Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/325/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201860 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201860.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1. Jean Systems s.r.o., IČO: 47 241 527, Karloveské rameno 6, Bratislava, 2. Sprinx Systems, a.s., IČO: 47 241 535, Karloveské rameno 6, Bratislava (právny nástupca spoločnosti Jean s.r.o., Karloveské rameno 6, Bratislava), obaja zastúpení: Mgr. Slavomír Slávik, advokát, Karloveské rameno 8, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: Z40525-2012-KO zo dňa 23.08.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: Z40525-2012-KO zo dňa 23.08.2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1, 2 náhradu trov konania v sume 70,- eur za súdny poplatok a v sume 489,10 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobcovia sú hmotnoprávni nástupcovia spoločnosti Jean Systems s.r.o., ktorá zanikla rozdelením, pričom táto spoločnosť vystupovala v konaní a v rozhodnutí, ktorého prieskum je predmetom súdneho konania, ako oprávnená osoba. Táto spoločnosť požiadala dňa 15.08.2011 Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej aj len ako „NCZI“) ako povinnú osobu o sprístupnenie týchto informácií: 1. Z národného registra zdravotníckych pracovníkov Vybrané položky modulov 01 až 05 z hlásenia R (MI SR) 8-99 Hlásenie štatistických údajov pre aktualizáciu Národného registra zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut. Identifikačné údaje pracovníka - Meno, Priezvisko, Titul pred menom - 1, Titul pred menom - 2, Titul pred menom - 3, Titul za menom - 1, Titul za menom - 2, Údaje o získanej odbornej spôsobilosti pracovníka a údaje o príprave na odbornú spôsobilosť, Kód odboru získanej spôsobilosti alebo kód odboru doposiaľ neukončenej špecializačnej alebo certifikačnej prípravy, 2. Z národného registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Všetky položky modulov 02 až 07 z hlásenia R (MZ SR) 2-99 pre fyzické osoby Hlásenie pre aktualizáciu údajov v Národnom registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti predkladateľ - Fyzická osoba. Údaje za fyzickú osobu (ďalej len FO) - poskytovateľa Názov poskytovateľa, Adresa sídla FO, Názov štátu, Kód štátu, Názov okresu, Kód okresu, Názov obce, Kód obce, Ulica, Súpisné/orientačné číslo, PSČ, Názov položky v registri Kód druhu zariadenia, Kód odborného zamerania druhu zdravotníckeho zariadenia, Kód okresu sídla zariadenia, Kód obce sídla zariadenia, Ulica/námestie sídla zariadenia, PSČ obce sídla zariadenia, Súpisné číslo a / alebo orientačné číslo domu sídla zariadenia. 3. Z národného registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Všetky položky modulov 01, 03 až 08 z hlásenia R (MZ SR) I-99 Hlásenie pre aktualizáciu údajov v národnom registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti predkladateľ - Právnická osoba. Údaje za právnickú osobu (ďalej len PO) - poskytovateľa Názov poskytovateľa, Adresa sídla PO, Názov štátu, Kód štátu, Názov okresu, Kód okresu, Názov obce, Kód obce, Ulica, Súpisné/orientačné číslo, PSČ, Názov položky v registri IČO PO, Obchodné meno PO, Názov obce a časti obce sídla PO, Ulica/námestie sídla PO, Súpisné číslo a / alebo orientačné číslo domu sídla PO, PSČ obce sídla PO, Kód druhu zariadenia, Kód odborného zamerania druhu zdravotníckeho zariadenia, Ulica/námestie sídla zariadenia, PSČ obce sídla zariadenia, Súpisné číslo a / alebo orientačné číslo domu sídla zariadenia (ďalej požadované údaje). Povinná osoba štyri krát vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie, pričom všetky rozhodnutia boli žalovaným na základe odvolaní žiadateľa postupne zrušené. Povinná osoba napokon rozhodnutím zo dňa 25.07.2012 číslo S00899-00-2011, evidenčné číslo: Z03666-2012-00 odmietla sprístupniť informácie s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZSI) v znení neskorších predpisov a § 45 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré odkazujú na zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Povinná osoba bola názoru, že údaje požadované v bodoch l a 2 majú charakter osobných údajov podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. Pri nesprístupnení