Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/301/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201673 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201673.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej, členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: mjr. O.. Z. B., bytom K. cesta 4, I., zastúpený JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom, Domašská 11, 820 08 Bratislava 28, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 70 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-89/2013 zo dňa 01.08.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-89/2013 zo dňa 01.08.2012 a napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sp. zn.: SPC-ORSP-243/2012 zo dňa 27.04.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 265,58 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2012 domáhal, aby súd rozhodnutie žalovaného č. SLV- PS-PK-89/2013 zo dňa 01.08.2012, ktorým rozhodol o rozklade vo veci o návrhu na obnovu konania o prepustení žalobcu zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru SR podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že napadnuté rozhodnutie o rozklade podstate žalovaný zdôvodnil tým, že sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu v rozhodnutí č. SPC-ORSP-243/2012 zo dňa 27.04.2012 a podľa § 243 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. zamietol návrh na obnovu konania vo veci obnovy konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., ktorý bol realizovaný personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 754 zo dňa 05.01.2006, a ktorý odôvodnil tým, že nebola dodržaná zákonná trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 245 ods. 2 zákona, a že oslobodenie žalobcu spod obžaloby v trestnom konaní nemožno akceptovať ako dôvod obnovy konania podľa § 245 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., lebo dôvody na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru musia byť splnené v čase rozhodnutia a o ňom nie sú závislé od výsledkov prípadného trestného konania. Žalobca uvádza, že s tvrdením žalovaného sa nemôže stotožniť a to z nasledovných dôvodov: - návrh na obnovu konania bol podaný na Krajský súd v Bratislave, dňa 30.08.2011 ako na nepríslušný orgán, pri zachovaní subjektívnej lehoty na podanie návrhu podľa § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., odkiaľ po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 50/2011 zo dňa 07.02.2012 bolo v zmysle § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. postúpené na iné konanie žalovanému ako príslušnému orgánu, služobnému správnemu orgánu, pričom účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované podľa tohto zákona, - v trestnom konaní č.k. 1T/20/2006-DOS-1379 Okresný súd Bratislava I, rozsudkom zo dňa 12.10.2010 v spojení s uznesením odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23Tov/6/2011-1394 zo dňa 24.05.2011 spod obžaloby pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, účinného od 31.12.2005 podľa § 285 písm. a/ trestného zákona, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. V tomto trestnom konaní žalobca bol stíhaný za skutok, ten istý skutok, ktorý skutok je uvedený v odôvodnení personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 757 zo dňa 05.01.2006 cituje, že „žalobca v čase od 25.11.2005 do 08.12.2005 v miestnosti č. 505 na 5 poschodí budovy na Záhradníckej ul. č. 93 v Bratislave vykonal bez súvisu so svojou služobnou činnosťou lustrácie motorových vozidiel v celkovom počte 172. Uvedené lustrácie vykonával pomocou služobnej výpočtovej techniky v databáze informačného systému centrálnej evidencie vozidiel, pričom na vstup do databázy neoprávnený použil aj prípravné heslá ďalších príslušníkov PZ, K. D. a O.. A. Z.. Výsledky týchto lustrácií odoslal prostredníctvo SMS správ cez mobilný telefón v sieti mobilného operátora T-mobile doposiaľ nezistené osoby, ktorá nebola oprávnená oboznamovať sa s nimi.“ Rozdiel medzi skutkom, resp. jeho popisom uvedeným v odôvodnení citovaného personálneho rozkazu a v uznesení o vznesení obvinenia na žalobcu za tento skutok , sp. zn. ČVS: PPZ-50/BOK-C-2005 zo dňa 09.12.2005 je len v tom, že v tomto uznesení je najviac uvedený aj tých 172 motorových vozidiel s evidenčnými číslami a asi aj s majiteľmi, pričom v personálnom rozkaze je napísaných len počet číslom 172. V trestnom konaní po rozsiahlom vyšetrovaní nebolo dokázané, že sa tento skutok stal, t.j. skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný a zároveň v samostatnom personálnom konaní aj prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.. Žalobca uvádza, že vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že tento skutok sa vôbec stal, tvrdí, že nemohol byť tento skutok objektívne ani ako dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. za porušenie jeho služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ani