Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201921 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201921.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: AA TERRA ANTIQUA s.r.o., so sídlom Sídlisko Rimava 1063/35, 979 01 Rimavská Sobota, zast. advokátom JUDr. Mikuláš Füleky, so sídlom Myjavská 2/A, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sídlom Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-2336/2012-10/11352, zo dňa 7.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MK-2336/2012-10/11352 zo dňa 7.8.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 566,69,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu č. XXX XXX XXXX/XXXX, U. H. Z..G... o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou osobne podanou krajskému súdu dňa 17.10.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobcovi bolo dňa 9.5.2012 doručené prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bolo podľa § 36 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami § 46 a § 47 Správneho poriadku odňaté oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu vydané Ministerstvom kultúry SR zo dňa 21.4.2006. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, kde Minister kultúry, ako druhostupňový orgán rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalobca zhodne s dôvodmi rozkladu uvádza v žalobe, že žalovaný porušil § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pretože neuviedol, na základe akého podnetu konanie začalo, ďalej žalobca namieta pochybný výber organizácií, v ktorých sú v zamestnaneckom pomere fyzické osoby, ktoré sú zároveň členmi Archeologickej rady, ktorá je poradným orgánom MK SR. Menované organizácie sú zároveň realizátormi archeologických výskumov i komerčného charakteru, tak ako žalobca. Preto spochybňuje zaujatosť na vypracovanie odborného posudku. K ďalšiemu porušeniu § 3 ods. 3 Správneho poriadku došlo tým, že prvostupňový orgán nereagoval na list žalobcu, ktorým žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 30 dní a tým ani nebral do úvahy odborný posudok C... Ďalej žalobca uvádza, že podnet KPÚ Košice zo dňa 26.1.2011 obsahoval výhrady len voči 1. fáze výskumu, nie je preto zrejmé, z akého dôvodu zahrnul do procesu prvostupňový orgán aj 2. a 3. fázu. Ďalej žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sa neuvádza, čo, kde a kedy malo byť žalobcom zničené. Strohé konštatovanie, že došlo k zničeniu unikátnych nálezových súvislostí košickej citadely považuje navrhovateľ za nedostatočné. Napokon žalobca namieta aj formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie postráda úradnú pečiatku a obsahuje len nečitateľný podpis, čo je v rozpore s § 47 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový orgán na základe toho, že Minister kultúry rozhodnutím zo dňa 20.1.2012 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 18.10.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie, oznámil listom zo dňa 15.2.2012 so začatím nového prejednávania vo veci odňatia oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu. Pokiaľ išlo o predĺženie lehoty na vyjadrenie žalovaný uviedol, že 8 dňová lehota bola primeraná a predĺženie lehoty o 30 dní by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Účastník nemá na predĺženie procesnej lehoty nárok. Pokiaľ išlo o odborné posudky žalovaný uviedol, že jediný znalec v odbore archeológia C.. V. X., X.. Bol vylúčený pre zaujatosť, preto oslovil prvostupňový orgán dva subjekty, ktoré zamestnávajú archeológov a to Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového orgánu na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu o tom, či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho názoru, že žalobca nevykonal archeologický výskum podľa medzinárodných zmlúv, Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva v súlade s vedeckými poznatkami a s použitím vhodných, najmä nedeštruktívnych metód a z tohto dôvodu mu bolo podľa § 36 ods. 4 zákona č. 49/2009 Z.z. v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku odňaté oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Súd preskúmal konanie pred orgánom prvého stupňa a aj pred žalovaným a dospel k záveru, že prvostupňové