Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201717 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201717.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: GEOTERM KOŠICE a.s., so sídlom Moldavská 12, 040 11 Košice, IČO: 36 210 137, zast. Barger Prekop s.r.o., so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.7.2012, č. 3833/2011-1.10 (3/2011-rozkl.) a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 26.10.2010, č. 7194/2010-8.1, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.7.2012, č. 3833/2011-1.10 (3/2011-rozkl.) a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 26.10.2010 č. 7194/2010-8.1 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 527,41 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.9.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu vydal Krajský úrad životného prostredia Košice dňa 15.8.2008 rozhodnutie č. 2008/00216, ktorým určil pásmo ochrany vodných stavieb „Geotermálne stredisko Ďurkov“, „Geotermálne stredisko Olšovany“ a „Geotermálne stredisko Bidovce“ v rozsahu 137,02 km2, zakázal uskutočňovať hĺbenie ďalších exploatačných vrtov, upozornil, že tomu, kto poškodí Geotermálne strediská alebo ohrozí ich prevádzku, môže uložiť opatrenia na odstránenie škodlivého stavu (ďalej len „rozhodnutie o pásme ochrany“). Dňa 7.6.2010 začal prvostupňový orgán z vlastného podnetu konanie podľa § 65 správneho poriadku o preskúmanie rozhodnutia o pásme ochrany mimo odvolacieho konania. Dňa 26.10.2010 rozhodol prvostupňový orgán o zrušení rozhodnutia o pásme ochrany. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o pásme ochrany potvrdil. Žalobca poukázal na ustanovenia § 55 ods. 1 a 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodách“), pričom žalovaný vykladá tieto ustanovenia tak, že v prípade geotermálneho vrtu by ochrana mala spočívať v zamedzení poškodzovania meracích prístrojov a odberného zariadenia ako aj zariadení slúžiacich na jeho prevádzku a ako opatrenie navrhuje zabezpečenie vodnej stavby oplotením. Takýto výklad je podľa žalobcu nesprávny, ochranu podzemnej časti geotermálnych stredísk je možné obstarať len určením pásma ochrany vodnej stavby. Správne orgány podľa žalobcu nesprávne právne posúdili povahu a charakter produkčných a reinjektážnych geotermálnych vrtov. V zmysle tejto interpretácie by bol inštitút nadbytočný, pretože by ochranu bolo možné získať jednoduchším spôsobom v zmysle stavebného zákona. Žalobca má za to, že pásmo ochrany je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany geotermálnych stredísk z hľadiska ich funkcie a prevádzky. Je nepochybné, že tieto ciele je možné zabezpečiť zriadením pásma ochrany vodnej stavby. V rozklade žalobca namietal, že pre zrušenie rozhodnutia o pásme ochrany neboli splnené zákonné predpoklady. Žalobca sa domáhal určenia pásma ochrany, v konaní nebolo spochybňované, že geotermálne strediská sú vodnými stavbami, v konaní nebolo spochybňované, že zákon o vodách umožňuje určiť geotermálnym strediskám pásmo ochrany. Napokon správne orgány nerešpektujú dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku. Výklad žalovaného, že dobromyseľnosť nemôže byť spájaná s nezákonne nadobudnutými právami vedie k absurdným záverom a popiera podstatu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Taktiež žalobca poukázal na nedodržanie podľa neho zákonných lehôt na rozhodnutie o rozklade. Žalovaný rozhodoval namiesto zákonom stanovených 30 dní (resp. 60 dní) takmer dva roky bez toho, aby postup predĺžil. Záverom poukázal žalobca na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že cieľom § 55 zákona o vodách je chrániť existujúcu vodnú stavbu pred poškodením a v tejto súvislosti chrániť jej funkciu formou zákazu alebo obmedzenia výstavby niektorých stavieb a činností vo vymedzenom území pásma ochrany vodnej stavby, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom poškodzovať samotnú stavbu a jej funkciu. V prípade geotermálneho vrtu, opatrenia musia byť primerané povahe tejto vodnej stavby. Predmetom právnej úpravy § 55 zákona o vodách nie je určenie takého rozsahu pásma ochrany vodnej stavby ako bol uvedený v žiadosti žalobcu a preto nie sú určené bližšie podmienky na jeho stanovenie pri vodných stavbách tak, ako je tomu pri určovaní rozsahu ochranných pásiem vodárenských zdrojov vo vyhláške č. 29/2005 Z.z.. Zo žiadosti vyplýva, že žalobca žiadal kvantitatívnu ochranu geotermálnej vody pre zabezpečenie dlhodobého využívania hydrogeotermálnej štruktúry na energetické účely s optimálnym režimom využitia kvality a množstva geotermálnej vody po dobu 30 rokov a to vylúčením hĺbenia ďalších exploatačných vrtov v rozsahu vymedzeného pásma ochrany inými organizáciami. Neexistuje právna úprava, ktorá by poskytovala aj ochranu kvality a kvantity geotermálnej vody, žalobca žiadal uplatnenie analógie § 55 zákona o vodách, pričom použitie analógie v správnom práve neprichádza spravidla do úvahy. V záujme zabezpečenia ochrany využiteľného množstva geotermálnych vôd sú iné možnosti, ako napr. § 21 ods. 7 zákona o vodách, § 65 zákona o vodách. Jedným z podkladov pre vydanie povolenia je záverečná správa z geologickej úlohy schválená žalovaným s výpočtom množstiev vôd v kategórii B. V rámci povoľovacieho konania orgány štátnej vodnej správy nemusia vrt - vodnú stavbu povoliť. Rozhodnutie o pásme ochrany bolo vydané v rozpore so zákonom, nemalo byť vydané vôbec a žalovaný ho