KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 6. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/195/2012 z 12. 6. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2013, sp. zn. 1S/195/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012201512.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/195/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201512
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201512.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JURKI-
HAYTON s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31332251, právne zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav
Šášik, ŠÁŠIK & PARTNERS, s.r.o., Sokolská 18, Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, Masarykova 10, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/01743-2.1
zo dňa 13.6.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 14.8.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Národného inšpektorátu práce č. S/2012/01743-2.1 zo dňa 13.6.2012, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B
zo dňa 27.3.2012 potvrdil. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo
dňa 27.3.2012 bola žalobcovi uložená pokuta 300,- € za porušenie ust. § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001
Z.z. - Zákonníka práce, že vykonal zo mzdy za mesiac august 2010 ďalšiu zrážku zo mzdy presahujúcu
rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K.,
A. R., V. S., S. Y. (za „náhradu škody/SHOP/“, každému vo výške 71,88 €) bez písomnej dohody o
zrážkach zo mzdy, porušenie bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 5.10.2010, 19.10.2010,
2.11.2010, 3.11.2010, 24.11.2010 a 24.1.2011 u zamestnávateľa - žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol,
že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože
neobsahuje žiadne vlastné dôvody okrem prevzatých argumentácií správneho orgánu prvého stupňa,
nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní žalovaný spravoval a ako sa vysporiadal s
námietkami žalobcu v odvolaní, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a chybnej aplikácie
ust. § 191 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, pretože toto ustanovenie upravuje postup organizácie pri
riešení náhrady škody spôsobenej zamestnancom, ale nie podmienky náhrady za schodok na zverených
hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 a nasl., ako sa chybne domnieva
žalovaný a aj prvostupňový správny orgán. Podľa názoru žalobcu zodpovednosť zamestnanca za
schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je v zmysle zákona osobitným druhom
zodpovednosti, ktoré má svoju vlastnú úpravu, a preto na neho nemožno vzťahovať ustanovenia o
všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ako aj podmienkach jej náhrady. Podľa žalovaného
z podmienky náhrady schodku na zverených hodnotách zákon presne vymedzuje, a preto nie je možné
postupovať spôsobom, uvedeným v napadnutom rozhodnutí, kde žalovaný uvádza, že: „Je na vôli
organizácie, či bude náhradu škody od zamestnanca požadovať a tiež to, že výšku požadovanej náhrady
určuje organizácia a až na základe toho, že zamestnanec výšku škody v určenej sume uzná, má



