Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/195/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201512 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201512.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JURKI- HAYTON s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31332251, právne zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav Šášik, ŠÁŠIK & PARTNERS, s.r.o., Sokolská 18, Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/01743-2.1 zo dňa 13.6.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 14.8.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu práce č. S/2012/01743-2.1 zo dňa 13.6.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo dňa 27.3.2012 potvrdil. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo dňa 27.3.2012 bola žalobcovi uložená pokuta 300,- € za porušenie ust. § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce, že vykonal zo mzdy za mesiac august 2010 ďalšiu zrážku zo mzdy presahujúcu rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K., A. R., V. S., S. Y. (za „náhradu škody/SHOP/“, každému vo výške 71,88 €) bez písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, porušenie bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 5.10.2010, 19.10.2010, 2.11.2010, 3.11.2010, 24.11.2010 a 24.1.2011 u zamestnávateľa - žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadne vlastné dôvody okrem prevzatých argumentácií správneho orgánu prvého stupňa, nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní žalovaný spravoval a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v odvolaní, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a chybnej aplikácie ust. § 191 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, pretože toto ustanovenie upravuje postup organizácie pri riešení náhrady škody spôsobenej zamestnancom, ale nie podmienky náhrady za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 a nasl., ako sa chybne domnieva žalovaný a aj prvostupňový správny orgán. Podľa názoru žalobcu zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je v zmysle zákona osobitným druhom zodpovednosti, ktoré má svoju vlastnú úpravu, a preto na neho nemožno vzťahovať ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ako aj podmienkach jej náhrady. Podľa žalovaného z podmienky náhrady schodku na zverených hodnotách zákon presne vymedzuje, a preto nie je možné postupovať spôsobom, uvedeným v napadnutom rozhodnutí, kde žalovaný uvádza, že: „Je na vôli organizácie, či bude náhradu škody od zamestnanca požadovať a tiež to, že výšku požadovanej náhrady určuje organizácia a až na základe toho, že zamestnanec výšku škody v určenej sume uzná, má organizácia možnosť s ním dohodnúť spôsob náhrady ...“. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je v zákone presne stanovená spôsobom, že zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume - § 189 Zákonník práce. Žalobca je preto názoru, že má zo zákona povinnosť náhradu takéhoto schodku od zamestnanca požadovať v plnej sume a nie je preto možné, aby bolo na jej rozhodnutí, či ho bude od zamestnanca žiadať, alebo aj nie a dokonca určovala sumu, v ktorej ho bude požadovať, ako sa mylne domnieva žalovaný. Žalobca sa ďalej domnieva, že žalovaný pochybil, pri aplikácii ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré dovoľuje vykonávať ďalšie zrážky zo mzdy zamestnanca, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v ods. 1 a 2, len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu. Zákon nestanovuje náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, a preto nie je opodstatnené tvrdenie žalovaného správneho orgánu, že takáto dohoda by mala obsahovať dôvod, prečo dochádza ku zrážkam zo mzdy, celkovú sumu zabezpečenia zrážkou, výšku jednotlivých zrážok, prípadne termín začatia a konca vykonávania zrážok. Rovnako z neho nevyplýva, kedy je možné zabezpečiť práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov jedným z platných zákonných spôsobov - dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva podľa § 20 Zákonníka práce a či sa tak nemôže stať na základe slobodnej vôle zamestnávateľa a zamestnanca aj pred vznikom schodku na zverených hodnotách, o ktorý sa v tomto prípade jedná. Žalobca je ďalej názoru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, pretože vykonanie zrážok zo mzdy