v dobe, keď o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo rozhodnuté personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 754/2005 Z.z. zo dňa 05.01.2006 a to ani v samostatnom personálnom konaní. Na to, že neboli naplnené dôvody jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v dobe, keď bolo o tom rozhodované odporcom poukazuje okrem oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava I., č.k. 1T/20/2006-VOS-1379 zo dňa 12.10.2010 v spojení s uznesením odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23 Tov/6/2011-1394 zo dňa 24.05.2011, aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 190/2006 zo dňa 10.10.2008, ktorým rozhodnutie žalovaného ako aj odvolacieho orgánu sp.zn. KM-29/PK-2006 zo dňa 13.03.2006 o jeho rozklade proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 754 zo dňa 05.01.2006 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo najmä to, že predložený spisový materiál neobsahoval také dôkazy, ktoré by protiprávne konanie žalobcovi boli jednoznačne preukázané a vôbec, že bolo preukázané, že sa skutok stal. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný pri rozhodnutí o jeho prepustení personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 754/2005 zo dňa 05.01.2006 a personálnom konaní, ktoré mu predchádzalo porušil zák. č. 73/1998 Z.z.. Následne boli vydané rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, rozsudok č. 4S 59/2009-105 zo dňa 14.05.2010 a Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sžo 181/2010 zo dňa 18.05.2011, ktorými bol zamietnutý žalobcov návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu o rozklade sp.zn. Č.p.: SLV-887/PK-2008 zo dňa 05.03.2009. Tieto rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR v Bratislave boli vydané pred právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1T/20/2006-VOS-1379 zo dňa 12.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov/6/2001-1394 zo dňa 24.05.2011 a neboli v nich zohľadnené tie rozhodnutia na základe ktorých bol žalobca oslobodený spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol žalobca stíhaný ako obžalovaný a zároveň aj prepustený v samostatnom personálnom konaní zo štátnej služby príslušníka PZ. Žalobca tvrdí, že právoplatné rozhodnutia súdov o tom, že sa nestal skutok, pre ktorý bol prepustený sú dostatočne zistené na nové dôkazy, ktoré žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť v pôvodnom personálnom konaní a o jeho prepustení zo štátnej služby príslušníka PZ, pričom tieto dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci o jeho prepustení zo štátnej služby príslušníka PZ. Tieto nové dôkazy sú zákonným podkladom na obnovu konania o jeho prepustení zo štátnej služby príslušníka PZ. Žalobca poukazuje na ust. § 241 ods. 1 veta prvá zák. č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Na základe objektívnych a právne relevantných skutočností žalobca podal návrh na obnovu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., o ktorom rozhodol o postúpení jeho návrhu nepríslušným orgánom, súdom žalovaný ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím sp.zn. SPC-ORSP-243/2012 zo dňa 27.04.2012 a jeho návrh zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na obnovu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 245 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998 Z.z. podal žalobca rozklad. O rozklade potom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím sp.zn. SLV-PS-PK-89/2012 zo dňa 01.08.2012, ktorým zamietol návrh na obnovu konania a svoje napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že má za to, že nebola dodržaná zákonná subjektívna lehota, podľa ust. § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. a preto právo na podanie návrhu na obnovu konania zaniklo, to tvrdí žalovaný napriek tomu, že v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p. táto lehota bola zachovaná a návrh bol podaný v zákonnej lehote a to dňa 30.08.2011 na Krajskom súde v Bratislave ako nepríslušnom orgáne. Návrh označený ako návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, h/ O.s.p. v ktorom navrhol obnovu konania o vydanie rozhodnutia na zrušení rozhodnutia zo dňa 05.03.2009 ako aj personálneho rozkazu o prepustení zo štátnej služby príslušníka PZ zo dňa 05.01.2006. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4S 163/2011-28 zo dňa 30.09.2011 konanie o návrhu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 4S 59/2009 v súlade s ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil, pretože obnova konania v správnom súdnictve nie je prípustná. Na základe podania odvolania žalobcom Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžo 50/2011 zo dňa 07.02.2012 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 163/2011-28 zo dňa 30.09.2011 zmenil tak, že konanie zastavil a podľa § 104 ods. 1 O.s.p. po právoplatnosti cestou Krajského súdu v Bratislave vec postúpi žalovanému, t.j. Ministerstvu vnútra SR na konanie o návrhu obnovu konania, ako príslušnému orgánu. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú podľa tohto ustanovenia zachované. Krajský súd v Bratislave následne doručil žalovanému návrh na obnovu konania, ktorý o tomto návrhu konal ako o návrhu na obnovu konania podľa § 245 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. a rozhodnutím zo dňa 27.04.2012 návrh na obnovu konania zamietol podľa § 245 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998 Z.z. s tým, že nebola dodržaná zákonná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, lebo návrh bol postúpený na konanie z Krajského súdu v Bratislave až dňa 05.03.2012. Takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobstojí a je nezákonné, lebo odporuje zákonu a to konkrétne ust. § 104 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. 104 ods. 1 O.s.p., mohli zostať právne účinky spojené s podaním návrhu zachované, len pre konanie pred príslušným orgánom, v tomto prípade príslušným správnym orgánom, žalovaným pre konanie o návrhu na obnovu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ ako to vyplýva zo samotného znenia ust. § 104 ods. 1. Žalobca tvrdí, že bola zachovaná subjektívna trojmesačná lehota podľa § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. a tiež uvádza, že zamietnutie jeho návrhu žalovaným nie je riadne zákonne odôvodnené. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že návrh na obnovu konania je potrebné doručiť príslušnému orgánu podľa § 234 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., a že mal žalobca postupovať podľa tohto ustanovenia, lebo v ust. § 236 zák. č. 73/1998 Z.z. je ustanovené, že „ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania“. Žalobca tvrdí, že návrh na obnovu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podal dňa 30.08.2011, nepríslušnému orgánu Krajskému súdu v Bratislave, ktorý nebol vo veci oprávnený rozhodnúť ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR čo neznamená, že nepodal návrh na obnovu konania v súlade so zák.č. 73/1998 Z.z., ako to tvrdí žalovaný. Žalobca tvrdí, že neobstoja ani tvrdenia žalovaného o tom, že je neodôvodnené, aby prispôsoboval obsah svojho návrhu na obnovu konania, ktorý podal na Krajský súd v Bratislave, a aby tento už v súčasnej dobe považoval za podanie návrhu na obnovu konania. Podľa ust. § 234 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Okrem toho v návrhu na obnovu konania podľa § 245 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. je potrebné uviesť dôvody obnovy konania skutočnosti, že je návrh podaný včas. Všetky tieto formálne požiadavky boli obsiahnuté v jeho návrhu na obnovu konania, ktoré podal na nepríslušný Krajský súd v Bratislave. Žalobca nezmenil svojim podaním ani len čiarku, nebolo potrebné, lebo všetky formálne náležitosti zák. č. 73/1998 Z.z. návrh na obnovu konania spĺňal. Vzhľadom na uvedené žalobca uvádza, že žiada zrušiť rozhodnutia oboch správnych orgánov, pretože žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 754 zo dňa 05.01.2006 podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., pretože svojim konaním, zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Odvolací orgán rozhodnutím č.p.: KM-29/PK-2006 zo dňa 13.03.2006 rozklad žalobcu zamietol a súčasne personálny rozkaz potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu na Najvyšší súd SR, ktorý ju uznesením postúpil vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S 190/2006 zo dňa 10.10.2008 rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.03.2006 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V nadväznosti na to, po doplnení a preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu a po zhodnotení dôkazov obsiahnutých v ňom a okolností, odvolací orgán rozhodnutím č.p.: SLV-887/PK-2008 zo dňa 05.03.2009 rozklad žalobcu opätovne zamietol a napadnutý personálny rozkaz č. 754zo dňa 05.01.2006 potvrdil. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím č.k. 4S 59/2009-105 zo dňa 14.05.2010 žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-887/PK-2008 zo dňa 05.03.2009, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz č. 754 zo dňa 05.01.2006 zamietol. V konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, Najvyšší súd SR svojim rozsudkom 2Sžo/181/2010 zo dňa 18.05.2011 potvrdil rozsudok Krajského súdu SR 4S 59/2009-105 zo dňa 14.05.2010. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave žalobca podal návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/,b/ O.s.p., v ktorej poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov/14/2009-1347 zo dňa 20.10.2009, ktorý v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi zrušil rozsudok bývalého Vojenského obvodného súdu v Bratislave, č.k. 1T/20/2006-1320 zo dňa 25.02.2009, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe totožne uvedenom aj v personálnom rozklade č. 754 zo dňa 05.01.2006. Okresný súd Bratislava I., podľa vyjadrenia žalobcu, svojim rozsudkom v súbežnom trestnom konaní č.k. 1T/20/2006/VOS-1379 zo dňa 12.10.2010 ho oslobodil spod obžaloby . Vo veci podaného návrhu na obnovu konania Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4S/163/2011-28 zo dňa 30.09.2011 toto konanie zastavil pre nedostatok podmienky konania spočívajúce v tom, že v správnom súdnictve nie je obnova konania prípustná. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto uzneseniu, Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžo 50/2011 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/163/2011-28 zo dňa 30.09.2011 zmenil tak, že konanie zastavil s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave správne rozhodol o zastavení konania, avšak opomenul vec postúpiť príslušnému orgánu do právomoci ktorého patrí konanie o návrhu na obnovu konania vo veci prepustenia príslušníka PZ a Krajský súd v Bratislave vec postúpil na Ministerstvo vnútra SR. Minister vnútra SR následne podľa ust. § 245 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998 Z.z. návrh žalobcu na obnovu konania veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktoré bolo realizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 754/2006 zo dňa 05.01.2006 z dôvodu, že bol podaný po uplynutí trojmesačnej lehoty ustanovenej na jeho uplatnenie, zamietol rozhodnutím č.p.: SPC- ORSP-243/2012 zo dňa 27.04.2012. Napadnuté rozhodnutie žalobca napadol rozkladom. Po podaní rozkladu minister vnútra SR rozhodol o rozklade proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona a na základe zistených skutočností rozklad podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uvádza, že po doručení návrhu na obnovu konania boli prvostupňovým správnym orgánom preskúmané zákonné podmienky vzťahujúce sa k obnove konania. Ich preskúmaním prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že návrh na obnovu konania podľa § 245 bol podaný po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty stanovenej v ust. § 245 ods. 2 zákona, ktorá v súlade s § 254 ods. 3 zákona považuje sa za prekluzívnu lehotu a jej uplynutím dochádza k zániku práva. Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že personálnym rozkazom č. 754 zo dňa 05.01.2006 po doručení rozhodnutia zo dňa 05.03.2009 č. SLV-887/PK-2008, ktorým bol podaný rozklad zamietnutý a personálny rozkaz potvrdený. Dňom 13.03.2009 začala plynúť trojročná objektívna lehota stanovená v § 2415 ods. 2 zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonná lehota uplynula dňa 13.03.2012. Zo spisového materiálu je dostatočne preukázané, že žalobca sa v dôvodoch návrhu na obnovu konania v zmysle § 245 ods. 2 zákona aj podľa odvolacieho orgánu preukázateľne dozvedel najneskôr dňa 30.08.2011, kedy doručil Krajský súd v Bratislave návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. sa domáhal „povolenia obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 4S 59/2009 a zároveň navrhol vydať rozsudok o zrušení rozhodnutia č.p.: SLV-887/2008 zo dňa 05.03.2009 ako aj personálneho rozkazu.“ Z uvedeného vyplýva, že posledným dňom subjektívnej trojmesačnej lehoty na podaný návrh na obnovu konania bol deň 30.11.2011. Uplynutím tohto dňa právo žalobcu na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle uvedeného ustanovenia tak márne zaniklo. Vzhľadom na to, že žalobca nepostupoval a sám svojim konaním vystavil sa riziku zmeškania prekluzívnej trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa ust. § 245 ods. 2 žalovaný preto návrh na obnovu konania zamietol. Zákonnou povinnosťou odvolacieho orgánu v rámci odvolacieho konania bolo skúmať aj dodržanie zákonom stanovených prekluzívnych lehôt na podanie návrhu na obnovu konania tak, ako sú stanovené v § 245 ods. 2 zákona. Lehota na podanie návrhu na obnovu konania, ako už bolo uvedené, v zákonnej trojmesačnej lehote uplynula, preto návrh žalobcu na podanie návrhu na obnovu konania je prekludovaný. Poukazovanie žalobcu na ukončené samostatné trestné konania, ktoré bolo proti nemu vedené v zmysle ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku je nedôvodné. Odvolací orgán poukazuje na to, že v žiadnom z rozhodnutí vzťahujúcich sa k danej veci nekonštatuje, že žalobca spáchal identický trestný skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, a to podozrenie zo spáchania trestného činu za zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, c/ trestného zákona účinného do 31.12.2005. Žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, tak ako to vyplýva z ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. V predmetnej veci je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 181/2010 zo dňa 18.05.