organizácia možnosť s ním dohodnúť spôsob náhrady ...“. Zodpovednosť zamestnanca za schodok
na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je v zákone presne stanovená
spôsobom, že zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo za stratu predmetov, je povinný
nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume - § 189 Zákonník práce. Žalobca je preto názoru, že má zo
zákona povinnosť náhradu takéhoto schodku od zamestnanca požadovať v plnej sume a nie je preto
možné, aby bolo na jej rozhodnutí, či ho bude od zamestnanca žiadať, alebo aj nie a dokonca určovala
sumu, v ktorej ho bude požadovať, ako sa mylne domnieva žalovaný. Žalobca sa ďalej domnieva, že
žalovaný pochybil, pri aplikácii ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré dovoľuje vykonávať ďalšie zrážky
zo mzdy zamestnanca, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v ods. 1 a 2, len na základe písomnej
dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky
zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu. Zákon nestanovuje náležitosti
dohody o zrážkach zo mzdy, a preto nie je opodstatnené tvrdenie žalovaného správneho orgánu,
že takáto dohoda by mala obsahovať dôvod, prečo dochádza ku zrážkam zo mzdy, celkovú sumu
zabezpečenia zrážkou, výšku jednotlivých zrážok, prípadne termín začatia a konca vykonávania zrážok.
Rovnako z neho nevyplýva, kedy je možné zabezpečiť práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov
jedným z platných zákonných spôsobov - dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením
záložného práva podľa § 20 Zákonníka práce a či sa tak nemôže stať na základe slobodnej vôle
zamestnávateľa a zamestnanca aj pred vznikom schodku na zverených hodnotách, o ktorý sa v tomto
prípade jedná. Žalobca je ďalej názoru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, pretože vykonanie
zrážok zo mzdy pracovníkov za mesiac august 2010 bolo podložené žalobcom platnou dohodou o
vykonaní zrážok zo mzdy pracovníkov. Medzi žalobcom a jeho pracovníkmi existuje platná dohoda o
vykonávaní zrážok pre prípad vzniku manka, na ktorej podmienkach a uzavretí sa žalobca a pracovníci
dohodli. Žalovaný správny orgán uzavretie takýchto dohôd medzi žalobcom a pracovníkmi o tom, že
súhlasia s vykonávaním zrážok zo mzdy v prípade manka, ktoré spôsobia spoločnosti na základe
rozhodnutia škodovej komisie JURKI-HAYTON, s.r.o. a to od dátumu, v ktorom rozhodovala komisia,
v celom rozsahu odmietli a pri rozhodovaní ich nevzali do úvahy. Podľa žalobcu dohody o hmotnej
zodpovednosti, dohody o uznaní záväzku je potrebné považovať za platne uzavreté, o ich platnosti,
resp. neplatnosti môže na základe návrhu niektorého z účastníkov rozhodnúť len príslušný súd a nie
žalovaný správny orgán, ktorý nemôže a nie je oprávnený zaujímať stanoviská k platnosti úkonov a
dohôd z pracovno-právnych vzťahov.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2012 uviedol, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú
podstatu správneho deliktu, keď vykonal ďalšiu zrážku zo mzdy za mesiac august 2010, presahujúcu
rámec zrážok, čím porušil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v ust. § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001
Z.z. Túto skutočnosť nerozporuje ani právny zástupca žalobcu, keď v žalobe uviedol, že „rozdiel na
zásobách bol zistený pri kontrole stavu zásob dňa 11.8.2010, pričom ho rozdelili rovnakou čiastkou
všetkým zamestnancom, nakoľko títo mali podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť. Na základe
Dohody o uznaní záväzku a Rozhodnutia škodovej komisie súhlasili zamestnanci so spôsobom a výškou
náhrady škody v sume 71,80 €“, a preto žalovaný túto skutočnosť má za preukázanú a vychádzajúcu
zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Žalovaný naďalej zastáva názor, že žalobca nemal
povinnosť náhradu rozdielu od zamestnanca žiadať, pretože v zmysle ust. § 181 Zákonníka práce
zamestnávateľ má možnosť a nie povinnosť náhradu škody žiadať. Povinnosť nahradiť škodu má
zamestnanec v zmysle ust. § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Dohoda o spôsobe náhrady škody môže byť
uzavretá až po vzniku škody a zamestnávateľ určí, akú sumu požaduje od zamestnanca uhradiť, a preto
žalovaný pri rozhodovaní nevzal do úvahy dohody predložené žalobcom. Prvostupňový správny orgán
preukázal zo strany žalobcu porušenie ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce, pretože zrážky zo mzdy nad
rámec taxatívne vymedzený, môže zamestnávateľ vykonať iba na základe dohody medzi zmluvnými
stranami a žalobcom predložené Dohody o uznaní záväzku a uznania spôsobu a výšky náhrady škody
boli uzavreté ešte pred vznikom škody s jednotlivými zamestnancami, t.j. v čase, keď ešte nebola známa
ani výška škody. Žalovaný naviac uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal inšpekciu práce, kde
odhalil porušenie spočívajúce v tom, že z predložených dokladov zo strany žalobcu za mesiac august
2010 a mzdových listov za rok 2010 bolo zistené, že tento vykonal zrážku zo mzdy presahujúcu rámec
zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K., A. R., V.



S. a S. Y. bez písomnej dohody s nimi. Žalovaný ďalej uviedol, že neposudzoval platnosť ani obsah
predložených dohôd, ale namietal oprávnenie zamestnávateľa na ich základe vykonať zrážku zo mzdy.
Zrážky zo mzdy v prípade spôsobenia škody zamestnávateľ nemôže vykonať bez uzavretia osobitnej
dohody aj napriek tomu, že v zmysle bodu 8 písm. a/ pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnancami,
títo súhlasili, aby im boli vykonávané zrážky zo mzdy v prípade, ak spôsobia škodu spoločnosti a so
zamestnávateľom uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti.

Žalovaný správny orgán nesúhlasí s názorom žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, resp. z dôvodu, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v
odvolaní a že neprihliadol na námietku dotknutého ustanovenia § 191 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce.
Žalovaný rovnako považuje zistený skutkový stav za presne a úplne zistený, jednoznačne preukázaný
a správne právne kvalifikovaný, a preto považuje dôvody uloženia pokuty za opodstatnené, pokutu
považuje za primeranú, uloženú v súlade s ust. § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v
nadväznosti na § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalovaný uviedol, že žalobu žiada
v celom rozsahu zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl.
OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1
OSP) a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu Národného inšpektorátu práce č. S/2012/01743-2.1 zo dňa 13.6.2012, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B
zo dňa 27.3.2012 potvrdil. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo
dňa 27.3.2012 bola žalobcovi uložená pokuta 300,- € za porušenie ust. § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001
Z.z. - Zákonníka práce, že vykonal zo mzdy za mesiac august 2010 ďalšiu zrážku zo mzdy presahujúcu
rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K., A. R.,
V. S., S. Y. (za „náhradu škody/SHOP/“, každému vo výške 71,88 €) bez písomnej dohody o zrážkach
zo mzdy, porušenie bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 5.10.2010, 19.10.2010, 2.11.2010,
3.11.2010, 24.11.2010 a 24.1.2011 u zamestnávateľa - žalobcu.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle bodu 8 písm. a) pracovnej
zmluvy, uzatvorenej so zamestnancami p. K., p. S., p. N., p. R., p. Y. (ďalej len zamestnanci),



