Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201936 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201936.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána J. F. W., narodeného XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, E.č.: A 055434, štátneho príslušníka M. L. (Ď. Y. M.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy W., Č. K., U. V. D., M., aktuálne s miestom pobytu B. G. L. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-229-25/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-229-25/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-229-25/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. V rozhodnutí opísal zistený stav veci a odôvodnil ho tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že dôvodom navrhovateľovho odchodu zo Somálska bola všeobecná situácia, ktorá v krajine jeho pôvodu panovala, pričom poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ (ako to sám uviedol) nikdy neprišiel do styku s príslušníkmi teroristického hnutia Al-Shabab (ďalej len hnutie Al-Shabab) a nemal s nimi ako aj s inými subjektmi žiaden konflikt. Navrhovateľom prejavenú obavu z toho, že by bol nútený k spoluprácu s týmto hnutím vyhodnotil ako nepreukázanie dôvodov k udeleniu azylu - teda ako absenciu objektívneho prvku, ktorý je okrem iných dôvodov predpokladom k udeleniu azylu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne poukázal na skutočnosť, že nikdy nebol objektom zlého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a že v poslednom období došlo k podstatnej zmene situácie v oblasti pôvodu navrhovateľa (Mogadisho), v dôsledku čoho sa aj do tejto oblasti vracajú vysídlenci. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že v konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (poukázal na rozhodnutia odporcu ČAS: MU-275-18/PO-Ž-2012, MU-277-17/PO-Ž-2012, MU-279-16/PO-Ž-2012, MU-106-27/ PO-Ž-2012 v ktorých odporca v obdobných konaniach v ktorých odporca poskytoval doplnkovú ochranu), že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že odporca nedostatočne zistil stav veci (poukázal na bezpečnostnú situáciu v meste Mogadisho), ako aj na skutočnosť, že odporca sa nezaoberal jeho prenasledovaním z dôvodu príslušnosti k menšinovému klanu) a že vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Podaním z 12.12.2012 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na odôvodnení rozhodnutia. Poukázal pritom tiež na skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania nikdy neprezentoval obavu z prenasledovania z dôvodu jeho klanovej príslušnosti a ďalej dôvodil, že tak ako každú žiadosť o azyl aj žiadosť navrhovateľa preskúmal individuálne. Tiež opätovne poukázal na neustále sa zlepšujúcu všeobecnú situáciu v oblasti pôvodu navrhovateľa, ku ktorej došlo v dôsledku vytlačenia hnutia Al-Shabab z oblasti mesta Mogadisho. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Navrhovateľ bol pri podaní návrhu zastúpený pani JUDr. Dašou Knoškovou na základe plnomocenstva udeleného v zmysle ust. § 27 ods. 1 O.s.p. S poukazom na ust. § 27 ods. 3 O.s.p. dňom 1.1.2013 toto zastúpenie ex lege zaniklo. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-229/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ vyhlásením z 19.5.2012 požiadal o azyl z dôvodu, že v Somálsku sú zlé sociálne podmienky (nemohol študovať a nájsť si prácu), že bol prenasledovaný hnutím AL-Shabab, ktorá ho nútila k spolupráci. V priebehu vstupného pohovoru, za účasti svojej právnej zástupkyne na odôvodnenie svojej žiadosti uviedol, že Somálsko opustil z dôvodu strachu pred hnutím Al-Shabab i keď s touto teroristickou organizáciou nemal žiaden konflikt. Odišiel preto, lebo chcel žiť v krajine kde je mier a tiež preto, lebo v domovskej krajine nemal prácu. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Tak výroky, ako aj odôvodnenie rozhodnutia spĺňajú všetky zákonné predpoklady rozhodnutia. Rozhodnutie je formulované jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, z akých podkladov (zistenie skutkového stavu veci) odporca pri jeho vydaní vychádzal, ako odporca takto zistený stav veci vyhodnotil a teda prečo navrhovateľovi nebol azyl udelený (nenaplnenie objektívnej stránky predpokladov § 8 zákona o azyle), resp. prečo nebola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana (neexistencia hrozby vážneho bezprávia osobitne s poukazom na predpoklad vážneho a individuálneho ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Pokiaľ odporca svojimi výrokmi rozhodol inak, ako to predpokladal či žiadal navrhovateľ, takýto stav nemožno považovať bez ďalšieho automaticky za nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Podľa názoru súdu odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci z ktorého po jeho vyhodnotení vychádzal pri vydaní rozhodnutia. Ako to vyplýva zo samotného odôvodnenia rozhodnutia, odporca vychádzal jednak z obsahu pohovoru, ktorý bol za účasti zástupkyne navrhovateľa v konaní pred odporcom vykonaný a jednak zo správ o krajine - regiónu jeho pôvodu. Ak navrhovateľ v konaní pred odporcom prezentoval, že o azyl žiada všeobecne z obavy pred hnutím Al-Shabab s ktorým nikdy neprišiel do žiadneho kontaktu a nemal s ním, podobne ako ani s iným subjektom žiadne problémy, takéto zistenie stavu veci je postačujúcim pre rozhodnutie. Úlohou odporcu v azylovom konaní totižto nie je za žiadateľa o azyl (navrhovateľa) vyhľadávať iné či možné dôvody žiadosti, ale výlučne posúdiť tie, ktoré žiadateľ o azyl prezentoval. Toto konštatovanie sa tiež týka navrhovateľovej námietky, že odporca sa nezaoberal možnou hrozbou jeho prenasledovania z dôvodu jeho klanovej príslušnosti, nakoľko navrhovateľ hrozbu takejto perzekúcie nikdy v konaní pred odporcom neprezentoval. Odporca tiež vykonal náležité dokazovanie vyhľadaním aktuálnych správ o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúcich z rôznych zdrojov, zameraných tiež na oblasť pôvodu navrhovateľa. Bez ohľadu na skutočnosť ako ich vyhodnotil je potrebné konštatovať, že skutkový stav zistil dostatočným spôsobom. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. Tak vo vzťahu k výroku o neudelení azylu, ako aj k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany je súd toho názoru, že ani táto námietka nie je dôvodnou. Neudelenie azylu navrhovateľovi: Predpoklady udelenia azylu zákonodarca jednoznačne formuloval v ust. § 8 zákona o azyle. Sú nimi: 1/ opodstatnené 2/ obavy žiadateľa o azyl z 3/ prenasledovania 4/ z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, v dôsledku ktorých sa žiadateľ nechce alebo nemôže vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. 5/ jeho prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd. K udeleniu azylu môže teda dôjsť v zásade dvoch prípadoch: Jednak vtedy ak sú súčasne splnené predpoklady ad. 1/ - 4/, jednak za splnenia predpokladu ad. 5/. Je pritom na žiadateľovi o azyl, aby ich naplnenie preukázal v konaní o udelenie azylu spôsobom, upraveným v zákone o azyle, pričom nenaplnenie čo i len jedného z týchto zákonných predpokladov udelenia má za následok vydanie negatívneho rozhodnutia. V prejednávanej veci navrhovateľ prezentoval svoje obavy z prenasledovania zo strany z hnutia Al- Shabab pre prípad, žeby bol nútený, resp. vyzvaný k spolupráci s ním, pričom on by túto spoluprácu odmietol. Takouto prezentáciou dôvodu žiadosti o azyl však navrhovateľ skutočne naplnil iba subjektívny predpoklad udelenia azylu (strach), na ktorú skutočnosť správne odporca v rozhodnutí poukázal. Navrhovateľ, ako to sám uviedol, nikdy neprišiel do styku s hnutím Al-Shabab, teda ani len nenastal (objektívny) predpoklad opodstatnenosti jeho strachu - odôvodnenosti jeho obavy. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Navrhovateľ v ďalšom žiadal o azyl z dôvodu ním prezentovanej všeobecne nepriaznivej situácie v krajine jeho pôvodu, ktorú videl v ekonomických dôvodoch (nedostatok práce), v spoločensko-sociálnych pomeroch (nemožnosť študovať), resp. v ozbrojených konfliktoch. K týmto dôvodom súd poznamenáva, že tieto dôvody tak ako boli navrhovateľom prezentované, nemôžu viesť k udeleniu azylu preto, lebo v nich absentujú predpoklady § 8 zákona o azyle tak, ako to bolo prezentované v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca nezohľadnil hrozbu jeho prenasledovania z dôvodu jeho klanovej príslušnosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ túto hrozbu neprezentoval. Neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi: Ako to vyplýva z obsahu navrhovateľovej výpovede pred odporcom, nebol v Somálsku nikdy trestne stíhaný, nemal nikdy problémy so štátnou mocou či inými subjektmi, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia a teda mu nehrozí výkon trestu smrti a niet ani dôvodu domnievať sa, žeby mu