Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/314/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201765 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201765.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej, a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: v 1/ rade Skanska SK, a.s. so sídlom Krajná 29, 821 04 Bratislava, IČO: 31 611 788, v 2/ rade: Skanska a.s. so sídlom Líbalova 1/2348, 149 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 262 71 303, obaja zastúpení: DEDÁK & Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a AK Tomáš Kamenec, s.r.o. so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 368 55995, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti: TSS GRADE a.s., so sídlom Bratislavská 4, 917 02 Trnava, IČO: 35 802 723, zastúpený Mgr. Jurajom Mravčákom, advokátom so sídlom Šoltésovej 12, 811 08, Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1201-6000/2012-ON/313, 994-175-7000/2010-N zo dňa 14.09.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcom a pribratým účastníkom konania sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade tvoriaci skupinu dodávateľov vytvorenej v zmysle § 31 zákona č. 25/ 2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom do 31.12.2009 (ďalej len ZVO) pod vedením žalobcu 1/ (ďalej len žalobca) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1201-6000/2012-ON/313, 994-175-7000/2010-N zo dňa 14.09.2012, ktorým žalovaný podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol námietky smerujúce proti vylúčeniu uchádzača - skupiny dodávateľov zloženej z vedúceho člena skupiny dodávateľov Skanska SK, a.s., Krajná 29, 821 04 Bratislava a člena Skanska a.s., Líbalova 1/2348, 149 00 Praha 4, Česká republika z verejnej súťaže na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Puchov, žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)" vyhlásenej obstarávateľom Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava (ďalej len ŽSR alebo obstarávateľ) dňa 29.12.2009 v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.12.2009 pod značkou 2009/S 252-363162 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 zo dňa 29.12.2009 pod zn. 07704-MSP. Žalobca sa ako účastník verejného obstarávania s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 3 alebo § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania voči žalovanému. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil rozporom napadnutého rozhodnutia s Ústavou SR, so ZVO a formálnymi vadami napadnutého rozhodnutia. V úvode žaloby žalobca poukázal na teoretické aplikovateľné princípy záruk materiálneho právneho štátu a uplatňovania princípov právnej istoty, predvídateľnosti práva a jeho aplikácie vo väzbe na zadávanie zákaziek vo verejnom obstarávaní. Poukázal v danom smere najmä na požiadavku predvídateľnosti rozhodnutí štátnych orgánov a požiadavku na konzistentný výklad jasných a zrozumiteľných právnych predpisov aj s odkazom na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR. V nadväznosti na uvedené vo vzťahu k uvádzanému rozporu napadnutého rozhodnutia s Ústavou SR žalobca v žalobe vyslovil záver, že žalovaný a predtým ŽSR svojim konaním postupovali v rozpore s princípom transparentnosti v zmysle § 9 ods. 2 ZVO. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu odporuje základným princípom právneho štátu podľa čl. 1 ústavy a porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ústavy. V tej súvislosti žalobca uviedol, že Formulár C, tak ako bol súčasťou SP bol zo strany ŽSR používaný aj v predchádzajúcich verejných obstarávaniach. Žalobca, pričom nikdy pri predchádzajúcich verejných obstarávaniach nebola dĺžka praxe v navrhovanej funkcii podľa žalobcu stotožňovaná s časom, po ktorý je dotyčná osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou komorou stavebných inžinierov (ďalej len SKSI). Žalobca poukázal, že ponuka bola pripravená na základe bežnej praxe, ktorú ŽSR dlhodobo aplikovali v danom odvetví pri posudzovaní a hodnotení dĺžky praxe osôb v určitej funkcii. Podľa žalobcu je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti výkladu a aplikácie právnych noriem, ak ŽSR zmení výklad súťažných podmienok v priebehu súťaže a bez akéhokoľvek zdôvodnenia znegujú svoju doterajšiu prax v rámci verejného obstarávania. Žalobca uviedol že sa spoliehajúc na aplikáciu princípu transparentnosti, predvídateľnosti práva a jeho aplikácie uviedol v ponuke informáciu, ktorá bola viac krát v minulosti ŽSR aprobovaná ako správna. Legitímne očakávania žalobcu stým spojené (rovnaký výklad pojmu „prax vo funkcii“ ako ŽSR aplikovali v minulosti) boli podľa žalobcu sklamané vylúčením z verejného obstarávania. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný rozpor napadnutého rozhodnutia so ZVO vyslovil žalobca názor, že ustanovenie § 33 ZVO sa týka výlučne vyhodnocovania podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a netýka sa skúmania ponuky ako takej (§ 42 ZVO), resp. akýchkoľvek informácií, ktoré sú súčasťou ponuky uchádzača. Žalobca mal za to, že neboli splnené taxatívne zákonom vymedzené podmienky pre jeho vylúčenie z verejného obstarávania podľa § 33 ods. 4 písm. d) ZVO a aj z toho dôvodu je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Žalobca namietal voči žalovaným uskutočnenom posúdení vylúčenia žalobcu z verejného obstarávania na základe uvedenia nepravdivých alebo skreslených údajov (osobitne formulár C ponuky - pri osobách Ing. O., R.. W. K. a Ing. B. W.). Poukázal na to, že neuviedol žiadne skreslené ani nepravdivé údaje. Poukázal na to, ako žalovaný aplikoval právne normy vo vzťahu k pojmu „prax v navrhovanej funkcii“. Žalobca má za to, že vykonávanie praxe v navrhovanej funkcii, t.j. riadenie a koordinácia stavebnej činnosti nie je výlučne podmienené vydaním autorizačného osvedčenia SKSI v zmysle ustanovení zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (ďalej len „ZAŠI"). Normy uvedeného predpisu boli podľa žalobcu zo strany žalovaného aplikované nesprávne, resp. na skutkovú situáciu aplikoval žalovaný nesprávne ustanovenia ZASI. Podľa žalobcu rozdiel v chápaní nedefinovaného pojmu „prax v navrhovanej funkcii" nie je možné v súlade princípom transparentnosti a nediskriminácie vykladať na úkor žalobcu, ako uchádzača. Žalobca uviedol, že ak nie sú dané jasné a určité pravidlá, nemôže byť a priori určené či údaj je pravdivý alebo nie. Ak pojem „prax v navrhovanej funkcii" nebol v súťažných podmienkach definovaný nie je možné posudzovať pravdivosť udávaných údajov o takejto praxi. Žalovaný aplikuje na skutkový stav nesprávne ustanovenie právneho predpisu a odôvodnenie je v rozpore s ust. § 145 ods. 3 ZVO. Žalobca poukázal na to, že údajne nepravdivé alebo skreslené informácie neboli informáciami, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Podľa neho ide o nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 33 ods. 4 písm. d) ZVO. Žalobca neuviedol žiadne informácie týkajúce sa podmienok účasti, ktoré by mohli byť označené za nepravdivé alebo skreslené. ZVO ani citované ustanovenia súťažných podmienok neumožňujú, aby z verejného obstarávania bol vylúčený uchádzač za uvedenie akéhokoľvek nepravdivého resp. skresleného údaju. Vylúčením je sankcionované podľa žalobcu výlučne uvedenie nepravdivého údaju alebo skresleného údaju o podmienkach účasti vo verejnom obstarávaní. Napadnuté rozhodnutie odporuje ustanoveniam § 33 ods. 4 ZVO a porušuje práva žalobcu na spravodlivé konanie pred iným orgánom podľa čl. 46 ústavy. Obsahom napadnutého rozhodnutia a postupom, ktorým k rozhodnutiu žalovaný dospel, prišlo podľa žalobcu aj k vážnemu porušeniu základných princípov verejného obstarávania, najmä princípu transparentnosti a nediskriminácie. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu neuviedol, ako sa vysporiadal s argumentmi žalobcu uvedenými v námietkach. Rovnako žalovaný nesprávne aplikoval príslušné právne normy resp. aplikoval právne normy, ktoré sa na posudzované právne vzťahy vôbec aplikovať nedajú. Pokiaľ ide o žalobcom namietané formálne vady napadnutého rozhodnutia, tie spočívajú v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a vo vadnom výroku napadnutého rozhodnutia, pričom dôsledkom týchto vád je nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.11.2012 uviedol, že žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o prvú časť žaloby, žalovaný uviedol, že z nich nie je zrejmá väzba na žalobou napadnuté rozhodnutie. Uvedená pasáž žaloby má podľa žalovaného povahu všeobecného teoretického exkurzu na tému princíp právnej istoty, pričom žalobca bližšie nekonkretizuje dôvody, pre ktoré by malo rozhodnutie kolidovať s princípom právnej istoty. Žalobca podľa žalovaného v žalobe neuvádza, že by rozhodnutie po vecnej stránke z pohľadu meritórnych otázok konania kolidovalo s ustálenou rozhodovacou praxou žalovaného alebo judikatúrou správnych súdov, resp. rozhodovacou praxou európskych inštitúcií. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v súvislosti s jeho meritórnou otázkou, t. j. posúdením dôvodnosti vylúčenia žalobcu podľa § 33 zákona o verejnom obstarávaní, v súlade s judikatúrou Krajského súdu v Bratislave (rozsudok spis. zn. 1S 231/2011 zo dňa 08. 03. 2012). V súvislosti s názorom žalobcu, že ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní upravujúce dôvody vylúčenia (v tomto prípade § 33) je potrebné vykladať reštriktívne, nakoľko vylúčenie uchádzača predstavuje výrazný zásah do jeho práv, žalovaný uviedol, že účelom stanovenia a preukázania podmienok účasti je zabezpečiť, aby verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ zadal zákazku takému uchádzačovi, u ktorého sú z pohľadu jeho osobného statusu, ekonomickej sily a technickej a odbornej spôsobilosti dané predpoklady a schopnosť zákazku riadne a seriózne zrealizovať. V prípade, ak konkrétny uchádzač uvedie vo svojej ponuke nepravdivé údaje, nemožno podľa žalovaného takéhoto uchádzača považovať za seriózneho, v dôsledku čoho žalovanému nie je zrejmé, prečo by mal byť dôvod vylúčenia uchádzača spočívajúci v poskytnutí nepravdivých informácií interpretovaný reštriktívne, t. j. v prospech takéhoto uchádzača. Vo vzťahu k tej časti žaloby, v ktorej žalobca poukazuje na skutočnosť, že rovnaký formulár C bol už zo strany žalobcu používaný aj v iných verejných obstarávaniach žalovaný uviedol, že postup obstarávateľa v iných žalobcom bližšie nekonkretizovaných verejných obstarávaniach nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko žalovaný sa v predmetnom konaní o námietkach na základe žalobcom podaných námietok zaoberal, resp. mohol zaoberať výlučne postupom zadávania zákazky, proti ktorému smerovali žalobcom podané námietky. Z uvedeného dôvodu bezobsažné poukazovanie žalobcu na iné verejné obstarávania, resp. bližšie nešpecifikovanú doterajšiu prax obstarávateľa, nemá podľa žalovaného pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia právnu relevanciu. V súvislosti s posúdením meritórnej otázky, t. j. dôvodnosti, resp. zákonnosti vylúčenia žalobcu z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov, žalovaný uvádza, že informácie uvedené vo formulári „C" obstarávateľ nepotvrdzoval, t. j. informácia o dĺžke praxe v navrhovanej funkcii uvedená žalobcom vo formulári „C" je údaj, resp. informácia v jeho ponuke, ktorú obstarávateľ v súťažných podkladoch nevyžadoval potvrdiť. Teda v prípade údajov uvedených žalobcom v rámci svojej ponuky vo formulári „C" ohľadom R.. W. K. a Ing. B. W. obstarávateľ v žiadnom prípade nepotvrdzoval, t. j. nepotvrdzoval, že R.. W. K. dosiahol v navrhovanej funkcii odbornú prax 20 rokov a Ing. B. W. 19 rokov. Z uvedeného dôvodu tvrdenia žalobcu o tom, že by samotný obstarávateľ potvrdil v prípade uvedených osôb dĺžku ich odbornej praxe v navrhovanej funkcii, nemožno považovať za pravdivé a súladné s objektívnym skutkovým stavom. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení odmietol tvrdenie žalobcu, že by obstarávateľ v priebehu predmetnej verejnej súťaže zmenil výklad súťažných podkladov. Toto tvrdenie žalobcu nemá podľa žalovaného oporu v objektívnym skutkovom stave. Žalovaný ďalej vo väzbe na žalobcom prezentovaný názor, že ust. § 33 ZVO sa týka výlučne vyhodnocovania splnenia podmienok účasti, t.j. netýka sa vyhodnocovania ponuky ako takej, resp. akýchkoľvek informácií, ktoré sú súčasťou ponuky poukázal na bod III. 2.3 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a kapitolu E, Časť I, bod 7, podbod 7.2 súťažných podkladov. Z predmetnej úpravy podmienok účasti týkajúcich sa technickej spôsobilosti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania aj súťažných podmienok je podľa žalovaného zrejmé, že obstarávateľ vyžadoval pri jednotlivých expertoch, aby uchádzači údaje týkajúce sa týchto expertov spracovali do formulára C, ktorý bol súčasťou súťažných podkladov a v rámci ktorého bol okrem iného vyžadovaný aj údaj o celkovej odbornej praxi v navrhovanej funkcii. Teda v zmysle uvedenej úpravy súťažných podkladov mali jednotliví uchádzači na účely preukázania splnenia podmienok účasti v rámci svojej ponuky predložiť aj vyplnený formulár C, pričom je zjavné a jednoznačné, že tento formulár, resp. údaje v ňom vyžadované sa týkajú technickej spôsobilosti, nakoľko údaje vyžadované v predmetnom formulári sa týkali vzdelania a praxe obstarávateľom vyžadovaných expertov, ktorí mali byť k dispozícií na plnenie obstarávaného predmetu zákazky. Skutočnosť, že obstarávateľ nestanovil pre vyžadovanú odbornú prax v navrhovanej funkcii minimálnu dĺžku jej trvania, neznamená, že uvedený vyžadovaný údaj nesúvisí s preukázaním podmienok účasti resp. technickej spôsobilosti. V intenciách uvedeného je podľa žalovaného evidentné, že obstarávateľ v súťažných podkladoch vyžadoval na účely preukázania technickej spôsobilosti od jednotlivých uchádzačov, a to vo väzbe na požadovaných expertov, aj údaj týkajúci sa dĺžky odbornej praxe týchto expertov v navrhovanej funkcii, pričom z charakteru tohto vyžadovaného údaju, z jeho systematickej úpravy v rámci súťažných podkladov, je zrejmé, že tento údaj sa týkal výsostne technickej spôsobilosti, t. j. v žiadnom prípade sa tento vyžadovaný údaj vzhľadom na vyššie uvedené nemohol týkať ostatných v procese verejného obstarávania zadávateľom zákazky hodnotených aspektov ponuky, t. j. požiadaviek na predmet zákazky a hodnotiacich kritérií a preto podľa žalovaného v predmetnom prípade v súvislosti s vylúčením žalobcu podľa § 33 boli splnené zákonné podmienky pre jeho vylúčenie podľa § 33 ods. 4 písm. d) ZVO. K tej časti argumentácie žalobcu, ktorá sa týka posudzovania praxe navrhovaných expertov vo väzbe na pojem „prax v navrhovanej funkcii“ sa vo svojom vyjadrení k žalobe nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, pričom poukázal na úpravu zákona č. 138/1992 Z. z., ktorý upravuje podmienky pre získanie oprávnenia na výkon činnosti stavbyvedúceho (§ 31 ods. 4 zákona č. 138/1992 Z. z.). Z uvedenej úpravy je podľa žalovaného zrejmé, že predchádzajúca prax vo výkone činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru sa expressis verbis vzťahuje na žiadateľov o udelenie tohto oprávnenia so stredoškolským vzdelaním technického zamerania. Teda v prípade uchádzačov o toto oprávnenie s vysokoškolským vzdelaním najmenej I. stupňa elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania a uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním najmenej I. stupňa technického zamerania nie je zákonnou podmienkou pre získanie oprávnenia na činnosť stavbyvedúceho výlučne predchádzajúca prax vo výkone činnosti stavbyvedúceho. Pričom žalovaný uviedol, že je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobcom uvádzané osoby, t. j. R.. O. N., R.. W. K. a Ing. B. W. možno v kontexte úpravy § 31 ods. 5 zákona č. 138/1992 Z. z. subsumovať práve pod osoby disponujúce vysokoškolským vzdelaním najmenej I. stupňa elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania, resp. technického zamerania. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na normatívnu úpravu zákona č. 138/1992 Z. z., kde podľa tejto nemožno vyvodiť premisu, že funkciu stavbyvedúceho je možné vykonávať aj bez získania oprávnenia na výkon činnosti stavbyvedúceho podľa podmienok uvedených v predmetnom predpise. Bolo by podľa žalovaného nelogické, aby zákon č. 138/1992 Z. z., resp. iný právny predpis, umožňoval vykonávať funkciu stavbyvedúceho bez získania oprávnenia na výkon tejto činnosti a zároveň zákon č. 138/1992 Z. z. upravoval podmienky pre získanie oprávnenia na výkon činnosti stavbyvedúceho. Žalovaný uviedol, že je potrebné diferencovať medzi výkonom funkcie stavbyvedúceho, ktorý je podmienený získaním oprávnenia vykonávať túto činnosť a odbornou praxou, ktorá je predpokladom pre získanie tohto oprávnenia. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný poukazuje na obsah osvedčení, ktoré vydala Slovenská komora stavebných inžinierov R.. O. N., R.. W. K. a Ing. B. W.. Z obsahu predmetných osvedčení vyplýva, cit.: „Oprávnenie splnomocňuje vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe". V tej súvislosti poukázal žalovaný podporne aj na právnu úpravu § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, § 45 ods. 3, § 45 ods. 4 a § 46a ods. 1 Stavebného zákona podľa ktorej je zrejmé, že činnosť stavbyvedúceho má v zmysle stavebného zákona povahu tzv. vybranej činnosti, ktorú môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon tejto činnosti podľa zákona č. 138/1992 Z. z. Z uvedeného dôvodu nie je žalovanému zrejmé, ako mohli R.. O. Kotrík, R.. W. K. ako aj Ing. B. W. podľa žalobcu riadiť a koordinovať stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe, t. j. vykonávať vybrané činnosti podľa stavebného zákona aj pred dátumom vydania predmetných osvedčení Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Normatívna úprava stavebného zákona podľa žalovaného jasne a jednoznačne viaže výkon funkcie stavbyvedúceho ako vybranej činnosti na získanie oprávnenia podľa zákona č. 138/1992 Z. z.. V kontexte uvedeného má žalovaný za to, že dospel k správnemu záveru, keď skúmal pravdivosť údaju o celkovej odbornej praxi v navrhovanej funkcii hlavný stavbyvedúci a stavbyvedúci vo väzbe na získanie oprávnenia na výkon tejto činnosti. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu vo vzťahu k namietaným formálnym vadám rozhodnutia žalobca v zmysle vyjadrenia žalovaného k žalobe je toho názoru, že v napadnutom rozhodnutí jasne a jednoznačne uviedol ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a na základe akých listinných dôkazov rozhodol. Vo vzťahu k žalobcom namietanej zmätočnosti a neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v prípade žalobou napadnutého rozhodnutia došlo pri jeho vyhotovovaní k pisárskej chybe, keď vo výroku napadnutého rozhodnutia je duplicitne uvedené, že sa zamietajú námietky žalobcu smerujúce proti jeho vylúčeniu, ktoré mu bolo oznámené dňa 28. 06. 2012 prostredníctvom listu obstarávateľa č. 1167/2009 - 0225 zo dňa 28. 06. 2012. Žalovaný k uvedenému uviedol, že uvedená duplicita vo výroku rozhodnutia predstavuje zrejmú chybu v písaní, nakoľko z úvodnej časti rozhodnutia a taktiež zo samotného odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný predmetným rozhodnutím rozhodol vo veci námietok žalobcu smerujúcich proti vylúčeniu oznámenému žalobcovi dňa 07. 07. 2010 prostredníctvom listu žalobcu č. 1167/2009-0225 zo dňa 06. 07. 2010 (na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 302/2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 994-175-7000/2010 zo dňa 14. 09. 2010, ktorým žalovaný rozhodol o námietkach žalobcu proti jeho vylúčeniu, ktoré bolo oznámené žalobcovi dňa 07. 07. 2010 prostredníctvom listu žalobcu č. 1167/2009-0225 zo dňa 06. 07. 2010) a vo veci námietok žalobcu proti vylúčeniu, ktoré bolo oznámenému žalobcovi dňa 28. 06. 2012 prostredníctvom listu obstarávateľa č, 1167/2009 - 0225 zo dňa 28. 06. 2012. Žalovaný k tomu vo vyjadrení ďalej argumentuje, že listom zo dňa 05. 11. 2012 oznámil účastníkom konania o námietkach odstránenie formálnych nedostatkov vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Konajúci súd uznesením č.k. 5S 314/2012-241 zo dňa 19.11.2012 pribral do konania účastníka TSS GRADE a.s., so sídlom Bratislavská 4, 917 02 Trnava, IČO: 35 802 723, a uznesením č.k. 5S 314/2012-261 zo dňa 06.05.2013 účastníka konania Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501. Účastník konania TSS GRADE, a.s. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne po vecnej i formálnej stránke. Rozhodnutie podľa tohto účastníka spĺňa všetky zákonné náležitosti, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, pričom v zmysle napadnutého rozhodnutia bola jednoznačne preukázaná existencia zákonných dôvodov na postup obstarávateľa v zmysle § 33 ZVO. Pribratý účastník TSS GRADE, a.s. sa ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadril, že údaj o odbornej praxi patrí medzi údaje slúžiace na preukázanie odbornej spôsobilosti uchádzačov, preto jeho nepravdivosť môže viesť k vylúčeniu uchádzača podľa § 33 ods. 4 písm. d) ZVO. Obstarávateľom zistený skutkový stav a aplikácia ustanovenia § 33 ods. 4 písm. d) ZVO podľa tohto pribratého účastníka zodpovedajú princípom materiálneho chápania právneho štátu vrátane ústavného princípu právnej istoty. Vo zvyšku svojho vyjadrenia sa pribratý účastník TSS Grade, a.s argumentačne stotožnil so staviskom žalovaného k žalobe. Účastník konania Železnice Slovenskej republiky v návrhu na pribratie účastníka zo dňa 29.04.2013 uviedol, že bol účastníkom správneho konania vo veci námietok žalobcu smerujúcich proti vylúčeniu žalobcu z verejnej súťaže na uvedený predmet zákazky vyhlásenej navrhovaným účastníkom a to v postavení kontrolovaného obstarávateľa. V prípade rozhodnutia súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.09.2012, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu proti jeho vylúčeniu z verejnej súťaže, by mohli byť práva a povinnosti navrhovaného účastníka dotknuté. Prípadne rozhodnutie súdu o tom, že rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol námietky žalobcu proti vylúčeniu ruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie by mohlo v konečnom dôsledku znamenať vrátenie žalobcu, ktorý bol z verejnej súťaže vylúčený späť do verejnej súťaže, čo sa významným spôsobom dotkne práv a povinností obstarávateľa, ktorým je navrhovaný účastník. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že výsledkom súdneho konania vedeného na KS v Bratislave pod č. 5S 314/2012 by mohli byť dotknuté aj práva a povinnosti navrhovaného účastníka, a preto je návrh na pribratie navrhovaného účastníka do konania dôvodný. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom stanovenom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1201-6000/2012-ON/313, 994-175-7000/2010-N zo dňa 14.09.2012, ktorým žalovaný podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol námietky smerujúce proti vylúčeniu uchádzača - skupiny dodávateľov zloženej z vedúceho člena skupiny dodávateľov Skanska SK, a.s., Krajná 29, 821 04 Bratislava a člena Skanska a.s., Líbalova 1/2348, 149 00 Praha 4, Česká republika z verejnej súťaže na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Puchov, žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)" vyhlásenej obstarávateľom - ŽSR, dňa 29.12.2009 v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.12.2009 pod značkou 2009/S 252-363162 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 zo dňa 29.12.2009 pod zn. 07704-MSP. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného i obstarávateľa súd zistil, že ŽSR ako obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Puchov, žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)" vo Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 pod značkou 07704-MSP dňa 29.12.2009 a v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.12.2009 pod značkou 2009/S 252-363162. Ide o nadlimitnú zákazku, pričom ponuku do verejného obstarávania predložili 4 uchádzači, medzi nimi aj žalobca. Listom zo dňa 14.05.2010 označeným ako „Vysvetlenie ponuky - vysvetlenie neobvykle nízkej ceny" požiadali ŽSR ako žalobcu o vysvetlenie ponuky a neobvykle nízkej ceny týkajúcej sa jedného objektu. Žalobca doručil vysvetlenie ŽSR dňa 25.05.2010, avšak listom zo dňa 06.07.2010 ŽSR oznámili žalobcovi, že je z verejnej súťaže vylúčený (prvé vylúčenie žalobcu). Následne sa žalobca bránil proti vylúčeniu žiadosťou o nápravu a po jej zamietnutí námietkami, ktorý žalovaný vyhovel na základe rozhodnutia č. 994-175-7000/2010 zo 14.09.2010 podľa § 139 ods. 2 písm. c/ ZVO, keď na podklade tohto rozhodnutia žalovaný zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení uchádzača Skanska SK a.s. a nariadil jeho zaradenie do procesu verejného obstarávania. Po doručení tohto napadnutého rozhodnutia žalovaného obstarávateľ zaradil Skanska SK a.s. do procesu verejného obstarávania. Voči tomuto rozhodnutiu žalovaného podal uchádzač TSS Grade, a.s. žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 302/2010-372 zo dňa 27.07.2012 súd žalobe vyhovel, tým že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok je právoplatný. Uchádzač TSS Grade, a.s podal žiadosť o nápravu proti výsledku vyhodnotenia ponúk, ktorú obstarávateľ listom zo dňa 15.10.2010 zamietol. Následne tento uchádzač podal písomné námietky proti výsledku vyhodnotenia ponúk podľa § 138 ods. 2 písm. f/ ZVO a žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: 1335-6000/2010-ON-240 zo dňa 15.12.2010 nariadil obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav spočívajúci v neuvedení identifikácie úspešného uchádzača v liste označenom "Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk" zo dňa 06.10.2010, a to opätovným písomným oznámením informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk v súlade s § 44 ods. 1 ZVO s riadnou identifikáciou úspešného uchádzača všetkým neúspešným uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu vedenú pod sp. zn. 2S 366/2010 s tým, že žalovaný v podstate vyhovel jeho námietkam iba čiastočne a to v rozsahu týkajúcom sa prvého bodu námietok (identifikácie úspešného uchádzača). V tejto veci medzičasom Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 28.09.2011 tak, že rozhodnutie Č.1335-6000/2010-ON-240 zo dňa 15.12.2010 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe odvolania účastníkov Skanska a ŽSR Najvyšší súd SR preskúmal rozhodnutie v tejto veci a rozsudkom sp. zn. 3Sžf 2/2012 zo dňa 15.01.2013 potvrdil rozhodnutie v celom rozsahu. Toto rozhodnutie stalo právoplatné dňom 8.3.2013. Listom č. 140-70000/2001-OK/l zo dňa 27.01.2001 oznámil žalovaný obstarávateľovi začiatok kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu, následne vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým pozastavil konanie obstarávateľa vo verejnej súťaži a dňa 02.03.2011 vydal rozhodnutie č. 140-7000/2011-71/3, ktorým nariadil obstarávateľovi zrušiť verejnú súťaž na predmet zákazky. Preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia bolo predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 45/2011, ktorý vo veci medzičasom dňa 29.09.2011 právoplatne rozhodol tak, že ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. 11. 2011 a vykonateľnosť dňa 13. 12. 2011. Na základe vyššie uvedeného žalovaný začal (opätovnú) kontrolu predmetného postupu zadávania zákazky dňa 27. 01. 2012. Žalovaný rozhodnutím č. 140-7000/2011-71/6 zo dňa 17. 02. 2012 zrušil rozhodnutie obstarávateľa o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti a rozhodnutie obstarávateľa o výsledku vyhodnotenia ponúk a súčasne nariadil obstarávateľovi znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti v predmetnej verejnej súťaži. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajskom súde Bratislava. Konanie doposiaľ nie je ukončené a je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2S 89/2012. Listom zo dňa 04. 05. 2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 14. 05. 2012, požiadal obstarávateľ žalobcu o vysvetlenie ponuky. Žalobca doručil vysvetlenie ponuky obstarávateľovi dňa 18. 05. 2012. Listom zo dňa 05. 06. 2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 08. 06. 2012 opätovne požiadal obstarávateľ žalobcu o vysvetlenie ponuky. Žalobca doručil vysvetlenie ponuky obstarávateľovi dňa 14. 06. 2012. Listom zo dňa 28. 06. 2012, doručeným dňa 02. 07. 2012, oznámil obstarávateľ žalobcovi, že je z verejnej súťaže vylúčený. Dňa 09. 07. 2012 doručil žalobca obstarávateľovi žiadosť o nápravu proti vylúčeniu uchádzača podľa § 136 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní, ktorú obstarávateľ listom zo dňa 10. 07. 2012 doručeným žalobcovi dňa 12. 07. 2012 zamietol. Žalobca doručil žalovanému dňa 18. 07. 2012 námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní proti vylúčeniu uchádzača a kontrolovanému dňa 19. 07. 2012. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 1201-6000/2012-ON/313, 994-175-7000/2010-N zo dňa 14. 09. 2012 zamietol námietky žalobcu zo dňa 17. 07. 2012 smerujúce proti jeho vylúčeniu, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom obstarávateľa č. 1167/2009-0225 zo dňa 28. 06. 2012 a súčasne zamietol námietky žalobcu proti jeho vylúčeniu, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom obstarávateľa č. 1167/2009-0225 zo dňa 06. 07. 2010. Podľa § 9 ods. 1, ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákazky postupovať podľa tohto zákona. Podľa § 9 ods. 2 ZVO, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 28 ods. 1 písm. c) ZVO, technickú alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať dokladom alebo dokladmi podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb spravidla údajmi o technikoch alebo technických orgánoch, tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality bez ohľadu na to, v akom zmluvnom vzťahu sú k uchádzačovi alebo záujemcovi; ak ide o zákazku na stavebné práce, tých, na ktorých sa môže uchádzač alebo záujemca obrátiť so žiadosťou o vykonanie týchto prác. Podľa § 33 ods. 3 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo o doplnenie predložených dokladov. Podľa § 33 ods. 4 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nesplnil podmienky účasti, predložil neplatné doklady, nepredložil požadované doklady alebo informácie alebo poskytol nepravdivé informácie alebo skreslené informácie. Podľa § 42 ods. 1 ZVO, vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnocuje ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3. Podľa § 42 ods. 2 ZVO, komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní. Podľa § 42 ods. 4 ZVO, komisia vezme do úvahy vysvetlenie ponuky alebo neobvykle nízkej ceny a dôkazy poskytnuté uchádzačom. Komisia vylúči ponuku, ak uchádzač nepredloží písomné vysvetlenie v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vysvetlenie, ak komisia neurčí dlhšiu lehotu alebo predložené vysvetlenie nie je v súlade s požiadavkou podľa odseku 2 alebo 3. Podľa § 138 ods. 2 zákona ZVO uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) môže pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody podať námietky a) proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4, § 77 alebo § 105 ods. 5, b) proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk alebo podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach v súťaži návrhov poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov, c) proti podmienkam uvedeným vo výzve na predkladanie ponúk alebo návrhov, d) proti výberu záujemcov v užšej súťaži podľa § 52 ods. 1 a § 82 ods. 1, v rokovacom konaní so zverejnením podľa § 56 ods. 1 a § 85 ods. 1 alebo v súťaži návrhov podľa § 105 ods. 2, e) proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka, f) proti výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov, g) proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f). Podľa § 138 ods. 3 ZVO, účastníkmi konania sú navrhovateľ a kontrolovaný. Podľa § 139 ods. 4 ZVO, ak úrad v konaní o námietkach nezistí také porušenie tohto zákona, ktoré by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval podľa odseku 3, námietky zamietne. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch), inžinier môže byť autorizovaný na vykonávanie, poskytovanie služieb v niektorej z týchto kategórií: inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb, inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb, inžinier pre statiku stavieb, inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb. Podľa § 5 ods. 3 zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb je oprávnený na vyhotovovanie projektovej dokumentácie na stavebné povolenie a na poskytovanie technického a ekonomického poradenstva týkajúceho sa konštrukcií pozemných a inžinierskych stavieb. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, do zoznamu komora zapíše na základe autorizácie podľa § 2 písm. a) toho, kto preukáže, že je občanom členského štátu a má plnú spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonný, má doklad o vzdelaní uznaný podľa § 16, má odbornú prax uznanú podľa § 16b, vykonal autorizačnú skúšku podľa § 21 a zložil sľub podľa § 23. Podľa § 16b ods. 1 zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, na účely prístupu k regulovanému povolaniu sa vyžaduje odborná prax v trvaní troch rokov vykonaná po skončení vzdelávania pod dohľadom architekta, krajinného architekta alebo inžiniera alebo v rámci ich ateliéru alebo kancelárie. Podľa bodu III.2.3 „Technická spôsobilosť" oznámenia o vyhlásení a kapitoly E „Podmienky účasti uchádzačov", Časť I „Podmienky účasti uchádzačov", bod 7, podbod 7.2 súťažných podkladov, ktoré tvorili súčasť administratívneho spisu predloženého žalovaným, „uchádzač musí technickú alebo odbornú spôsobilosť (§ 28 ods. 1 písm. c)) v ponuke preukázať: údajmi o technikoch alebo technických orgánoch, tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality bez ohľadu na to, v akom zmluvnom vzťahu sú k uchádzačovi, resp. tých, na ktorých sa môže uchádzač obrátiť so žiadosťou o vykonanie týchto prác. Ide o hlavného stavbyvedúceho (predstaviteľ zhotoviteľa), 2 stavbyvedúcich, manažéra kvality, manažéra bezpečnosti práce a manažéra ochrany životného prostredia, pričom sa požadujú: - referencie o stavbách dokončených v požadovanej kvalite od roku 2005, resp. o realizovaných za ktoré (jednotlivo) bolo vyfaktúrovaných minimálne 33 mil. EUR a ktoré sú založené na medzinárodne uznávaných podmienkach, napr. FIDIC (červená kniha), EBRD, EIB alebo Svetovej banky a kde počas výstavby: - hlavný stavbyvedúci vykonával funkciu hlavného stavbyvedúceho pre minimálne 1 stavbu železničnej infraštruktúry alebo modernizácie alebo komplexnej rekonštrukcie železničnej trate, staníc alebo výhybní (dopravní); - 2 stavbyvedúci (jednotlivo) vykonávali funkciu stavbyvedúceho pre minimálne 1 stavbu železničnej infraštruktúry alebo modernizácie alebo komplexnej rekonštrukcie železničnej trate, staníc alebo výhybní (dopravní); - manažér kvality vykonával funkciu hlavného kontrolóra kvality pre minimálne 1 stavbu železničnej infraštruktúry alebo modernizácie alebo komplexnej rekonštrukcie železničnej trate, staníc alebo výhybní (dopravní); - manažér bezpečnosti práce vykonával funkciu hlavného kontrolóra bezpečnosti práce pre minimálne 1 stavbu železničnej infraštruktúry alebo modernizácie alebo komplexnej rekonštrukcie železničnej trate, staníc alebo výhybní (dopravní); referencie o stavbách dokončených v požadovanej kvalite od roku 2005, resp. o realizovaných, ktoré sú založené na medzinárodne uznávaných podmienkach, napr. FIDIC (červená kniha), EBRD, EIB alebo Svetovej banky a kde počas výstavby manažér ochrany životného prostredia vykonával funkciu hlavného kontrolóra ochrany životného prostredia pre minimálne 1 stavbu železničnej infraštruktúry alebo modernizácie alebo komplexnej rekonštrukcie železničnej trate, staníc alebo výhybní (dopravní) - referencie o stavbách dokončených v požadovanej kvalite od roku 2005, resp. o realizovaných, ktoré sú založené na medzinárodne uznávaných podmienkach, napr. FIDIC (červená kniha), EBRD, EIB alebo Svetovej banky a kde počas výstavby manažér ochrany životného prostredia vykonával funkciu hlavného kontrolóra ochrany životného prostredia pre minimálne 1 stavbu železničnej infraštruktúry alebo modernizácie alebo komplexnej rekonštrukcie železničnej trate, staníc alebo výhybní (dopravní). Referencie (rovnaké požiadavky na každú referenciu platia aj ďalej v texte pri každej referencii) budú podpísané s uvedením mena a príslušnej funkcie osoby objednávateľa a opatrené odtlačkom pečiatky objednávateľa., resp. obstarávateľa, inak sa príslušná referencia bude posudzovať ako nesplnená podmienka účasti. Pokiaľ došlo k transformácii obstarávateľa s prevzatím zodpovednosti, bude uznaná aj referencia od nástupníckej organizácie. Prevod práv bude deklarovať nástupnícka organizácia v čestnom vyhlásení s podpisom a pečiatkou nového štatutárneho orgánu v originálnom vyhotovení. Referencie musia potvrdzovať nasledujúce údaje, inak sa príslušná referencia bude posudzovať ako nesplnená podmienka účasti: -obchodné meno a adresa obstarávateľa/objednávateľa/inveslora, -potvrdenie, že príslušná osoba vykonávala/vykonáva funkciu stavbyvedúceho, hlavného stavbyvedúceho alebo hlavného kontrolóra kvality pre predmetnú stavbu, -názov stavby, -dátum vydania kolaudačného rozhodnutia; pokiaľ nebolo vydané, tak informáciu, že stavba je v realizácii, -obdobie vykonávania činnosti od, do, -údaj, či osoba bola stavbyvedúcim počas celej doby výstavby, -charakter stavby s upozornením na zmluvy a podmienky, ktoré sú založené na medzinárodne uznávaných podmienkach, napr. FIDIC (červená kniha), EBRD, E1B alebo Svetovej banky a zatriedenie stavby, či sa jednalo o železničnú infraštruktúru, modernizáciu alebo komplexnú rekonštrukciu železničnej trate, staníc alebo výhybní (dopravní), -zmluvná cena bez DPH, -fakturovaná čiastka bez DPH, -v prípade rozdielu medzi zmluvnou a fakturovanou cenou uvedenie dôvodu rozdielu, -meno, priezvisko, titul, príslušná funkcia a podpis osoby za obstarávaleľa/objednávateľa/investora, telefónne číslo, kde je možné si tieto údaje overiť a odtlačok pečiatky obstarávateľa/objednávaleľa/ investora. Požadované sú: 1 referencia pre hlavného stavbyvedúceho, 1 referencia pre každého stavbyvedúceho, 1 referencia pre manažéra kvality, 1 referencia pre manažéra bezpečnosti práce, 1 referencia pre manažéra ochrany životného prostredia, z ktorých každá bude obsahovať všetky požadované náležitosti. Údaje budú spracované podľa priloženého vzoru „B", - údaje minimálne o hlavnom stavbyvedúcom, o 2 stavbyvedúcich, o manažéroch kvality, bezpečnosti práce a ochrany životného prostredia. Požaduje sa vysokoškolské vzdelanie a 3 ročná prax v príslušnom odbore alebo úplne stredoškolské vzdelanie a 5 ročná prax v príslušnom odbore. Údaje budú spracované podľa priloženého vzoru „C". V zmysle kapitoly A „Pokyny na zostavenie ponuky", časť V „Otváranie a vyhodnocovanie ponúk" bod 23 „Splnenie podmienok účasti uchádzačov" podbod 23.5 súťažných podkladov, ktoré tvorili súčasť administratívneho spisu predloženého žalovaným: „Ak uchádzač: nesplní podmienky účasti tým, že nebude spĺňať minimálne požiadavky finančného alebo ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa kapitoly E. Podmienky účasti uchádzačov alebo predloží neplatné doklady alebo nepredloží požadované doklady alebo informácie alebo poskytne nepravdivé alebo skreslené informácie alebo 23.5.5 na žiadosť obstarávateľa alebo komisie nepodá vysvetlenie alebo nedoplní už predložený doklad, bude zo súťaže vylúčený." V zmysle kapitoly A „Pokyny na zostavenie ponuky", časť V „Otváranie a vyhodnocovanie ponúk", bod 24 „Preskúmanie ponúk" súťažných podkladov, ktoré tvorili súčasť administratívneho spisu predloženého žalovaným: 24.1. Skôr ako komisia na vyhodnotenie ponúk pristúpi k samotnému vyhodnoteniu ponúk, preskúma, či všetky ponuky spĺňajú požiadavky obstarávateľa a rozhodne, či ponuka 24.1.1. obsahuje všetky doklady a dokumenty, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnej súťaži, obsahuje všetky náležitosti určené v bode 14, zodpovedá pokynom, požiadavkám a dokumentom uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v týchto súťažných podkladoch. 24.2. Skutočne zodpovedajúcou je ponuka, ktorá vyhovuje podmienkam, požiadavkám a špecifikáciám podľa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a podľa týchto súťažných podkladov a zároveň neobsahuje žiadne obmedzenia alebo výhrady, ktoré sú v rozpore s uvedenými dokumentmi. Ponuka, ktorá toto nespĺňa, bude zo súťaže vylúčená." V zmysle kapitoly D „Obchodné podmienky", bod 11 súťažných podkladov, tvorili súčasť administratívneho spisu predloženého žalovaným: „Zhotoviteľ musí najneskôr do 21 kalendárnych dní po podpise zmluvy predložiť doklady o odbornej spôsobilosti na vykonávanie určených činností pri realizácii stavebných prac na stavbe dráhy a to oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 18 zákona NR SR c. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 358/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré v rámci preukazovania podmienok účasti predložil rovnocenným dokladom vydaným príslušnou inštitúciou v krajine sídla uchádzača. Akceptujeme aj oprávnenia vydané podľa § 55 zákona NR SR č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov." V zmysle kapitoly E „Podmienky účasti uchádzačov", Časť II „Minimálne požiadavky na preukázanie splnenia podmienok účasti", bod 4 súťažných podkladov, tvorili súčasť administratívneho spisu predloženého žalovaným: „Obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača, ak: nesplnil podmienky účasti tým, že nebude spĺňať minimálne požiadavky finančného alebo ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti, predložil neplatné doklady, nepredložil požadované doklady alebo informácie, poskytol nepravdivé informácie alebo skreslené informácie alebo na žiadosť obstarávateľa alebo komisie v požadovanom termíne nepodá vysvetlenie alebo nedoplní už predložený doklad.“ V zmysle kapitoly E „Podmienky účasti uchádzačov", Časť II „Minimálne požiadavky na preukázanie splnenia podmienok účasti", bod 6: „Spôsob vyhodnotenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní“ súťažných podkladov, tvorili súčasť administratívneho spisu predloženého žalovaným: „členovia komisie budú posudzovať splnenie podmienok účasti podľa požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a tejto časti súťažných podkladov bodov 1 a 5 a to spôsobom SPLNIL - NESPLNIL, ak bude uchádzač hodnotený aspoň raz NESPLNIL, nesplnil podmienky účasti vo verejnom obstarávaní. Uchádzač bude zo súťaže vylúčený." Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z ustanovení § 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je verejné obstarávanie založené na princípe rovnakého zaobchádzania, na princípe nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, na princípe transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. V súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2009 sp. zn. 2 Sžo 69/2008: “Princíp rovnakého zaobchádzania znamená, že každý záujemca alebo uchádzač dostáva informácie rovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v rovnakom obsahu. Pre princíp nediskriminácie platí, že nemôžu byť stanovované podmienky, ktoré by niektorého z uchádzačov alebo záujemcov zvýhodňovali a iného naopak znevýhodňovali a pritom by nemali objektívnu súvislosť s predmetom a realizáciou zákazky. Princíp transparentnosti vyžaduje stanovenie jednoznačných postupových krokov a ich písomné zachytenie pre potrebu spätnej kontroly. Princíp hospodárnosti sa viaže na ekonomickú výhodnosť ponuky a princíp efektívnosti na časový priebeh verejného obstarávania. V prípade princípu hospodárnosti ekonomická výhodnosť neznamená nutnosť získať predmet zákazky za najnižšiu cenu.“ V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie tiež princíp transparentnosti predstavuje požiadavku, aby proces verejného obstarávania bol priehľadný a prebiehal predvídateľným spôsobom. K porušeniu princípu transparentnosti dochádza predovšetkým vtedy, keď sú v postupe obstarávateľa identifikované také prvky, ktoré by verejné obstarávanie robili nekontrolovateľným, horšie kontrolovateľným, nečitateľným nebo nepriehľadným, prípadne ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvoru EÚ. Zároveň je proces verejného obstarávania prísne formalizovaný proces, ktorý má presne zákonom stanovené inštitúty, procesné štádia a formu. Podľa názoru súdu je výklad ZVO v spojitosti s podmienkami verejného obstarávania nastavenými obstarávateľom v dokumentácii k verejnému obstarávaniu správny. Predmetom žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým boli zamietnuté námietky žalobcu proti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania. V zmysle ustanovenia § 247 ods. 1 OSP je povinnosťou súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, t.j. preskúmať zákonnosť namietaných dôvodov vylúčenia žalobcu zo súťaže. Krajský súd sa nezaoberal a ani nemohol zaoberať posudzovaním podmienok v súťažných podkladov verejného obstarávateľa, keďže tieto neboli predmetom súdneho preskúmavacieho konania. Pokiaľ žalobca v štádiu konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu o jeho vylúčení namieta nejednoznačnosť podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch, na túto námietku nie je možné prihliadnuť. Žalobca mal možnosť v zmysle ustanovenia § 136 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, podať proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch v priebehu verejného obstarávania žiadosť o nápravu. Žalobca však takúto žiadosť o nápravu nepodal, a preto už v štádiu súdneho preskúmavacieho konania je takáto námietka právne irelevantná. Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod uvádzaný žalobcom v časti IV.1 a IV.2 žaloby v rámci ktorého žalobca namieta rozpor napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného aj ŽSR s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ústavy a porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ústavy. Súd mal za to, že postup ŽSR ako obstarávateľa vo verejnom obstarávaní nepredstavuje rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej moci. Súd sa pokiaľ ide o tento žalobný dôvod stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že žalobca nijako nekonkretizoval dôvody, pre ktoré by rozhodnutie a postup žalovaného ako orgánu verejnej moci pri vydaní rozhodnutia mali kolidovať s princípmi právnej istoty. V danom smere žalobca pritom bez bližšej konkretizácie poukazoval len na nekonzistentnosť výkladu súťažných podmienok zo strany obstarávateľa a predchádzajúcu prax obstarávateľa pri posudzovaní praxe osôb v určitej funkcii, pričom však predmetom právneho prieskumu nie je postup obstarávateľa, ale rozhodnutie žalovaného. Súd v napadnutom rozhodnutí nezistil žiadne arbitrárne, či právne neudržateľné závery zo strany žalovaného, ktoré by mohli predstavovať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu štátneho orgánu a signalizovať tak nepredvídateľnosť rozhodovania orgánu verejnej moci a zakladať porušenie právnej istoty v dôsledku rozhodovacej praxe orgánu verejnej moci. Námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnej aplikácie právnych predpisov na vylúčenie žalovaného z predmetného verejného obstarávania vyhodnotil súd ako nedôvodné. To isté možno konštatovať aj pokiaľ ide o namietaný nedostatok zákonných náležitostí súťažných podkladov, ktorý v danom štádiu verejného obstarávania už súdu skúmať neprináleží. Žalobca vo svojej žalobe namietal zákonnosť postupu obstarávateľa tiež z dôvodu, že podľa jeho názoru sa posudzované údaje formulára C netýkali podmienok účasti, ako to vyžaduje dikcia§ 33 ods. 4 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní V zmysle bodu III.2.3 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a kapitoly E, Časť I bod 7.2 súťažných podkladov, kde obstarávateľ upravoval relevantné podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti obstarávateľ jednoznačne vyžadoval, aby uchádzači údaje týkajúce sa týchto expertov - stavbyvedúcich spracovali do formulára C, ktorý bol súčasťou súťažných podkladov a v rámci ktorého bol okrem iného vyžadovaný aj údaj o celkovej odbornej praxi v navrhovanej funkcii. Údaje vyžadované v predmetnom formulári sa týkali vzdelania a praxe obstarávateľom vyžadovaných expertov, ktorí mali byť k dispozícií na plnenie obstarávaného predmetu zákazky a je zrejmé, že mali slúžiť na preukázanie technickej spôsobilosti uchádzačov. Vzhľadom k uvedenému možno nepravdivosť údajov uvedených v tejto časti ponuky kvalifikovať ako legitímny dôvod vylúčenia uchádzača v zmysle § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca vo svojom rozhodnutí potvrdil obstarávateľom zistený skutkový stav, na základe ktorého obstarávateľ vyhodnotil ako nepravdivé údaje obsiahnuté vo formulároch „C" ponuky žalobcu, konkrétne údaje o dĺžke praxe v navrhovanej funkcii osôb, prostredníctvom ktorých navrhovateľ preukazoval splnenie podmienok účasti týkajúcich sa technickej spôsobilosti, a to dĺžku praxe Ing. Vladimíra N. vo funkcii hlavného stavbyvedúceho v trvaní 15 rokov, dĺžku praxe Ing. W. K. vo funkcii stavbyvedúceho v trvaní 20 rokov a dĺžku praxe Ing. B. W. vo funkcii stavbyvedúceho v trvaní 19 rokov. Obstarávateľ v oznámení o vylúčení žalobcu zo dňa 28.06.2012 uviedol, že vo ponuke žalobcu na strane 674 boli uvedené údaje o hlavnom stavbyvedúcom, ktorým mal byť R.. O. N.. Vo formulári C žalobca uviedol, že R.. O. N. má v navrhovanej funkcii, t.j. vo funkcii hlavného stavbyvedúceho prax 15 rokov. Ďalej je v ponuke uvedené, že Ing. O. N. bol zaradený na funkciu projektový manažér/hlavný stavbyvedúci v období 05/2003 až 10/2008. Vo vysvetlení zo dňa 18.5.2012 žalobca e k otázke č. 3 v odpovedi uviedol, že R.. Vladimír N. koordinoval a riadil stavbyvedúcich, t.j. že vykonával funkciu hlavného stavbyvedúceho. Z dostupných dokumentov predkladaných na konaniach vo veci daného verejného obstarávania však vyplýva, že osvedčenie vystavené pre Ing. O. N., Slovenskou komorou stavebných inžinierov o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti s odborným zameraním „Inžinierske stavby" je s dátumom vydania 28.4.2006. Na str. 652 je predložený formulár B - referencie o stavbách dokončených v požadovanej kvalite, kde je uvedené obdobie vykonávanej činnosti Ing. O. N. vo funkcii hlavného stavbyvedúceho od XX/XXXX do XX/XXXX, čo je obdobie 2 roky a jeden mesiac. Komisia preto konštatovala, že odborná prax Ing. O. N. v trvaní 15 rokov vo funkcií hlavného stavbyvedúceho predstavuje nepravdivý údaj v ponuke uchádzača. Z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že Ing. O. N., ktorého žalobca uviedol vo svojej ponuke pre výkon funkcie hlavného stavbyvedúceho zákazky, bolo vydané osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti Slovenskou komorou stavebných inžinierov pre výkon činnosti stavbyvedúci s odborným zameraním inžinierske stavby až dňa 28.4. 