zamestnanci súhlasili, aby im boli vykonávané zrážky zo mzdy v prípade, ak spôsobia škodu spoločnosti.
Neoddeliteľnou súčasťou pracovných zmlúv boli aj dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorých súčasťou
bol aj súhlas so zrážkami zo mzdy, ak zamestnávateľovi spôsobí škodu - bod 7. Pracovné zmluvy boli
uzatvorené dňa 2.2.2009, 11.10.2008, 31.7.2007, 1.12.2008 a 31.1.2007.

Jednotliví zamestnanci so zamestnávateľom - žalobcom uzavreli aj dohody o uznaní záväzku nahradiť
škodu zo dňa 1.2.2009, 11.10.2008, 31.7.2007, 1.12.2008 a 31.7.2007, v ktorých v bode 4. jednotliví
zamestnanci súhlasili s vykonaním zrážok zo mzdy v prípade spôsobenia škody alebo manka
zamestnávateľovi.

Dňa 11.8.2010 bola žalobcom - zamestnávateľom vykonaná inventúra, z ktorej bolo zistené manko vo
výške 430,72 eur.

Rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina č.k.: 106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo dňa 27.3.2012 bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 300,- € za porušenie pracovno-právnych predpisov (§ 131 ods. 3 zákona
č. 311/2001 Z.z.), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce),
ktorý bol vykonaný v dňoch 5.10.2010, 19.10.2010, 2.11.2010, 3.11.2010, 24.11.2010 a 24.1.2011
u zamestnávateľa - žalobcu, spočívajúce v porušení ust. § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. v
znení neskorších predpisov tým, že vykonal zo mzdy za mesiac august 2010 ďalšiu zrážku zo mzdy
presahujúcu rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N.,
A. K., A. R., V. S., S. Y. (za „náhradu škody/SHOP/“, každému vo výške 71,88 €) bez písomnej dohody
o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa výplatných lístkov za mesiac august 2010 a
mzdových listov za rok 2010 žalobca vykonal zrážku zo mzdy presahujúcu rámec zrážok uvedených v
§ 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce svojím zamestnancom: E. N., A. K., A. R., V. S., S. Y. bez písomnej
dohody s nimi. V zmysle bodu 8 písm. a) pracovnej zmluvy zamestnanci súhlasili, aby im boli vykonávané
zrážky zo mzdy v prípade, ak spôsobia škodu spoločnosti a so zamestnávateľom uzavreli aj dohodu o
hmotnej zodpovednosti, čo však neoprávňuje zamestnávateľa na vykonanie zrážky zo mzdy v prípade
spôsobenia škody bez uzavretia osobitnej dohody. Zamestnávateľ predložil i osobitné dohody o uznaní
záväzku nahradiť škodu, ktoré boli však so zamestnancami uzavreté pred vznikom škody, ktorá bola
zistená inventúrou zo dňa 11.8.2010, t.j. v čase, keď nebola známa výška škody, a preto nemohli uznať
záväzok nahradiť škodu v určenej sume. Pokutu vo výške 300,- € považoval za minimálnu a primeranú
zistenému nedostatku, má skôr výchovný ako represívny charakter.

Žalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. S/2012/01743-2.1 zo dňa
13.6.2012, zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k.:
106/2012-IZA-2.2/POK/R/B zo dňa 27.3.2012 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkový stav
Inšpektorátom práce bol zistený zákonným spôsobom, preukázal porušenie povinnosti zo strany
účastníka konania a ani účastník konania nespochybnil porušenie svojich povinností. Žalovaný správny
orgán sa stotožnil so skutkovým zistením prvostupňového správneho orgánu ako aj s uložením pokuty
vo výške 300,- €, ktorá je určená na spodnej hranici podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006
Z.z. Žalovaný porušenie § 131 ods. 3 Zákonníka práce žalobcom vidí v tom, že zamestnávateľ
vykonal zrážku zo mzdy presahujúcu rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce svojím zamestnancom bez písomnej dohody s nimi, čo vyplýva z výplatných lístkov. Žalobca
predložil aj osobitné dohody o uznaní záväzku nahradiť škodu, ktoré však boli so zamestnancami
uzavreté pred vznikom škody, ktorá bola zistená inventúrou zo dňa 11.8.2010, t.j. v čase, keď nebola
známa výška škody, preto nemohli uznať záväzok nahradiť škodu v určenej sume. Žalovaný ďalej
uviedol, že prvostupňový správny orgán pri posudzovaní skutkového stavu vyvodil správne právne
závery, porušenie povinnosti uvedenej v napadnutom rozhodnutí je zdôvodnené porušením platného
právneho predpisu, prvostupňový správny orgán vychádzal z citovaného protokolu, vyjadrenia žalobcu k
začatiu konania o uložení pokuty, pracovných zmlúv, dohôd o hmotnej zodpovednosti, mzdových listov,
výplatných pások, dohôd o uznaní záväzku spísaných pred vznikom škody, evidencie dochádzky a
ďalších listinných dôkazov a dospel k správnemu záveru.