hrozilo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Evidentne teda v jeho prípade nie sú naplnené predpoklady existencie vážneho bezprávia tak, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f/ bod 1, 2 zákona o azyle. Navrhovateľ namietal, že odporca iba na základe dvoch správ konštatoval neexistenciu vážneho a individuálneho ohrozenia jeho života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a že tamojšia situácia svedčí v prospech existencie vážneho bezprávia. Podľa názoru súdu táto námietka dôvodná nie je. Odporca opísal zistený stav veci aj vo vzťahu k existencii pôsobenia hnutia Al-Shabab a pokiaľ dospel k záveru, že predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany nejestvujú, jeho právny názor je správny. Tak správy vyhľadané odporcom, ako aj správy priložené navrhovateľom k podanému návrhu svedčia o tom, že situácia v Somálsku a konkrétne aj v oblasti jeho hlavného mesta Mogadisho sa od leta roku 2011 podstatne zmenila k lepšiemu. Stalo sa tak v dôsledku vytlačenia hnutia Al.Shabab z tejto oblasti čo malo za následok stabilizáciu a upevnenie vládnej moci, návrat státisícov ľudí vrátili do Mogadisha. I keď v tejto oblasti nemožno hovoriť o celkovo pokojnej situácii, predsa len vyskytujúce sa útoky na vybrané skupiny ľudí (novinári, vojaci) nesvedčia o miere násilia, aké má na mysli ust. § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle. Ak teda odporca navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol, vychádzal z hodnoverne získaných podkladov, ktoré správne vyhodnotil. V súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľ namietal, že v konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (poukaz na rozhodnutia odporcu ČAS: MU-275-18/ PO-Ž-2012, MU-277-17/PO-Ž-2012, MU-279-16/PO-Ž-2012, MU-106-27/PO-Ž-2012 v ktorých odporca v obdobných konaniach poskytoval doplnkovú ochranu): Podľa názoru súdu táto námietka nie je takou, aby v jej dôsledku došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Je nepochybným konštatovanie, že: 1/ Odporca v rozhodnutiach ČAS: MU-275-18/PO- Ž-2012, MU-277-17/PO-Ž-2012, MU-279-16/PO-Ž-2012 poskytol žiadateľom o azyl pochádzajúcim z Mogadisha doplnkovú ochranu z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie. 2/ Ust. § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní hovorí o kontinuite práva a rozhodovania. 3/ Odporca v napadnutom rozhodnutí navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol. 4/ Ust. § 19a zákona o azyle ukladá odporcovi posúdiť každú žiadosť individuálne a to aj s poukazom na ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (zásada zákonnosti). I keď je existencia zásady kontinuity práva a rozhodnutia nepopierateľnou, podľa názoru súdu existencia navrhovateľom označených rozhodnutí odporcu nemôže znamenať vydávanie automaticky zhodných rozhodnutí. Je tomu tak preto, lebo takýmto postupom by mohlo dôjsť k popretiu zákonnej povinnosti odporcu každý prípad žiadosti o medzinárodnú ochranu posúdiť individuálne a v súlade so zákonom (teda aj zákonom o azyle). Súd tento názor prezentuje aj napriek tomu že mu je známe, že rozhodnutie akéhokoľvek štátneho orgánu je potrebné pokladať za súladné so zákonom, pokiaľ sa nerozhodne o opaku. Avšak úlohou súdneho prieskumu v tomto konkrétnom prípade je posúdenie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia odporcu ČAS: MU-229-25/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 a nie iných rozhodnutí. Ak súd dospel k názoru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, existencia navrhovateľom označených rozhodnutí z tohto pohľadu nie je rozhodujúcou. Naviac podľa výkladu ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. (podľa ktorého je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu existencia vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) by v konaní odporcu, teda v konaní ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia muselo dôjsť k takej (predpokladanej) vade, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia. Takáto situácia však nenastala, odporca v konaní ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a v jeho postupe nenastala žiadna procesná vada, ktorej existencia by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pretože námietky vznesené navrhovateľom súd po ich vyhodnotení neuznal za dôvodné, resp. za také, ktoré by viedli k zrušeniu rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).