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/59/2009-105 zo dňa 14.05.2010 o zamietnutí žaloby podanej vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia vzťahujúcich sa k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, a ktorý sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberá okrem iného aj problematikou trestného konania vedeného proti žalobcovi. Je potrebné uviesť, že neprichádza do úvahy ani to, aby súd, prípadne odvolací orgán zákonnosť vydaných rozhodnutí v predmetnej veci posudzoval cez rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, resp. cez dôvody takéhoto rozhodnutia, ktoré sú výsledkom voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca počas vedenia konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, ktorým by relevantným spôsobom vyvrátil zistené skutočnosti, alebo ospravedlnil svoje protiprávne konanie. Podrobným a dôsledným preskúmaním kompletného spisového materiálu je zrejmé, že niet zákonného dôvodu, ktorý by zakladal povolenie obnovy konania v danej veci a neexistuje ani žiadna vecná ani právna opodstatnenosť jeho povolenia. Návrh na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona bol jednoznačne podaný po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej subjektívnej lehoty stanovenej v § 245 ods. 2 zákona, pričom ani uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23Tov/6/2011-1394 zo dňa 24.05.2011 s poukázaním na už uvedené právne názory Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR nenapĺňa požiadavku novosti a neuplatiteľnosti dôkazu v pôvodnom konaní a vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe(§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pretože rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci. Súdy v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonom. Zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia skúma súd, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Úlohou súdu bolo v predmetnej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS- PK-89/2013 zo dňa 01.08.2012, ktorým rozhodol o rozklade proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.04.2012 sp. zn. č.p.: SPC-ORSP-243/2012 a či uvedené rozhodnutia boli vydané v súlade so zák. č. 73/1998 Z.z. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaný prvostupňový správny orgán vydal personálny rozkaz č. 754 zo dňa 05.01.2006, ktorým žalobcu ako príslušníka PZ v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista, oddelenia operatívneho rozpracovania, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, Úradu inšpekčnej služby policajného zboru, Služobného úradu ministerstva vnútra SR mu skončil služobný pomer podľa § 194 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. dňom 09.01.2006. Ako dôvod prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. bolo uvedené: „žalobca v čase od 25.11.2005 do 08.12.2005 v miestnosti č. 505 na 5. poschodí budovy ministerstva vnútra SR na Záhradníckej ulici č. 93 v Bratislave, vykonal bez súvisu so svojou služobnou činnosťou lustrácie motorových vozidiel v celkovom počte 172. Uvedené lustrácie vykonával pomocou služobnej výpočtovej techniky v databáze informačného systému centrálnej evidencie vozidiel, pričom na vstup do databázy neoprávnene použil aj prístupové heslá ďalších príslušníkov policajného zboru, K. D. a O.. A. Z.. Výsledky týchto lustrácií odoslal prostredníctvom SMS správ cez mobilný telefón v sieti mobilného operátora T-mobile doposiaľ nezistenej osobe, ktorá nebola oprávnená oboznamovať sa s nimi.“ Konanie žalobcu považoval prvostupňový správny orgán za hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti spočívajúcej v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru a že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia. Proti personálnemu rozkazu č. 754 zo dňa 05.01.2006 podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím žalovaného č.p.: KM-29/PK-2006 zo dňa 13.03.2006 zamietnutý a napadnutý personálny rozkaz potvrdený. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutiu žalovaného č.p.: KM-29/PK-2006 zo dňa 13.03.2006. Súd rozsudkom sp.zn. 2 S1902006 zo dňa 10.10.2008 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Žalovaný, po doplnení a preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu a po novom zhodnotení okolností a dôkazov, rozhodnutím č.p.: SLV-887/PK-2008 zo dňa 05.03.2009 rozklad žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 754 zo dňa 05.01.2006 potvrdil. Žalobca opätovne podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu na Krajský súd v Bratislave a domáhal sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-887/PK-2008 zo dňa 05.03.2009, súd však rozsudkom č.k. 4 S 59/2009-105 zo dňa 14.05.2010 žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu súdu sa žalobca odvolal a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Sžo/181/2010 zo dňa 18.05.2011 potvrdil prvostupňový rozsudok súdu. Ministerstvo vnútra SR dňa 09.12.2005 uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-50/BOK-C-2005 začal trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, c/ Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že v dobe od 21.11.2005 do 08.12.2005 ako príslušník OBKOK UIS PZ v služobných priestoroch budovy na Záhradníckej č. 93 v Bratislave na 5. poschodí v miestnosti č. 505 vykonal prostredníctvom služobného počítača v databáze informačného systému centrálnej evidencie vozidiel PZ lustrácie motorových vozidiel evidenčných čísiel v počte 172 a to na základe požiadavky doposiaľ neustálenej osoby prostredníctvom mobilného telefónu neevidovaného v sieti mobilného operátora T- mobile, ktorému boli zaslané prostredníctvom SMS správ a na jeho taktiež neevidovaný mobilný telefón v sieti mobilného operátora T-mobile, ako aj osobne, čím takto hrubo porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, f/, g/ zák. č. 73/1998 Z.z. a porušil nariadenie Ministra vnútra čiastka 23/2004 zo dňa 13.04.2004, čl. 10 ods. 2. Rozsudkom súdu prvého stupňa bol žalobca uznaný vinným z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a Trestného zákona, účinného do 31.12.2005 tak, ako to bolo uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 09.12.2005 sp.zn. ČVS: PPZ-50/BOK-C-2005. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne 23TOV/14/2009-1367 zo dňa 20.10.2009 bolo rozhodnuté vo veci žalobcu tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 1T/20/2006-VOS-1379 zo dňa 12.10.2010 sudca rozhodol tak, že žalobcu oslobodil spod obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry č. k. OPv 409/05 zo dňa 01.12.2006 pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Trenčíne, vydal uznesenie č.k. 23 Tov/6/2011-1394 zo dňa 24.05.2011, prejednal odvolanie prokurátora Vojenskej obvodovej prokuratúry v trestnej veci žalobcu, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1T/20/2006-VOS-1379 zo dňa 12.10.2010 a rozhodol tak, že odvolanie prokurátora vojenskej prokuratúry zamietol, pretože nie je dôvodné. Zo spisu je zrejmé, že žalobca dňa 30.08.2011 podal na Krajský súd v Bratislave návrh na obnovu konania týkajúcej sa veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 4S 59/2009, ktorá bola právoplatne skončená potvrdením predmetného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.05.2010 rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžo 181/2010 zo dňa 18.05.2011. Prevzatím rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-887/2008 zo dňa 05.03.2009 a postupu správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Uznesením krajského súdu sp. zn. 4S 163/2011-28 zo dňa 30.09.2011 bolo konanie o návrhu na obnovu konania zastavené a účastníkovi konania neboli priznané trovy konania. Voči tomuto uzneseniu sa odvolal žalobca a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/50/2011 zo dňa 07.02.2012 bolo o uznesení Krajského súdu v Bratislave rozhodnuté tak, že Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 163/2011-28 zo dňa 30.08.2011 mení tak, že konanie zastavuje. Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená žalovanému na konanie o návrhu na obnovu konania. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3Sžo/50/2011 zo dňa 07.02.2012 v odôvodnení uviedol, že je nesporné, že žalobca sa návrhom zo dňa 29.08.2011 domáhal obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 754 zo dňa 05.01.2006 v spojení s rozhodnutím žalovaného č.p.: SLV-887/2008 zo dňa 05.03.2009, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí. V rozhodnutí Najvyšší súd SR poukázal na znenie § 104 ods. 1 O.s.p.. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 27.04.2012 č.p.: SPC-ORSP-243/2012 návrh žalobcu na obnovu konania zamietol vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., ktoré bolo realizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 754/2006 zo dňa 05.01.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2009 z dôvodu, že bol podaný po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty ustanovenej na jeho uplatnenie. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že návrh na obnovu konania žalobca podal na Krajský súd v Bratislave preukázateľne dňa 30.08.2011, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky Krajského súdu v Bratislave na prvej strane tohto návrhu. Z uvedeného vyplýva, že menovaný sa najneskôr do 30.08.2011 dozvedel o dôvodoch obnovy konania. V danom prípade bol potom posledným dňom uplynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania 30.11.2011. Uplynutím tohto dňa jeho právo na podanie návrhu na obnovu konania zaniklo. Menovaný návrh podal po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty stanovenej v § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., keďže na Ministerstvo vnútra SR bol tento návrh preukázateľne doručený až dňa 05.03.2012. Menovaný podanie doručil Krajskému súdu v Bratislave a nedoručil ho teda oprávnenému