2006. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch je inžinier autorizovaný na poskytovanie služieb v kategórií konštrukcie inžinierskych stavieb oprávnený na vyhotovovanie projektovej dokumentácie na stavebné povolenie a na poskytovanie technického a ekonomického poradenstva týkajúceho sa konštrukcií pozemných a inžinierskych stavieb. V zmysle § 16b zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, na účely prístupu k regulovanému povolaniu, teda aj pre výkon povolania autorizovaného stavebného inžiniera, sa vyžaduje odborná prax v trvaní troch rokov vykonaná po skončení vzdelávania pod dohľadom architekta, krajinného architekta alebo inžiniera alebo v rámci ich ateliéru alebo kancelárie. Vzhľadom k uvedenému nie je možné stotožňovať resp. zamieňať prax vo funkcii hlavného stavbyvedúceho a prax vykonávanú pod dohľadom inžiniera alebo v rámci jeho kancelárie, ktorá bola predpokladom získania osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorá je predpokladom výkonu samostatnej praxe autorizovaného inžiniera. Z vyššie citovanej úpravy je zrejmé, že predchádzajúca prax vo výkone činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru sa vzťahuje na žiadateľov o udelenie tohto oprávnenia. Preto je logicky nevyhnutné diferencovať medzi výkonom funkcie stavbyvedúceho, ktorý je podmienený získaním oprávnenia vykonávať túto činnosť a odbornou praxou, ktorá je predpokladom pre získanie tohto oprávnenia. V tomto smere sa súd plne stotožnil s právnym záverom žalovaného prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné považovať údaj, uvedený žalobcom vo formulári „C" ohľadom praxe v navrhovanej funkcii Ing. O. N., teda vo funkcii hlavného stavbyvedúceho, v dĺžke 15 rokov, za pravdivý. V takomto prípade, ak záujemca, resp. uchádzač poskytne nepravdivé alebo skreslené informácie vo vzťahu k podmienkam účasti a ich nepravdivosť je možné dokázať, je verejný obstarávateľ povinný v záujme zachovania princípu nediskriminácie, transparentnosti a rovnakého zaobchádzania vylúčiť takéhoto záujemcu, resp. uchádzača z procesu verejného obstarávania bez ohľadu na to, že ostatnými poskytnutými dokladmi a informáciami preukázal splnenie podmienok účasti. Ďalej obstarávateľ v oznámení o vylúčení žalobcu zo dňa 28. 06. 2012 ako dôvod vylúčenia žalobcu uvádzal i nepravdivosť údajov ohľadom dĺžky praxe v navrhovanej funkcii stavbyvedúceho vo vzťahu k R.. W. K.. Komisia obstarávateľa konštatovala, že v ponuke žalobcu na strane 676 boli uvedené údaje o stavbyvedúcom, ktorým mal byť Ing. W. K.. Vo formulári C žalobca uviedol, že Ing. W. K. má v navrhovanej funkcii, t.j. vo funkcii stavbyvedúceho prax 20 rokov. Vo vysvetlení zo dňa 18.5.2012 k otázke č. 6 žalobca uviedol, že R.. W. K. pôsobil ako stavbyvedúci pričom ako dôkaz predložil Zmluvu o poskytnutí inžinierskych činností č. BS/ER-IS/34/05. V uvedenej zmluve podľa zistení obstarávateľa však nebol Ing. Martin Holý vôbec uvedený. Z dokumentov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu obstarávateľ zistil, že osvedčenie Ing. W. K. vydané Slovenskou komorou stavebných inžinierov o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti s odborným zameraním „Inžinierske stavby" je s dátumom vydania 4.1.XX06. Komisia obstarávateľa na základe uvedeného konštatovala, že odborná prax R.. Martina K. v trvaní 20 rokov vo funkcií stavbyvedúceho predstavuje nepravdivý údaj v ponuke uchádzača. Z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že Ing. W. K. vydala Slovenská komora stavebných inžinierov osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti stavbyvedúci s odborným zameraním inžinierske stavby dňa 04. 01. 2006. Vo formulári „C", ktorý je súčasťou ponuky navrhovateľa je uvedené, že Ing. W. K. v navrhovanej funkcii, teda vo funkcii stavbyvedúceho, má 20 ročnú prax. Z dôvodov vyššie uvedených preto ani v prípade odbornej praxe Ing. W. K. vo funkcii stavbyvedúceho nie je možné považovať prax vykonávanú pod dohľadom inžiniera alebo v rámci jeho kancelárie, potrebnú na získanie osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti Slovenskej komory stavebných inžinierov za prax v navrhovanej funkcii, ktorú by mal v prípade úspešnosti ponuky Ing. W. K. vykonávať pri realizácii zákazky. Ohľadom osoby Ing. W. K. je preto súd toho názoru, že údaj vo formulári „C" ponuky žalobcu o dĺžke praxe vo funkcii stavbyvedúceho v trvaní 20 rokov, žalovaný vyhodnotil správne ako údaj nepravdivý. V zmysle oznámenia o vylúčení žalobcu zo dňa 28.06.2012 komisia obstarávateľa konštatovala obdobné pochybenie v ponuke žalobcu aj ohľadom dĺžky praxe Ing. B. W.. Komisia obstarávateľa konštatovala, že v ponuke žalobcu na strane 680 žalobca predložil údaje o navrhovanom stavbyvedúcom Ing. B. W. s tým, že vo formulári C uviedol prax v navrhovanej funkcii (stavbyvedúci) 19 rokov, pričom v tomto formulári je uvedená funkcia špecialista pre výlukovú činnosť/stavbyvedúci. Vo vysvetlení zo dňa 18.5.2012 žalobca k otázke č.6 v odpovedi č.6 uviedol, že Ing. B. W. pôsobil ako stavbyvedúci na stavbe W. trate Šenkvice Cífer a staníc. Ako dôkaz bola predložená Zmluva o poskytnutí technickej pomoci č. 81 25 07513 5 105 a č. 81 35 07513 6 201, v ktorej však nie je Ing. B. W. uvedený ako stavbyvedúci, ale ako poskytovateľ technickej pomoci pre oblasť výlukovej činnosti. Žalobca vo vysvetlení zo dňa 18.5.2012 k otázke ako súvisí výluková činnosť s prácami stavbyvedúceho podľa § 46a zákona č. 50/1976 Zb. uviedol, že ide o špecifikum železničných stavieb, pričom výluková činnosť je oblasť, ktorá priamo podmieňuje realizáciu stavby. Vo vysvetlení zo dňa 18.5.2012 žalobca k otázke ako súvisí výkon prác technického charakteru pomoc t.j. technickej stavebnej výroby na stavbe, uvedený v zmluve č. 81 25 07513 5 105, s výkonom stavebného dozoru a údajom na str. 680 špecialista pre výlukovú činnosť/stavbyvedúci sa odvoláva na Zmluvu o poskytnutí technickej pomoci č. 81 25 07513 5 105, na miesto a čas výluk, začatie a skončenie stavebných prác, ako aj na poradie stavebných prác. Obstarávateľ v zmysle odôvodnenia vylúčenia vyhodnotil tieto činnosti ako sekundárne k primárnym prácam stavbyvedúceho, ktoré Ing. B. W. nevykonával. Odvolal sa pritom na osvedčenie vystavené pre Ing. B. W., Slovenskou komorou stavebných inžinierov o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti s odborným zameraním „Inžinierske stavby" s dátumom vydania 29.11.2001, z ktorého odvodil, že odborná prax Ing. B. W. v trvaní 19 rokov vo funkcií stavbyvedúceho je nepravdivý údaj v ponuke uchádzača. Súd mal na základe predloženej dokumentácie k verejnému obstarávaniu za preukázané, že Ing. B. W. získal osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti stavbyvedúci s odborným zameraním inžinierske stavby - dopravné stavby (koľajová doprava) Slovenskej komory stavebných inžinierov s dátumom vydania 29.11.2001. Vzhľadom k uvedenému nie je pravdivý údaj, že Ing. B. má prax v navrhovanej funkcii stavbyvedúceho v trvaní XX rokov, tak ako to žalobca uviedol vo formulári „C", ktorý je súčasťou jeho ponuky. Odbornú prax, ktorú Ing. B. W. nadobudol pred získaním osvedčenia Slovenskej komory stavebných inžinierov, nemožno považovať za prax vo funkcii stavbyvedúceho, ktorú mal v prípade realizácie predmetu zákazky vykonávať. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto i v prípade Ing. B. W. žalovaný postupoval správne, keď vyhodnotil údaj o dĺžke jeho praxe v požadovanej funkcii ako nepravdivý. Na základe opísaného skutkového stavu, v zmysle ktorého mal obstarávateľ jednoznačne bez pochybností preukázané, že niektoré údaje uvedené v ponuke uchádzača nie sú pravdivé, existoval na strane obstarávateľa legitímny dôvod pre vylúčenie žalobcu z verejného obstarávania v zmysle § 33 ods. 4 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Súd z administratívneho spisu mal za preukázané, že údaje týkajúce sa expertov, ktoré boli obsahom formulára C, ktorý bol súčasťou súťažných podkladov sa týkali podmienok účasti, a to technickej spôsobilosti, pričom aj s odkazom na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 1S 231/2011 nemohol akceptovať názor žalobcu, že aplikácia tohto ustanovenia ZVO prichádza do úvahy len pokiaľ ide o nepravdivé informácie alebo skreslené informácie vo vzťahu k podmienkam účasti. V danom smere vo vzťahu k Výkladovému stanovisku žalovaného - Jednotný právny názor Úradu pre verejno obstarávanie (www.uvo.gov.sk <http://www.uvo.gov.sk>) , na ktoré sa žalobca odvolával v žalobe, súd v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 69/2008 zo dňa 11.2.2009 uvádza, že takéto stanovisko nie je pre právne posúdenie súdu právne relevantné, resp. záväzné, nakoľko ide v zmysle uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR o “vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho práva a preto nemôžu byť pre súd záväzné. Úrad pre verejné obstarávanie poskytuje v súvislosti s aplikáciou zákona o verejnom obstarávaní metodické usmernenie pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, čo jednoznačne vyjadruje charakter usmernení ako vnútorného aktu.” Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom kontexte tiež v rámci cit. rozsudku “poukázal na ustanovenie čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom, z toho vyplýva, že nie sú viazaní nielen podzákonnými normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky (III. ÚS 64/2000).” Žalobca vo svojej žalobe taktiež namietal vady výroku rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný vo výroku uviedol, že rozhodol o námietkach žalobcu proti vylúčeniu, ktoré mu bolo oznámené dňa 28.06.2012 prostredníctvom listu obstarávateľa č. 1167/2009 - 0225 zo dňa 28.06.2012, napriek tomu, že v úvode rozhodnutia žalovaný uvádza, že rozhodnutie sa týka aj námietok proti vylúčeniu, ktoré bolo žalobcovi oznámené dňa 07.07.2010 prostredníctvom listu obstarávateľa č. 1167/2009-0225 zo dňa 06.07.2010. Podľa vyjadrenia žalovaného sa jednalo o chybu, ku ktorej došlo pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia, keď vo výroku bolo duplicitne uvedené, že sa zamietajú námietky žalobcu smerujúce proti jeho vylúčeniu, ktoré mu bolo oznámené dňa 28.06.2012 prostredníctvom listu obstarávateľa č. 1167/2009 - 0225 zo dňa 28.06.2012. Nakoľko z úvodnej časti rozhodnutia a taktiež zo samotného odôvodnenia rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že žalovaný predmetným rozhodnutím rozhodol vo veci námietok žalobcu smerujúcich proti vylúčeniu oznámenému žalobcovi dňa 07.07.2010 prostredníctvom listu žalobcu č. 1167/2009-0225 zo dňa 06.07.2010 (na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 302/2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 994-175-7000/2010 zo dňa 14. 09. 2010, ktorým žalovaný rozhodol o námietkach žalobcu proti jeho vylúčeniu, ktoré bolo oznámené žalobcovi dňa 07.07.2010 prostredníctvom listu žalobcu č. 1167/2009-0225 zo dňa 06. 07. 2010) a vo veci námietok žalobcu proti vylúčeniu, ktoré bolo oznámenému žalobcovi dňa 28.06.2012 prostredníctvom listu obstarávateľa č. 1167/2009 - 0225 zo dňa 28.06.2012 žalovaný považoval uvedené pochybenie za zrejmú chybu vpísaní, ktorú bezodkladne odstránil. Podľa § 145 ods. 6 ZVO chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa považujú za formálne nedostatky, ktoré úrad kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Formálne nedostatky nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Súd posúdil vytknutú vadu výroku rozhodnutia ako formálnu vadu, ktorá vznikla dôsledkom zrejmého pochybenia pri opise rozhodnutia. Z kontextu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že sa týka nielen rozhodnutia vo veci námietok žalobcu proti vylúčeniu, ktoré bolo oznámené žalobcovi dňa 28.06.2012 prostredníctvom listu obstarávateľa č. 1167/2009 - 0225 zo dňa 28.06.2012, ale aj rozhodnutia vo veci námietok žalobcu smerujúcich proti vylúčeniu oznámenému žalobcovi dňa 07.07.2010 prostredníctvom listu žalobcu č. 1167/2009-0225 zo dňa 06.07.2010, čo mal súd za preukázané aj z predloženého administratívneho spisu. Žalovaný v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 145 ods. 6 ZVO listom zo dňa 05.11.2012 oznámil účastníkom konania o námietkach odstránenie formálnych nedostatkov vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, čí bola podľa názoru súdu žalobcom vytknutá vada rozhodnutia odstránená. Vzhľadom k uvedenému i tento žalobný dôvod súd vyhodnotil ako neopodstatnený. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Súd má za to, že žalobcom namietaný dôvod vylúčenia zo súťaže, a síce poskytnutie nepravdivých informácií a skreslených informácií je zákonný a žaloba je ako celok neopodstatnená. Žalovaný pri preskúmavaní postupu obstarávateľa dostatočne preskúmal skutkový stav pričom identifikoval v procese vylúčenia žalobcu z verejného obstarávania skutkové okolnosti, ktoré sú zákonným predpokladom pre vylúčenie uchádzača v zmysle § 33 ods. 4 písm. d) ZVO z dôvodu poskytnutia nepravdivých informácií alebo skreslených informácií. Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že činnosť stavbyvedúceho má v zmysle stavebného zákona povahu tzv. vybranej činnosti, ktorú môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon tejto činnosti. Právna úprava stavebného zákona jednoznačne viaže výkon funkcie stavbyvedúceho ako vybranej činnosti na získanie oprávnenia podľa zákona č. 138/1992 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému nemohli R.. O. N., R.. W. K. ako aj R.. B. W. riadiť a koordinovať stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe, t. j. vykonávať vybrané činnosti podľa stavebného zákona aj pred dátumom vydania predmetných osvedčení M. komorou stavebných inžinierov. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za preukázané, že ponuka žalobcu obsahovala nepravdivé údaje ohľadom dĺžky praxe osôb navrhnutých do funkcie stavbyvedúceho a hlavného stavbyvedúceho. Žalovaný preto na základe vyššie uvedených skutkových zistení, ku ktorým dospel prostredníctvom dostupných dokumentov z procesu verejného obstarávania, postupoval v súlade so ZVO, keď potvrdil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení žalobcu z predmetnej verejnej súťaže z dôvodu poskytnutia nepravdivých, resp. skreslených informácií v ponuke žalobcu. Nakoľko v konaní o námietkach nebolo preukázané žiadne porušenie ZVO, na ktoré poukazoval žalobca ako navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonom, keď s odkazom na § 139 ods. 4 ZVO námietky žalobcu zamietol. Súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom. Zároveň žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný postupoval v medziach zákona, keď námietky žalobcu proti jeho vylúčeniu zo súťaže zamietol, nakoľko zákonné predpoklady pre tento postup boli z vyššie uvedených dôvodov splnené. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 1 OSP a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP. Vzhľadom na neúspech v konaní žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na okolnosť, že predmetné ustanovenie piatej časti, druhej hlavy OSP neupravuje rozhodovanie o trovách pribratého účastníka konania (upravuje len trovy žalobcu a žalovaného), súd postupoval podľa § 246c ods. 1, prvá veta OSP v spojení s ust. § 150 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že v danom prípade nastali okolnosti osobitného zreteľa vzhľadom na povahu predmetu konania a pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Okolnosťami osobitného zreteľa je podľa názoru súdu skutočnosť že súd preskúmaval rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, pričom účastník (viď záhlavie) bol pribratý do konania z dôvodu, že by ako úspešný uchádzač verejnej súťaže a účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Jedná sa o konanie vo vzťahu k nim za nesporové, v rámci konania pred súdom nebolo vykonávané dokazovanie a súd mu neuložil žiadnu povinnosť v súvislosti s ktorou by mu vznikli náklady. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).