KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 2. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/307/2012 z 26. 2. 2013

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2014, sp. zn. 9Sžp/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201731.1 (25. 11. 2014). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2013, sp. zn. 2S/307/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012201731.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/307/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201731
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201731.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta
Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX-rozkl.) zo dňa XX.XX.XXXX, v pomere hlasov X:X, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

G. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX-rozkl.) zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
žalovaného č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX. W. prvostupňovým rozhodnutím žalovaný povolil
výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. X písm. a/ a f/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane prírody a
krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zák. č. XXX/XXXX Z.z., alebo zákon) a povolil výnimku
podľa § 40 ods. X,X písm. c/ na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Y..

G., ktorý sa zúčastnil uvedeného správneho konania ako jeho účastník, v žalobe namietal, že v konaní
bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich
doplnenie. V. na § 3 ods. X a § 33 ods. X W. poriadku a tvrdil, že z listín, ktoré mu boli v priebehu konania
doručené - oboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa neuvádzajú
žiadne správnym orgánom zadovážené podklady pre rozhodnutie okrem súhrnnej tabuľky navrhovaných
výnimiek v roku XXXX ako súčasť stanoviska B. ochrany prírody SR (B. SR) č. B. SR/XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, nebolo pre žalobcu možné reálne využiť svoje právo účastníka konania a to
predovšetkým vyjadriť sa k podkladom. K. postupu žalobca namietal viackrát v konaní, pričom v žalobe
uviedol, že nesúhlasí so spôsobom, akým sa s uvedenou otázkou vysporiadal žalovaný, podľa ktorého
nemal povinnosť zasielať žalovanému kópie podkladov (spisu), pričom pre splnenie uvedenej povinnosti
postačuje umožniť účastníkovi nazrieť do spisu.

Podľa žalobcu z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré konkrétne skutočnosti viedli
správny orgán k rozhodnutiu udeliť výnimku na ulovenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom



revíry. I keď žalovaný detailnejšie opísal postup konania vo veci, len vymenoval vykonané dôkazy bez
toho, aby žalobcovi sprístupnil aké konkrétne skutkové závery z nich vyplývajú.

G. taktiež namietal, že medveď hnedý je chránený živočích európskeho významu. V. je udelená výnimka
z jeho ochrany, je potrebné, aby boli podmienky tejto výnimky v konaní spoľahlivo zistené a preukázané.
G. pri svojom rozhodovaní vychádzal z mylnej domnienky o možnej celoplošnej regulácie početnosti
medveďa hnedého.

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
jeho prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

G. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobu
nepovažuje za dôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V reakcii k prvej námietke uvedenej v žalobe, že nebolo
žalobcovi umožnené sa riadne sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia žalovaný poukázal na znenie §
X3 ods. X a § 33 ods. 2 správneho poriadku. bol G. upovedomený o svojom práve nahliadnuť do spisu
a oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, čím súčasne podľa názoru žalovaného bola dostatočne
naplnená aj povinnosť oboznámiť účastníka správneho konania s podkladmi. I., že žalovaný oznámil
možnosť oboznámiť sa s podkladmi (s celým spisovým materiálom) v mieste sídla žalovaného počas
pracovnej doby, dal žalobcovi dostatočný priestor na uplatnenie jeho práv, pričom podľa žalovaného
správny poriadok neukladá povinnosť zasielať účastníkovi pred rozhodnutiím kópiu spisu.

K námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že § 40 ods.
2, X zák. č. XXX/XXXX Z.z. umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany
chránených druhov len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácie
dotknutého druhu. V. ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu žalovaný považoval za
smerodajné odborné stanovisko B. SR, ktorá usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha
medveďa hnedého za dodržania stanovených podmienok nepovažuje za skutočnosť ohrozujúcu jeho
populáciu v dotknutom území. V. v odôvodnení rozhodnutí vydaných v skutkovo podobných prípadoch
sú podľa žalovaného spôsobené skutočnosťou, že vo všetkých posudzovaných prípadoch je skutkový
stav veci v základných črtách rovnaký, nakoľko sa jedná o povolenie výnimky na odstrel chráneného
druhu živočícha - medveďa hnedého z dôvodu jeho premnoženia na určitých lokalitách, kde hrozí stret
tohto živočícha s ľuďmi a kde je odôvodnená potreba predchádzať stretom s medveďmi v záujme
verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. V. v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí je podľa
žalovaného daná tiež potrebou dodržania zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. X W. poriadku,
podľa ktorej správne orgány dbali na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

G. deklaroval, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré
mu pripravuje B. SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území SR
i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch. B. sú evidované škody spôsobené týmto živočíchom
na hospodárskych zvieratách, ale aj možné ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených
oblastí, ktoré sú súčasťami B. SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne
podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na
opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok
stanovených v § 40 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. G. odmietol, že v rozhodnutiach sú uvedené iba
všeobecné konštatovania a že sa správny orgán nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu a s
konkrétnou situáciou vyplývajúcou z predloženej žiadosti o povolenie výnimky.

S. súd v O. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom
pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods.
2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i postup
žalovaného boli v súlade so zákonom.



Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému
doručená žiadosť V. združenia Y. - B. o udelenie výnimky z § 35 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z.
za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku XXXX v počte X kus. V žiadosti uviedol
žiadateľ odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil tým, že
stav medveďov v poľovnom revíri je neprimeraný, dochádza k častým stretom medveďa s ľuďmi,
vznikajú škody na poľnohospodárskych plodinách. V opisovanej oblasti sa nachádzajú veľké turistické
a rekreačné oblasti (S., I.), pričom v minulosti došlo i k poraneniu ľudí medveďmi (v roku XXXX štyri
osoby a v roku XXXX jedna osoba) a občanmi obcí je avizovaných množstvo vniknutí medveďov do
intravilánu obcí a ničenie majetku. K žiadosti žiadateľ doložil čestné prehlásenie manželov B., W. XXX,
Z. o opakovanom strete s medveďom v blízkosti ich rekreačnej chaty v lokalite S. - V., ktorý nejavil
známky plachosti. Q. doložil vyjadrenie generálneho riaditeľa obchodnej spoločnosti I., a.s. o tom, že
v rekreačnej oblasti prevádzkovanej touto spoločnosťou dochádza ku stretom rekreantov s medveďmi
pri rekreačných chatách a na golfovom ihrisku. Taktiež doložil potvrdenie starostu obce V. o vniknutiach
medveďa do záhrad v intraviláne obce.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala dňa XX.XX.XXXX B. SR stanovisko k regulačnému odlovu
medveďa hnedého v roku XXXX, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla
povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do XXX kg.

Y. č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v zmysle § 40 ods. X ods. X písm. c/ povolil
výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. a povolil žiadateľovi
usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri, pričom stanovil
podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. XX zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal
na stanovisko B. SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k
podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa
hnedého v roku XXXX boli zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru. G. mal
za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v
zmysle § 23 ods. X W. poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. G. ďalej uviedol,
že podľa zistených údajov B. SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíry
nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíry
prosperuje a jeho populácia narastá. K. preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej
podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí
zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky
sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do G. alebo do iných
lokalít, pričom oslovil všetky G. v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. K. je
tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné
medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné
miesto. G. tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu
medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie
je dostatok prirodzenej potravy. V. výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je
podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a
bezpečnosti obyvateľov, tak ako to vyžaduje § 40 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.



Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister
žalovaného rozhodnutím XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX-rozkl.) zo dňa XX.XX.XXXX, rozklad žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. W. rozhodnutie žalovaný odôvodnil žalovaný obdobne ako
vyjadrenie ku žalobe.

Podľa § 3X ods. 1, 2 W. poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a
za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V. nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. V. pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Y. a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, X W. poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a
ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. W. orgán
je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, X W. poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. W. orgán
poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením
technických nosičov a s ich odoslaním.

G. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V. žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. XXX/XXXX Z.z. je
postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. X. z povinností
žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj
so žalobcom. H. súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33
ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má
právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu
orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej
povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. K. tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo
veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods.
X správneho poriadku. W. orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj
keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci
samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

L. má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré
zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Q. sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. G. takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov
povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s
dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska
všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny
orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. W. orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať
rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo
ostane v stanovenej lehote nečinný.



V. správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku
všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.
rozsudky K. súdu SR XSžo/XX/XXXX, XSž/XX/XXXX, XSžo/XX/XXXX, XSžd/XX/XXXX, rozsudky K.
správneho súdu ČR 7A XXX/XXXX a XAs XX/XXXX)

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk
B. SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky
a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či
lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k
nim vyjadril. O. mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia,
má v zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

T. postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. X v spojení s § 33 ods. X správneho
poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku
všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť ich doplnenie. G. na viac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o možnosť
oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný mal
žiadosť o udelenie výnimky a nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých
rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií
(napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že
pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, každým z nich sa
sleduje iný účel. K. práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj
inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu.

V. procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. U. však súd zistil v priebehu konania, žalobca
v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu
boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade. G. teda mal možnosť
sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou. Súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa
osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 3X ods.
2 správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre
daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi
rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné.
B. uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi
správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 3X ods. 2 správneho poriadku,
nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo
preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p.

Podľa § 35 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,



f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. výnimku podľa odseku X možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

V. ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek
na odstrel medveďa hnedého v roku XXXX (napr. sp. zn. 2S XXX/XX) konštatuje, že celoročná druhová
ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe
zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané
činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. V. výnimku možno
len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie
populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z
taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z.

Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci zo stanovísk B.
SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení je zrejmé, že
medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území W. prosperuje a jeho populácia narastá, pričom
na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek. Súd
nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií B. SR konštatujúce pozitívny vývoj
populácie tohto živočíšneho druhu na W. a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky
na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie
populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný
mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v
poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na W. stále neprebehlo.

Y. súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. Preto mohol
len konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich
prípadného umiestnenia napr. do niektorej G., pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila
záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. E. je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu výnimky
v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Na viac z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza k
ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v
posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako udelením výnimky na
usmrtenie tohto živočícha.



K. platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého W. je potrebné udržiavať v takom počte a
na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej
potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa
zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. V. výnimky
z dôvodu podľa § 40 ods. X písm. c/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych
okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie
záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. U. súd v minulosti konštatoval v
rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má byť dôvodom pre
povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať
od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti
ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto
konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov.

V. výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má
predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného
výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť
o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru súdu
možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a
zdravie obyvateľstva. Q. ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho
prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti V. združenia Y. - B. žiadateľ doložil svoju žiadosť dôkazmi,
ktoré podľa názoru súdu dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov
dotknutej obce. Q. pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí,
sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné
nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. G. na ochrane prírody musí
za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov, tak ako to
predpokladá právny poriadok. Na základe uvedených skutkových zistení je podľa názoru súdu možné
urobiť záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. X písm. c/
zákona č. XXX/XXXX Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva,
že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne
prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.

Súd zdôrazňuje, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie
pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť
záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. V. príslušné organizácie B.
SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských
obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania
o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces
povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.

Vzhľadom na uvedené dospel S. súd v O. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie
i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. K. námietky žalobcu
neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. X O.s.p. a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o
preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.

I. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012201731)

  1. 26. 2. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/307/2012 z 26. 2. 2013 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 26. 11. 2014Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžp/4/2013 z 26. 11. 2014

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam