Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/294/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201619 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201619.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair-Play, občianske združenie, IČO 31 810 195, Smrečianska 21, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného č. SLV-OVLS-76/2012 zo dňa 10.07.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.09.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia č. S.-F.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tvrdiac, že žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal podľa § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ZSI) o sprístupnenie „fotokópie dokumentu (protokol), ktorým bolo ukončené konanie Sekcia kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia G. A., ktoré inicioval minister vnútra v júli alebo v auguste 2010 (ukončená pravdepodobne v októbri 2010)“. Žalobca uviedol, že rozhodnutím zo dňa 02.04.2012 č. S.-XXX-XXXX/XXXXXX-XXX, KM-XXX-XXXX/SI-XXXX žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Na základe rozkladu žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. S.-F.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX prvostupňové rozhodnutie zrušil. Následne žalovaný rozhodnutím č. S.-XXX-XXXX/XXXXXX-XXX, KM-XXX-XXXX/SI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žiadosť žalobcu opätovne zamietol. Dňa 25.06.2012 žalobca doručil žalovanému rozklad, ktorým napadol toto prvostupňové rozhodnutie. Lehota na rozhodnutie o rozklade podľa názoru žalobcu márne uplynula dňom 10.07.2012, v dôsledku čoho vznikla v uvedený deň fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 4Sž 131/03, Rs 37/2003) a uviedol, že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby je v zmysle čl. 5 písm. h/ nariadenia MV SR č. 57/2007 iba organizačnou zložkou žalovaného a nie samostatnou povinnou osobou a preto rozhodnutie vydané v prvom stupni správneho konania Sekciou kontroly a inšpekčnej služby je rozhodnutím žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že v oboch stupňoch rozhoduje ten istý správny orgán (povinná osoba), zákonná lehota na rozhodnutie o opravnom prostriedku v zmysle § 19 ods. 3 ZSI začína podľa žalobcu plynúť už podaním opravného prostriedku, v danom prípade v deň podania rozkladu dňa 25.06.2012, pričom márne uplynula dňa 10.07.2012. V dôsledku nečinnosti žalovaného márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktoré je v dôsledku absolútnej absencie odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že s vyššie opísaným počítaním lehôt na rozhodnutie o rozklade nesúhlasí, poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku vo veci uvedenej pod sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012, podľa ktorého v prípade nesprístupnenia informácie a následného nevyhovenia nároku odvolateľa povinná osoba predloží opravný prostriedok spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď jej odvolanie došlo. V predmetnom konaní bol rozklad žalobcu doručený povinnej osobe dňa 25.06.2012 a povinná osoba doručila rozklad osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 03.07.2012, teda v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Odvolacím orgánom bolo v rozkladovom konaní pod č. S.-F.-XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX vydané rozhodnutie č. S.-XXX-XXXX/XXXXXX-XXX,KM-XXX-XXXX/ SI-XXXX, teda zákonom stanovenej XX-dňovej lehote. Vzhľadom na to bol žalovaný toho názoru, že v danom prípade nedošlo k fikcii vydania rozhodnutia č. S.-F.-XX/XXXX. Žalovaný tiež poukázal na to, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedie pod sp. zn. 5S/303/2012 konanie vo veci žalobcu Aliancia Fair-Play proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, o preskúmanie zákonnosti spomenutého rozhodnutia žalovaného č. SLV-F.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Obe veci navrhol žalovaný spojiť na spoločné konanie a žalobu vo veci preskúmania fiktívneho rozhodnutia zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal postup žalovaného na podklade administratívneho spisu v predmetnej veci a dospel k záveru, že nakoľko žaloba smeruje proti neexistujúcemu rozhodnutiu, konanie bolo potrebné podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súdu zistil, že listom zo dňa 23.03.2012 požiadal žalobca v zmysle ZSI o sprístupnenie „fotokópie dokumentu (protokol), ktorým bolo ukončené konanie Sekcia kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia Hedvigy A., ktoré inicioval minister vnútra v júli alebo v auguste 2010 (ukončená pravdepodobne v októbri 2010)“. Rozhodnutím zo dňa 02.04.2012 Sekcia kontroly a inšpekčnej služby žalovaného nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií. Na základe rozkladu podaného žalobcom proti uvedenému rozhodnutiu minister vnútra SR rozhodnutím č. SLV-F.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby žalovaného a vrátil jej vec na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní povinná osoba rozhodnutím zo dňa 04.06.2012 opätovne nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad, ktorý doručil povinnej osobe dňa 25.06.2012. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby žalovaného ako povinná osoba predložila podaný opravný prostriedok žalobcu na rozhodnutie osobitnej komisie ministra vnútra SR na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch dňa 03.07.2012. Minister vnútra SR rozhodnutím č. S.-F.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. Podľa § 19 ods. 3 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ods. 2 o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa ods. 3 odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ZSI a nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa ods. 2 ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či zákonná 15- dňová lehota podľa § 19 ods. 3 ZSI na rozhodnutie o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby začala plynúť ministrovi vnútra SR už dňom nasledujúcim po doručení rozkladu proti rozhodnutiu žalovaného č. S.-00X-XXXX/XXXXXX-XXX, KM-XXX-XXXX/SI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (dňa 25.06.2012), alebo až dňom nasledujúcim po predložení rozkladu povinnou osobou spolu so spisom rozkladovej komisii ministra vnútra SR. Od posúdenia tejto otázky potom závisí, či vo veci bolo vydané druhostupňové fiktívne rozhodnutie márnym uplynutím 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o rozklade, alebo či fikcia rozhodnutia o žalobcovom rozklade nenastala a rozhodnutie ministra vnútra SR č. S.-F.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo vydané včas. Žalobca celkom pochopiteľne poukazoval napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Sž 131/03, v ktorom NS SR judikoval, že „pokiaľ v prvom stupni ako povinná osoba rozhodol ústredný orgán štátnej správy a nadriadeným orgánom je v podstate ten istý orgán, doručením ministerstvu bolo odvolanie súčasne doručené ministrovi a preto bol deň doručenia odvolania rozhodujúci pre začatie plynutia lehoty podľa § 19 ods. 3 ZSI.“ V minulosti obdobne a vo viacerých prípadoch posúdil otázku začatia plynutia lehoty na rozhodnutie o rozklade v situácii, ak bola povinná osoba ústredným orgánom štátnej správy resp. jej organizačná zložka, aj konajúci senát krajského súdu. Rozhodovacia prax súdov bola pri posudzovaní uvedenej spornej otázky nejednotná. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 3Sži/19/2012 zo dňa 04.12.2012, v ktorej tento súd v obdobnej veci konštatoval, že „... ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z. počíta s procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom a preto sa ustanovuje 15- dňová lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom. Tento postup sa primerane aplikuje na konanie o rozklade (§ 61 ods. 3 správneho poriadku). Rozhodnutiu o rozklade predchádza procesný postup rozkladovej komisie a vyhotovenie návrhu rozkladovou komisiou, ktorá vykonáva procesné úkony spojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade podobne ako správny orgán prvého stupňa. Rozkladová komisia preto tieto úkony robí najneskôr v lehote podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 41 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zmienená subsidiárna aplikácia správneho poriadku i na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je v súlade s princípom dobrej verejnej správy. Z tohto dôvodu Najvyšší súd SR dospel k záveru, že lehota na rozhodnutie ministra podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z. plynie od predloženia rozkladu spolu so spisom...“. Vzhľadom na uvedený záver Najvyšší súd SR konštatoval, že nakoľko v uvedenej veci žaloba smerovala proti neexistujúcemu fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, bolo potrebné konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. S citovaným názorom Najvyššieho súdu SR ohľadom výkladu § 19 ods. 3 ZSI sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a zastáva názor, že povinná osoba v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu konanie podľa ZSI v otázkach osobitne neupravených podlieha, predložila rozklad žalobcu spolu so spisom v rámci zákonnej 30- dňovej lehoty dňa 03.07.2012. Nasledujúcim dňom začala plynúť ministrovi vnútra SR, oprávnenému rozhodnúť o rozklade, zákonná 15- dňová lehota podľa § 19 ods. 3 ZSI, ktorú minister dodržal a rozhodnutím č. S.-F.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 04.06.2012. Z uvedených dôvodov je Krajský súd v Bratislave toho názoru, že fikcia vydania druhostupňového rozhodnutia, ktorým by bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení žalobcom požadovanej informácie, nenastala a preto fiktívne rozhodnutie, ktoré žalobca napadol žalobou na súde, neexistuje. Keďže neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania súdom, postupoval súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie vo veci zastavil. Rozhodnutie žalovaného č. S.-F.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií, krajský súd preskúma na základe žalobcom podanej žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 5S 302/2012. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s 246c ods. 1 O.s.p. a žiadnemu účastníkovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.