orgánu tak, ako to má na mysli ust. § 234 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.. Z ďalšieho odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že poukázanie menovaného na jeho oslobodenie spod obžaloby v trestnom konaní nemožno akceptovať ako dôvod obnovy konania, keďže pri prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zvlášť hrubým spôsobom (za splnenie zákonnej podmienky, že ponechanie policajta v služobnom pomere, by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby) ide o sankciu zákona za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, ktorú nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou policajta. Zákonné podmienky prepustenia musia byť splnené v čase rozhodnutia o ňom a nie sú závislé od výsledkov prípadného trestného konania. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 01.08.2012 č.p.: SLV-PS-PK-89/2013, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania vo veci jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, ktoré bolo realizované personálnym rozkazom ministra vnútra č. 754 zo dňa 05.01.2006 a na základe zistených skutočností rozklad bol podľa § 243 ods. 4 zákona zamietnutý a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Podľa § 245 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. ak sa dostatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohli ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Podľa § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 245 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 238 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Podľa § 241 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené otlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajené, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa § 234 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Súd konštatuje, že nie je možné sa stotožniť s právnym názorom oboch správnych orgánov, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene po uplynutí prekluzívnej lehoty, a to až dňa 05.03.2012 kedy spis bol vrátený Ministerstvu vnútra SR. Súd poukazuje na znenie ust. § 104 ods. 1 veta za bodkočiarkou „právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.“ Žalobca podal návrh na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 754 zo dňa 05.01.2006 v spojení s rozhodnutím žalovaného č.p.: SLV-887/2008 zo dňa 05.03.2009, dňa 30.08.2011 na Krajský súd v Bratislave, t.j. v trojmesačnej subjektívnej lehote, a trojročnej objektívnej lehote podľa § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.. Súd ďalej konštatuje, že tvrdenie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, že obnova konania je inštitútom na odstraňovanie skutkových vád a predpokladom jeho uplatnenia je objavenie takých nových skutočností, ktoré existovali v čase uskutočňovania pôvodného konania, ale účastník ich bez svojej viny nemohol použiť, je neopodstatnené. Podľa názoru súdu rozhodnutia vydané v trestnom konaní majú také vlastnosti, ktoré odôvodňujú zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Súd poukazuje na odôvodnenia trestného rozsudku sp. zn. 1T/20/2006-VOS zo dňa 12.10.2010, že „ vykonané dôkazy „operatívna kombinácia“ a obrazovo-zvukový záznam súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vyhodnotil ako dôkazy, ktoré nespĺňali podmienky podľa § 119 ods. 2 Tr. por., t.j. neboli vykonané zákonným spôsobom a preto na ne súd v konaní neprihliadol. Taktiež neprihliadol ani na záznamy telekomunikačných činností a záznamy o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktoré boli získané na telefóne č. 0902065759 a čísla, ktoré boli zistené po preverení vyššie uvedeného tel. čísla, ani na vyšetrovací pokus vykonaný dňa 25.04.2006 a záznam MV SR ČVS: ÚIS-4/KOK-V-2006 zo dňa 04.04.2006 k ustáleniu osôb, ktorým boli zasielané SMS z tel. č. XXXXXXXXXX, na následné informácie o týchto číslach a osobách a záznam o zhode SMS správ zaslaných na tel. č. XXXXXXXXXX, nakoľko tieto boli získané až na základe nezákonným spôsobom získaného predmetného čísla.“ Súd poukazuje na znenie ust. § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, čo však v danom prípade nie je možné tvrdiť s poukazom na rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré uvádzajú, že dôkazy boli získané nezákonným spôsobom. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému účastníkovi súd priznal náhradu trov konania, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu podľa § 11 ods. 4, § 14, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v nasledovnom členení: za dva úkony právnej služby á 127,16 eur (1/ prevzatie právneho zastúpenia, prvá porada s klientom, príprava dňa 11.09.2012; 2/ vypracovanie, podanie žaloby na Krajský súd v Bratislave dňa 11.09.2012) a dva krát paušál á 7,63 eur, čo spolu predstavuje čiastku 265,58 eur, ktoré uhradí žalovaný žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.