Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/305/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201711 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201711.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, A. 1, M., štátna príslušnosť A. republika, zastúpený: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Prievozská 4B, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Michal Mišík, advokát, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2012/005723-009 zo dňa 10.08.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2012/005723-009 zo dňa 10.08.2012, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6- Ž-775-5/2012-leh zo dňa 23.02.2012, ktorým bolo žalobcovi zrušené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zamestnania v zmysle § 36 ods. 1 písm. b/ s poukazom na § 33 ods. 4 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej aj len zákon o pobyte cudzincov) a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie je v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 4, čl. 23 ods. 1 v spojitosti s ods. 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a § 32 ods. 1, § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj len správny poriadok). Žalobca bol ukrátený na svojom práve na súdnu a inú právnu ochranu, právo vyjadriť sa k dôkazom, v práve na slobodu pohybu v rozsahu garantovanom pre cudzinca, ako aj práva výkonu povolania. Dňa 03.02.2012 oznámil prvostupňový správny orgán žalobcovi začatie správneho konania o zrušení povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel zamestnania a zároveň ho vyzval na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ktoré s ohľadom na bezpečnostný záujem SR tvoria utajovanú skutočnosť a preto mu nebudú sprístupnené. Právny zástupca žalobcu požiadal o poskytnutie súhlasu vedúceho na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou, ktorá tvorí podklad rozhodnutia. Následne prvostupňový správny orgán upovedomil právneho zástupcu žalobcu o tom, že na jeho vyjadrenie a žiadosť nemôže prihliadať z dôvodu absencie plnomocenstva, čo však neoznámil žalobcovi. Na odstránenie nedostatku podania neboli správnym orgánom vyzvaní. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 23.02.2012 rozhodnutie, ktorým zrušil žalobcovi povolenie na prechodný pobyt na území SR na účel zamestnania. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietal, že si nie je vedomý žiadneho dôvodu, pre ktorý by mohol predstavovať bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku a tiež, že mu nebolo umožnené využiť zákonnú možnosť pokúsiť sa oboznámiť s obsahom utajovanej skutočnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súlade so zákonom č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Žalobca žalobu právne odôvodnil s poukazom na § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, § 3 ods. 2, § 17 ods. 1, § 19 ods. 3, § 27 ods. 1, § 29 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. Prvostupňový orgán postupoval v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, keď neprihliadol na podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.02.2012 a ani nevyzval na odstránenie nedostatku tohto podania, ktorý spočíval v absencii preukázania plnomocenstva právnym zástupcom. Prvostupňový orgán rozhodol dňa 23.02.2012, t.j. 4 dni predtým, ako informoval právneho zástupcu o skutočnosti, že podanie má nedostatky. Postupom prvostupňového správneho orgánu došlo k odňatiu možnosti žalobcu uplatňovať svoje práva, najmä oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a zasiahnuť do správneho konania. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sž/23/1995 a tiež na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19S 43/2002. Keďže sa s postupom prvostupňového správneho orgánu stotožnil aj žalovaný, treba považovať za nezákonné aj rozhodnutie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôsledkom nezákonného postupu správnych orgánov došlo k zmareniu práv žalobcu na vyjadrenie sa vo veci samej, ako aj na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a to natoľko závažným spôsobom, že správne orgány odňali žalobcovi právo na súdnu a inú právnu ochranu, pričom táto vada odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca požiadal prostredníctvom svojho zástupcu o sprostredkovanie súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, o jej jednorazové sprístupnenie advokátovi v súlade s § 35 ods. 3 zák. č. 215/2004 Z.z.. Prvostupňový správny orgán však na žiadosť žalobcu neprihliadol