Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/58/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201507 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201507.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky Y. Č., bytom N. XXX, Č. Y., Č. M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2012 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 28. augusta 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznala navrhovateľke od 17. augusta 2011 invalidný dôchodok v sume 48,30 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 23.4.2012 navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 50%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila od 1. januára 2012 invalidný dôchodok na 49,90 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2012 odporkyňa zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 o priznaní invalidného dôchodku. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 10. augusta 2012 navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2012 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznala navrhovateľke od 17. augusta 2011 invalidný dôchodok v sume 58,00 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 10. augusta 2012 navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 60%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2012 odporkyňa zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 o zvýšení invalidného dôchodku a od 1. januára 2012 zvýšila invalidný dôchodok na 60,00 eur mesačne. Navrhovateľka návrhom zo dňa 29.6.2012 žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 o priznaní invalidného dôchodku, namietala stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pretože v Českej republike jej bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti 70% a poukazovala na to, že pri posúdení jej zdravotného stavu na Slovensku neboli vzaté do úvahy všetky lekárske správy a nálezy z Českej republiky. Žiadala tiež, aby jej zdravotný stav posúdil iný posudkový lekár a namietala aj výšku invalidného dôchodku. Krajský súd preskúmal rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2012 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím 28. augusta 2012 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 22.5.2012 a posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 10.8.2012, oboznámil sa s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa § 72 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 dôchodkové dávky v roku 2012 sa zvyšujú o 3,3%. Podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. Na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok podanej prostredníctvom nositeľa sociálneho poistenia v Českej republike zdravotný stav a pracovná schopnosť navrhovateľky boli posúdené posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, ktorý v posudku zo dňa 22.5.2012 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to mentálnu retardáciu ľahkého stupňa a cukrovku na diéte a tabletách bez komplikácií. Podľa psychiatrického nálezu z augusta 2011 u navrhovateľky ide o ľahkú mentálnu retardáciu u jednoducho štrukturalizovanej osobnosti s možnými účelovým rentovými postojmi, psychiatrická medikácia nie je potrebná, ani ďalšie sledovanie. Psychologické vyšetrenie z augusta 2011 konštatuje neochotnú spoluprácu, rezonantnosť, podanie aktuálneho intelektového výkonu na hornej hranici pásma stredne ťažkej mentálnej retardácie. S prihliadnutím na závery psychiatrického vyšetrenia rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je mentálna retardácia ľahkého stupňa (kapitola V., položka 6.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 50%. Dátum vzniku invalidity stanovil od 17.8.2011, t.j. dňom psychologického vyšetrenia. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej psychickej a fyzickej záťaže, bez hmotnej zodpovednosti, ľahké robotnícke práce v kolektívne napr. v chránenej dielni. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Trenčíne v posudku zo dňa 10.8.2012, uviedol, že navrhovateľka trpí na mentálnu retardáciu ľahkého stupňa-horné pásmo-až stredne ťažkú. Konštatoval, že po medicínskej stránke sa jedná u navrhovateľky o mentálnu retardáciu prakticky od detstva, čo potvrdzuje psychológ, úroveň mentálnych schopností jej umožňovala šesť rokov pracovať a potom sa opakovane starať o niekoľko jej detí, takéto schopnosti pacient s mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa nemá. Navrhovateľka bola 1.8.2011 vyšetrená psychiatrom, ktorý vyjadril jasnú pochybnosť nad odpoveďami, predpokladal rentové tendencie a mentálny stav považuje za ľahkú mentálnu retardáciu. Navrhovateľka bola vyšetrená psychológom 16.8.2011, ktorý rovnako popisoval nespoluprácu pri vyšetrení a negativizmus a za týchto podmienok predpokladal hornú hranicu pásmo stredne ťažkej mentálnej retardácie, ktorá je IQ 49, navrhovateľka dosiahla 48. Ostané parametre u navrhovateľky, hlavne pamäť boli vyrovnané. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je mentálna retardácia ľahkého stupňa - horné pásmo (kapitola V., položka 6.