Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/190/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201476 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201476.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36861154, právne zastúpený advokátom: Mgr. Jozef Buday, Einsteinova 25, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-61/2012 zo dňa 30.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 6.8.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-61/2012 zo dňa 30.5.2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. KM-408-003/ SI-2012 zo dňa 26.3.2012 potvrdil. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. KM-408-003/SI-2012 zo dňa 26.3.2012 nebolo vyhovené podaniu žalobcu, ktorým žiadal o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zák. o slobode informácií), konkrétne o sprístupnenie písomnosti s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie, sp.zn. Č.p.: PPZ-106-14/PPK-Z-OPC-2009“. Žalobca v žalobe uviedol, že žiadosťou podľa zákona o slobode informácií zo dňa 21.3.2012 požiadal Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra SR (ďalej len „ÚBPK“) o sprístupnenie materiálu s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii - Západ (Trenčín) dňa 21.1.2010 pod Č.p.: PPZ-106-14/DTK-Z-OPC-2009 (ďalej len požadované informácie). Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach z dôvodu, že : - neboli splnené podmienky pre nesprístupnenie požadovaných informácií žalobcovi, pretože činnosť, ktorej výsledkom bolo vypracovanie materiálu - požadovaných informácií, nebola uskutočňovaná orgánom činným v trestnom konaní, nebola vykonávaná v trestnom konaní a nepredstavovala rozhodovaciu činnosť - správne orgány v rozpore s ustanovením čl. 13 ods. 4 Ústavy SR postupovali extenzívne pri obmedzovaní práva žalobcu na informácie a - prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia sú nezákonné aj z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko neexistovali zákonné podmienky pre nesprístupnenie požadovaných informácií. Poukázal, že v žiadosti o sprístupnenie informácií žiadal sprístupniť informácie - materiál, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK a mal sa týkať operatívneho preverovania informácií v súvislosti s podozreniami zo spáchania viacerých trestných činov. Požadované informácie mu neboli sprístupnené s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, pretože správny orgán považoval požadované informácie za informáciu, ktorú bolo možné subsumovať pod rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestom konaní. Podľa žalobcu požadovaný materiál bol výsledkom operatívno-pátracej činnosti pracovníka ÚBPK, ktorý pri tejto činnosti postupoval podľa ust. § 38 a nasl. zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len zák. o Policajnom zbore). V prejednávanom prípade operatívno-pátracia činnosť bola vykonávaná mimo trestného konania, a preto pracovník ÚBPK pri tejto činnosti nemohol mať postavenie orgánu činného v trestnom konaní, keďže trestné konanie neprebiehalo. Predmetom operatívno-pátracej činnosti bolo preverovanie viacerých navzájom nesúvisiacich informácií týkajúcich sa osôb, pričom tieto osoby nemali postavenie účastníkov konania (keďže ani trestné konanie neprebiehalo), a preto nemožno túto činnosť označiť ako činnosť v konkrétnej právnej veci. Taktiež výsledkom operatívno-pátracej činnosti bolo vypracovanie materiálu bez podnetu na začatie trestného stíhania a nie rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanom prípade neexistovala akákoľvek rozhodovacia činnosť, a preto nebolo možné nesprístupniť požadované informácie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Podľa žalobcu je absolútne neprípustné nesprístupniť informácie podľa zákona o Policajnom zbore, ak nemajú znaky rozhodovacej činnosti. Žalobca sa domnieva, že povinná osoba nemôže odmietnuť sprístupnenie informácie ani z dôvodu, že sa stala predmetom súdneho konania, a že sa stala aj súčasťou súdneho spisu. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že požadovaný materiál sa voľne šíri naprieč verejnosťou. Aj v rozklade uviedol niekoľko verejných zdrojov, ktoré odkazujú na materiál. Existencia materiálu a jeho obsah sú verejne známymi skutočnosťami a výslovne z neho citujú politici, policajti či novinári, a preto zanikla jeho utajovaná povaha spolu s dôvodmi na jeho nesprístupňovanie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu č. 2 zo dňa 26.11.1991, sťažnosť č. 13166/87, kde je uvedené, že záujem na ochrane informácií pôvodne predstavujúcich utajované skutočnosti britskej tajnej služby zanikol v dôsledku, že tieto informácie sa stali verejne známymi a voľne sa šírili. Žalobca je názoru, že extenzívny výklad žalovaného je v rozpore so zásadou reštriktívneho výkladu obmedzovania základných práv a slobôd a jeho aplikácia pri odmietnutí sprístupnenia požadovaných informácií predstavuje