informácií povinná osoba vychádzala aj z prílohy č. 2 k zákonu č. 576/2004 Z.z. a poukázala tiež na § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona, ktorým je pre tento účel zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. Požadované údaje v bodoch 1, 2 a 3 majú podľa povinnej osoby charakter dôverných štatistických údajov podľa § 2 písm. f/ zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. V zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 540/2001 Z.z. sa dôverné štatistické údaje nesmú bez súhlasu právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré ich poskytli a ktorých sa týkajú, zverejňovať ani komukoľvek oznamovať, ani použiť na iné, než štatistické účely. O odvolaní žiadateľa rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: Z40525-2012-KO zo dňa 23.08.2012 tak, že v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. (V tejto súvislosti sa žiada dodať, že už samotný výrok napadnutého rozhodnutia je vadný, nakoľko neobsahuje údaj o tom, že odvolanie bolo zamietnuté... tak, ako to vyžaduje § 59 ods. 2 správneho poriadku). Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne zrekapituloval priebeh konania, obsah žiadosti o informácie, prvostupňové rozhodnutia, odvolania žiadateľa a obsah zrušujúcich rozhodnutí a poukázal na to, že údaje uložené v Národnom registri zdravotníckych pracovníkov a v Národnom registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov sú upravené aj inými zákonmi, a to zákonom č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike a zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na to, že povinná osoba je názoru, že údaje požadované v bode 1. a 2. majú charakter osobných údajov podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov: „Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu“. Ďalej poukázal na § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI, podľa ktorého: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona, ktorým je pre tento účel zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. Požadované údaje v žiadosti o poskytnutie informácie (v bodoch 1, 2 a 3) majú charakter dôverných štatistických údajov podľa § 2 písm. f/ zákona č.540/2001 Z.z. o štátnej štatistike: „dôverným štatistickým údajom je údaj týkajúci sa jednotlivej spravodajskej jednotky, ktorý umožňuje jej priamu alebo nepriamu identifikáciu a bol získaný na štatistické účely podľa tohto zákona. Za priamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky podľa obchodného mena, sídla a identifikačného čísla organizácie (ďalej len „identifikačné číslo“) alebo podľa mena a priezviska, adresy trvalého bydliska alebo rodného čísla. Za nepriamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky využitím iných údajov získaných štatistickým zisťovaním“. V zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike: „Dôverné štatistické údaje sa nesmú bez súhlasu právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré ich poskytli a ktorých sa týkajú, zverejňovať ani komukoľvek oznamovať, ani použiť na iné než štatistické účely“, zároveň podľa uvedeného ustanovenia zákona ods. 2: „Súhlas podľa odseku 1 musí mať písomnú formu a musí byť z neho zrejmé, o aký dôverný štatistický údaj ide a akým spôsobom sa má využiť“. Ďalej uviedol, že v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sú okrem iného definované zoznamy spracovávaných osobných údajov v registroch ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú. V zmysle uvedenej prílohy sa osobné údaje z Národného registra zdravotníckych pracovníkov poskytujú podľa bodu 3 písm. f/ prílohy len tretím stranám: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Slovenská zdravotnícka univerzita, stavovské organizácie v zdravotníctve, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad, zdravotné poisťovne, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadali spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobcovia tvrdili, že boli ukrátení na svojom práve na informácie, ktoré je základným ústavným právom zakotveným v čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, ako aj v Listine základných práv a slobôd, či v medzinárodných dokumentoch, akými sú Všeobecná deklarácia ľudských