konanie trpí dôležitou procesnou vadou, ktorú druhostupňový orgán - žalovaný neodstránil (pričom tak urobiť mohol). Ako vyplýva z administratívneho spisu, prvostupňový orgán listom zo dňa 21.3.2012 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, pričom zaslal žalobcovi dva odborné posudky na vyjadrenie v lehote 8 dní od doručenia výzvy. Ešte pred uplynutím tejto lehoty, požiadal žalobca prvostupňový orgán o predĺženie tejto lehoty o 30 dní s tým, že nesúhlasí s odbornými posudkami. Ako vyplýva z administratívneho spisu, prvostupňový orgán sa so žiadosťou žalobcu o predĺženie lehoty nijako nevysporiadal, na žiadosť neodpovedal a dňa 26.4.2012 vydal prvostupňové rozhodnutie. Následne, už po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalobca doručil prvostupňovému orgánu (nevediac, že tento už rozhodol) vyjadrenie, spolu s odborným posudkom (navrhovaným dôkazom) C.r. C. M., C.. K tomuto postupu súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že žalobca nemá právny nárok na predĺženie lehoty podľa § 27 ods.1 správneho poriadku, prvostupňový orgán však bol povinný informovať žalobcu (formou listu, alebo opatrenia), že nebolo žiadosti o predĺženie lehoty vyhovené. Súd zdôrazňuje, že táto žiadosť žalobcu bola podaná včas, t.j. ešte pred uplynutím 8 dňovej lehoty. Žalovaný mohol túto vadu zhojiť tým, že by sa dôsledne vysporiadal v rozkladovom konaní s argumentami žalobcu uvedenými vo vyjadrení a dôsledne by sa vysporiadal s predloženým odborným posudkom C.r. C. M., C.. (prípadne by sa vysporiadal, prečo tento odborný posudok ako dôkaz nepripustil). Žalovaný však vo svojom rozhodnutí zmätočne uvádza na jednej strane, že na tento posudok by sa nemalo prihliadať, pretože bol doručený až po vydaní rozhodnutia, na druhej strane bezdôvodne uvádza, že má preukázané (nie je zrejmé na základe čoho), že pán M. je personálne previazaný s osobou konateľa žalobcu. Taktiež žalovaný vo svojom rozhodnutí zmätočne uvádza, že žalobca žiadal o predĺženie lehoty bezdôvodne (prečo potom prvostupňový orgán neoznámil žalobcovi, že mu lehotu nepredlžuje?). Súd má za to, že tento postup žalovaného je v rozpore s ustanoveniami § 27 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný zmätočne odôvodnil začatie konania vo veci, t.j. či konanie vo veci bolo začaté na podnet Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 26.1.2011, alebo z úradnej povinnosti. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že konanie môže začať aj ex offo a prvotným impulzom pre začatie konania bola informácia od Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 27.1.2011. Z vyššie uvedených procesných dôvodov zrušil súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, pretože má za to, že uvedené nedostatky môže napraviť druhostupňový orgán. V ďalšom konaní bude teda žalovaný povinný vyporiadať sa s predloženým dôkazom žalobcu - odborným posudkom C.. C. M., C.. a náležite odôvodniť začatie konania vo veci. Záverom ešte krajský súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadom údajnej zaujatosti fyzických osôb, ktoré sú zamestnancami právnických osôb - Slovenského národného múzea - Archeologické múzeum a Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava. V tomto prípade išlo len o odborné posudky, ktoré žalovaný vyhodnotil ako dôkaz (nešlo o znalecké posudky) a to z dôvodu, že jediný znalec v odbore archeológia bol v predchádzajúcom konaní vylúčený z dôvodu jeho zaujatosti. Súd má za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď si dal vypracovať dva odborné posudky, pričom o odbornej úrovni týchto právnických osôb nie je dôvod pochybovať. Súd má za to, že rovnakú váhu dôkazu má aj odborný posudok predložený žalobcom a žalovaný by sa s ním mal reálne ako s dôkazom vysporiadať. Krajský súd oznamuje taktiež žalobcovi, že jeho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 496,69 € Advokát žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to za 3 úkony právnej služby, jeden úkon vo výške 130,16 € (príprava a prevzatie veci, žaloba a zastupovanie na pojednávaní dňa 25.1.2013, spolu s DPH 20% a 3x režijný paušál). Spolu trovy konania predstavujú sumu 566,69 €. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.