Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201658 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: G.. W. D., bytom Ž. XX, XXX XX R., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zast. Advokátkou: JUDr. Eva Bušová, sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P-51/2010:2818/2009 zo dňa 7.12.2010 a prvostupňového rozhodnutia č. DSIII.-33/10:2818/2009 zo dňa 12.5.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. P-51/2010:2818/2009 zo dňa 7.12.2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. DSIII.-33/10:2818/2009 zo dňa 12.5.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 11.9.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca namieta vecnú správnosť oboch rozhodnutí, žalovaný sa nezaoberal výslovným súhlasom a dohodnutím deponovania časti vyplatenej kúpnej ceny medzi predávajúcim (sťažovateľka) a kupujúcim (brat bývalého manžela sťažovateľky) vo výške 30.000,- Sk, kde bez existencie podmienky navrhnutej kupujúcim by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Deponovaná suma bola uložená na osobitnom účte v Tatra banke, po prevedení kúpnej ceny na účet sťažovateľky vedená oddelene mimo účtovníctva žalobcu. Sťažnosť bola prijatá po dvoch rokoch po uvedenej skutočnosti a teda premlčaná. Obidve napadnuté rozhodnutia sú nejasné a nevyjadrujú sa k sume 30.000,- Sk, ktorá bola predmetom sťažnosti sťažovateľky. Nebol vypočutý navrhovaný svedok - kupujúci, ktorý mohol vec riadne objasniť. Žalobca poukázal na premlčanie z dôvodu zániku zodpovednosti za disciplinárne zavinenie. Ďalej poukázal na to, že skutok nebol hodnotený ako celok (išlo o sumu 30.000,- Sk a nie 15.000,- Sk). Žalovaný sa nezaoberal ani tým, že skutok sa stal v roku 2007, takže postih sa mal uložiť z minimálnej mesačnej mzdy za rok 2007 a nie 2010. Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že disciplinárny senát mal preukázané, že došlo k ukončeniu zastupovania klientky - sťažovateľky, no žalobca klientke sumu 15.000,- Sk nepoukázal. Bolo nesporne preukázané, že žalobca poukázal klientke sumu 15.000,- Sk (497, 91 €) až 22.3.2010, teda až v čase, keď už prebiehalo proti žalobcovi disciplinárne konanie na základe návrhu zo dňa 1.3.2010. Týmto svojim konaním porušil žalobca aj § 18 ods. 2 zákona o advokácii. K navrhovanému svedkovi -kupujúceho žalovaný uvádza, že išlo o svedka, ktorý nemohol hodnoverne preukázať okolnosti o disponovaní finančných prostriedkov na účte svojho manžela. Pokiaľ išlo o údajnú dohodu o deponovaní, žalobca mal postupovať obozretne a uzavrieť ju písomne. Bez ohľadu na existenciu tejto dohody, bol advokát povinný sumu klientke vrátiť. Pokiaľ ide o premlčanie, suma 15.000,- Sk bola klientke vrátená až 22.3.2010, tento skutok je potrebné posudzovať ako trvajúci. Výšku disciplinárneho opatrenia - pokutu považuje žalovaný za primeranú. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového orgánu na pojednávaní (bez prítomnosti riadne predvolaného žalobcu), podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaný ako aj prvostupňový orgán nedostatočne zistili skutkový stav a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu o tom, či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho názoru, že žalobca sa disciplinárne previnil, nakoľko závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“) a § 11 ods. 2 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, za čo mu bolo podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii uložené disciplinárne opatrenie - peňažný trest vo výške jedno násobku mesačnej mzdy 307,70 €. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii vo vtedy platnom znení, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii vo vtedy platnom znení, advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Prvé, čo musel súd v danej veci vyriešiť je otázka premlčania disciplinárneho previnenia, ktoré žalobca namieta v žalobe. Touto otázkou sa totiž prvostupňový orgán, ani žalovaný vôbec nezaoberal. Podľa § 58 ods. 1 zákona o advokácii vo vtedy platnom znení, disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "navrhovateľ"). Podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii vo vtedy platnom znení, návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že sťažnosť sťažovateľky (klientky žalobcu) bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.8.2009. Návrh na začatie disciplinárneho konania, proti žalobcovi bol podaný predsedom revíznej komisie predsedovi disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory dňa 1.3.2010 (návrh na začatie disciplinárneho konania bol zo dňa 26.2.2010). Na základe týchto skutočností má súd za to, že nebola dodržaná 6 mesačná subjektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu proti žalobcovi, pretože navrhovateľ (predseda revíznej komisie) sa dozvedel o disciplinárnom previnení žalobcu podaním sťažnosti (dňa 21.8.2009) a návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný až 1.3.2010. Súd nemohol súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že subjektívna 6 mesačná lehota na podanie disciplinárneho návrhu začína plynúť až od prerokovania revíznej komisie o tom, či došlo k disciplinárnemu previneniu. Čo sa týka objektívnej dvojročnej lehoty, túto súd nemohol v danom prípade ustáliť, pretože z administratívneho spisu nevyplýva, kedy vlastne došlo k disciplinárnemu previneniu žalobcu. V obidvoch rozhodnutiach totiž žalovaný len uvádza, že došlo k ukončeniu právneho zastupovania medzi žalobcom a sťažovateľkou (čo nie je sporné), avšak nikde sa neuvádza, kedy k tomuto ukončeniu právneho zastupovania došlo (ani to nevyplýva z listinných dôkazov založených v administratívnom spise). Taktiež sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberali tým, kedy došlo k uvoľneniu vinkulovaných prostriedkov z účtu žalobcu sťažovateľke, resp. kedy došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k spornému bytu, čo bolo predpokladom uvoľnenia vinkulovaných prostriedkov z účtu žalobcu sťažovateľke (podľa zmluvy č. XXX/ XX/XXX o vinkulácii práva disponovať s peňažnými prostriedkami na účte zo dňa 11.1.2007). Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že disciplinárne previnenie je v subjektívnej 6 mesačnej lehote premlčané a pokiaľ ide o objektívnu lehotu, túto nebolo možné posúdiť, pretože nebolo zrejmé, kedy presne k disciplinárnemu previneniu došlo. Za týmto účelom nevykonal žalovaný, ani prvostupňový správny orgán dostatočné dokazovanie. Nepostačuje skutočnosť, že žalobca sumu 15.000,- Sk (v prepočte 497,91 €) zaplatil v priebehu disciplinárneho konania sťažovateľke. Ďalším dôvodom, prečo súd zrušil a vrátil obe napadnuté rozhodnutia, bola ich nepreskúmateľnosť, pokiaľ išlo o odôvodnenie uloženého disciplinárneho opatrenia - peňažného trestu žalobcovi vo výške jedno násobku mesačnej mzdy. Ustanovenie § 56 ods. 2 zákona o advokácii totiž obsahuje viacero druhov sankcií za disciplinárne previnenie. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán vôbec neodôvodnili, prečo bol uložený žalobcovi práve tento druh sankcie podľa písm. c). O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,- eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.