práv schválená VZ OSN a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedli, že požadované údaje nie sú osobnými údajmi, pričom podmienkou pre aplikáciu § 9 ods. 2 ZSI sú informácie, ktoré majú povahu osobných údajov. Podstatným pre rozlíšenie údajov na osobné a iné je skutočnosť, či je možné na základe jedného alebo viacerých údajov určiť konkrétnu fyzickú osobu. Žalobcovia sú názoru, že požadované údaje ešte nemôžu dostatočne presne určiť a odlíšiť fyzickú osobu, nakoľko ešte môže existovať aj iná fyzická osoba s rovnakými údajmi. Údaje týkajúce sa bydliska alebo všeobecného identifikátora (rodné číslo) pritom neboli žiadané. Samotné meno a priezvisko fyzickej osoby spolu s údajom o tom, že táto fyzická osoba pracuje v určitej inštitúcii nie je podľa názoru žalobcov osobným údajom a ani doplňujúci údaj o odbornej spôsobilosti popri mene a priezvisku fyzickej osoby ešte nespôsobí, že informácie majú povahu osobných údajov. Poukázali tiež na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/250/2008, podľa ktorého súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzická osoba priamo alebo nepriamo určená alebo určiteľná a na jej určenie je nevyhnutné získať ďalší údaj alebo ďalšie údaje s vynaložením neúmerne vysokého úsilia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie údajov z ťažko dostupného zdroja, získavanie údajov dlhodobým vyhľadávaním, viacnásobným overovaním, porovnávaním a triedením alebo získavaním údajov prieskumom, ktorého výsledky je možné priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať. Podľa žalobcov údaj o mene, priezvisku a o dosiahnutej odbornej kvalifikácii nesmeruje priamo k identifikovaniu fyzickej osoby, keďže na jej určenie je potrebné získanie ďalších údajov a to neúmerne vysokým úsilím. Podľa žalobcov je nesprávne aj použitie § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby. Podľa napadnutého rozhodnutia má byť týmto osobitným zákonom zákon o štátnej štatistike, pričom povinnou osobou v danom prípade bolo NCZI. Žalobcovia poukázali na § 4 ods. 3 ZSI. Podmienka zverejňovať informácie v danom prípade nebola naplnená, nakoľko vyžadované informácie sa poskytujú len explicitne uvedeným orgánom štátnej štatistiky a nie každému tak, ako to vyžaduje podmienka obsiahnutá v § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI. Zároveň povinná osoba nebola oprávnená rozhodnúť o neprípustnosti informácie hneď, ale najprv mala podľa § 7 ods. 1 ZSI do piatich dní od podania žiadosti oznámiť žiadateľovi údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie informácie. Takáto informácia ale žiadateľovi povinnou osobou poskytnutá nebola. Žalobcovia tiež uviedli, že nie je možné ako dôvod zamietnutia poskytnutia žiadaných informácií použiť iný dôvod ako ten, ktorý je uvedený v ZSI, nakoľko sa jedná o právny predpis, ktorý je vo vzťahu k sprístupňovaniu žiadaných informácií lex specialis. Z uvedeného dôvodu odkaz na zákon o štátnej štatistike neobstojí. Dôvody uvedené v Prílohe č. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti sú pre vec nepoužiteľné, nakoľko tieto ako také upravujú obsah štátnej správy na úseku zdravotníctva. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov žalobcovia poukázali na § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku, pričom napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonné náležitosti na svoje odôvodnenie, keď žalovaný vôbec nevysvetlil prečo a na základe akých preukázaných skutočností alebo úvah dospel k právnemu posúdeniu skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Taktiež žalovaný neodôvodnil, ako dospel k záveru, že žiadané informácie majú povahu osobných údajov. III. Vyjadrenie žalovaného Vo vyjadrení k žalobe žalovaný túto navrhol zamietnuť. Uviedol, že NCZI zbiera a spracúva štatistické údaje na základe zákona o štátnej štatistike. NCZI je prevádzkovateľom registrov podľa § 44 ods. 3, 4 zákona o zdravotnej starostlivosti a pri spracúvaní osobných údajov má rovnaké práva a povinnosti ako poskytovateľ podľa osobitného predpisu. Pri ochrane dôverných údajov v zdravotníckych informačných systémoch postupujú ich prevádzkovatelia podľa osobitného predpisu, pričom zákon o zdravotnej starostlivosti odkazuje na zákon o štátnej štatistike. Povinná osoba postupuje v konaní o sprístupnení informácií v súlade s platnými právnymi predpismi a aplikuje nielen ZSI, ale aj ďalšie zákony upravujúce oblasti žiadaných informácií a to za účelom zistenia úplného skutkového stavu a zásady zákonnosti. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli ustanovenia zákona o štátnej štatistike (§ 2 písm. f/), pričom žalovaný sa stotožnil s právnym názorom NCZI, že požadované údaje v bode 1, 2, 3 sú dôvernými štatistickými údajmi, pretože sa získavajú na štatistické účely. Gramatickým a logickým výkladom § 2 písm. f/ zákona o štátnej štatistike možno dôjsť k záveru, že žiadané údaje umožňujú identifikáciu spravodajskej jednotky. Napríklad meno, priezvisko a odborná spôsobilosť spôsobujú identifikáciu spravodajskej jednotky. Poukázal na § 2 písm. b/ zákona o štátnej štatistike ako aj na § 44 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti. V prípade žiadaných údajov teda podľa názoru žalovaného išlo o dôverné štatistické údaje, ktoré sa v zmysle § 30 ods. 1 zákona o štatistike nesmú bez súhlasu právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré ich poskytli a ktorých sa týkajú, zverejňovať ani komukoľvek oznamovať, ani použiť na iné než štatistické účely. Žalovaný sa stotožnil s názorom NCZI, že údaje požadované v bodoch 1 a 2 v štruktúre: meno, adresa, tituly a kód odboru získanej odbornosti sú priame identifikátory týkajúce sa určiteľných fyzických osôb a na základe týchto údajov môžu byť tieto osoby identifikovateľné, a preto nemôžu byť poskytnuté tretím osobám bez súhlasu týchto osôb. V tejto súvislosti poukázal na § 44 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý odkazuje na zákon o ochrane osobných údajov. Zoznam osobných údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdravotníckych informačných systémov oprávnení získavať a spracovávať, účel ich spracovávania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb je uvedený v prílohe č. 2 a podľa tejto prílohy sú osobné údaje z Národného registra zdravotníckych pracovníkov poskytované len tam vymenovaným tretím stranám. Žalovaný napokon uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie spĺňajúce náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 9 ods. 2 ZSI informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Žalovaný rozhodol o odmietnutí sprístupnenia žalobcom požadovaných informácií s poukazom na § 9 ods. 2 ZSI. Podľa tohto ustanovenia zákona povinná osoba informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby... Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. Ani ustanovenie § 9 ods. 2 ZSI nie je možné vykladať spôsobom nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona by bol neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V danom prípade povinná osoba nesprístupnila informácie požadované v bode 1 a 2 žiadosti z dôvodu, že tieto majú charakter osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Vo všeobecnosti treba uviesť, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Na právnické osoby ako aj na fyzické osoby - podnikateľov sa ochrana osobných údajov nevzťahuje. Je nesporné, že táto ochrana sa v celom rozsahu vzťahuje na prijímateľov zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - fyzické osoby ako aj právnické osoby, t.j. osoby uvedené v bodoch 2 a 3 žiadosti o informácie, na tieto sa ochrana osobných údajov celkom iste nevzťahuje. Pri prvom bode žiadosti týkajúcom sa zdravotníckych pracovníkov je situácia komplikovanejšia. Je zrejmé, že v Národných administratívnych registroch NCZI spracúva osobné údaje fyzických osôb - prijímateľov zdravotnej starostlivosti a identifikačné údaje zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spôsobom a prostriedkami určenými zákonom č. 576/2004 Z.z. Osobitným zákonom upravujúcim podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami a podmienky na výkon zdravotníckeho povolania zdravotníckym pracovníkom, ktorým je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie, je zákon č. 578/2004 Z.z. Podľa tohto zákona (§ 3 ods. 4) sa zdravotnícke povolanie vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, licencie alebo na základe živnostenského oprávnenia. Pri týchto osobách by bolo teda potrebné dôsledne rozlíšiť, či majú status zamestnanca alebo majú status fyzickej osoby - podnikateľa, pri ktorých by neplatila ochrana osobných údajov. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného ako aj povinnej osoby, že požadované informácie v bodoch 1 a 2 majú charakter osobných údajov, je nesprávny. Podstatným pre rozlíšenie povahy údajov na osobné a iné, je skutočnosť, či je možné na základe jedného alebo viacerých údajov určiť konkrétnu fyzickú osobu. Žalobca nežiadal sprístupniť údaje týkajúce sa bydliska (ako to nesprávne konštatoval žalovaný vo svojom vyjadrení) a ani všeobecný identifikátor (rodné číslo), pričom bol názoru, že informácie o mene a priezvisku spolu s údajmi o titule, dosiahnutej odbornej spôsobilosti a kóde odboru ešte nemôžu dostatočne presne určiť a odlíšiť fyzickú osobu a preto nejde o osobné údaje. K týmto názorom súd uvádza, že osoba je určená, keď na základe dostupných údajov už je jednoznačne identifikovaná. Spravidla je osoba určená na základe súboru údajov tvoriaceho meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo, prípadne meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia. Osoba je určiteľná, ak ju myšlienkovým postupom možno identifikovať na základe určitých vlastností alebo znakov, ktoré ju spoľahlivo a nezameniteľne odlíšia od iných osôb. Priamo je osoba určiteľná na základe znakov, ktoré sa týkajú priamo tejto osoby. Nepriamo je osoba určiteľná napríklad vtedy, ak je známe, aké znaky osoba nemá, pričom po posúdení daného súboru osôb je zrejmé, že takéto znaky nemá iba dotknutá osoba. Z pohľadu ochrany osobných údajov sa teda „určiteľnosťou“ rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých údajov možno osobu identifikovať. Identifikácia sa teda realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov, tzv. „identifikátorov“, ktoré možno priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie konkrétnej fyzickej osoby závisí od komplexného posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj situácie ako celku. Preto v závislosti od viacerých faktorov, ktorými sú najmä kvalita, kvantita a druh údajov sa v určitom momente, ktorý nemožno presne stanoviť, konvertuje určiteľnosť do určenia osoby. Fyzickú osobu považujeme za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme. Určiteľnosť na základe súboru údajov taktiež vždy závisí aj od geografického územia, veľkosti society, v rámci ktorej sa údaje spracúvajú. Ak ide o menšiu - sociálne, či územnú - spoločnosť, kde sa jednotlivci navzájom poznajú, je osoba určiteľná aj menom a priezviskom, alebo prezývkou, prípadne aj na základe iného faktu, ktorý je o nej známy v tejto societe. Naopak, ak by šlo o geograficky väčší priestor, na základe tých istých atribútov osoba nemusí byť určiteľná. Uvedené znamená, že ak v určitej konkrétnej situácii možno súbor údajov považovať za osobné údaje, v inej situácii ten istý súbor údajov nemusí mať povahu osobných údajov. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/250/2008, podľa ktorého súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzická osoba priamo alebo nepriamo určená alebo určiteľná a na jej určenie je nevyhnutné získať ďalší údaj alebo ďalšie údaje s vynaložením neúmerne vysokého úsilia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie údajov z ťažko dostupného zdroja, získavanie údajov dlhodobým vyhľadávaním, viacnásobným overovaním, porovnávaním a triedením alebo získavaním údajov prieskumom, ktorého výsledky je možné priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať. Na tomto mieste treba uviesť, že súd je jednoznačne názoru, že v prípade žiadaných informácií v bode 1. žiadosti, ktoré sa týkajú fyzických osôb nepodnikateľov, ide o osobné údaje, keďže žiadané údaje sú v rozsahu: meno, priezvisko, tituly pred menom (3), tituly za menom (2), údaje o získaní odbornej spôsobilosti a údaje o príprave na odbornú spôsobilosť, kód odboru získanej odbornej spôsobilosti alebo kód odboru doposiaľ neukončenej špecializačnej alebo certifikačnej prípravy. K tomuto je potrebné uviesť, že ide o údaje týkajúce sa zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár, zubný lekár a farmaceut, čím je vymedzená určitá