Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/76/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201955 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201955.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána U. E., narodeného XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, Š. D. K. B. A. (K.),v krajine pôvodu bytom ulica R., L., K. s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: D. F. A., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: D. N. W., D. Okresného E. R. B., E. E.: Q.V. XX, R., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-350-14/PO- Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-350-14/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-350-14/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že nakoľko navrhovateľ založil svoju žiadosť o udelenie azylu na prenasledovaní neštátnymi aktérmi - príslušníkmi militantného hnutia Taliban, preskúmal bezpečnostnú situáciu v Afganistane práve s ohľadom na tieto dôvody, a tiež skúmal, či v navrhovateľovom prípade skutočne išlo o prenasledovanie v zmysle zákona o azyle. Na základe šetrení však dospel k záveru, že v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by útoky hnutia Taliban voči navrhovateľovi súviseli s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením. Okrem toho odporca spochybnil navrhovateľove tvrdenie, že bol vyhľadaný príslušníkmi Talibanu aj v meste Kábul, kam sa zo strachu pred Talibancami presídlil. Odporca tento svoj názor odôvodnil tým, že v Kábule je veľmi ťažké niekoho vypátrať, navyše Talibanci o nízkoprofilové osoby - ako je aj navrhovateľ - nemajú záujem. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho nesprávne právne posúdil vec. Naviac považuje napadnuté rozhodnutie v niektorých častiach za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navrhovateľ v krátkosti opísal svoj príbeh, pričom uviedol, že v Afganistane, pôsobil ako učiteľ, konkrétne v provincii Laghman. Neskôr si v Kábule otvoril obchod s ovocím a zeleninou. Obchod sa nachádzal v blízkosti prezidentského paláca (asi 6 km), čo je podľa navrhovateľa strategická pozícia. V oboch mestách mal problémy v militantnou skupinou Taliban. Navrhovateľ sa domnieva, že pre Talibancov bol zaujímavý i napriek tomu, že bol nízkoprofilovou osobou, nakoľko vlastnil obchod so strategickou polohou. Taktiež uviedol, že jeho problémy s Talibancami boli dôsledkom prejavu jeho názorov a presvedčenia, pre ktoré sa mu príslušníci Talibanu vyhrážali. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, navrhovateľ sa domnieva, že odporca nesprávne vyhodnotil bezpečnostnú situáciu v Afganistane vzhľadom na dôvody jeho žiadosti o udelenie azylu. Navrhovateľ má za to, že práve pre jeho problémy s príslušníkmi Talibanu je pre neho návrat do krajiny pôvodu nebezpečný. Podaním z 23.10.2012 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012, ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa. Pretože navrhovateľ 17.10.2012 odišiel bez povolenia a oznámenia adresy svojho pobytu z pobytového tábora a jeho pobyt nie je známy, súd mu pre konanie ustanovil opatrovníčku uznesením č. k.: 9Saz/76/2012-26 z 11.1.2013. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom zotrval na svojich dôvodoch. Osobitne poukázal na rozpor v jeho tvrdeniach týkajúcich sa navrhovateľovho zamestnania. Navrhovateľ totiž na Oddelení hraničnej kontroly policajného zboru v Ubli dňa 29.6.2012 uviedol, že v Afganistane bol prenasledovaný, pretože pracoval pre amerických vojakov ako tlmočník. V priebehu celého azylového konania však nepredložil odporcovi žiadne doklady, ani dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdzovali tieto skutočnosti. Taktiež sa mu hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej krajine. V závere svojho vyjadrenia odporca oznámil súdu, že navrhovateľ dňa 17.10.2012 svojvoľne a bez zanechania adresy jeho aktuálneho pobytu opustil Pobytový tábor Rohovce, v dôsledku čoho bol dňa 25.10.2012 vyradený z evidencie migračného úradu. Zároveň vyjadril svoj súhlas s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-350/PO-Ž-2012, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ pri podaní vysvetlenia dňa 29.6.2012, pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly PZ Ubľa vyhlásil, že krajine pôvodu nepracoval, len študoval. Následne tvrdil, že na cestu z Afganistanu si sám zarobil tlmočením. Na záver uviedol, že na území Slovenskej republiky chce požiadať o azyl z dôvodu, že bol v Afganistane prenasledovaný, nakoľko pracoval pre amerických vojakov ako tlmočník. Na Slovensku chce pracovať a študovať. O udelenie azylu navrhovateľ nakoniec požiadal dňa 29.6.2012, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol obavy o svoj život, nakoľko v krajine pôvodu nevhodil prášok s jedom, ktorý mu dali Talibanci, do dvoch studní v priestoroch školy a v dôsledku toho bol prenasledovaný a ohrozovaný na živote. Navrhovateľ chce na Slovensku pracovať a študovať. Na vstupnom pohovore konanom dňa 3.7.2012 opísal svoje problémy s príslušníkmi hnutia Taliban, ktoré začali začiatkom roka 2011 v dôsledku odmietnutia spolupráce s týmto hnutím. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia bol z tohto dôvodu unesený a zadržiavaný jeho otec a sám navrhovateľ bol Talibancami zbitý. V dôsledku týchto udalostí navrhovateľ v polovici roku 2011 odcestoval do Kábulu, kde určitý čas žil a podnikal. Po tom, ako si ho tam našli príslušníci Talibanu a opäť od neho vyžadovali spoluprácu, sa navrhovateľ rozhodol opustiť krajinu pôvodu. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia okrem spomínaných problémov s Talibancami v krajine pôvodu nemal žiadne iné problémy, nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, ani organizácie, nebol nikdy trestne stíhaný a nemal ani žiadne problémy s políciou. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-350-14/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca rozhodol vo veci na základe riadne, zákonne a dostatočne zisteného stavu veci. Pri zistení stavu veci vychádzal predovšetkým z obsahu výpovedí navrhovateľa, urobených tak pred začatím azylového konania, najmä však urobených v jeho priebehu, t. j. vstupného pohovoru. Takto získaná suma informácií, zameraných na dôvody podanej žiadosti o azyl bola dostatočnou pre posúdenie podanej žiadosti. Okrem toho odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na lokalizáciu pobytu navrhovateľa a na dôvody, ktoré navrhovateľ prezentoval v priebehu azylového konania. K námietke, že napadnuté rozhodnutie je v niektorých častiach nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov: Okrem skutočnosti, že navrhovateľ v podanom návrhu nekonkretizoval, ktoré časti rozhodnutia mal touto námietkou na mysli súd dospel k záveru, že táto námietka je účelovou. Odporca v odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, vyhodnotil jednotlivé časti navrhovateľom udaných dôvodov jeho žiadosti o azyl, najmä však uviedol a náležite odôvodnil, prečo navrhovateľovi neposkytol žiadnu z foriem medzinárodnej ochrany. Podrobne, logicky a zrozumiteľne prezentoval svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ nepreukázal nenaplnenie znakov (predpokladov) udelenia azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany. K námietke, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke: Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k totožnému záveru, ako pri predchádzajúcich námietkach - teda že námietka nie je dôvodná. Odporca správne vyhodnotil zistený stav veci keď konštatoval, že v prejednávanej veci neboli naplnené predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Je potrebné objektívne konštatovať, že problémy s hnutím Taliban, ktoré navrhovateľ v priebehu konania prezentoval, nesúvisia s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Odmietnutie ev. spolupráce navrhovateľa s Talibanom aj podľa názoru súdu nie je možné spájať s jeho politickým názorom, pretože toto hnutie je hnutím teroristickým. Naviac absentuje aj druhý z predpokladov § 8 zákona o azyle a to konkrétne odôvodnenosť navrhovateľom prezentovanej obavy. Odporca tiež podľa názoru súdu správne rozhodol, ak navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Zo samotnej navrhovateľovej výpovede vyplýva, že mu nehrozí uloženie či výkon trestu smrti, podobne ako ani neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. S takýmito formami konania voči nemu sa nikdy nestretol a teda niet predpokladu domnievať sa, že by mu v prípade prítomnosti v Afganistane hrozilo. Odporca tiež správne a v súlade so zisteným stavom veci - správami o krajine pôvodu navrhovateľa, resp. o situácii v Kábule dôvodil, že osoba navrhovateľa nie je záujmovým objektom Talibanu, pričom jeho pobyt v Kábule mu zabezpečuje dostatok bezpečnosti. Navrhovateľ dôvodil, že tým, že mal v Kábule obchod, vzdialený od 6 km od prezidentského paláca dostal sa do okruhu strategickej nebezpečnosti. Súd však je názoru, že táto vzdialenosť je dostatočnou ku konštatovaniu, že v prípade prípadného cieleného útoku Talibanu na prezidentský palác sa navrhovateľ nemôže ocitnúť v postavení ohrozenej osoby. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje rozhodnutie - resp. jeho jednotlivé výroky náležite a zrozumiteľne aj odôvodnil, pričom jeho správna úvaha, naviazaná na jednotlivé výroky rozhodnutia, je logická a dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Súd tiež poznamenáva, že navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany neboli tými, ktoré ho prinútili opustiť Afganistan, nakoľko opustil ubytovacie zariadenie odporcu, naviac bez udania adresy svojho pobytu, ešte pred podaním samotného opravného prostriedku. Teda zjavne nemá záujem o poskytnutie ochrany. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).