pracovníkov za mesiac august 2010 bolo podložené žalobcom platnou dohodou o vykonaní zrážok zo mzdy pracovníkov. Medzi žalobcom a jeho pracovníkmi existuje platná dohoda o vykonávaní zrážok pre prípad vzniku manka, na ktorej podmienkach a uzavretí sa žalobca a pracovníci dohodli. Žalovaný správny orgán uzavretie takýchto dohôd medzi žalobcom a pracovníkmi o tom, že súhlasia s vykonávaním zrážok zo mzdy v prípade manka, ktoré spôsobia spoločnosti na základe rozhodnutia škodovej komisie JURKI-HAYTON, s.r.o. a to od dátumu, v ktorom rozhodovala komisia, v celom rozsahu odmietli a pri rozhodovaní ich nevzali do úvahy. Podľa žalobcu dohody o hmotnej zodpovednosti, dohody o uznaní záväzku je potrebné považovať za platne uzavreté, o ich platnosti, resp. neplatnosti môže na základe návrhu niektorého z účastníkov rozhodnúť len príslušný súd a nie žalovaný správny orgán, ktorý nemôže a nie je oprávnený zaujímať stanoviská k platnosti úkonov a dohôd z pracovno-právnych vzťahov. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2012 uviedol, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, keď vykonal ďalšiu zrážku zo mzdy za mesiac august 2010, presahujúcu rámec zrážok, čím porušil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v ust. § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Túto skutočnosť nerozporuje ani právny zástupca žalobcu, keď v žalobe uviedol, že „rozdiel na zásobách bol zistený pri kontrole stavu zásob dňa 11.8.2010, pričom ho rozdelili rovnakou čiastkou všetkým zamestnancom, nakoľko títo mali podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť. Na základe Dohody o uznaní záväzku a Rozhodnutia škodovej komisie súhlasili zamestnanci so spôsobom a výškou náhrady škody v sume 71,80 €“, a preto žalovaný túto skutočnosť má za preukázanú a vychádzajúcu zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Žalovaný naďalej zastáva názor, že žalobca nemal povinnosť náhradu rozdielu od zamestnanca žiadať, pretože v zmysle ust. § 181 Zákonníka práce zamestnávateľ má možnosť a nie povinnosť náhradu škody žiadať. Povinnosť nahradiť škodu má zamestnanec v zmysle ust. § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Dohoda o spôsobe náhrady škody môže byť uzavretá až po vzniku škody a zamestnávateľ určí, akú sumu požaduje od zamestnanca uhradiť, a preto žalovaný pri rozhodovaní nevzal do úvahy dohody predložené žalobcom. Prvostupňový správny orgán preukázal zo strany žalobcu porušenie ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce, pretože zrážky zo mzdy nad rámec taxatívne vymedzený, môže zamestnávateľ vykonať iba na základe dohody medzi zmluvnými stranami a žalobcom predložené Dohody o uznaní záväzku a uznania spôsobu a výšky náhrady škody boli uzavreté ešte pred vznikom škody s jednotlivými zamestnancami, t.j. v čase, keď ešte nebola známa ani výška škody. Žalovaný naviac uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal inšpekciu práce, kde odhalil porušenie spočívajúce v tom, že z predložených dokladov zo strany žalobcu za mesiac august 2010 a mzdových listov za rok 2010 bolo zistené, že tento vykonal zrážku zo mzdy presahujúcu rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K., A. R., V. S. a S. Y. bez písomnej dohody s nimi. Žalovaný ďalej uviedol, že neposudzoval platnosť ani obsah predložených dohôd, ale namietal oprávnenie zamestnávateľa na ich základe vykonať zrážku zo mzdy. Zrážky zo mzdy v prípade spôsobenia škody zamestnávateľ nemôže vykonať bez uzavretia osobitnej dohody aj napriek tomu, že v zmysle bodu 8 písm. a/ pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnancami, títo súhlasili, aby im boli vykonávané zrážky zo mzdy v prípade, ak spôsobia škodu spoločnosti a so zamestnávateľom uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný správny orgán nesúhlasí s názorom žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. z dôvodu, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v odvolaní a že neprihliadol na námietku dotknutého ustanovenia § 191 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce. Žalovaný rovnako považuje zistený skutkový stav za presne a úplne zistený, jednoznačne preukázaný a správne právne kvalifikovaný, a preto považuje dôvody uloženia pokuty za opodstatnené, pokutu považuje za primeranú, uloženú v súlade s ust. § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalovaný uviedol, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu Národného inšpektorátu práce č. S/2012/01743-2.1 zo dňa 13.6.