societa, ktorej veľkosť v Slovenskej republike celkom určite nie je tak veľká, aby nebola konkrétna osoba týmto spôsobom určená, resp. veľmi jednoducho určiteľná a to práve na základe znakov, ktoré sa týkajú priamo tejto osoby. Meno s priezviskom v spojení so všetkými titulmi, ktoré táto osoba získala a jej odbornej spôsobilosti, túto osobu nezameniteľne a spoľahlivo odlišujú od iných osôb. Je ťažké si totiž predstaviť, že by bolo viacero osôb s rovnakými údajmi v takých povolaniach ako je lekár, zubný lekár alebo farmaceut. Tieto údaje teda povinná osoba v takom rozsahu, v akom sú chránené zákonom o osobných údajoch, sprístupniť nemusí, ak sa týkajú fyzických osôb nepodnikateľov. K problematike osobných údajov ešte súd dodáva, že napríklad osobným údajom môže byť aj číslo mobilného telefónu vychádzajúc z toho, že úplná identita fyzickej osoby v súčasných podmienkach technologicky vyspelej spoločnosti, t.j. za vysokého stupňa rozvoja elektronických a iných médií, ktoré sú väčšine populácie ľahko dostupné, vo svojej podstate neznamená nič iného, než možnosť túto osobu určitým spôsobom kontaktovať, bez toho, aby bolo nutné poznať miesto jej aktuálneho pobytu. Preto sa výklad pojmu „osobný údaj“ nemôže obmedziť striktne len na znalosť napríklad rodného čísla, adresy, či pracoviska subjektu údajov (pozri napríklad rozsudok NSS ČR zo dňa 12.02.2009, č.j. 9 As 34/2008-68, www.nssoud.cz <http://www.nssoud.cz>). Najvyšší správny súd ČR v uvedenom rozsudku zaujal rozširujúci výklad pojmu osobný údaj a ako test stanovil možnosť určitú osobu nejakým spôsobom kontaktovať. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak by žalobca získal žiadané informácie, bolo by možné celkom jednoducho, t.j. bez vynaloženia neúmerne vysokého úsilia, tieto fyzické osoby - zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár, zubný lekár a farmaceut kontaktovať. Tu treba dodať, že právo na informácie ako právo politické nemožno chápať ako neobmedzené právo človeka na uspokojenie osobnej zvedavosti, ale ide o právo na informácie v politickom slova zmysle, chápané veľmi široko, t.j. takú informáciu, ktorú človek žijúci v štáte potrebuje k tomu, aby v prakticky dosiahnuteľnej miere poznal, čo sa robí na verejnosti v jeho okolí. Právu na informácie zodpovedá všeobecná povinnosť, aby nikto, koho k tomu neoprávňuje zákon, a nad mieru, v ktorej ho k tomu oprávňuje zákon, nikomu v podaní informácie nebránil. Právo na informácie tak možno obmedziť len zákonom a za splnenia dvoch podmienok. Po prvé, že sa tak robí z dôvodu opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutných pre ochranu práv a slobôd druhých, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia alebo mravnosti a po druhé, že takéto obmedzenie je nevyhnutné, t.j., že ciele obmedzenia inak v demokratickej spoločnosti nemožno dosiahnuť. Druhým dôvodom nesprístupnenia informácií bol dôvod uvedený v § 11 písm. b/ ZSI, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informácie nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona ... podľa žalovaného je týmto zákonom zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. Je zrejmé, že cieľom tohto ustanovenia je odbremeniť povinné osoby, ktoré sú podľa osobitného zákona povinné určité druhy informácií zverejňovať. Zverejnenou informáciou je pritom taká informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici (§ 4 ods. 3 ZSI). Toto ustanovenie má teda na mysli také zverejňovanie informácií, keď sa informácie stávajú bežne prístupné každému a každý ich môže opakovane vyhľadávať a získavať. V tejto veci však celkom určite o taký prípad nejde, keď k požadovaným informáciám nie je bežný prístup a tieto sa poskytujú len v prílohe č. 2 k zákonu č. 576/2004 Z.z. tam špecifikovaným tretím stranám. Toto v podstate konštatoval aj žalovaný spolu s povinnou osobou, t.j. sami uznali, že žalobca k týmto informáciám prístup nemá. Poukaz na § 11 ods. 2 písm. b/ ZSI a odôvodňovanie nesprístupnenia informácií z dôvodu, že informácie boli zverejnené podľa zákona o štátnej štatistike, je teda celkom nesprávne. Žalovaný ako aj povinná osoba sa ďalej odvolávali na to, že informácie požadované v bodoch 1, 2 a 3 majú charakter dôverných štatistických