IV.

Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky
poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z
ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane,
nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na
preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na
daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce, po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť
zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia
alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného
rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú
zamestnanec stratil nárok, alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok
nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.

Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených
v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom
o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov
zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody,
za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.



Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a
ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,
inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup
žalovaného je v súlade so zákonom.

Je nesporné, že na základe uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa zamestnanci zodpovedali
za schodok zistený inventúrou zo dňa 11.8.2010 a v zmysle ust. § 189 Zákonníka práce boli povinní
tento zistený schodok nahradiť v určenej sume žalobcom, ak by žalobca od nich požadoval nahradiť
škodu vzniknutú zisteným schodkom, táto možnosť a nie povinnosť je daná žalobcovi v zmysle
ust. § 191 Zákonníka práce. Po zistení žalobcu, že mu vznikla škoda - schodok inventúrou zo dňa
11.8.2010 a ustálení jej výšky, žalobca mal so zamestnancami prerokovať požadovanú náhradu škody
a zamestnancom výšku škody oznámiť. Následne, teda potom čo im bude výška škody, ktorú od nich
požaduje zamestnávateľ uhradiť, zamestnanci mohli uznať záväzok nahradiť škodu v určenej sume a
následne formou písomnej dohody so zamestnávateľom dohodnúť aj spôsob náhrady škody, teda aj
formou zrážkou zo mzdy. Nedodržaním tohto postupu má potom za následok, že zamestnávateľ nemôže
svojvoľne vykonať zrážku zo mzdy zamestnancom, ktorí spôsobili zamestnávateľovi škodu - schodok
a v tom prípade má zamestnávateľ možnosť domáhať sa náhrady škody od zamestnancov len cestou
príslušného súdu.

Krajský súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca za mesiac august 2010 vykonal zrážku zo mzdy
svojim zamestnancom, ktoré nespadajú pod rámec zrážok zo mzdy vymedzených v ust. § 131 ods. 1 a
2 Zákonníka práce, bez písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, pretože :

- súhlas zamestnancov v zmysle bodu 8 písm. a) pracovnej zmluvy, v ktorej súhlasili s vykonávaním
zrážok zo mzdy v prípade, ak spôsobia škodu spoločnosti

- dohody o hmotnej zodpovednosti a

- osobitné dohody o uznaní záväzku nahradiť škodu so zamestnancami,

neoprávňovali žalobcu na vykonanie zrážky zo mzdy, pretože boli so zamestnancami uzavreté pred
vznikom škody, ktorá bola zistená inventúrou zo dňa 11.8.2010, t.j. v čase, keď nebola známa výška
škody, a preto nemohli uznať záväzok nahradiť škodu v určenej sume a súhlasiť so zrážkou zo mzdy
v určenej sume. Podľa názoru krajského súdu, zamestnanci so žalobcom po tom, čo im bola známa
výška škody, neuzavreli písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto žalobca svojim vyššie uvedeným
konaním porušil ust. § 131 ods. 3 zákonníka práce.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod prvý zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor
nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných
podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré
nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť
pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z
tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom
bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- eur a ak v



dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví, najmenej 33 000,- eur.

Krajský súd považoval pokutu vo výške 300,- € uloženú žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom
za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce za primeranú, pretože prvostupňový
správny orgán uložil pokutu na spodnej hranici podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorá
môže byť uložená až do výšky 100.000,- €, ktorá má skôr výchovný a represívny charakter, pretože pri
určovaní jej výšky prihliadol najmä na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť následkov
- porušenie sa týkalo 5 zamestnancov a vykonaná zrážka v pomere k ich dosahovanej mesačnej mzde,
bola pomerne vysoká.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie
žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby,
dospel súd k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so
zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi,
súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia,

písomne, dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.