nezákonný zásah do základných práv žalobcu a porušenie čl. 26 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 14 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže odôvodnenia napadnutých rozhodnutí neobsahujú identifikáciu konkrétneho orgánu činného v trestnom konaní, identifikáciu konkrétnej rozhodovacej činnosti uskutočňovanej orgánmi činnými v trestnom konaní a zdôvodnenie, ako môže sprístupnenie materiálu zmariť túto rozhodovaciu činnosť alebo zasiahnuť do práv účastníkov tejto rozhodovacej činnosti, žalobca napadnuté rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami a argumentáciou žalobcu v uvedenou v rozklade. Žalobca navrhol, aby súd uložil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť sprístupniť požadované informácie alebo aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia a uložil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť sprístupniť požadované informácie, respektíve aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení z 3.10.2012 uviedol, že vzhľadom k zákonnej podmienke v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií zakotvujúcej výnimku z povinností na poskytovanie informácií, sú žalobcove dôvody pre porušenie zákona zo strany žalovaného bez opory v zákone. Výnimka zo sprístupnenia informácií je založená na určitom vzťahu požadovaných informácií k rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Tento vzťah je vyjadrený pojmom „ak sa týka rozhodovacej činnosti“. Poukázal, že žalobcom požadovanú informáciu žalovanému neumožňuje sprístupniť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, nakoľko obsahuje údaje, ktoré sú súčasťou celého komplexu úkonov úzko súvisiacich s rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Bola daná existencia tohto vzťahu, ktorá zakladala dôvod uplatnenia výnimky z povinnosti na poskytnutie informácií. Požadovaná informácia bola výsledkom činnosti vykonávanej kriminálnou políciou mimo trestného konania a nešlo ani o postup pred začatím trestného stíhania podľa trestného poriadku. Požadovanými informáciami disponuje úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ. V súčasnosti sa kontinuálne pokračuje v operatívnej činnosti, ktorej pôvodné a predčasne ukončené štádium malo za výsledok materiál v listinnej podobe, ktorý žalobca požadoval v úplnosti sprístupniť. Požadovaný materiál obsahuje operatívne informácie, ktoré sa v súčasnosti preverujú ešte v hlbšej miere ako v minulosti z dôvodu ich náležitého vyhodnotenia, posúdenia orgánom činným v trestnom konaní a prípadného rozhodnutia o začatí trestného stíhania. Ich súvis s rozhodovacou činnosťou orgánu činného v trestnom konaní je evidentný a bolo by predčasné konštatovať, že tento súvis nie je daný. Je nežiaduce, aby verejnosť mala prehľad o konkrétnych predmetoch záujmu kriminálnej polície, čo je základný dôvod pre ktorý je na požadovanú informáciu možné použiť zákonnú výnimku. Vo všeobecnosti časti operatívnych spisov obsahujú záznamy z operatívno-pátracích činností, konkrétne mená operatívnych pracovníkov, samotný charakter a jednotlivé postupy pracovnej činnosti, ktoré sú systémom spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných na účely zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov. Všetky tieto skutočnosti sú operatívneho významu a nemajú verejný charakter. Nariadenie MV SR č. 53/2009 o operatívno-pátracej činnosti, ktoré je predpisom upravujúcim výkon popísaných činností, je samo o sebe utajovanou skutočnosťou a sprístupnenie informácií do určitej miery zachytávajúcich podstatu a povahu týchto činností, by mohlo ohroziť utajenie chránené zákonom a tiež spôsobiť sťaženie či zmarenie odhaľovania trestnej činnosti. Z citovaného článku Ústavy SR vyslovene nevyplýva, že extenzívny výklad podmienok obmedzenia základných práv a slobôd je zakázaný, ale že sa musí dbať na podstatu a zmysel obmedzenia, ktoré musí sledovať (zákonom) stanovený cieľ. V tomto prípade sa extenzívnosť výkladu použila iba pri druhotne vyzdvihnutom dôvode na uplatnenie výnimky z povinnosti na poskytnutie informácií. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že prvostupňové a aj druhostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, na základe akých zistených skutočností dospel správny orgán k záveru o splnení podmienok na svoj postup a v odôvodnení je uvedené, aj preskúmaním ktorého materiálu správny orgán zistil existenciu konkrétnych skutočností. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-61/2012 zo dňa 30.5.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. KM-408-003/ SI-2012 zo dňa 26.3.2012 bolo potvrdené. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. KM-408-003/SI-2012 zo dňa 26.3.2012 nebolo vyhovené podaniu žalobcu, ktorým žiadal o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobode informácií, o sprístupnenie písomnosti s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii - Západ (Trenčín) dňa 21.1.2010 pod Č.p.: PPZ-106-14/DTK-Z-OPC-2009. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou o sprístupnenie informácií z 21.3.2012 žalobca žiadal Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru SR o sprístupnenie kópie materiálu s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii - Západ (Trenčín) dňa 21.1.2010 pod Č.p.: PPZ-106-14/DTK-Z-OPC-2009 a mal sa týkať operatívneho preverovania informácií v súvislosti s podozreniami zo spáchania viacerých trestných činov. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite rozhodnutím č. KM-408-003/SI-2012 zo dňa 26.3.2012 podľa § 18 ods. 2 s poukázaním na ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a podľa § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nevyhovelo podaniu žalobcu, ktorým žiadal o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobode informácií, o sprístupnenie písomnosti s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii - Západ (Trenčín) dňa 21.1.2010 pod Č.p.: PPZ-106-14/DTK-Z-OPC-2009. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že požadovanú informáciu žalobcovi - povinnej osobe neumožňuje sprístupniť ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, nakoľko obsahuje údaje, ktoré sú súčasťou celého komplexu úkonov úzko súvisiacich s rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Okrem toho požadovaná informácia obsahuje popis priebehu jednotlivých operatívno- pátracích činností, obsahuje konkrétne mená operatívnych pracovníkov (ktorí nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní), samotný charakter a jednotlivé postupy služobnej činnosti, ktoré sú systémom spravidla utajených, spravodajských opatrení operatívneho významu a tieto nemajú verejný charakter. Je nemysliteľné, aby boli žiadateľom sprístupňované informácie zo sféry policajných činností, ktoré samy osebe majú neverejnú a utajovanú povahu, čo vyplýva z praxe a tradície policajnej práce (podrobne zakotvené v interných právnych predpisoch PZ). Táto činnosť policajných zložiek, ak by bola verejne sprístupniteľná, strácala by svoje opodstatnenie a význam. V naznačenom širšom kontexte je nutné sa pridržiavať takého výkladu, ktorý subsumuje požadovanú informáciu pod informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Informácie získané kriminálnou políciou v rámci operatívnej činnosti zameranej na zamedzovanie, odhaľovanie a dokumentovanie trestnej činnosti a zisťovanie jej páchateľov sú nepochybne informácie priamo súvisiacimi s rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov nie je v žiadnom prípade vhodné verejnosti sprístupnením poskytovať informácie, o ktoré žiadal žiadateľ. Takýto postup je vzhľadom na povahu činností vykonávaných v zmysle zákona kriminálnou políciou absolútne nežiaduci. Žalobca voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. KM-408-003/SI-2012 zo dňa 26.3.2012 podal rozklad zo dňa 17.4.2012, ktorým žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. SLV-OLVS-61/2012 zo dňa 30.5.2012 zamietlo rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že dôvod prvostupňového správneho orgánu, pre ktorý požadovanú informáciu nesprístupnil je právne relevantný a aj samotné rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom pri správnej aplikácii § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Je nemysliteľné, aby boli žiadateľom sprístupňované informácie zo sféry policajných činností, ktoré sami o sebe majú neverejnú a utajovanú povahu. Operatívno-pátracia činnosť policajných zložiek a aj zdokumentované výstupy z nej, ak by boli sprístupnené, strácali by svoje opodstatnenie a význam. Informácie získané kriminálnou políciou v rámci operatívnej činnosti zameranej na zamedzovanie, odhaľovanie a dokumentovanie trestnej činnosti a zisťovanie jej páchateľov sú nepochybne informáciami priamo súvisiacimi s rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, a preto existuje zákonný dôvod žiadateľom požadované informácie mu nesprístupniť. V predmetnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je sporná otázka výkladu a následnej aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona na zverejnenie kópie materiálu s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii - Západ (Trenčín) dňa 21.1.2010 pod Č.p.: PPZ-106-14/DTK-Z-OPC-2009 a mal sa týkať operatívneho preverovania informácií v súvislosti s podozreniami zo spáchania viacerých trestných činov. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Podľa č. 13 ods. 2,3,4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2,3,4 Ústavy SR) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Rozsah, podmienky a postup prístupu k informáciám upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám (§ 1), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 zákona o prístupe k informáciám). Osobami povinnými podľa tohto zákona o sprístupňovaní informácií sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 zákona o prístupe k informáciám). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 veta druhá, zákona o slobodnom prístupe k informáciám proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 38a ods. 1 zákona č. 171/1993Z.z. o policajnom zbore, operatívno- pátracia činnosť je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod veci. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, policajný zbor je oprávnený používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov, pri ochrane legalizanta a agenta, pri zabezpečovaní ochrany určených osôb, ochrany strážených objektov, ochrany štátnej hranice a v prípadoch uvedených v § 36 a osobitnom predpise; prostriedky operatívno-pátracej činnosti je Policajný zbor v súvislosti s činnosťou kriminálneho spravodajstva oprávnený používať pri vykonávaní bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Je nesporné, že žalobca žiadal sprístupniť kópiu materiálu „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii - Západ (Trenčín) dňa 21.1.2010 pod Č.p.: PPZ-106-14/DTK-Z- OPC-2009. Požadovaný materiál je výsledkom operatívno-pátracej činnosti vykonávanej kriminálnou políciou a obsahuje operatívne informácie, ktoré sa v súčasnosti preverujú ešte v hlbšej miere z dôvodu ich náležitého vyhodnotenia, posúdenia orgánom činným v trestnom konaní a prípadného rozhodnutia o začatí trestného stíhania. V operatívnej činnosti sa teda kontinuálne pokračuje. Medzi účastníkmi konania tieto skutočnosti neboli sporné. Operatívno-pátracou činnosťou sa v zmysle ust. § 38a ods 1 zákona o Policajnom zbore rozumie systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí. Operatívno-pátracia činnosť je vykonávaná v zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona o Policajnom zbore prostriedkami operatívno - pátracej činnosti, ktorými sú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod veci a vykonávajú ju na to určené služby Policajného zboru. Tieto prostriedky operatívno - pátracej činnosti je Policajný zbor oprávnený používať v zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona o Policajnom zbore pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov, pri ochrane legalizanta a agenta, pri zabezpečovaní ochrany určených osôb, ochrany strážených objektov, ochrany štátnej hranice a v prípadoch uvedených v § 36 a osobitnom predpise, ako aj v súvislosti s činnosťou kriminálneho spravodajstva pri vykonávaní bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu. Požadovaný materiál je teda súčasťou operatívneho spisu, obsahuje aj konkrétne mená operatívnych pracovníkov, charakter a postupy ich pracovnej činnosti, je systémom spravidla utajených, spravodajských opatrení na účely zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, ktoré sú operatívneho významu a nemajú verejný charakter. Operatívna činnosť je zameraná na získavanie operatívnych poznatkov ešte pred začatím vyšetrovania s predpokladom, že v budúcnosti budú tieto využité ako podnet na začatie trestného stíhania, resp. môžu byť získavané aj počas trestného konania a ich sprístupnením by mohlo dôjsť k sťaženiu resp. k zmareniu pri odhaľovaní trestnej činnosti. Takéto záznamy z operatívnej činnosti tvoria podklady orgánov činných v trestnom konaní. Právo na informácie je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Krajský súd v Bratislave poukazuje na to, že žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V predmetnej právnej veci nezverejnenie kópie požadovaných informácií s názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený operatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii - Západ (Trenčín) dňa 21.1.2010 pod Č.p.: PPZ-106-14/DTK-Z-OPC-2009 (ďalej len požadované informácie) nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na informácie, pretože zodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ich súvis s rozhodovacou činnosťou orgánu činného v trestnom konaní je evidentný a súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že je nežiaduce, aby verejnosť mala prehľad o konkrétnych predmetoch záujmu kriminálnej polície, čo je základný dôvod, pre ktorý je na požadovanú informáciu možné použiť zákonnú výnimku. Podľa názoru súdu ani tvrdenie žalobcu, že požadovaný materiál, resp. jeho časti sa šíria verejnosťou a že niektorí politici z neho citujú, a preto zanikla jeho utajovaná povaha, nemá za následok povinnosť žalovaného zverejniť požadovaný materiál. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že informácie, ktoré sa šíria verejnosťou sú totožné s požadovaným materiálom. Krajský súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a žalovaný sa tiež vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného a z uvedených skutočností, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k názoru, že žalovaný správny orgán nepochybil, keď požadované informácie žalobcovi nesprístupnil. Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.