Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201928 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201928.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána I. N. G. G., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka L. A. (L.), v krajine pôvodu naposledy bytom ulica A. K. X, R., L., s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: D. F. A., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: D. N. W., D. Okresného E. R. B., E. E. Q. XX, R., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-493-27/PO-Ž-2012 zo dňa 21.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-493-27/PO-Ž-2012 zo dňa 21.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-493-27/PO-Ž-2012 zo dňa 21.9.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle. Navrhovateľ totiž ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol, že chce žiť v bezpečí a chce študovať. Odporca vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu dobrovoľne, za účelom štúdia, bez toho, že by tam bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle, čomu nasvedčuje aj jeho tvrdenie, podľa ktorého v Kongu nemal nikdy žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol nikdy trestne stíhaný ani prenasledovaný. Taktiež nebol členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany alebo organizácie. Jediným jeho problémom v Kongu bolo, že ho údajne hľadali uniformovaní ľudia v súvislosti so smrťou jeho matky, avšak túto skutočnosť sa navrhovateľovi počas celého konania pred odporcom nepodarilo hodnoverne preukázať. Pokiaľ ide o navrhovateľove obavy z návratu do krajiny pôvodu, odporca podotkol, že navrhovateľ počas celého konania nevedel uviesť, prečo sa v krajine pôvodu cítil v nebezpečenstve. Odporca ďalej preskúmal bezpečnostnú situáciu v Kongu s ohľadom na dôvody navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu a dospel k záveru, že v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu nebude vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko odporca nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ sa domnieva, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa ust. § 9 zákona o azyle, nakoľko v krajine pôvodu nemá už žiadnu rodinu, ani známych a v prípade návratu do Konga by skončil na ulici. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že spĺňa aj podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, nakoľko mu v krajine pôvodu hrozí vážne bezprávie podľa § 2 písm. f) zákona o azyle. V súvislosti s uvedeným poukázal na zlú bezpečnostnú situáciu v Kongu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 3.12.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako ani vo svojom opravnom prostriedku neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Odporca má za to, že objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa navrhovateľovej veci. Zároveň súhlasil s tým, aby súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Na základe správy odporcu o aktuálnom pobyte navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ dňa 3.12.2012 bez povolenia a udania svojej novej adresy pobytu opustil azylové zariadenie odporcu a jeho terajší pobyt nie je známy. Preto súd uznesením č. k. 9Saz/71/2012-24 zo dňa 5.2.2013 ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku D. N. W., D. Okresného E.Ú. R. B.. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, nakoľko opatrovníčka navrhovateľa prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 5.2.2013, vzdala sa 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania a na pojednávanie sa nedostavila. Odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 14.1.2013, svoju neúčasť však ospravedlnil telefonicky dňa 5.2.2013, pričom súhlasil s tým, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti. Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti. Súd na predmetnom pojednávaní dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-493/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím OHK PZ Čierna nad Tisou č. p.: PPZ-HCP- SO11-11-030/2012 zo dňa 19.7.2012 uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na 5 rokov, t. j. do 19.7.2017. Až potom navrhovateľ požiadal o udelenie azylu (dňa 31.7.2012), pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že chce žiť v bezpečí a chce študovať. Na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 9.8.2012 navrhovateľ uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel v roku 2011 za účelom štúdia na Ukrajine. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia pôvodne nemal v pláne štúdium na Ukrajine, avšak študentské víza boli jedinou možnosťou ako legálne vycestovať z Konga a následne pokračovať v ceste do Francúzska. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v krajine pôvodu sa v poslednom čase necítil bezpečne, nakoľko ho tam hľadali uniformovaní ľudia (navrhovateľ ich nevedel identifikovať). Navrhovateľ predpokladá, že ho hľadali v súvislosti so smrťou jeho matky (v roku 2002), ktorú sa navrhovateľ neoficiálne rozhodol prešetriť. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia sa mu smrť jeho matky nepodarilo objasniť. Údajne mu bolo len povedané, že obaja jeho rodičia zomreli z politických dôvodov a z toho titulu hrozí aj navrhovateľovi nebezpečenstvo. Pokiaľ ide o navrhovateľových rodičov, navrhovateľ na začiatku vstupného pohovoru uviedol, že jeho otec zomrel v roku 1998 v občianskej vojne. Jeho matka zomrela v roku 2002, avšak nevie príčinu jej smrti. Podľa jeho slov išla jedného dňa na nákup a už sa nevrátila. Jej telo sa nikdy nenašlo a neskôr bola vyhlásená za nezvestnú. Navrhovateľ nevie, čo sa s ňou stalo. Na vstupnom pohovore navrhovateľ taktiež uviedol, že v krajine pôvodu nikdy nemal žiadne problémy, nikdy nebol trestne stíhaný a on sám nebol ani členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo organizácie. Z Konga vycestoval legálne na základe cestovného pasu, ktorý si v krajine pôvodu bez problémov vybavil. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo stavu veci, zisteného zákonným spôsobom v priebehu konania. Konkrétne z obsahu vyhlásenia, ktorým navrhovateľ požiadal o azyl, ako aj z obsahu vstupného pohovoru, vykonaného s navrhovateľom. Súd poznamenáva, že v azylovom konaní nie je povinnosťou odporcu za navrhovateľa vyhľadávať iné dôvody žiadosti o azyl, ale výlučne posúdiť tie, ktoré žiadateľ o azyl (navrhovateľ) prezentoval v priebehu konania. Pokiaľ teda odporca vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia výlučne z navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl a tieto aj posudzoval, konal tak v medziach zákona o azyle. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak navrhovateľovu žiadosť o azyl posúdil ako zjavne neopodstatnenú (teda v podstate vydal procesné rozhodnutie), nebolo jeho povinnosťou ani posudzovať a zisťovať otázky prípadného vážneho bezprávia a to ani v prípade, ak by objektívne existovali. K námietke, týkajúcej sa neudelenia azylu z humanitárnych dôvodov: Ani táto námietka nie je dôvodná. Odhliadnuc od skutočnosti, že udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle závisí výlučne od správneho uváženia odporcu súd predovšetkým poukazuje na fakt, že základnou zákonnou podmienkou postupu podľa tohto ustanovenia zákona o azyle je nezistenie dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. Teda inak povedané, postup podľa § 9 zákona o azyle je možný iba vtedy, ak sa v konaní o udelenie azylu nezistia dôvody na jeho udelenie, t. j. ak by sa žiadosť o azyl posúdila v jej merite s negatívnym výsledkom. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo rozhodnuté v jej merite, ale procesným rozhodnutí, postup podľa § 9 zákona o azyle je v zmysle tohto ustanovenia vylúčený. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu vyhlásenia a vstupného pohovoru, vykonaného s navrhovateľom, tento o azyl požiadal z dôvodu, že chce žiť v bezpečí a študovať. Z krajiny svojho pôvodu vycestoval aj preto, lebo sa chcel dostať do Francúzska. V priebehu konania pred odporcom navrhovateľ neprezentoval žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov, uvedených v ust. § 8, § 13a (§ 2 písm. d/, f/) zákona o azyle, teda odporca rozhodol správne, ak takto zistený stav veci vyhodnotil ako podanie žiadosti o azyl z iných dôvodov, ako sú uvedené vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach. Nepochybne vôľa navrhovateľa študovať v zahraničí, resp. jeho rozhodnutie dostať sa do Francúzska, resp. skutočnosť, že sa v Kongu necítil bezpečne (bez náležitého odôvodnenia) nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojej žiadosti o azyl neprezentoval ani žiaden z dôvodov, obsiahnutých v ust. §§ 10, 13b zákona o azyle. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nebola splnená zákonná podmienka a pretože odporca správne vyhodnotil obsah podanej žiadosti o azyl, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).