KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava9. 5. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/33/2012 z 9. 5. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. mája 2013, sp. zn. 6S/33/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012201835.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/33/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201835
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201835.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov
senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobkyne: O. D., bytom Y.. X,
XXX XX S., S. X. E., zast. advokátom Mgr. Miroslav Vilím, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sídlom Žellova 2, 829 24, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 701/02989/2008/R a PV 701/02990/2008/R zo
dňa 21.5.2012 v časti výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PV 701/02989/2008/R a PV 701/02990/2008/R zo
dňa 21.5.2012 v časti výroku o trovách konania z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho
súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 455,52,- eur k rukám právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou osobne podanou vecne nepríslušnému Najvyššiemu súdu SR dňa 27.7.2012
domáhal, aby súd zrušil dve rozhodnutia žalovaného v časti náhrady trov konania a vrátil mu vec na
ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že vyššie uvedenými napadnutými rozhodnutiami žalovaný rozhodol, že
rozhodnutie č. PV 701/02989/2008 zo dňa 2.6.2010 (prvostupňové rozhodnutie) sa ruší v zmysle § 64
ods. 3 v spojení s § 46 správneho poriadku a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a
rozhodnutie č. PV 701/02990/2008 zo dňa 2.6.2010 (prvostupňové rozhodnutie) sa ruší v zmysle § 64
ods. 3 v spojení s § 46 správneho poriadku a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol žalovaný tak, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a žalobkyňa nemajú
právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa uvádza, že žalovaný nesprávne a nezákonne rozhodol v časti výroku o trovách konania.
Prvostupňový orgán dňa 2.2.2009 vydal platobný výmer, ktorým uložil žalobkyni zaplatiť za obdobie od
1.9.1997 do 6.10.1998 omeškané poistné ako aj poplatky z omeškania a nahradiť Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a.s. (ďalej len „VŠZP“) trovy konania. Nakoľko prvostupňový orgán v pôvodnom konaní odňal
možnosť žalobkyni zúčastniť sa konania, správny orgán povolil obnovu konania, vyhovel námietke
premlčania a vydal nové rozhodnutie. V obnovenom konaní došlo opäť k porušeniu rovnosti účastníkov
konania a žalobkyni bolo odňaté právo vyjadriť sa k novým tvrdeniam predloženým VŠZP, ako aj k
nesprávnemu právnemu posúdeniu, žalobkyňa podala rozklad. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami



dospel k správnemu záveru, že nárok VŠZP nebol dôvodný a prvostupňové rozhodnutia zrušil. Nepriznal
však ani jednému z účastníkov konania náhradu trov konania s poukazom na § 31 ods. 1 správneho
poriadku, ktorého aplikáciu malo odôvodňovať komplexné správne konanie ako aj rovnocennosť
účastníkov konania. Ustanovenie § 31 ods. 2 správneho poriadku dáva správnemu orgánu možnosť
priznať účastníkovi konania trovy konania, ak tieto boli zavinené druhým účastníkom. Ak účastníkovi
vzniknú trovy konania, ktoré by mu inak neboli vznikli (a to v prípade ak v podstatnej miere k ich
vzniku prispel sám správny orgán) je podľa názoru žalobkyne dôvodná aplikácia ustanovenia § 31
ods. 2 správneho poriadku a poškodenému účastníkovi by tak mali byť trovy, ktoré vznikli bez jeho
zavinenia nahradené. Bez zvolenia si právneho zástupcu žalobkyňou a bez vypracovania návrhu na
obnovu konania a následného rozkladu proti rozhodnutiu v obnovenom konaní by sa žalobkyňa dodnes
nedomohla svojich práv. Zároveň poukázala na to, že v pôvodnom rozhodnutí správneho orgánu zo
dňa 2.2.2009 (aj následne v rozhodnutí vydanom v obnovenom konaní) bola VŠZP priznaná náhrada
trov konania s poukazom na § 31 ods. 2 správneho poriadku. Ak teda správny orgán považoval trovy
uplatnené VŠZP v pôvodnom konaní za dôvodné, je zarážajúce, že po zistení tak závažných procesných
nedostatkov v konaní pred správnym orgánom 1. stupňa, ako aj k nedôvodne uplatneného nároku, dôvod
k priznaniu trov konania žalobkyni už nevidel.

