Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/301/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201671 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201671.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Bytospráva, s.r.o., IČO: 31 357 407, Nobelova 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Stanislav PAVOL, advokát, Šancová 58, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2012/300/003451/01366 zo dňa 9.7.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/300/003451/01366 zo dňa 9.7.2012, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj len správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1051/600/2012/R zo dňa 11.5.2012 o uložení pokuty 2 300 eur a uvedené prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. Žiadal, aby súd podľa § 250j ods. 2, písm. a), b), d), e) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že správne orgány sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s jeho námietkami a ich rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom č. 142/2000 Z.z. o metrológii (ďalej aj len zákon o metrológii) najmä vo vzťahu k zákonu č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o vlastníctve bytov). Žalobca je správcom bytových domov na základe zmlúv o výkone správy k bytovým domom, uzatvorených s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a svoju činnosť vykonáva v súlade so zákonom o vlastníctve bytov. Namietol správnosť doručovania druhostupňového rozhodnutia, ktoré bolo doručované v rozpore s § 24 ods. 4 správneho poriadku len žalobcovi a nie je jeho právnemu zástupcovi. Ďalej citoval ustanovenie § 33 ods. 3 zákona o metrológii, z ktorého je podľa žalobcu zrejmé, že inšpektorát nebol oprávnený nahliadať do evidencie spravovaných domov, keďže štátne orgány môžu s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Inšpektorát nie je orgánom oprávneným kontrolovať evidenciu bytových domov, ale je štátnym orgánom vykonávajúcim dozor nad kontrolovanými osobami pri dodržiavaní povinností používateľmi určených meradiel. Správne orgány sa nezaoberali pojmom používateľ určeného meradla, hoci zákon o metrológii tento pojem nijakým spôsobom bližšie nedefinuje. Citoval ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o metrológii, podľa ktorého následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následné overenie je povinný podať ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia (§ 15 ods. 6 písm. b) až e)). Podľa uvedeného ustanovenia v spojení s § 33 ods. 3 písm. b) zákona o metrológii je zrejmé, že kontrolovaná osoba nie je totožná s používateľmi určených meradiel. Pri vykonávaní kontroly určených meradiel je nesprávne vychádzať z toho, že správca bytového domu je zároveň aj používateľom, pokiaľ to zákon o metrológii výslovne neustanoví. Správne orgány uložili žalobcovi pokutu 2 300 eur za to, že pri meraniach súvisiacich s platbami pri meraní a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody konečným spotrebiteľom v bytoch a v nebytových priestoroch, ktoré má žalobca ako kontrolovaná osoba v správe, používal pri fakturácii za roky 2009 - 2011 určené meradlá (73 kusov meračov pretečeného množstva studenej vody a 534 kusov meračov pretečeného množstva teplej vody) bez platného overenia. Vo vzťahu skúmania zodpovednosti za používanie určených meradiel poukázal na zákon o vlastníctve bytov a citoval § 8 ods. 1, § 8b ods. 1,4 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorých činnosť správcu bytového domu môže byť vykonávaná iba podľa tohto zákona, vlastníci sú zo zákona pri správe domu zastúpení, avšak aj pri používaní určených meradiel zodpovedajú vo vlastnom mene a na svoj účet, pričom správca zabezpečuje v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov overenie určených meradiel, avšak vždy je to vykonávané v mene a na účet vlastníkov, a nie vo vlastnom mene, či záujme správcu. Vlastník teda nesie priamu zodpovednosť vo vzťahu k dodávateľom služieb a tovaru a teda aj za používanie určených meradiel pri dodaní plnení spojených s užívaním bytu. Správca je iba obstarávateľom dodaných služieb a nie ich používateľom. Za používateľa teda nemožno považovať správcu bytového domu, nakoľko priamo zodpovedným je vždy vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Ďalej citoval ustanovenia § 10 ods. 3,4,6 zákona o vlastníctve bytov. Vlastníci sú zodpovednými osobami, ktoré majú nahlasovať správcovi pri výkone správy bytového domu potreby vykonania následného overenia určených meradiel. Správca je iba obstarávateľom služieb spojených s výkonom správy domu, avšak túto činnosť vykonáva v mene a na účet vlastníkov. Podľa žalobcu sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam zákona o vlastníctve bytov, ako aj vo vzťahu k posúdeniu, na základe akých úsudkov správne orgány dospeli k výške pokuty. Prvostupňový správny orgán navyše nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o metrológii a zákona o vlastníctve bytov, pričom tiež nie je zrejmé, ako vyhodnotil skutkové okolnosti kontroly pri uložení pokuty. Podľa žalobcu tiež neboli splnené podmienky na uloženie sankcie, keďže nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel inšpektorát k záveru, že určené meradlá v rozsahu 3 až 4 týždňov pri prevažnej väčšine merajú nesprávne. Poukázal na § 19 ods. 5,6 zákona o metrológii s tým, že z vykonanej kontroly a z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, že boli na určených meračoch zistené chyby v meraní. Žalobca namietal aj výšku pokuty s tým, že nie je zrejmé na základe akých pohnútok inšpektorát zistil závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, ak nebolo kontrolou preukázané, že odberateľ mal byť ukrátený na odobratom množstve dodanej vody vo vzťahu k účtovanej cene, ak neboli zistené chyby v meraní, resp. žiadnym relevantným spôsobom nebolo preukázané, že za určené meradlá má zodpovedať správca domu, ktorý obstaráva výkony spojené s používaním určených meradiel v mene a na účet vlastníkov a v tejto súvislosti citoval § 36 ods. 1 zákona o metrológii. Žalobca uviedol, že pri kontrole 62 bytových domov v jeho správe boli zistené nedostatky v 12 domoch, pričom však pri 2 domoch vlastníci sami požiadali o odklad následného overenia určených meračov a pri 10 bytových domoch malo byť overenie v omeškaní 3 až 4 týždňoch a preto nemožno považovať rozhodnutie za správne a súladné so zákonom. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžo/246/2010 a sp.zn. 6Sžo/157/2008. Napokon namietal, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu spolu s úrokom z omeškania, čo je v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 5Sžo/15/2011. II. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že postupoval v súlade so zákonom o metrológii aj vo vzťahu k zákonu o vlastníctve bytov. Chybné doručovanie napadnutého rozhodnutia len žalobcovi bolo napravené doručením tohto rozhodnutia aj advokátovi žalobcu, čo potvrdil aj tento právny zástupca, ktorý uviedol, že toto mu bolo doručené dňa 24.10.2012. Toto pochybenie bolo teda podľa žalovaného odstránené. Poukázal na § 33 ods. 7 zákona o metrológii, podľa ktorého je kontrolovaná osoba povinná poskytnúť inšpektorovi potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/42/2011. Výklad žalobcu je podľa žalovaného účelový, pričom žalobca ako správca domu je povinný pri správe domu dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, hospodáriť s ich majetkom s odbornou starostlivosťou a vykonávať práva k ich majetku len v záujme vlastníkov podľa § 8b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Ak je žalobca správcom bytového domu, je zároveň správcom aj jednotlivých bytov v ňom, pričom správou domu je aj obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov v dome služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a teda správca domu zabezpečuje aj dodávku vody a jej vyúčtovanie. Správca domu má možnosť proti vlastníkovi v prípade nesplnenia jeho povinností, napr. umožniť správcovi vstup do bytu, ak ide o montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby vody a odpočet nameraných hodnôt, určiť sankciu v samotnej zmluve o správe, prípadne využiť iné zákonné možnosti. Poukázal na § 11 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého je vlastník okrem iného povinný umožniť správcovi vstup do bytu alebo nebytového priestoru za účelom montáže a údržby zariadení na meranie spotreby tepla a vody a odpočtu nameraných hodnôt. Podľa § 8 ods. 2 zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie: a.) pri meraniach súvisiacich s platbami. Rozúčtovanie fakturovanej spotreby studenej a teplej vody v bytoch, ktoré žalobca spravuje, nameranej na pomerových meračoch vody, je meraním súvisiacim s platbami a na takéto meranie je v zmysle zákona o metrológii potrebné používať určené meradlo. Podľa § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. Žalobca si nesplnil povinnosť uvedenú v § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii, pretože pri meraní a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody v bytoch konečnému spotrebiteľovi používal pri fakturácii merače bez platného overenia. V danom prípade išlo o meranie na účely výpočtu platby za spotrebovanú vodu, čiže o meranie, ktoré súvisí s platbami. Správca domu, ktorý je zároveň aj používateľom meradla - vodomeru, vykonáva výpočet platby za spotrebu vody a teda sa na neho vzťahujú povinnosti ustanovené v § 19 zákona o metrológii. Žalobca vedie evidenciu meračov spotreby vody, vykonáva odčítanie údajov z nich a tiež vykonáva vyúčtovanie spotreby vody z údajov odčítaných z meradiel. Žalobca teda porušil povinnosti ustanovené v zákone o metrológii, pričom inšpektorát nie je povinný preukazovať, či predmetné meradlá merali správne alebo chybne, ale či sú používané overené určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené zákonmi. Správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie, čo znamená, že nie je potrebné zisťovať alebo preukazovať zavinenie, ani stupeň zavinenia a kontrolovaná osoba sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Na vznik zodpovednosti za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Podľa žalovaného preskúmavané rozhodnutia obsahovali tak formálne ako aj obsahové záležitosti podľa správneho poriadku