a ani ju nepredložil príslušnému vedúcemu na posúdenie, pričom správny orgán nemá oprávnenie takúto žiadosť v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. hodnotiť ale jeho povinnosťou je o súhlas príslušného vedúceho požiadať. Prvostupňový správny orgán mal v súlade s § 3 ods. 2, § 27 ods. 1 a § 29 ods. 1 správneho poriadku možnosť a povinnosť umožniť žalobcovi pokúsiť sa legálnymi prostriedkami oboznámiť sa s obsahom a charakterom utajovanej skutočnosti tvoriacej podklad rozhodnutia a to tak, aby tento mal možnosť sa efektívne vyjadriť k podkladu rozhodnutia. Žalobca v odvolacom konaní navrhol prerušiť toto konanie až do rozhodnutia o jeho žiadosti adresovanej riaditeľovi Slovenskej informačnej služby o udelení súhlasu na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou vedenou pod sp. zn. 54/23-V-6-103/2012- stupňa ochrany „Vyhradené“. Žalovaný tejto žiadosti nevyhovel s tým, že žiadosť o udelenie súhlasu nie je dôležitým dôvodom na prerušenie konania. Žalobca spochybnil skutočnosť, že jeho pobyt na území SR môže predstavovať bezpečnostné riziko a považoval rozhodnutie za vydané bez spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci. Tiež si nie je vedomý žiadnej protiprávnej činnosti majúcej charakter akéhokoľvek ohrozenia verejného záujmu či bezpečnosti Slovenskej republiky, trestnej či inej protiprávnej činnosti. Nikdy voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie a ani si nie je vedomý, že by jeho osoba bola objektom záujmu bezpečnostných orgánov či už v Slovenskej republike alebo inde. Žalobca je zamestnaný ako kuchár a na Slovensku si našiel manželku, s ktorou vychováva tri deti. Inak ako podaním žaloby, sa žalobca nedokáže brániť proti vzneseným podozreniam a preto sa obrátil na súd, ktorý sa môže oboznámiť s obsahom utajovanej informácie. Správne orgány nepostupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, čoho dôsledkom bolo sformalizovanie celého konania a faktické odňatie významných procesných práv žalobcu. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že žalobca mal na území SR udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania od 14.11.2006 s platnosťou do 30.09.2012. Dňa 25.11.2011 požiadal o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt v zmysle § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1 zák. č. 48/2002 Z.z. účinného v čase podania žiadosti. Počas preverovania tejto žiadosti získal správny orgán informácie utajovaného charakteru požívajúce ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z.z.. Informáciou bola odpoveď Slovenskej informačnej služby doručená dňa 03.01.2012 prvostupňovému správnemu orgánu pod č.p.: 54/23-V-6-103/2010-S. Vzhľadom na uvedené začal prvostupňový orgán dňa 25.01.2012 konanie vo veci zrušenia povolenia na prechodný pobyt a vyzval žalobcu na využitie jeho práva a vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ako aj k spôsobu ich zistenia. Na túto výzvu reagovala Advokátska kancelária Mišík s.r.o., ktorá sa vyjadrila a požiadala o poskytnutie súhlasu vedúceho na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. Toto podanie neobsahovalo plnomocenstvo udelené žalobcom. Tento právny zástupca zastupoval žalobcu aj v konaní vo veci žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt, avšak plnomocenstvo udelené žalobcom je obmedzené na všetky úkony a činnosti týkajúce sa len povolenia na trvalý pobyt. O neakceptovaní podania právneho zástupcu žalobcu bol tento zástupca informovaný dňa 20.02.2012. Žalovaný poukázal na § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Keďže v čase začatia konania vo veci zrušenia povolenia na prechodný pobyt bol právny zástupca splnomocnenou osobou výlučne iba na konanie vo veci zamietnutia žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt, správny orgán doručoval svoje rozhodnutie o zrušení povolenia na prechodný pobyt priamo žalobcovi. Právny zástupca žalobcu vedel o rozsahu svojho splnomocnenia, t.j. že nemá splnomocnenie na nové konanie a až k odvolaniu doložil nové plnomocenstvo, z čoho tiež vyplýva, že v čase zaslania vyjadrenia k podkladom pred vydaním rozhodnutia nebol splnomocnenou osobou na prebiehajúce konanie. Žalovaný zastal názor, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia a obhajovať v konaní svoje práva. Prvostupňový orgán v konaní o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt získal informáciu od SIS a v tejto veci už komunikoval s právnym zástupcom žalobcu. Utajovaná informácia obsahuje spravodajské