Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201954 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201954.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána W. J. M., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka F. R. L. (Ď. Y. „.), v krajine pôvodu bytom N., X. T. H., B. N., F., s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: PT. G. L., zastúpeného opatrovníčkou pani X. J., B. Okresného M. Z. R., E. XX, Z. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-399-15/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-399-15/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-399-15/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Okrem toho vyhodnotil navrhovateľovu osobu ako nedôveryhodnú, nakoľko zámerne uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadom svojej osoby a počas azylového konania diametrálne zmenil dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu, ktoré boli navyše v rozpore s jeho vyjadreniami a dostupnými informáciami o krajine jeho pôvodu. Odporca vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že navrhovateľ ako hlavný dôvod svojej žiadosti prezentoval problémy s príslušníkmi militantnej skupiny Taliban, ktoré však podľa vlastných slov vyriešil tým, že sa v apríli 2010 presídlil do Pakistanu, kde žil 2 roky a kde už jeho bezpečnosť nebola ohrozená. Odporca v súvislosti s týmto presídlením vyjadril svoj názor, že v Pakistane bola navrhovateľovi poskytnutá dostatočná ochrana a nemal dôvod na odchod do Európy. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.11.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho nesprávne právne posúdil vec. Naviac považuje napadnuté rozhodnutie v niektorých častiach za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navrhovateľ vo svojom návrhu opäť vyzdvihol svoje problémy s príslušníkmi Talibanu, ktorí sa mu mali vyhrážať z dôvodu jeho zamestnania v zahraničnej spoločnosti a tiež z dôvodu, že nežije podľa moslimskej viery. Ďalej uviedol, že po týchto vyhrážkach a z obavy o svoj život síce odišiel so svojou tetou do Pakistanu, avšak nežil tam legálne. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, navrhovateľ namieta, že v administratívnom spise odporcu úplne absentujú informácie týkajúce sa overenia, či osoby, ktoré majú v Afganistane podobné problémy ako navrhovateľ (t. j. vyhrážky zo strany Talibancov z dôvodu práce pre zahraničnú spoločnosť), čelia v krajine pôvodu určitým problémom alebo nie. Navrhovateľ má za to, že odporca aj pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany nedostatočne zistil skutkový stav veci. Listom zo dňa 23.10.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila súdu, že súhlasí s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012, ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom zotrval na svojich dôvodoch. Osobitne poukázal na skutočnosť, že všetky námietky, ktoré navrhovateľ uviedol vo svojom opravnom prostriedku boli už posudzované v azylovom konaní a boli objektívne a komplexne vyhodnotené. Navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako ani jeho právna zástupkyňa v opravnom prostriedku neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. V závere svojho vyjadrenie odporca oznámil súdu, že navrhovateľ bez povolenia a bez udania aktuálnej adresy pobytu opustil Pobytový tábor v Rohovciach, v dôsledku čoho bol dňa 25.10.2012 vyradený z evidencie Migračného úradu. Odporca zároveň vyjadril svoj súhlas s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-399/PO-Ž-2012, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 29.6.2012, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol obavy o svoj život, nakoľko v Afganistane mal problémy s Talibancami, bol tam prenasledovaný a ohrozovaný, a preto si chcel zachrániť život. Na Slovensku chce študovať, pracovať a žiť v mieri. Na vstupnom pohovore konanom dňa 3.7.2012 navrhovateľ priznal, že viaceré skutočnosti, ktoré uviedol pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly PZ Ubľa boli nepravdivé (dátum narodenia, údaje ohľadom jeho vzdelania, zamestnanie, dôvody jeho žiadosti o azyl). Počas samotného pohovoru však navrhovateľ opäť uviedol skutočnosti, ktoré boli rozporné. O svojom otcovi najskôr tvrdil, že bol zastrelený vo februári 2010, keď sa vracal domov z mešity, pričom navrhovateľ nevedel uviesť, kto ho zastrelil. Neskôr spojil smrť svojho otca s jeho členstvom v komunistickej strane a zlou výchovou svojich synov, nakoľko títo pracovali pre zahraničné firmy. Navrhovateľ sa