Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/294/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201615 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201615.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: N.. Q. I., bytom G. XX, XXX XX H., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa-ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 06.09.2012 domáhal zrušenia zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava č. 59260-3/2012-BAM zo dňa 29.05.2012, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Listom zo dňa 01.07.2009 doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 03.07.2009 žalobca oznámil sociálnej poisťovni pracovný úraz, ktorý utrpel 07.11.2008 vo svojom byte pri práci s pracovnými pomôckami pri výkone služobných povinností. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala dňa 18.10.2011 rozhodnutie č. 59260/2011-5-BAM, ktorým podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm. a/ v nadväznosti na § 110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nepriznala poškodenému nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, nakoľko zamestnávateľ neuznal úraz poškodeného za úraz pracovný. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný a vyhovel odvolaniu žalobcu rozhodnutím č. 59188-2/2011-BA zo dňa 05.01.2012 a zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, pobočka opätovne rozhodla o danom prípade dňa 29.05.2012 pod č. 59260-3/2012-BAM, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistili skutkový stav veci, nakoľko nezisťovali aké následky má zranenie žalobcu pre jeho zdravie, pracovnú schopnosť a iné spoločenské uplatnenie. Ide o nedostatok zistenia, ktorý má význam pre iné otázky, napr. pre povinnosti zamestnávateľa či zistenie, či zdravotný stav žalobcovi umožňoval oznámiť úraz zamestnávateľovi bezodkladne po zranení. Ďalej žalobca napáda, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď tvrdí, že svoj nárok si žalobca nemá uplatňovať u sociálnej poisťovne, ale podľa § 14 zákonníka práce pred súdom. Žalobca však tvrdí, že bol štátnym zamestnancom, bol v štátnozamestnaneckom pomere a teda v dobe úrazu v pracovnom pomere podľa zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z.z.. Podľa jeho ustanovenia v § 3 i podľa § 4 nového zákona č. 400/2009 Z.z. sa na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri výkone štátnej služby vzťahuje zákonník práce len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon a zákon o štátnej službe v § 14 zákonníka práce na právne vzťahy štátny zamestnancov nevzťahujú na rozdiel od § 13 zákonníka práce. Žalovaná v rozpore s ust. § 17 zák. č. 124/2006 Z.z. potvrdila postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý schválil a oprel sa o tvrdenie zamestnávateľa, že nemohol reagovať na žalobcovo oznámenie pracovného úrazu z mája 2009, pretože žalobca vraj vtedy nesplnil povinnosti v uvedenom ustanovení. Žalobca tvrdí, že uvedené ustanovenie ukladalo pracovníkovi len povinnosť bezodkladne, pokiaľ mu to zdravotný stav umožňuje podať zamestnávateľovi oznámenie o pracovnom úraze, ktorého obsah nepredpisuje. Z lehoty sa nevyvodzujú žiadne dôsledky. Zamestnávateľ si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 17 ods. 3, ods. 4 a ods. 5 čo aj priznal vo svojom liste zo dňa 01.07.2009. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.06.2013 uviedla, že preskúmava napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29.05.2012 v celom rozsahu a uviedla, že postup pobočky pri nepriznaní nároku na náhradu nákladov spojených s liečením bol správny. Žalobca odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového právneho orgánu vytýkal, že nerešpektuje zákon a nahradzuje ho starým zrušeným zákonom č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, nesúhlasí s tým, že žalovaná nemôže určiť či úraz žalobcu je úrazom pracovným v zmysle nového zákona a že je pre ňu záväzné vyjadrenie zamestnávateľa. Pobočka na ústnom pojednávaní konanom dňa 21.02.2012 upozornila žalobcu na skutočnosť, že neuznanie úrazu za pracovný úraz je sporom vyplývajúcim z pracovno-právneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Keďže spory v pracovno- právnych vzťahoch medzi zamestnancami a medzi zamestnávateľmi podľa § 14 zákonníka práce rozhodujú súdy, na základe návrhu zamestnancov, resp. zamestnávateľov žalobca môže podať na príslušný súd určovaciu žalobu. Bývalý zamestnávateľ listom zo dňa 01.júla 2009 oznámil žalobcovi, že v čase vzniku jeho úrazu nebol jeho zamestnancov, pretože s ním rozviazal štátno-zamestnanecký pomer ku dňu 24.01.2008. Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobca nebol poverený žiadnymi pracovnými úlohami, preto bývalý zamestnávateľ nemá žiadnu povinnosť zasielať oznámenie o pracovnom úraze iným inštitúciám. Pobočka sa listom zo dňa 08. júla 2009 obrátila o informáciu o úraze na bývalého zamestnávateľa žalobcu a tento listom zo dňa 17. júla 2009 informoval pobočku, že zo žalobcom bol skončený štátnozamestnanecký pomer ku dňu 24.01.2008. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S 21/2008-109 zo dňa 15.04.2011 v právnej veci žalobcu proti jeho bývalému zamestnávateľovi o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 6779/2008-46/POK 1 zo dňa 07.04.2008 vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zrušila predmetné rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátila bývalému zamestnávateľovi na ďalšie konanie. Právoplatným rozsudkom zo dňa 15.04.2011 bolo konanie o určení neplatnosti skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru ako aj povinnosti bývalého zamestnávateľa uhradiť žalobcovi funkčný plat od 25.01.2008 a uhradiť mu škodu vo výške XX.XXX,- Sk s úrokmi z omeškania zastavené. Bývalý zamestnávateľ listom zo dňa 21.09.2011 oznámil sociálnej pobočke, že údajný pracovný úraz, ku ktorému malo dôjsť 07.11.2008 mu žalobca oznámil listom zo dňa 31.05.2009, teda s odstupom času približne 7 mesiacov od vzniku udalosti. Bývalý zamestnávateľ i napriek skutočnosti, že k vzniku údajného pracovného úrazu došlo v čase, keď žalobca ešte fakticky bol jeho zamestnancom, zotrváva na pôvodnom stanovisku uvedenom v liste zo dňa 17. júla 2009, že úraz žalobcu neklasifikuje ako pracovný. Bývalý zamestnávateľ nedisponuje žiadnym iným dokladom, ktorý by dokazoval, že k úrazu došlo a ani nebolo predložené lekárske potvrdenie o pracovnej neschopnosti žalobcu. K námietke žalobcu, že pobočka nerešpektuje celý zákona a vo svojom rozhodnutí ho nahrádza starým zrušeným zák. č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni uvádza, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu pochopeniu a k výkladu rozhodnutia pobočky zo dňa 29.05.2012. V texte rozhodnutia pobočky zo dňa 29.05.2012 pobočka neuvádza zák. č. 274/1994 Zb. K námietkam žalobcu uvedenými v odvolaní žalovaná uvádza, že sú nepodstatné z dôvodu, že bývalý zamestnávateľ jeho úraz nepovažuje za pracovný úraz a nemajú vplyv na rozhodnutie pobočky a ani na rozhodnutie žalovanej. Žalobca v žalobe podstate uvádza rovnaké skutočnosti ako v odvolaní a neuvádza žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých bolo možné žalobcovi priznať nárok na náhradu nákladov spojených s liečením a preto žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca listom, ktorý bol Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručený dňa 03.07.2009 oznámil pracovný úraz, ktorý sa mu stal 07.11.2008, ktorý si vyžiadal operačný zákrok. Pobočka vydala rozhodnutie dňa 18.10.2011, č. 59260/2011-5-BAM, ktorým podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm. b/ v nadväznosti na § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nepriznala žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 59188-2/2011-BA zo dňa 05.01.2012, ktorým vyhovela odvolaniu žalobcu a zrušila napadnuté rozhodnutie pobočky zo dňa 18.10.2011 a vec vrátila pobočke na nové prejednanie s tým, že pobočka správne vyhodnotila spisovú dokumentáciu, ale vo výroku rozhodnutia uviedla, že ust. § 8 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ v nadväznosti na § 110 ods. 2 zákona, ale správne mala uviesť, že § 100 ods. 1 zákona. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava opätovne rozhodla svojim rozhodnutím č. 59260-3/2012-BAM zo dňa 29.05.2012, ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov spojených s liečením podľa § 100 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, má poškodený nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára. Podľa ust. § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároku z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. b/ zák. č. 312/2001 Z.z. štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby. Súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej aj jej rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zistil, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu s jeho zamestnávateľom trval aj v čase jeho úrazu čo potvrdil aj jeho bývalý zamestnávateľ. Či sa jednalo o pracovný úraz súd v danom prípade neskúmal nakoľko zrušil rozhodnutie žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie súd videl v tom, že nárok žalobcu posudzoval podľa nesprávneho právneho predpisu. Žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa vchádzala z ust. § 14 Zákonníka práce čo bolo nesprávne, keďže žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere s Ministerstvom spravodlivosti SR a preto sa malo postupovať podľa zák. č. 312/2011 Z.z. v znení platnom v danom období. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že oba správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátila na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.