informácie, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba a preto nie je v kompetencii žalovaného dávať súhlas na oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. Žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so správnym poriadkom ako aj zákonom o pobyte cudzincov. V danom prípade ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa skutkovú podstatu odôvodňujúcu zrušiť povolenie na prechodný pobyt na území SR. Bezpečnostný záujem SR je preukázaný vyjadrením orgánu presadzujúcim právo č.p.: 54/23-V-6-103/2010-S zo dňa 08.12.2011 a hlavne následným doplnením vyjadrenia pod č.p.: 54/22-D-197-14/2012 zo dňa 02.07.2012. Žalovaný poukázal na rozsudok sp. zn. 1Sža/39/2010 z ktorého vyplýva, že ak účastník konania predstavuje bezpečnostné riziko pre SR, postačí, ak sa v dôvodoch rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR za predpokladu, že policajt, ktorý koná v predmetnom konaní je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne oboznámený a že sa s utajovanými skutočnosťami oboznámi aj súd. III. Na pojednávaní žalobca uviedol, že konajúci správny orgán sa neoboznámil s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave, pričom postupoval v rozpore s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/39/2010. Žalovaný ďalej porušil zásadu dvojinštančnosti konania, keď v odvolacom konaní vychádzal zo skutočností, ktoré neboli podkladom rozhodnutia v konaní v prvom stupni. Žalovaný totiž uviedol, že podkladom bola najmä utajovaná informácia SIS sp. zn. 54/22-D-197-14/2012 zo dňa 02.07.2012, ktorá však nebola podkladom pre vydanie rozhodnutia v prvom stupni. Žalovaný uviedol, že v danom prípade boli konkrétni policajti, ktorí vec riešili, oboznámení s podkladmi - s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „Vyhradené“ a „Dôverné“, pričom v odvolacom konaní môže odvolací orgán doplniť dokazovanie, odstrániť vady konania pred orgánom prvého stupňa, keďže konanie tvorí jeden celok. Právny zástupca žalobcu na otázku predsedu senátu uviedol, že on sám sa obrátil so žiadosťou na SIS o jednorazové oboznámenie sa s obsahom utajovanej skutočnosti a SIS mu listom č.p.: 77/35-424-2/2012 zo dňa 20.08.2012 oznámila, že mu nebol udelený súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou týkajúcou sa konania vo veci tak trvalého pobytu ako aj prechodného pobytu žalobcu na území SR. Keďže je dôvodný predpoklad, že ak by aj súd požiadal SIS podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. o súhlas vedúceho SIS, bude odpoveď rovnaká, právny zástupca žalobcu netrval na oboznámení sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré mal súd k dispozícii od SIS. IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu správnych orgánov súd zistil, že listom zo dňa 03.02.2012 oznámil prvostupňový správny orgán žalobcovi začatie konanie vo veci zrušenia povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania, ktorý mal povolený od 14.11.2006 do 30.09.2012, keďže správny orgán získal spravodajské informácie utajovaného charakteru odôvodňujúce zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Žalobca bol zároveň poučený podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a na vyjadrenie mu správny orgán stanovil lehotu 5 dní. Toto oznámenie žalobca prevzal dňa 10.02.2012 a dňa 15.02.2012 doručil jeho právny zástupca, v tom čase bez udeleného plnomocenstva v tejto veci, vyjadrenie vo veci spolu so žiadosťou o poskytnutie súhlasu vedúceho na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. Listom zo dňa 20.02.2012 prvostupňový správny orgán oznámil právnemu zástupcovi, že jeho vyjadrenie a žiadosť neakceptuje, nakoľko sa nepreukázal, že je splnomocnenou osobou aj pre toto konanie, keďže má plnomocenstvo iba v konaní vo veci zamietnutia žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt žalobcu. Dňa 23.02.2012 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zrušení povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel zamestnania a to podľa § 36 ods. 1 písm. b/ s poukazom na § 33 ods. 4 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Dňa 13.03.2012 bolo prvostupňovému orgánu doručené odvolanie žalobcu, v prílohe ktorého bola aj dohoda o plnomocenstve podpísaná dňa 12.03.2012. Dňa 14.03.2012 bolo odvolanie doplnené o dôvody v podstate totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe a preto ich súd už nebude na tomto mieste uvádzať. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2012. V prvom rade treba uviesť, že keďže mal žalobca povolený prechodný pobyt na území SR na účel zamestnania až do 30.09.2012 a prvostupňový správny orgán získal počas preverovania v konaní žalobcu o ďalšie povolenie na trvalý pobyt informácie utajovaného charakteru požívajúce ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z.z., správne začal dňom 25.01.2012 konanie vo veci zrušenia povolenia žalobcu na prechodný pobyt. Ak by však aj povolenie na prechodný pobyt žalobcu nezaniklo právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia (dňa 20.08.2012), povolenie by stratilo platnosť dňa 30.09.2012. Keďže konanie o zrušení povolenia na prechodný pobyt začalo v danom prípade za účinnosti zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (účinný od 01.01.2012), správne orgány správne postupovali v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona, ktorý okrem iného zrušil aj predchádzajúci zákon o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z.z.. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Povolenie na prechodný pobyt žalobcu bolo zrušené podľa § 36 ods. 1 písm. b/ s poukazom na § 33 ods. 4 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5. Podľa § 33 ods. 4 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Podľa § 120 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Správne orgány uviedli, že dôvodom zrušenia povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Z prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že správny orgán sa zaoberal aj rodinnou situáciou žalobcu a pobyt žalobcu skúmal aj v zmysle ustanovenia čl. 8 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v zmysle protokolov nadväzujúcich na tento dohovor. Žalovaný už v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podkladom pre rozhodnutie bola utajovaná informácia od SIS č.p.: 54/23-V-6-103/2010-S zo dňa 08.12.2011, ktorá spadá pod stupeň utajenia „Vyhradené“ a tiež doplnené vyjadrenie SIS k žalobcovi č.p.: 54/22-D-197-14/2012 zo dňa 02.07.2012, ktorá spadá pod stupeň utajenia „Dôverné“. Zo spisu správnych orgánov nesporne vyplýva, že poverený policajt bol s týmito utajovanými skutočnosťami oboznámený. S utajovanými skutočnosťami, ktoré si súd počas konania od SIS vyžiadal, bol oboznámený aj konajúci senát Krajského súdu v Bratislave a v zhode so záverom správnych orgánov konštatuje, že existujú relevantné skutočnosti odôvodňujúce zrušenie prechodného pobytu žalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/39/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky za predpokladu, že policajt, ktorý koná vo veci pobytu, je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne oboznámený. V danom prípade, ako už súd uviedol, bol s relevantným utajovanými skutočnosťami oboznámený jednak policajt konajúci vo veci a tiež následne aj konajúci súd. V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti také princípy ako právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (I. ÚS 10/98, I. ÚS 54/02). K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04). Rovnosť účastníkov súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných práv. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Právu účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa Ústavného súdu SR zodpovedá ústavná povinnosť súdu umožniť účastníkovi, aby sa vyjadril ku každému dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý môže obsahovať zistenie významné pre rozhodnutie súdu (mutatis mutandis I. ÚS 75/96, I. ÚS 49/01). V danom prípade v súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa neoboznámenia sa s predmetnými utajovanými skutočnosťami je potrebné vychádzať z toho, že režim utajovaných skutočností upravuje zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Tento zákon vymedzuje jednak utajované skutočnosti a tiež oprávnené osoby, teda právnické ako aj fyzické osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca (§ 34 ods. 1 písm. f/ zákona). Za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a medzi týmito osobami je aj advokát, ktorý by sa eventuálne po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch porušenia, mohol jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami (§ 35 ods. 3 cit. zákona). Pokiaľ ide o utajované informácie o žalobcovi, je zrejmé, že ich pripojenie do administratívneho spisu podlieha špeciálnemu režimu ustanoveného citovaným zákonom s tým, že je vylúčené automatické nahliadnutie do týchto podkladov či už žalobcovi alebo jeho právnemu zástupcovi. Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa § 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach, z čoho vyplýva, že s predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí (v danom prípade SIS) s tým, že by išlo o jednorazové oboznámenie sa s týmito skutočnosťami. Je na zvážení príslušných orgánov, aby vzhľadom na povahu utajovaných skutočností a na predmet konania určili rozsah jednorazového oboznámenia sa s utajovanými skutočnosťami tak, aby bol zabezpečený rozsah potrebný pre konanie, ale aj ochrana ďalších záujmov, ktorá viedla k utajeniu predmetnej informácie (bezpečnosť Slovenskej republiky, boj s terorizmom, odhaľovanie trestných činov, boj proti organizovanej kriminalite, ochrana utajených svedkov, agentov a podobne). Možnosť oboznámenia sa zákonom ustanovených osôb s utajovanými informáciami nie je vzhľadom na uvedené v súdnom prieskume vylúčená. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Je nepochybné, že účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom, ktorého si zvolí a v danom prípade si žalobca zvolil za zástupcu Advokátsku kanceláriu Mišík, s.r.o., ktorej dňa 12.03.2012 v tejto veci udelil plnomocenstvo. Tento zástupca však za žalobcu evidentne konal už pred týmto dátumom, keď sa v liste zo dňa 14.02.2012 vyjadril vo veci a zároveň podal žiadosť o poskytnutie súhlasu vedúceho na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. Je síce pravdou, že k tomuto podaniu právny zástupca žalobcu nedoložil plnomocenstvo a toto doložil až spolu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak pochybením prvostupňového správneho orgánu bolo, že nevyzval účastníka konania na odstránenie nedostatku spočívajúceho v absencii plnomocenstva a následne na toto podanie nesprávne neprihliadal. Podľa názoru súdu sa mali správne orgány žiadosťou žalobcu podanou prostredníctvom jeho právneho zástupcu ohľadne zabezpečenia súhlasu vedúceho SIS k jednorazovému oboznámeniu sa s utajovanými skutočnosťami zaoberať, avšak toto pochybenie nemalo za následok nezákonnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi, keďže je celkom evidentné, že samotný žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátil na SIS so žiadosťou o oboznámenie sa s obsahom utajovaných skutočností, a SIS mu listom zo dňa 28.02.2012 (Č.p. 77/35-424-2/2012) oznámila, že mu nebol udelený súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou týkajúcou sa tak trvalého pobytu ako aj prechodného pobytu žalobcu na území SR. Napokon aj na pojednávaní pred súdom PZ žalobcu požiadal o povolenie oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré mal súd k dispozícii od SIS, avšak vzápätí právny zástupca na tejto žiadosti netrval, keďže je dôvodný predpoklad, že odpoveď vedúceho SIS by bola rovnaká, t.j. negatívna, ako odpoveď na jeho žiadosť. Z dôvodu logického predpokladu nesúhlasu príslušného vedúceho (SIS) o jednorazové oboznámenie s utajovanými skutočnosťami v prospech právneho zástupcu žalobcu je potrebné konštatovať, že vada v konaní správnych orgánov nemohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaných správnych rozhodnutí. Podstatným podľa názoru súdu je, že zo spisu správneho orgánu, a napokon aj zo súdneho spisu je zrejmé, na základe čoho príslušné správne orgány rozhodovali, aj keď bez explicitne uvedeného dôvodu v odôvodnení ich rozhodnutí. Zo spisovej dokumentácie totiž jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti zobral rozhodujúci správny orgán do úvahy a ktorým pripísal právnu relevanciu s poukazom na zrušenie povolenia na prechodný pobyt. V nadväznosti na uvedené je súd názoru, že nedošlo k porušeniu základného práva žalobcu vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 4 ods. 4 Listiny a tiež je názoru, že nebolo porušené ani základné právo žalobcu na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 Listiny v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, ako ani neboli porušené ďalšie namietané články ústavy. Napokon treba uviesť, že dôvodné nie sú ani tvrdenia žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 06.02.2013, keďže s relevantnými informáciami bol v správnom konaní oboznámený konajúci policajt, a s poukazom na zásadu jednotnosti správneho konania mohol žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzať aj z doplnenej informácie SIS č. p.: 54/22-D-197-14/2012 zo dňa 02.07.2012. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. V. Predseda senátu v súlade s § 250c ods. 1 O.s.p. upovedomuje žalobcu o nevyhovení jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. VI. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.