a pokiaľ ide o výšku pokuty, úrad preskúmal kritériá podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii a potvrdil výšku uloženej pokuty, nakoľko z výroku a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že inšpektorát prihliadol na závažnosť protiprávneho konania, čas, vzal do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a taktiež prihliadal na následky. Žalobcom citované ustanovenie § 19 ods. 5 a 6 zákona o metrológii nesúvisia s metrologickým dozorom vykonaným u žalobcu. V danom prípade žalobcovi nebola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ale v napadnutom rozhodnutí je iba uvedené, že kontrolovaná osoba je povinná zaplatiť inšpektorátu pokutu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku a že inšpektorát bude vymáhať aj úroky z omeškania z dlžnej sumy. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov boli v súlade so zákonom. Súd v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p. rozhodol o žalobe bez pojednávania rozsudkom verejne vyhláseným 16.1.2013, keďže s tým účastníci konania súhlasili a podľa názoru súdu to nebolo v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 16.2.2012 začali pracovníci inšpektorátu u žalobcu ako kontrolovanej osoby kontrolu podľa zákona o metrológii, pričom pri kontrole požiadali žalobcu o predloženie evidencie používaných určených meradiel (meračov pretečeného množstva vody). Z kontroly bol vyhotovený protokol P č. 1051/2012/A, s ktorým bol oboznámený štatutárny orgán žalobcu Ing. Stanislav Lackovič, ktorý sa k protokolu vyjadril listom zo dňa 15.3.2012. Slovenský metrologický inšpektorát ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.5.2012 rozhodnutie č. 1051/600/2012/R, ktorým uložil žalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii pokutu za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami pri meraní a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody konečným spotrebiteľom v bytoch a nebytových priestoroch, ktoré má v správe, používal pri fakturácii za roky 2009 - 2011 určené meradlá (73 kusov meračov pretečeného množstva studenej vody a 534 kusov meračov pretečeného množstva teplej vody) bez platného overenia a to v bytových domoch uvedených vo výroku tohto rozhodnutia. Inšpektorát zároveň v rozhodnutí uviedol, že pokutu je žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet inšpektorátu s tým, že ak sa pokuta nezaplatí v tejto lehote, inšpektorát bude vymáhať aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s obsahom takmer totožným s obsahom žaloby, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 2012/300/003451/01366 zo dňa 9.7.2012 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil. V prvom rade treba uviesť, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, preto je žiadúce, aby správne orgány ako aj súdy interpretovali základné zásady správneho konania (§ 3 Správneho poriadku) v súlade s princípmi dobrej správy. Pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované aj Rezolúcie Rady Európy a Odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca, a to i napriek tomu, že nie sú súčasťou nášho právneho poriadku; ide predovšetkým o Rezolúciu Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, Odporúčanie Výboru ministrov č. (80) 2 o správnej úvahe a Odporúčanie Výboru ministrov č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií. Podľa § 3 ods. 1 Správ neho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil stav správne a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Správne orgány sa dostatočným spôsobom vysporiadali s námietkami žalobcu v správnom konaní, pričom postupovali v súlade so zákonom o metrológii, a to aj vo vzťahu k zákonu o vlastníctve bytov. Krajský súd v Bratislave vyhodnotiac rozsah a dôvody žaloby, oboznámiac sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán, vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správny orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou súdu v preskúmavanom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13. februára 1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Pochybenie žalovaného v súvislosti s chybným doručovaním druhostupňového rozhodnutia (keď toto bolo doručované len žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie) bolo odstránené počas súdneho konania, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu, keď uviedol, že rozhodnutie mu bolo doručené dňa 24.10.2012. Uvedeným pochybením však žalobca nebol nijako negatívne dotknutý vo svojej právnej sfére, nebol ukrátený na svojich právach, keďže je evidentné, že rozhodnutím disponoval, žalobu podal včas a riadne odôvodnenú a nesprávne doručovanie malo vplyv len na dátum právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že inšpektorát nebol oprávnený nahliadať do evidencie spravovaných domov s odvolaním sa na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR treba uviesť, že táto námietka nie je dôvodná. Kontrolná právomoc správneho orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona o metrológii. Kontrolná právomoc správneho orgánu je vymedzená príkladmo v ustanovení § 33 ods. 3 zákona o