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo dňa 27.3.2012 potvrdil. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo dňa 27.3.2012 bola žalobcovi uložená pokuta 300,- € za porušenie ust. § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce, že vykonal zo mzdy za mesiac august 2010 ďalšiu zrážku zo mzdy presahujúcu rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K., A. R., V. S., S. Y. (za „náhradu škody/SHOP/“, každému vo výške 71,88 €) bez písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, porušenie bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 5.10.2010, 19.10.2010, 2.11.2010, 3.11.2010, 24.11.2010 a 24.1.2011 u zamestnávateľa - žalobcu. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle bodu 8 písm. a) pracovnej zmluvy, uzatvorenej so zamestnancami p. K., p. S., p. N., p. R., p. Y. (ďalej len zamestnanci), zamestnanci súhlasili, aby im boli vykonávané zrážky zo mzdy v prípade, ak spôsobia škodu spoločnosti. Neoddeliteľnou súčasťou pracovných zmlúv boli aj dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorých súčasťou bol aj súhlas so zrážkami zo mzdy, ak zamestnávateľovi spôsobí škodu - bod 7. Pracovné zmluvy boli uzatvorené dňa 2.2.2009, 11.10.2008, 31.7.2007, 1.12.2008 a 31.1.2007. Jednotliví zamestnanci so zamestnávateľom - žalobcom uzavreli aj dohody o uznaní záväzku nahradiť škodu zo dňa 1.2.2009, 11.10.2008, 31.7.2007, 1.12.2008 a 31.7.2007, v ktorých v bode 4. jednotliví zamestnanci súhlasili s vykonaním zrážok zo mzdy v prípade spôsobenia škody alebo manka zamestnávateľovi. Dňa 11.8.2010 bola žalobcom - zamestnávateľom vykonaná inventúra, z ktorej bolo zistené manko vo výške 430,72 eur. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo dňa 27.3.2012 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 300,- € za porušenie pracovno-právnych predpisov (§ 131 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce), ktorý bol vykonaný v dňoch 5.10.2010, 19.10.2010, 2.11.2010, 3.11.2010, 24.11.2010 a 24.1.2011 u zamestnávateľa - žalobcu, spočívajúce v porušení ust. § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že vykonal zo mzdy za mesiac august 2010 ďalšiu zrážku zo mzdy presahujúcu rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K., A. R., V. S., S. Y. (za „náhradu škody/SHOP/“, každému vo výške 71,88 €) bez písomnej dohody o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa výplatných lístkov za mesiac august 2010 a mzdových listov za rok 2010 žalobca vykonal zrážku zo mzdy presahujúcu rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K., A. R., V. S., S. Y. bez písomnej dohody s nimi. V zmysle bodu 8 písm. a) pracovnej zmluvy zamestnanci súhlasili, aby im boli vykonávané zrážky zo mzdy v prípade, ak spôsobia škodu spoločnosti a so zamestnávateľom uzavreli aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, čo však neoprávňuje zamestnávateľa na vykonanie zrážky zo mzdy v prípade spôsobenia škody bez uzavretia osobitnej dohody. Zamestnávateľ predložil i osobitné dohody o uznaní záväzku nahradiť škodu, ktoré boli však so zamestnancami uzavreté pred vznikom škody, ktorá bola zistená inventúrou zo dňa 11.8.2010, t.j. v čase, keď nebola známa výška škody, a preto nemohli uznať záväzok nahradiť škodu v určenej sume. Pokutu vo výške 300,- € považoval za minimálnu a primeranú zistenému nedostatku, má skôr výchovný ako represívny charakter. Žalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. S/2012/01743-2.1 zo dňa 13.6.2012, zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo dňa 27.3.2012 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkový stav Inšpektorátom práce bol zistený zákonným spôsobom, preukázal porušenie povinnosti zo strany účastníka konania a ani účastník konania nespochybnil porušenie svojich povinností. Žalovaný správny orgán sa stotožnil so skutkovým zistením prvostupňového správneho orgánu ako aj s uložením pokuty vo výške 300,- €, ktorá je určená na spodnej hranici podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. Žalovaný porušenie § 131 ods. 3 Zákonníka práce žalobcom vidí v tom, že zamestnávateľ vykonal zrážku zo mzdy presahujúcu rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom bez písomnej dohody s nimi, čo vyplýva z výplatných lístkov. Žalobca predložil aj osobitné dohody o uznaní záväzku nahradiť škodu, ktoré však boli so zamestnancami uzavreté pred vznikom škody, ktorá bola zistená inventúrou zo dňa 11.8.2010, t.j. v čase, keď nebola známa výška škody, preto nemohli uznať záväzok nahradiť škodu v určenej sume. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán pri posudzovaní skutkového stavu vyvodil správne právne závery, porušenie povinnosti uvedenej v napadnutom rozhodnutí je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu, prvostupňový správny orgán vychádzal z citovaného protokolu, vyjadrenia žalobcu k začatiu konania o uložení pokuty, pracovných zmlúv, dohôd o hmotnej zodpovednosti, mzdových listov, výplatných pások, dohôd o uznaní záväzku spísaných pred vznikom škody, evidencie dochádzky a ďalších listinných dôkazov a dospel k správnemu záveru. IV. Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce, po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok, alebo mu nárok nevznikol, g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3. Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného je v súlade so zákonom. Je nesporné, že na základe uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa zamestnanci zodpovedali za schodok zistený inventúrou zo dňa 11.8.2010 a v zmysle ust. § 189 Zákonníka práce boli povinní tento zistený schodok nahradiť v určenej sume žalobcom, ak by žalobca od nich požadoval nahradiť škodu vzniknutú zisteným schodkom, táto možnosť a nie povinnosť je daná žalobcovi v zmysle ust. § 191 Zákonníka práce. Po zistení žalobcu, že mu vznikla škoda - schodok inventúrou zo dňa 11.8.2010 a ustálení jej výšky, žalobca mal so zamestnancami prerokovať požadovanú náhradu škody a zamestnancom výšku škody oznámiť. Následne, teda potom čo im bude výška škody, ktorú od nich požaduje zamestnávateľ uhradiť, zamestnanci mohli uznať záväzok nahradiť škodu v určenej sume a následne formou písomnej dohody so zamestnávateľom dohodnúť aj spôsob náhrady škody, teda aj formou zrážkou zo mzdy. Nedodržaním tohto postupu má potom za následok, že zamestnávateľ nemôže svojvoľne vykonať zrážku zo mzdy zamestnancom, ktorí spôsobili zamestnávateľovi škodu - schodok a v tom prípade má zamestnávateľ možnosť domáhať sa náhrady škody od zamestnancov len cestou príslušného súdu. Krajský súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca za mesiac august 2010 vykonal zrážku zo mzdy svojim zamestnancom, ktoré nespadajú pod rámec zrážok zo mzdy vymedzených v ust. § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, bez písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, pretože : - súhlas zamestnancov v zmysle bodu 8 písm. a) pracovnej zmluvy, v ktorej súhlasili s vykonávaním zrážok zo mzdy v prípade, ak spôsobia škodu spoločnosti - dohody o hmotnej zodpovednosti a - osobitné dohody o uznaní záväzku nahradiť škodu so zamestnancami, neoprávňovali žalobcu na vykonanie zrážky zo mzdy, pretože boli so zamestnancami uzavreté pred vznikom škody, ktorá bola zistená inventúrou zo dňa 11.8.2010, t.j. v čase, keď nebola známa výška škody, a preto nemohli uznať záväzok nahradiť škodu v určenej sume a súhlasiť so zrážkou zo mzdy v určenej sume. Podľa názoru krajského súdu, zamestnanci so žalobcom po tom, čo im bola známa výška škody, neuzavreli písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto žalobca svojim vyššie uvedeným konaním porušil ust. § 131 ods. 3 zákonníka práce. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod prvý zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- eur a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- eur. Krajský súd považoval pokutu vo výške 300,- € uloženú žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce za primeranú, pretože prvostupňový správny orgán uložil pokutu na spodnej hranici podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorá môže byť uložená až do výšky 100.000,- €, ktorá má skôr výchovný a represívny charakter, pretože pri určovaní jej výšky prihliadol najmä na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť následkov - porušenie sa týkalo 5 zamestnancov a vykonaná zrážka v pomere k ich dosahovanej mesačnej mzde, bola pomerne vysoká. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel súd k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.