalobca tvrdí, že v prípade vysielania spravodajských programov je možné dosiahnuť ich objektívnosť a nestrannosť aj tak, ako ich odvysielaním v súlade so zákonom. Ďalej žalobca poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci News Verlag GmbH and Co.KG proti Rakúsku a uviedol, že v zmysle tohto rozhodnutia ochrana poskytovaná čl. 10 dohovoru sa nevzťahuje len na podstatu myšlienok a informácií, ale aj formu, akou sú tieto podávané, pričom nie je úlohou súdu ani vnútroštátnych orgánov, aby svojimi názormi nahradili názory žurnalistu (vysielateľa), pokiaľ ide o techniku spravodajstva, akú majú žurnalisti, či vysielatelia používať. Žalobca má na základe vyššie uvedených skutočností za to, že napadnutým rozhodnutím žalovanej došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým, že neoprávnený zásah do slobody prejavu spočívajúci v ukladaní spôsobu, resp. formy alebo sankcionovaním za nedodržanie určitej formy spracovania príspevku ako aj v sankcionovaní za neidentifikovanie novinárskych zdrojov, bol vyhodnotený ako súladný so zákonom a teda ako nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Žalobca má rovnako za to, že v prípade ak M.B. alebo LOZ má záujem k odvysielanej téme zaujať rozširujúce stanovisko, disponujú dostatočnými prostriedkami na usporiadanie tlačovej konferencie, na ktorej môže svoje stanovisko prezentovať, preto sankcionovanie žalobcu za neposkytnutie dostatočného priestoru na vyjadrenie, nepovažuje žalobca za opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu žalovanej bolo vadné a protizákonné. Konaním žalovanej bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom, žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Navrhuje preto, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalovanú k úhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. II. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.10.2012 uviedla, že v posudzovanom prípade boli všetky 3 príspevky odvysielané žalobcom a bola nimi naplnená skutková podstata toho istého správneho deliktu. Na konania, na ktorých posúdenie ako protiprávne, musí žalovaná uplatniť správnu úvahu, je však potrebné tieto konania posudzovať individuálne a nie automaticky ich posudzovať ako čiastkové útoky len z dôvodu, že napĺňajú skutkovú podstatu toho istého správneho deliktu. V prípadoch, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe, mohla žalovaná rozhodnúť len za použitia správnej úvahy, keďže každé konanie predstavovalo osobitný a hlavne odlišný spôsob porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. a ich subsumovanie pod príslušnú právnu normu, bolo možné len na základe posúdenia konkrétnych okolností každého prípadu, preto bolo nevyhnutné pristúpiť aj individuálne k posúdeniu jednotlivých skutkov. V prípade posudzovaného programu bolo problematické nesprostredkovanie vyjadrenie M. B. k údajnému navodeniu stavu verejného ohrozenia, prípadne spáchaniu trestného činu vydierania v súvislosti s výzvami adresovanými lekárom, aby opustili svojich pacientov a uvádzanie netransparentných informácií. Podľa názoru žalovanej každý program namietaný žalobcom predstavoval samostatný skutok a nie čiastkový útok a tak ho žalovaná aj musela posudzovať. V prípade žalobcom uvádzaných 3 príkladov protiprávnych konaní nie je možné podľa názoru žalovanej nájsť prepojenie z hľadiska spôsobu ich spáchania. Rovnako z časového hľadiska chýba medzi odvysielaniami jednotlivých programov akékoľvek prepojenie, tiež nemožno usudzovať, že by išlo o pokračovací správny delikt. K námietke žalobcu, že v správnom konaní sa vyskytla vada spočívajúca v tom, že žalovaná použila záznam vysielania získaného od žalobcu na základe povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z.z., žalovaná uvádza, že žalobca pri formulovaní svojho argumentu vychádza z premisy, že záznam z vysielania, ktorý poskytuje žalovanej, je ako dôkaz preukazujúci spáchanie správneho deliktu použitý proti nemu, čo je podľa jeho názoru v rozpore so zásadou „nikto nie je povinný sám seba obviňovať“ a tým aj v rozpore s jeho právom na inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania a na vyžiadanie Rady jej ich poskytnúť, je upravená v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z.z. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a zabezpečuje žalovanej možnosť zistiť obsah toho, čo bolo odvysielané. V prípade, ak na základe obsahu vysielania vznikne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu niektorej povinnosti stanovenej v zákone, rozhodne žalovaná o začatí správneho konania. Záznam vysielania, ktorý poskytuje žalovanej žalobca, nie je dôkazom usvedčujúcim zo spáchania správneho deliktu. Záznam vysielania je podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že presne a úplne zachytáva skutkový stav, preto jeho poskytnutie nie je možné považovať za „sebausvedčenie“. Podľa názoru žalovanej poskytnutie záznamu nie je možné stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu správneho deliktu. Žalovaná uvádza, že záznam predmetného vysielania bol žalovanej poskytnutý žalobcom na základe jeho zákonnej povinnosti stanovenej v § 16 ods. 3 písm. l) citovaného zákona, ktorá je v súlade s ústavnými princípmi. Takto získaný záznam, ktorý sa v správnom konaní stane podkladom pre rozhodnutie, nie je možné považovať za nezákonný, resp. neprípustný. Jeho použitie v správnom konaní je v súlade so správnym poriadkom a nijak nezasahuje do procesných práv žalobcu. Žalobca je v momente začatia správneho konania informovaný o podkladoch v správnom konaní a má možnosť napadnúť ich použitie v správnom konaní. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaná nevykonala navrhovaný dôkaz - výsluch svedka, žalovaná uvádza, že má za to, že vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom odôvodnila nevykonanie dôkazu - výsluchu svedka tým, že predmetom tohto správneho konania nebola otázka, či zamestnanci žalobcu postupovali v dobrej viere a či pre spracovanie príspevku zhromaždili pluralitné informácie z viacerých zdrojov. Pri otázke posudzovania súladu obsahu vysielania so zákonom, je relevantným skutkovým stavom to, čo bolo odvysielané a nie to, čo vysielaniu predchádzalo. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na rozhodovaciu činnosť NSSR č. 3Sžo 33/2012. K námietke žalobcu, že žalovaná nezistila dostatočne skutkový stav, keď neskúmala, či pre odvysielanie informácií v posudzovanom príspevku existoval dostatočne presný skutkový základ, konkrétnejšie, že neskúmala okolností získavania informácií. Žalovaná uvádza, že podľa jej názoru skúmanie okolností prípravy reportáže je vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov (3Sžo 33/2012, 2S 80/2011) a vymedzenie predmetu správneho konania je celkom zjavne irelevantné. Na zistenie, či žalovaný sprostredkoval vyjadrenie druhej strany a či odvysielal netransparentné informácie, v dôsledku ktorých nebolo možné posúdiť, či uvádzané tvrdenia sú špekulácie alebo tvrdenia faktu, ako boli prezentované, bolo potrebné posúdiť obsah príspevku, pretože jedine ten v skutočnosti preukazuje, čo bolo odvysielané. Faktom zostáva, že žalobca nesprostredkoval vyjadrenie M.B. k tvrdeniam, podľa ktorých svojimi výzvami adresovanými lekárom, aby opustili svojich pacientov, mohol spôsobiť stav verejného ohrozenia, resp. sa dopustiť trestného činu vydierania a uviedol netransparentné informácie. Žalovaná nesúhlasí s názorom žalobcu, že je potrebné posudzovať činnosť vysielateľa pred odvysielaním programu a nie samotný program. Spôsob posudzovania odvysielaných informácií nie je možné paušalizovať. Konkrétny spôsob porušenia si vyžaduje konkrétny postup pri posudzovaní odvysielaných informácií. Nevyhnutnosť posudzovať aj obsah samotného príspevku vyplýva aj z konštantnej judikatúry ESĽP a ÚS SR. Ďalej žalovaná vo vyjadrení k žalobe upozorňuje na rozhodnutie vo veci U. a Q. proti Dánsku. Je nepochybné, že ak by žalovaná posudzovala pravdivosť odvysielaných informácií, musela by posudzovať aj ich zdroj, v posudzovanom prípade však posudzovala odvysielanie vyjadrenia dotknutej strany a transparentnosť odvysielaných informácií a jej význam pre zachovanie objektívnosti a nestrannosti predmetného programu. K námietke žalobcu, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila a toto nesprávne právne posúdenie spočíva okrem iného aj v tom, že žalovaná nerozhodla o porušení § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. odvysielaním posudzovaného programu Kriminoviny príspevok „Zabil ho prúd - chcel vziať káble do zberu“ a programu Noviny príspevok „Policajti ohrozili dieťa - strieľali do auta, v ktorom sedelo“, v jednom rozhodnutí ale vydala 3 samostatné rozhodnutia. Žalovaná uvádza, že predmetný program nepredstavoval čiastkový útok, ale samostatný správny delikt, o ktorom bolo potrebné vydať samostatné rozhodnutie. Postup žalovanej v tomto prípade preto nie je možné označiť za nesprávne právne posúdenie veci. K námietke žalobcu, že posudzovaný príspevok je slobodným prejavom a šírením informácií, ktorý spadá pod Ústavu SR a dohovorom garantovanú slobodu prejavu, žalovaná uvádza, že s týmto názorom nesúhlasí. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaná posúdila legalitu, legitimitu a proporcionalitu obmedzenia slobody prejavu žalobcu, aby zistila, či sú splnené dôvody pre uloženie sankcie za porušenie ust. § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona a rozhodla, že je potrebné rozhodnúť o porušení tohto ustanovenia ako aj o uložení sankcie. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná obmedzila jeho slobodu prejavu v záujme zachovania práva verejnosti na objektívne a nestranné informácie, žalovaná uvádza, že v napadnutom rozhodnutí identifikovala dva záujmy, v prospech ktorých bolo potrebné obmedziť slobodu prejavu žalobcu. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (strana 5 a 7) žalovaná označila za legitímne ciele, v dôsledku ktorých bolo potrebné obmedziť slobodu prejavu žalobcu, právo verejnosti na informácie a ochranu dotknutej osoby. Keďže žalobca vo svojej argumentácii spochybňuje opodstatnenosť len prvého z týchto 2 legitímnych cieľov, právo verejnosti na informácie, je možné dospieť k záveru, že súhlasí s tým, že legitímnym cieľom pre obmedzenie slobody prejavu žalobcu bola ochrana dotknutej osoby, ako bola identifikovaná v napadnutom rozhodnutí žalovanej. Z nálezu ÚS SR, na ktorý poukazuje v žalobe aj žalobca, vyplýva, že nie je možné obmedziť právo verejnosti na informácie v záujme poskytnúť jej len informácie pravdivé. Verejnosť má právo prijímať tak pravdivé ako aj nepravdivé informácie, ich vyhodnotenie je osobnou zodpovednosťou každého jedinca. Týmto nálezom však ÚS SR nevylúčil obmedzenie slobody prejavu v záujme zachovania práva verejnosti na informácie. Verejnosť má právo prijímať akékoľvek informácie, z tejto formulácie však bez ďalšieho nie je možné vyvodiť, že žalobca môže akékoľvek informácie aj poskytovať, resp. môže akokoľvek informovať. Ak žalovaná uložila žalobcovi upozornenie za to, že odvysielal príspevok, v ktorom nesprostredkoval názor dotknutej strany, nijak neobmedzila právo verejnosti na informácie, práve naopak, uloženie sankcie bolo v záujme zachovania tohto práva v čo najväčšej miere. V posudzovanom prípade žalovaná sankcionovala žalobcu za to, že informácie potrebné na zachovanie objektívnosti príspevku nesprostredkoval verejnosti, čím zasiahol do jej práva na informácie, teda dôvodom obmedzenia bolo zachovanie práva verejnosti na informácie. Ďalej žalovaná uviedla, že pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť aj na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nie je vzhľadom na sledovaný cieľ neprimerane prísna. Vzhľadom na význam chráneného záujmu a charakter uloženej sankcie, keďže uložená sankcia v tomto prípade ani nie je sankciou v pravom slova zmysle, nakoľko sa jedná len o upozornenie na porušenie zákona, ktoré nemá ekonomický dopad na žalobcu, žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že zásah do slobody prejavu v danom prípade nie je neprimeraný. Takáto forma sankcie nekladie dôraz na represívnu ale na výchovnú zložku. Povinnosťou žalovanej je upozorniť vysielateľa na nedostatky a poskytnúť mu návod, ako môže v budúcnosti postupovať. Uvedenému zodpovedá aj druh sankcie - upozornenie na porušenie zákona, ktorý v prevažnej väčšine svojich rozhodnutí, za porušenie predmetného ustanovenia žalovaná vysielateľom ukladá. Z uvedeného podľa názoru žalovanej vyplýva, že nie je možné prijať záver žalobcu o nesprávnom vyhodnotení naplnenia kritéria nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. Žalovaná sledovala uloženou sankciou ochranu legitímneho cieľa, pričom samotná sankcia postráda represívnu zložku a má takmer výlučne výchovný charakter. Na základe vyššie uvedeného žalovaná sa domnieva, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia. Jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené. Navrhuje, aby krajský súd podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu vo veci zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovanej - Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá rozhodnutím č. RL/35/2012 zo dňa 24.4.2012 rozhodla, že účastník správneho konania č. 117-PLO/O-802/2012 MAC TV s.r.o. porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 5.12.2012 o cca 19,30 hod. odvysielal na programovej službe JOJ v rámci programu Noviny príspevok s názvom „Českí lekári nekomentujú - L. B. ich prirovnal k okupantom“, v ktorom neposkytol priestor na vyjadrenie M.B. k tvrdeniam, podľa ktorých svojimi výzvami adresovanými lekárom, aby opustili svojich pacientov, mohol spôsobiť stav verejného ohrozenia, prípadne sa dopustiť trestného činu vydierania a v ktorom neuviedol zdroj, z ktorého pochádza informácia o percente nespokojných osôb a tvrdenie, že z členov lekárskeho odborového združenia sa stali obyčajní kriminálnici a informáciu o tom, ktorí právnici hodnotia konanie M.B., ako trestný čin vydierania, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť tohto programu, za čo mu ukladá podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Rada na svojom zasadnutí dňa 7.2.2012 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči spoločnosti MAC TV, s.r.o. vo veci možného použitia § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že dňa 5.12.2011 o cca 19,30 hod. odvysielal na programovej službe JOJ v rámci programu Noviny príspevok s názvom „Českí lekári nekomentujú - L. B. ich prirovnal k okupantom“, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené listom zo dňa 7.2.2012, na základe čoho sa dňom doručenia začalo správne konanie vedené pod č. 117/PLO/O-802/2012. Účastník konania (žalobca) bol vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 správneho poriadku zaslal svoje stanovisko prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol účastník konania upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada rozhodne vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní, sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku. Listom č. 1353/2012 zo dňa 6.3.2012 bola účastníkovi konania zaslaná opakovaná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní vedenom pod č. 117-PLO/O-802/2012. V predmetnej výzve bola účastníkovi konania uložená 5-dňová lehota na vyjadrenie sa a bol opakovane upozornený, že pokiaľ svoje práva nevyužije, rada rozhodne vo veci aj bez jeho stanoviska. Vyjadrenie účastníka konania bolo Rade doručené dňa 23.4.2012. Podkladmi pre rozhodnutie Rady bol záznam programu Noviny odvysielaného dňa 5.12.2011 cca o 19,30 hod., ako aj vyjadrenie účastníka konania. Rada po vyhodnotení podkladov pre rozhodnutie vo veci vydala preskúmavané rozhodnutie č. RL/35/2012 zo dňa 24.4.2012. IV. Podľa ust. § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a publicistických programov, názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa ust. § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom, alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona b) odvysielanie oznamu o porušení zákona c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho častí d) pokutu e) odňatie za závažné porušenie povinnosti V administratívnom konaní vedenom pod č. 117-PLO/O-802/2012 bola žalobcovi uložená sankcia podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. upozornenie na porušenie zákona za porušenie ust. § 16 ods. 3 písm. d) s tým, že keďže v relácii Noviny odvysielanej na programovej službe JOJ dňa 5.12.2011 cca o 19,30 hod. vysielateľ na základe zákona nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť programu. Krajský súd v Bratislave sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného č. RL/35/2012 zo dňa 24.4.2012 ako aj s prepisom monitorovaného vysielania zo dňa 5.12.2011, s obsahom zvukového záznamu relácie a dospel k záveru, že skutkový stav veci tak, ako ho zistil žalovaný, je úplný a dostačujúci na posúdenie veci. Spornými otázkami zostalo právne posúdenie veci ako aj procesné pochybenia v administratívnom konaní ako aj skutočnosť, či odvysielaná správa v rámci spravodajského programu bola objektívna a nestranná, teda, či vysielateľ zabezpečil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa ust. § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov, názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v danom prípade z vyššie citovaného ustanovenia nesporne vyplýva objektívna zodpovednosť žalobcu za porušenie základných povinností vysielateľa, medzi ktoré patrí aj povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko- publicistických programov, pričom názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Súd konštatoval, že je potrebné prisvedčiť záveru žalovanej, že vysielanie relácie - programu Noviny dňa 5.12.2011 cca o 19,30 hod. nespĺňalo požiadavku nestrannosti, ktorá zahŕňa aj povinnosť poskytnúť pri konfrontácii priestor na vyjadrenie obom stranám, vyváženosť a neutralitu. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so záverom žalovanej, že prezentáciou jednostranných informácií je divákovi znemožnené, aby si mohol pod vplyvom prezentácie viacerých názorových uhľov pohľadu vytvoriť vlastný objektivizovaný názor na danú problematiku. Súd je názoru, že žalovaná podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. má povinnosť upozorniť vysielateľa na porušenie zákona. Upozornenie je sankciou preventívneho charakteru a je predpokladom uloženia pokuty za druhovo zhodné protiprávne správanie vysielateľa vytýkané v upozornení, keďže konanie, ktorým je možné porušiť povinnosť stanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z., nie je explicitne uvedené v zákone. Rozhodujúcou skutočnosťou v preskúmavanej veci je, že príspevok odvysielaný v rámci spravodajskej relácie Noviny, ktorých účelom je informovať o vecných faktoch a údajoch, a preto je oprávnená zákonná požiadavka vyplývajúca z § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z., aby spravodajské programy boli objektívne a nestranné. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovanej nedošlo k porušeniu zákona, preto súd postupoval podľa ust. § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol. K námietke žalobcu, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu procesných ustanovení a že žalovaná mala vo veci začatých správnych konaní (č. 115-PLO/O-800/2012, 116-PLO/O-801/2012 a 117-PLO/ O-802/2012) vydať 1 rozhodnutie a nie 3 samostatné súd uvádza, že je pravdou, že v tomto prípade boli všetky 3 príspevky odvysielané žalobcom a bola nimi naplnená skutková podstata toho istého deliktu, keďže všetky 3 správne delikty boli spôsobené odvysielaním programov, v ktorých nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť. Aj napriek tejto skutočnosti súd konštatoval, že zo strany žalovanej nedošlo k procesnému pochybeniu, nakoľko je možné stotožniť sa v celom rozsahu s jej názorom, že nebolo možné tieto konania posudzovať ako 1 skutok, nakoľko každý program predstavoval samostatný skutok a nie čiastkový útok a tak ho žalovaná aj posudzovala. K námietke žalobcu, že zo strany žalovanej bolo porušené jeho ústavné právo, ktoré mu zaručuje slobodu prejavu, súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť. Žalobca ako vysielateľ samozrejme má právo vysielať informácie, avšak žalobca ako vysielateľ nemôže poskytovať akékoľvek informácie. Napadnutým rozhodnutím nedošlo podľa názoru súdu k obmedzeniu slobody prejavu. Žalovaná nesankcionovala žalobcu za odvysielanie istých informácií, ale sankcionovala ho za to, že nezabezpečil sprostredkovanie vyjadrenia druhej strany, čiže odvysielal netransparentné informácie. Povinnosť, ktorou sa má právo verejnosti na pluralitné informácie v spravodajských programoch naplniť, je vyjadrená § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, ako povinnosť informovať objektívne a nestranne, cieľom tohto ustanovenia je ochrana diváka, ktorý má právo na objektívne a nestranné informácie. V preskúmavanej veci však žalobca informácie potrebné na zachovanie objektívnosti príspevku, verejnosti nesprostredkoval, čím podľa názoru súdu zasiahol do jej práva na informácie, teda dôvodom obmedzenia bolo zachovanie práva verejnosti na informácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná posúdila naplnenie tohto kritéria pre zásah do slobody prejavu právne správne, a preto nemohlo preskúmavaným rozhodnutím dôjsť k zásahu do procesných práv žalobcu. Súd konštatoval, že žalovaná v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Jej rozhodnutie má všetky náležitosti uvedené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne a dostatočne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku. Keďže súd konštatoval, že žalobca nebol na svojich právach ukrátený predmetným rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.