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 60%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia u daného ochorenia, pričom posudkový lekár zaujal stanovisko, že vzhľadom na nejasné okolnosti pri objektivizovaní zdravotného stavu navrhovateľka je ľahko mentálne retardovaná, v dolnom pásme, na hranici so stredne ťažkou mentálnou retardáciou, a preto zodpovedajúce posúdenie má byť na hornej hranici rozpätia v danej položke (40% až 60%). Potvrdil dátum vzniku invalidity od 17.8.2011. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmerných nárokov na intelekt, napr. ako upratovačka, vykonávať pomocné robotnícke práce, najlepšie v kolektíve. Na základe tohto posudku odporkyňa dňa 5. septembra 2012 vydala rozhodnutie, ktorým zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 o priznaní invalidného dôchodku a dňa 28. augusta 2012 vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznala navrhovateľke od 17. augusta 2011 invalidný dôchodok v sume 58,00 eur mesačne. Zároveň zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2012 odporkyňa od 1. januára 2012 zvýšila invalidný dôchodok na 60,00 eur mesačne. Navrhovateľka sa na pojednávanie súdu dňa 20.3.2013 napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť na ňom neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie tohto pojednávania, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jej neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na zhodné závery posudkov posudkových lekárov žiadala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2012 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím z 28. augusta 2012 ako vecne správne potvrdiť. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Trenčíne vo svojich vyššie uvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľkou uvádzané ťažkosti, vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky a zhodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je mentálna retardácia ľahkého stupňa (kapitola V., položka 6.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), pričom posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Trenčíne zaujal stanovisko, že vzhľadom na závery z psychologického a psychiatrického vyšetrenia z augusta 2011 navrhovateľka je ľahko mentálne retardovaná, v dolnom pásme, na hranici so stredne ťažkou mentálnou retardáciou, a preto zodpovedajúce posúdenie má byť na hornej hranici rozpätia v danej položke (40% až 60%) a stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%. Súd zároveň poukazuje na to, že skutočnosť, že navrhovateľka bola v Českej republike od 17.8.2011 uznaná s mierou poklesu pracovnej schopnosti 70% je nutné posúdiť z toho aspektu, že zdravotný stav navrhovateľky bol v Českej republike dňa 10.10.2011 posúdený podľa kapitoly V, položka 8.c) prílohy k vyhlášky č. 359/2009 Sb.. Jedná o zákonný predpis odlišný od zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platný na území Slovenskej republiky a je treba vziať do úvahy, že posudkové kritériá, ktoré platia na území Českej republiky sú odlišné od posudkových kritérií platných na území Slovenskej republiky, a preto pri posúdení zdravotného stavu v inom štáte nie je možné posudkové závery cudzieho posudkového orgánu automaticky aplikovať aj na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku na území Slovenskej republiky. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Navrhovateľka splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok len s prihliadnutím na doby poistenia získaných podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 4122 dní. Teoretická suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5089; 41,8110 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 17.8.2011 9,5756 eur, čo predstavuje sumu invalidného dôchodku 122,24757477 eur mesačne. Z tejto sumy je čiastkový invalidný dôchodok podiel, ktorý zodpovedá pomeru dôb obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky t.j. 3584 dní (t.j. 9.8182 rokov dôchodkového poistenia) k úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku t.j. 7706 dní (t.j. 21,1124 rokov obdobia dôchodkového poistenia). Koeficient na určenie sumy čiastkového invalidného dôchodku v hodnote 0,46509160 je určený ako podiel dôb obdobia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu starobného dôchodku. Invalidný dôchodok v sume 122,24757477 eur sa kráti v pomere 9,8182 rokov v Slovenskej republike s úhrnom 21,1124 rokov t.j. 0,46509160 na sumu 56,90 eur mesačne. K tejto sume patrí zvýšenie o 1,8%, t.j. o 1,10 eur (§ 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) t.j. na sumu 58,00 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej od 1. januára 2012 zvýšila o 3,3%, t.j. o 2,00 eur mesačne na sumu 60,00 eur mesačne. Súd konštatoval, že odporkyňa pri výpočte invalidného dôchodku navrhovateľky postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2012 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. mája 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 28. augusta 2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.