Žalovaný navrhoval žalobu v napadnutej časti rozhodnutí zamietnuť a žalobkyni nepriznať náhradu trov
konania. Uviedol, že dodržal základné pravidlá konania v súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku.
Zároveň poukazuje na skutočnosť, že relevantné doklady, ktoré preukazujú poistenie v zahraničí v
období do 1.6.1998 do 6.10.1998 žalobkyňa predložila žalovanému až v čase prebiehajúceho správneho
konania na základe výzvy zo dňa 27.5.2011. V prípade splnenia si oznamovacej povinnosti žalobkyňou
v zákonnej lehote podľa zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, neboli by začaté a vedené
správne konania voči žalobkyni.

Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako
aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p.
bez pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a obidve rozhodnutia je potrebné v časti
náhrady trov konania zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatočného
odôvodnenia.

Predmetom súdneho preskúmania boli rozhodnutia žalovaného vydané v intenciách §64 ods. 3 v spojení
s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok)
o zrušení prvostupňových rozhodnutí, v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 31 ods. 1
správneho poriadku.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.



Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku, trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento
orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli
zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

Podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám,
svedkom a znalcom uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im
tiež uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z administratívneho spisu - z rozhodnutí žalovaného krajský súd zistil, že žalovaný zrušil prvostupňové
rozhodnutia a o trovách konania rozhodol tak, že VŠZP a žalobkyňa ako rovnocenní účastníci konania,
nemajú právo na náhradu trov konania podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutia
boli v časti trov konania odôvodnené žalovaným len tým, že vzhľadom na komplexné správne konanie
správny orgán nepriznal trovy konania ani jednému z účastníkov konania.

Krajský súd dospel k právnemu záveru, že takéto odôvodnenie, pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania
je nedostačujúce a nie je ho možné vôbec preskúmať. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s ustanovením
§ 31 ods. 2 správneho poriadku, t.j. či a ktorý účastník zavinil existenciu trov konania. Nie je síce
povinnosťou žalovaného uložiť náhradu trov konania účastníkom vypočítaným v § 31 ods. 2 správneho
poriadku, avšak je potrebné, aby žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutia v časti trov konania v súlade s
§ 47 ods. 3 správneho poriadku. Je v rozpore s princípom rovnosti účastníkov konania, keď žalovaný
vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach priznal VŠZP náhradu trov konania, ktoré mala nahradiť
žalobkyňa a v napadnutých rozhodnutiach, kde bola úspešná žalobkyňa sa s náhradou trov konania
nevysporiadal vôbec, resp. len s jednoduchým použitím všeobecnej zásady vyjadrenej v § 31 ods. 1
správneho poriadku.

V ďalšom konaní bude teda povinnosťou žalovaného opätovne rozhodnúť o trovách konania v obidvoch
napadnutých rozhodnutiach a dôsledne sa vysporiadať s ustanovením §31 ods. 2 správneho poriadku.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., úspešnej žalobkyni v konaní
priznal právo na ich náhradu v sume 323,52 € + 132,- € súdny poplatok (2x66,- € - predmetom prieskumu
boli dve rozhodnutia správneho orgánu). Advokát žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa § 11



ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov a to za dva úkony právnej služby (prevzatie, príprava veci a podanie
žaloby), hodnota 1 úkonu 127,17,- € + 2x režijný paušál 7,63,- € spolu s 20 % DPH. Spolu trovy konania
predstavujú sumu 455,52,- €. Krajský súd nepriznal advokátovi žalobkyne trovy konania za dvojnásobok
úkonov právnej služby, ako si ich vyčíslil - za dve prevzatia veci a dve žaloby. Dôvodom je, že bola podaná
iba jedna žaloba a to, že predmetom prieskumu sú dve rozhodnutia má vplyv len na výšku súdneho
poplatku (v zmysle položky 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov účinného do 30.9.2012), nie
však na počet úkonov právnej služby.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.