metrológii, na ktorý v žalobe poukázal aj žalobca, podľa ktorého metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie povinností uvedených v § 33 ods. 3 písm. a) - h) zákona o metrológii. Na preukázanie plnenia povinností žalobcu ako kontrolovanej osoby vyplývajúcich mu zo zákona o metrológii sú inšpektori oprávnení požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, ktoré keď kontrolovaná osoba preukázateľne neplní, dopúšťa sa sťažovania, resp. marenia výkonu metrologického dozoru. Zo samotného ustanovenia § 33 ods. 7 zákona o metrológii vyplýva, že žalobca ako kontrolovaná osoba bol povinný umožniť zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a bol povinný poskytnúť aj potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia. Podľa § 17 ods. 1 zákona o metrológii je následné overenie každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následné overenie je povinný podať ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia (§ 15 ods. 6 písm. b) až e)). Žalobca tvrdil, že nie je používateľ a že týmto pojmom sa nezaoberali ani správne orgány. Súd nespochybňuje, že žalobca ako správca bytových domov môže svoju činnosť vykonávať iba podľa zákona o vlastníctve bytov. Jeho povinnosti sú stanovené najmä, avšak nielen výlučne v tomto zákone, ale napríklad aj v zákone o metrológii. Súd nespochybňuje práva a povinnosti správcu bytových domov ako ani práva a povinnosti vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov v predmetných bytových domoch, ktoré vyplývajú zo žalobcom citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov, pričom však je žalobca ako správca povinný pri správe domu dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, hospodáriť s ich majetkom s odbornou starostlivosťou a vykonávať práva k ich majetku len v záujme vlastníkov podľa § 8b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Je nepochybné, že správou domu sa rozumie aj obstarávanie služieb a tovarov, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, t.j. správca domu zabezpečuje aj dodávky vody a jej vyúčtovanie. Z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru aj správcovi za účelom okrem iného montáže a údržbe zariadení na meranie tepla a vody v byte a v nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt. Ak by vlastníci bytu alebo nebytového priestoru neumožnili na požiadanie vstup do bytu alebo nebytového priestoru, zodpovedali by celkom zrejme za škody vzniknuté takýmto konaním. Podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii sú určené meradlá meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami. Podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii je meranie súvisiace s platbami najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnení a poistenia. Aj súd je názoru, že rozúčtovanie fakturovanej spotreby studenej a teplej vody v bytoch v domoch, ktoré žalobca ako správca spravuje, nameranej na pomerových meračoch vody, je meraním súvisiacim s platbami a preto na takéto meranie je v zmysle zákona o metrológii nutné používať určené meradlo podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii. Podľa §19 ods. 1 zákona o metrológii možno určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii je podnikateľ alebo iná právnická osoba povinná predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. Žalobcovi bola uložená pokuta 2 300 eur práve za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami pri meraní a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody konečným spotrebiteľom v bytoch alebo nebytových priestoroch používal pri fakturácii za roky 2009 - 2011 určené meradlá - 73 kusov meračov pretečeného množstva studenej vody a 534 kusov meračov pretečeného množstva teplej vody bez platného overenia. Je pritom nesporné, že podľa bodu 1.3.15 prílohy č.1 vyhlášky č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole sú merače pretečeného množstva vody na studenú vodu druhom určeného meradla s časom platnosti overenia 6 rokov a merače pretečeného množstva vody na teplú vodu druhom určeného meradla s časom platnosti overenia 4 roky. V danom prípade išlo nepochybne o merania na účely výpočtu platby za spotrebovanú vodu, t.j. tieto merania nesporne súviseli s platbami a žalobca ako správca domu je zároveň aj používateľom meradla (vodomeru), pričom vykonáva výpočet platby za spotrebovanú, či už teplú alebo studenú vodu, a preto sa na neho v plnom rozsahu vzťahujú povinnosti ustanovené v § 19 zákona o metrológii. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že sám žalobca vedie evidenciu meračov spotreby vody, vykonáva odčítanie údajov z nich a následne vykonáva aj vyúčtovanie spotreby podľa údajov odčítaných z týchto meradiel. Skutočnosť, že žalobca používal pri meraniach súvisiacich s platbami pri meraní a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody konečným spotrebiteľom určené meradlá bez platného overenia, je nesporná. Je potrebné spomenúť aj § 17 ods. 4 písm. b), d), e) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, podľa ktorého je povinný odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom a rozpočítavať množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania. Poukaz žalobcu na ustanovenia § 19 ods. 5, ods. 6 zákona o metrológii nie je podstatný pre správne posúdenie prejednávanej veci a tieto ani nesúvisia s výkonom metrologického dozoru v danej veci. Je totiž nesporné, že žalobca porušil svoje povinnosti ustanovené mu v zákone o metrológii tak, ako boli uvedené v správnych rozhodnutiach, pričom správne orgány neboli povinné preukazovať, či predmetné meradlá bez platného overenia merali správne alebo chybne, ale zaoberali sa tým, či žalobca používa overené určené meradlá v prípadoch, keď je ich používanie ustanovené zákonom. Pre vznik zodpovednosti žalobcu nie je potrebné preukazovať ani jeho zavinenie. Podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii metrologický inšpektorát uloží pokutu do výšky 6638,78 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta 2 300 eur podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii pre porušenie povinností uvedených v § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii dôvodne. Pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania (§ 36 ods. 3 zákona o metrológii). Správne žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej, ak je rozhodnutie o uložení pokuty odôvodnené len konštatovaním, že ,, výška uloženej pokuty je primeraná vzhľadom na dĺžku, spôsob, následky a závažnosť protiprávneho konania“ a odkazom na zákonné ustanovenie, je takéto rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Zákon v danom prípade udáva iba rozpätie, v ktorom sa správny orgán môže pri ukladaní pokuty pohybovať, pritom je však nutné zohľadniť pri jej ukladaní zákonné kritériá a to závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. V tomto prípade je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia súladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom je z nich zrejmé, ako správny orgán postupoval pri aplikácii správnej úvahy pri použití právnych predpisov a sú v nich uvedené skutočnosti, ktoré vplývali na výšku pokuty, keď samotný inšpektorát v súlade s § 36 ods. 3 zákona o metrológii prihliadol na závažnosť protiprávneho konania spočívajúcu v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa - nájomníka alebo vlastníka bytu, čas protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený v časovom horizonte 3 týždňov až 1 roka, bol vzatý do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a to tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami pri meraní a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody konečným spotrebiteľom v bytoch a nebytových priestoroch, ktoré žalobca spravoval, používal žalobca pri fakturácii za roky 2009 - 2011 73 kusov meračov na studenú vodu a 534 kusov meračov na teplú vodu bez platného overenia. Inšpektorát tiež vzal do úvahy následky protiprávneho konania, t.j. používanie určených meradiel v počte 607 kusov meračov pretečeného množstva studenej a teplej vody bez platného overenia v časovom rozsahu 3 týždňov až 1 roka, ktoré nezaručovali správne výsledky merania a tým mohla byť spôsobená majetková ujma konečným spotrebiteľom - vlastníkom, resp. nájomcom bytov a nebytových priestorov, ktorí takto mohli byť ukrátení na odobratom množstve studenej alebo teplej vody vo vzťahu k účtovanej cene. Dôvodná napokon nebola ani námietka žalobcu, že mu bola prvostupňovým rozhodnutím uložená povinnosť zaplatiť okrem pokuty aj úroky z omeškania. Ak by tomu tak naozaj bolo, súd samotný by poukázal na ustálenú judikatúru v zmysle ktorej ,, ak inšpektorát ako správny orgán uloží rozhodnutím okrem pokuty aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v prípade, že pokuta nebude zaplatená do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ide o nesprávne právne posúdenie veci, čo je dôvodom, aby správny súd rozhodnutie v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť úroky z omeškania zrušil a v tejto časti vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie“ (k tomu pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž/159/2003- R 97/2004). Podľa § 36 ods. 8 zákona o metrológii ak nie je pokuta zaplatená v určenej lehote môže inšpektorát vymáhať aj úroky z omeškania, ktorých výška sa určuje ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania. V danom prípade inšpektorát do výroku svojho rozhodnutia neuložil žalobcovi povinnosť zaplatiť okrem pokuty aj úroky z omeškania, ale iba informoval žalobcu v súlade s § 36 ods. 8 zákona o metrológii o tom, že až v prípade nezaplatenia právoplatne uloženej pokuty bude vymáhať aj úroky z omeškania. Takto formulovaný výrok je celkom odlišný od výroku, ktorým by bola žalobcovi priamo uložená povinnosť platiť aj úroky z omeškania, čím by vznikol exekučný titul. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. V súlade s ustanovením § 250c ods. 1 O.s.p. predseda senátu upovedomuje účastníkov konania o tom, že nevyhovel žiadosti žalobcu o odloženie vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca vo veci nebol úspešný a žalovanému v danom prípade podľa ustálenej judikatúry zo zákona právo na náhradu trov konania nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.