ako nezákonné zrušil. Pokiaľ ide o dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu, § 65 ods. 2 správneho poriadku poskytuje ochranu len účastníkovi konania, ktorý svoje práva nadobudol v dobrej viere, že ich nadobúda v súlade so zákonom, pričom však samotná dobrá viera účastníka konania nemôže v danej veci nahradiť nedostatok právneho titulu. Žalobcovi nevznikla žiadna ujma, žalobca v žalobe neuvádza, ktoré práva boli rozhodnutím žalovaného dotknuté. Pokiaľ ide o tvrdenú nepreskúmateľnosť, žalovaný má za to, že sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Tento dôvod však spôsobil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a preto ho súd musel zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydané v intenciách § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Košiciach č. 2008/00216 z 15.8.2008, právoplatné 10.10.2008 o určení pásma ochrany vodných stavieb „Geotermálne stredisko Ďurkov“, Geotermálne stredisko Olšovany“ a Geotermálne stredisko Bidovce“ mimo odvolacieho konania (rozhodnutie o pásme ochrany). Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 55 ods. 1 zákona o vodách, akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule je zakázané. Podľa § 55 ods. 2 zákona o vodách, v záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalovaný začal dňa 7.6.2010 ex offo konanie podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku - prieskum rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Košiciach č. 2008/00216 zo dňa 15.8.2008 (rozhodnutia o pásme ochrany) mimo odvolacieho konania. 1. Nesprávne právne posúdenie. Čo sa týka prvého dôvodu žaloby a to, že žalovaný nesprávne právne posúdil povahu a charakter produkčných a reinjektážnych geotermálnych vrtov tvoriacich podstatu Geotermálnych stredísk a potrebu ich ochrany krajský súd má zhodne so žalovaným za to, že účelom ustanovenia § 55 zákona o vodách nie je ochrana takého rozsahu pásma ochrany vodnej stavby ako bol uvedený v žiadosti žalobcu. Inštitút stanovenia pásma ochrany vodnej stavby podľa § 55 ods. 2 zákona o vodách teda nemôže slúžiť na ochranu množstva geotermálnych vôd, na využitie ktorých je stavba geotermálneho vrtu zriadená. V tomto kontexte poukazuje krajský súd na obdobne riešený prípad vo veci SCHEIDEGGER TRAINING INSTITUTE EUROPE s.r.o. c/a MŽP SR, kde Najvyšší súd SR, rozsudkom zo dňa 13.11.2012, sp. zn. 3 Sžp/6/2012 potvrdil zamietajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.12.2011, sp. zn. 2S/272/10. 2. Nesprávny procesný postup - dôvod na zrušenie rozhodnutia nebol daný. Pokiaľ ide o druhý dôvod žaloby - námietku ohľadom neexistencie dôvodu zrušenia rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Košiciach krajský súd je toho právneho názoru, že existoval dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom - § 55 ods. 2 zákona o vodách a nemalo byť vydané vôbec. Teda správny orgán postupoval správne, keď ho podľa § 65 ods. 2, veta prvá správneho poriadku zrušil. 3. Dodržanie lehôt v konaní o rozklade. Tretím dôvodom žaloby, ktorý namietal žalobca bolo nedodržanie lehôt na rozhodnutie o rozklade. Žalobca nesprávne uvádza, že ide o zákonné lehoty, krajský súd však zdôrazňuje, že ide o lehoty len procesného charakteru, ktorých nedodržanie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. 4. Nedostatočné odôvodnenie. Štvrtým dôvodom, namietaným v žalobe bolo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Krajský súd má za to, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými dôvodmi zrušenia pásma ochrany, správne interpretoval právne normy a riadne svoje rozhodnutie odôvodnil v intenciách § 47 ods. 3 správneho poriadku (okrem dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu, s čím sa žalovaný nevysporiadal). 5. Dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu podľa § 65 ods. 2, veta druhá správneho poriadku Krajský súd prisvedčil poslednému, piatemu bodu žaloby a dospel k záveru, že žalovaný vôbec nezistil skutkový stav a nevysporiadal sa riadne vo svojom rozhodnutí, pokiaľ ide o prípadné dobromyseľné nadobudnutie práv žalobcu. Nemožno súhlasiť s argumentom žalovaného konštatovanom v napadnutom rozhodnutí, že dobromyseľnosť nemôže byť spájaná s nezákonne nadobudnutými právami alebo právami, ktoré objektívne nemôžu byť priznané, nakoľko platný právny stav ich nadobudnutie neumožňuje. Je totiž nesporné, že rozhodnutie o pásme ochrany nadobudlo právoplatnosť a preto, žalobca bol až do jeho zrušenia mimo odvolacieho konania v dobrej viere o jeho zákonnosti a správnosti. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou vysporiadať sa zo strany správneho orgánu s tým, či a aké práva žalobca z tohto rozhodnutia nadobudol. Bude povinnosťou žalobcu v ďalšom konaní špecifikovať, ako boli dotknuté jeho práva napadnutým rozhodnutím a žalovaný sa musí s týmto riadne vysporiadať a svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodniť. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., úspešnému žalobcovi v konaní priznal právo na ich náhradu v sume 527,41 € (trovy právneho zastúpenia vo výške 461,41,- € + 66,- € zaplatený súdny poplatok). Advokát žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to za tri úkony právnej služby, 2 úkony po 127,17,- € a 1 úkon po 130,17,- € (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby, pojednávanie na súde spolu s 20 % DPH). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.