z uvedeného dôvodu začal cítiť ohrozený v krajine pôvodu, preto v apríli 2010 vycestoval do Pakistanu, kde žil so svojou tetou bez toho, aby tam mal nejaké problémy. Z času na čas sa vracal do Afganistanu, kde navštevoval svojich priateľov. Pokiaľ ide o trasu jeho cesty na Slovensko, navrhovateľ uviedol, že koncom mája 2012 vycestoval z Pakistanu do Kábulu (Afganistan), potom do Dušanbe (Tadžikistan) a odtiaľ do Európy. Jeho cieľovou krajinou bolo Švédsko. O opustení Afganistanu sa navrhovateľ rozhodol po dohode so svojou tetou a jej manželom, ktorí sa rozhodli odísť do Kanady a nechceli, aby navrhovateľ zostal sám v Afganistane, prípadne v Pakistane. Pokiaľ ide o dôvody navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu, navrhovateľ na vstupnom pohovore uviedol dva dôvody: 1/ obavy o svoj život, nakoľko jeho otec bol ako člen komunistickej strany zastrelený a bolo mu vyčítané, že zle vychoval svojich synov, keďže pracovali pre zahraničné firmy; 2/ po otcovej smrti sa navrhovateľovi niekto telefonicky vyhrážal, že ak neprestane pracovať pre zahraničnú firmu a nezačne žiť podľa moslimskej viery, môže dopadnúť ako jeho otec. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia toto sú všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o azyl. Na otázku odporcu, prečo vo vyhlásení cudzinca uviedol, že o azyl žiada z dôvodu prenasledovania hnutím Taliban a na vstupnom pohovore vôbec nespomenul, že sa mu hnutie Taliban vyhrážalo, navrhovateľ odpovedal, že o azyl žiada z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie. Tiež dodal, že nevie presne povedať, kto sa mu vyhrážal, ale predpokladá, že to bolo hnutie Taliban prípadne iná zločinecká skupina. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-399-15/ PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že napadnuté rozhodnutie v niektorých častiach za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v rozhodnutí podrobne opísal zistený stav veci, dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil všetky svoje úvahy, včítane ním vyslovenej všeobecnej nedôveryhodnosti, ako aj dôvodov (správnej úvahy), pre ktoré neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je teda zrejmé, prečo odporca rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku tohto rozhodnutia. Uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie - pričom tiež uviedol z akého dôvodu. Presvedčivým spôsobom formuloval aj svoje právne závery, vyslovené v rozhodnutí. Ak i napriek tomu navrhovateľ považoval takého odôvodnenie za nedostatočné, resp. nezrozumiteľné, takúto námietku súd považuje za účelovú. K námietke, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci: Ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Ako to vyplýva z obsahu spisu a podobne aj zo samotného rozhodnutia, odporca zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl a v intenciách obsahu vykonaného pohovoru, ako aj jeho povinností, ktoré mu ukladá tak zákon o azyle, ako aj zák. č. 71/11967 Zb. o správnom konaní vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Ak teda odporca pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl vychádzal z takto zisteného stavu veci, niet mu v jeho postupe v konaní čo vyčítať. Azylové konanie je konaním, v ktorom odporca predovšetkým posudzuje dôvody uvádzané žiadateľom o azyl (navrhovateľom), pričom nie je jeho úlohou za navrhovateľa vyhľadávať dôvody iné, ako ním uvedené. Odporca správne posúdil aj rozpory, ktoré navrhovateľ v priebehu konania, resp. aj pred jeho začatím prezentoval. Podobne vyhľadal a do spisu založil relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré sú podľa názoru dostatočnými na zistenie stavu veci, osobitne aj vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Afganistane. K námietke, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke: Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu tejto námietky súd opätovne dospel k názoru, že nie je dôvodná. Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Všeobecná hodnovernosť navrhovateľa je elementárnym predpokladom kladného posúdenia žiadosti o azyl v prípade, ak žiadateľ o azyl na preukázanie svojich tvrdení nepredloží náležité dôkazy, čo je prípad navrhovateľa. Odporca v rozhodnutí správne poukázal na dva druhy rozporov, ktoré zistil. Jednak išlo o rozpory medzi údajmi, ktoré navrhovateľ uviedol počas úkonov vykonaných pred začatím azylového konania a údajmi, ktoré uviedol priamo pred odporcom, teda v priebehu azylového konania. Sám navrhovateľ deklaroval, že v konaní ktoré predchádzalo konaniu azylovému klamal. V ďalšom išlo o rozpory, ktoré vyplynuli priamo z pohovoru, vykonaného s navrhovateľom. Odporca tieto rozpory podrobne špecifikoval v odôvodnení rozhodnutia. V tejto súvislosti sú osobitne poukazuje na rozdielnosť samotných dôvodov žiadosti o azyl, keď navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu problémov s hnutím Taliban, ktorým mal byť prenasledovaný a ohrozovaný v dôsledku čoho si chcel zachrániť život. V priebehu vstupného pohovoru však tieto dôvody zmenil keď uviedol, že o azyl žiada z dôvodu, že jeho otec - komunista bol zastrelený neznámymi ľuďmi a tiež preto, lebo mu niekto dva razy telefonoval, že nežije podľa moslimskej viery. Podľa názoru súdu, už iba samotné odôvodnené vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej je dôvodom k vydaniu negatívneho rozhodnutia. Ak je totižto z navrhovateľových prejavov dôvodne preukázané, že ide o nedôveryhodnú osobu, nie je (logicky) možné posúdiť dôvody jeho žiadosti o azyl. Odporca v súlade so zisteným stavom veci správne a dôvodne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú. I napriek tomu, teda nad rámec svojich povinností, pristúpil k posúdeniu navrhovateľovej žiadosti o azyl. Navrhovateľ ako jeden z dôvodov uviedol skutočnosť, že jeho otca, ktorý bol komunistom, začiatkom roku 2010 niekto neznámy zastrelil. Táto skutočnosť, pokiaľ by sa aj stala, však nie je dôvodom pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko okrem vyslovenej obavy v tomto dôvode žiadosti o azyl absentuje odôvodnenosť obavy (ktorá musí súvisieť s osobou žiadateľa), prvok perzekúcie, ako aj jej dôvod. Navrhovateľ sám uviedol, že nevie kto mal otca zastreliť a z akého dôvodu. Ako druhý dôvod navrhovateľ uviedol, že mu niekto neznámy dva razy telefonoval a v telefonáte mu mal povedať, že nežije podľa moslimských zvykov, pričom mu mal vyčítať, že pracuje pre zahraničnú firmu. Ako to vyplýva z takto navrhovateľom prezentovaného obsahu údajných dvoch telefonátov, absentuje v nich vyhrážanie a v konečnom dôsledku aj odôvodnenosť navrhovateľom vyslovenej obavy, prenasledovanie a aj jeho dôvod (rasa, národnosť, náboženstvo, príslušnosť k sociálnej skupine, zastávanie určitých politických názorov). Záverom tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku súd poznamenáva, že ak by aj navrhovateľ mal objektívne dôvody pre svoje obavy akéhokoľvek charakteru tým, že v apríli 2010 opustil Afganistan a so svojimi príbuznými sa presídlil do Pakistanu (odkiaľ následne vycestoval do Európy - na Slovensko), ochránil sa pred akýmkoľvek prenasledovaním, na ktorú skutočnosť odporca správne poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, tento jeho výrok je správny, logický a zákonný. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný a ani potrestaný, pričom sa nikdy v priebehu pobytu v Afganistane, ako krajine svojho pôvodu, nebol objektom zlého zaobchádzania. Teda neboli naplnené predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany z dôvodu § 2 písm. f, bod, 1, 2 zákona o azyle. Pokiaľ ide o dôvod bodu 3. citovaného ustanovenia, súd sa stotožnil s dôvodmi odporcu, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Bezpečnostná situácia v Afganistane vo všeobecnosti iste nie je štandardnou, avšak existujú významné rozdiely jej úrovne v jednotlivých provinciách. Provincia Kábul, resp. hlavné mesto Kábul (odkiaľ navrhovateľ pochádza) je však lokalitou, ktorú možno podľa vyhľadaných informácií považovať za jednu z najbezpečnejších. Ak teda odporca vyhodnotil situáciu v tomto meste za takú, ktorá umožňuje navrhovateľov prípadný návrat, takéto hodnotenie zodpovedá skutočnosti a preto neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi je dôvodné. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje rozhodnutie zrozumiteľným a logickým spôsobom aj odôvodnil a to vo vzťahu k jeho obidvom výrokom a konečne pretože odporca vec správne posúdil, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Nad vyššie uvedené odôvodnenie súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľove dôvody jeho žiadosti o azyl zjavne neexistujú a samotná žiadosť o azyl bola účelovou s cieľom prekryť skutočné - ekonomické dôvody odchodu navrhovateľa, pretože navrhovateľ ešte pred podaním odvolania - návrhu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania odišiel z PT Rohovce - teda ani nevyčkal na skončenie konania na súde. Takéto jeho počínanie nesie zjavné známky nezáujmu o azyl. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).