údajov podľa § 2 písm. f/ zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. Podľa § 30 ods. 1 zákona o štátnej štatistike, sa dôverné štatistické údaje nesmú bez súhlasu právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré ich poskytli a ktorých sa týkajú, zverejňovať ani komukoľvek oznamovať, ani použiť na iné, než štatistické účely. V § 30 citovaného zákona je ďalej uvedené, komu možno poskytnúť dôverné štatistické údaje, akú formu musí mať súhlas podľa ods. 1 a aké opatrenia sú príslušné orgány vykonať pre ochranu dôverných údajov pred ich zneužitím ... V tomto smere súd súhlasí s názorom žalovaného, že v prípade, ak by išlo o dôverné štatistické údaje, tak sa žalobcovi informácie neposkytnú. Sporným však zostáva, či v prípade všetkých žiadaných informácií v bodoch 1, 2, 3 ide o informácie charakteru dôverných štatistických údajov alebo nie. Podľa § 2 písm. f/ zákona o štátnej štatistike je dôverným štatistickým údajom údaj týkajúci sa jednotlivej spravodajskej jednotky, ktorý umožňuje jej priamu alebo nepriamu identifikáciu a bol získaný na štatistické účely podľa tohto zákona. Za priamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky podľa obchodného mena, sídla a identifikačného čísla organizácie alebo podľa mena a priezviska, adresy trvalého bydliska alebo rodného čísla. Za nepriamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky využitím iných údajov získaných štatistickým zisťovaním. Z uvedeného je zrejmé, že definovať, či je ten-ktorý štatistický údaj dôverným a teda požívajúcim určitú mieru ochrany, je možné podobne ako pri určení, či v prípade údajov týkajúcich sa fyzickej osoby ide o osobné údaje. Dôverné štatistické údaje sa však môžu týkať aj fyzických osôb podnikateľov ako aj právnických osôb. Zo žiadosti je zrejmé, že pri zdravotníckych pracovníkoch sa nežiadali údaje o adrese trvalého bydliska alebo rodného čísla a pri poskytovateľoch - fyzických osobách sa nežiadalo IČO. Pri právnických osobách boli žiadané okrem ďalších informácií aj údaje o obchodnom mene, sídle a identifikačnom čísle organizácie, ktoré nepochybne umožňujú priamu identifikáciu tejto spravodajskej jednotky a teda ide o dôverný štatistický údaj chránený zákonom. Pri údajoch týkajúcich sa informácií v bodoch 1 a 2 bude na žalovanom, resp. povinnej osobe, aby určili, či ide o dôverné štatistické údaje, t.j. či je možné identifikovať spravodajskú jednotku využitím iných údajov (obdobne ako to platí pri osobných údajoch). Správne orgány teda vec nesprávne právne posúdili, keď jednak aplikovali nesprávne ustanovenie zákona (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZSI), nesprávne a nedostatočne vyhodnotili skutočnosť, či ide o osobné údaje, resp. dôverné štatistické údaje požívajúce ochranu tak, ako je to uvedené vyššie a preto tu bol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Dôvodná bola aj námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a preto bolo rozhodnutie zrušené aj podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Určité rozhodnutie bez ohľadu na jeho závažnosť, či plošný následok vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie aplikovaných ustanovení právnych predpisov bez bližšej špecifikácie a logického vysvetlenia nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Z § 47 ods. 3 správneho poriadku teda okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. V prípade napadnutého rozhodnutia takéto odôvodnenie absentuje. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70,- € a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/,d/, §16 ods. 3, §18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 127,17 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, zvýšené o 20 % DPH, - písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba v sume 127,17 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, zvýšené o 20 % DPH, - účasť na pojednávaní dňa 23.10.2013 v sume 130,17 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 €, zvýšené o 20 % DPH Celkovo náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 489,10 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet vedený v ČSOB a.s., č. účtu: 4017104736/7500. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.