Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/342/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201965 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: F.. L. F., P. 3, XXX XX B., zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/021467/2012-23-39, zo dňa 14.09.2012, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/021467/2012-23-39, zo dňa 14.09.2012 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zn.: 5223/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur na účet advokáta JUDr. Ondreja Krempaského, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. banke a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. podanou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2012 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti vo výrokovej časti rozsudku citovaného rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu vo veci zníženia výsluhového dôchodku žalobcu s účinnosťou od 01.07.2012 s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie s uplatnením si náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobkyni znížený výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zo dňa 30.05.2012, zn.: 1599/2012-SZ podľa právnych predpisov účinných v čase vydania tohto rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 04.07.2012 na zníženie výsluhového dôchodku žalobcu použil ustanovenie § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa tvrdí, že výsluhový dôchodok jej bol priznaný rozhodnutím zo dňa 01.06.2012 právoplatne, v správnej výške, spôsobom a postupom uvedeným v ustanovení § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., právne účinnom v čase tohto pôvodného rozhodovania. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka. Žalobca uvádza, že prijatie neskoršej novely zákona, ktorá zásadným spôsobom zmenila rozhodné skutočnosti pre zvýšenie výsluhového dôchodku, nemôže byť dôvodom na zníženie dôchodku, pretože by išlo o retroaktivitu zákona. Ďalej žalobkyňa k rozhodnutiam vytýka, že prvostupňový správny orgán bez akejkoľvek správnej úvahy odcitoval ust. § 68 ods. 13 zákona, ktoré v čase rozhodovania vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku nebolo účinné. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 30.06.2012. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán odcitoval tiež § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. s poukazom na to, že zákonom č. 185/2012 Z.z. sa valorizácia dôchodkov prepojila s valorizáciou dávok výsluhového dôchodku. Z hľadiska nároku na valorizáciu je to právne irelevantné, pretože tento valorizačný mechanizmus bude môcť byť použitý do budúcnosti. Obdobne tak postupoval i sám žalovaný. Rozhodnutie žalovaného je potom nepreskúmateľné, pretože žalovaný ho nepodložil žiadnou správnou úvahou, nezaoberal sa žiadnou námietkou uvedenou v odvolaní žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobkyňa sa ani z jedného rozhodnutia nedozvedela, na základe čoho usudzuje žalovaný a prvostupňový správny orgán, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok vyšší ako mu patrí. Toto tvrdenie vyvracia právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni od 01.07.2012 zvýšený výsluhový dôchodok o sumu 3,05 % v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi valorizáciu, a to od 01.07.2012, pretože v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladali žalobkyni zákonný nárok na zvýšenie dôchodku. Z procesného hľadiska teda neexistoval dôvod na začatie konania o znížení výsluhového dôchodku. Žalobca ďalej namieta, že nebolo možné ani použiť ust. § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002, pretože v danom prípade sa nerozhoduje o priznaní dávky, ale o priznaní valorizácie za príslušný rok. A už vôbec, že sa jednalo o dávku vo vyššej sume, ako mu prináleží. Z týchto dôvodov potom žalobkyňa žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 01.07.2013 navrhoval žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že vychádzajúc z dikcie ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. môže konštatovať, že právnou skutočnosťou, s ktorou sa spájajú právne účinky vzniku subjektívneho práva na zvýšenie konkrétnej dávky (resp. práva na zvýšenú dávku), je zákon samotný - konštitutívne účinky teda nastávajú priamo zo zákona. Momentom, kedy tieto účinky nastávajú je 1. júl príslušného kalendárneho roka. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobkyni, že v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladali žalobkyni nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku. V záujme zabezpečenia právnej istoty zákonodarca uložil príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia vydávať v každom prípade aj individuálne správne akty - rozhodnutia, tie však majú len deklaratórnu povahu, t.j. len konštatujú existenciu právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zákona. Deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku nevyplýva len zo samotnej dikcie ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., ale aj z iných jeho ustanovení. Vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných dávok a na skutočnosť, že opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac (§ 100 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.) na jednej strane a na určený výplatný termín (15. deň v kalendárnom mesiaci) a čas potrebný na vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane druhej, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku v predstihu s tým, že k zvýšeniu dôjde od 1.7.2012 (tak ako to ustanovoval v tom čase platný a účinný zákon), čomu zodpovedal výrok tohto rozhodnutia. Medzi vydaním rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku a 1.7.2012 (t.j. pred momentom, kedy mala nastať hmotnoprávna skutočnosť, s ktorou sa spája vznik subjektívneho práva na zvýšenie dávky), však došlo k zmene právnej úpravy. S účinnosťou od 30.6.2012 bol do zákona č. 328/2002 Z.z. vložený § 68 ods. 13, z ktorého vyplynulo, že dávky výsluhového zabezpečenia sa nezvyšujú. Príslušná hmotnoprávna skutočnosť teda nenastala a žalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového dôchodku. Napriek tomu existovalo rozhodnutie, ktoré deklarovalo právny stav, ktorý ku dňu, keď sa mohli hmotnoprávne účinky rozhodnutia uplatniť, nenastal. Zákon č. 328/2002 Z.z. takéto situácie predvída v ust. § 105 ods. 7. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uvádza, že dôvodom zrušenia pôvodného rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku neboli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo potrebné označiť, bližšie rozobrať, či dokázať. Rozhodnutie nebolo ani výsledkom akejkoľvek správnej úvahy, keďže išlo o kategorické riešenie situácie explicitne upravenej v zákone. Rozhodnutie o znížení dávky vyplývalo zo zmeny relevantnej právnej úpravy, ktorá bola v rozhodnutí náležitým spôsobom citovaná, a to v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa v rozhodnutí odvoláva. Preto poukázal na logickú axiomu, že správny orgán môže uviesť len existujúce dôvody, ktoré s vydaným rozhodnutím súvisia a potom má za to, že v napadnutom rozhodnutí boli uvedené všetky kauzálne prepojené a právne relevantné dôvody jeho vydania. Potom ani túto námietku žalobcovi žalovaný neuznal dôvodnou. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach námietok vznesených žalobkyňou a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že žalobe ako dôvodnej je treba priznať úspech. Predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu vydané v intenciách § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) a zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 v kontexte námietok žaloby, a to či správne orgány vec vecne správne posúdili a či v danom prípade boli splnené podmienky a bolo možné po novele zákona č. 328/2002 Z.z. účinnej od 30.06.2012 rozhodnúť o znížení výsluhového dôchodku žalobcu vzhľadom na skoršie právoplatné rozhodnutie o jeho zvýšení vydané v znení zákona platného v čase pôvodného rozhodnutia a rovnako s účinnosťou od 01.07.2012. Tiež, či napadnuté rozhodnutia sú súladné s požiadavkami preskúmateľnosti. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. do účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (do 29.06.2012), výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.06.2012), dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0 %. Ak sa funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0 % od 01. januára 2012. Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí. V danej preskúmavanej veci súd z administratívneho spisu žalovaného ako mu bol predložený zistil, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zn. 2223/2012-SZ zo dňa 05.06.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. do 29.06.2012) zvýšený výsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.07.2012 na sumu 557,21 eur mesačne. Toto rozhodnutie konajúci útvar sociálneho zabezpečenia zdôvodnil splnením podmienok pre zvýšenie výsluhového dôchodku podľa ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., keď podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR za rok 2011 medziročný rast spotrebiteľských cien v roku 2011 predstavoval 3,9 % a medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2011 predstavoval 2,2 %. Následne po vydaní tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán po prijatí nepriamej novely zákona č. 328/2002 Z.z. vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. a účinnej od 30.06.2012 vydal dňa 04.07.2012 nové rozhodnutie zn. 5223/2012-SZ, ktorým podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. (účinného od 30.06.2012) znížil žalobkyni výsluhový dôchodok od 01.07.2012 na sumu 540,71eur mesačne. Na odvolanie žalobkyni z dôvodov zhodných so žalobnými námietkami, žalovaný dňa 23.08.2012 vydal rozhodnutie č. MF/021467/2012-23-9, ktorým odvolanie žalobkyni zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, keď sa s jeho právnym názorom plne stotožnil. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa článku 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. V správnom konaní je správny orgán viazaný zásadou legality, v intenciách ktorej je povinný v konaní zachovať tak procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v danej konkrétnej veci. Vzhľadom k skutočnosti, že k zákonu č. 185/2012 Z.z. neboli prijaté žiadne intertemporálne (prechodné) ustanovenia, je potom potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem. V danej preskúmavanej veci má konajúci súd za to, že prvé rozhodnutie žalovaného, resp. Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zo dňa 30.05.2012 o valorizácii výsluhového dôchodku bolo vydané v súlade s vtedy platným právnym stavom, je zákonné a právoplatné. Bol teda nedôvodný a nezákonný postup žalovaného, že následne (po účinnosti novely zákonom č. 185/2012 Z.z.) vydal dňa 04.07.2012 rozhodnutie, ktorým valorizáciu žalobcovi za to isté obdobie odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona účinného od 30.06.2012. Argumenty žalovaného, že zmena nastala ex lege a rozhodnutie malo iba deklaratórny charakter neobstoja, pretože toto rozhodnutie má podľa názoru súdu v časti zvýšenia (prípadne zníženia) výsluhového dôchodku konštitutívny charakter. Taktiež nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že takéto prípady expressis verbis predvída a rieši ust. § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa názoru súdu toto ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože tu nejde o výpočet dávky výsluhového dôchodku, ale o jeho valorizáciu (zvýšenie), ktoré bolo v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu dňa 30.05.2012 v súlade s vtedy platným právnym stavom. Súd má za to, že toto rozhodnutie je zákonné (a právoplatné), vychádza zo skutočností predpokladaných v tom čase zákonom pre valorizáciu výsluhového dôchodku tak ako sú tieto v tomto rozhodnutí aj uvedené. Jedná sa o medziročný nárast spotrebiteľských cien a medziročný nárast priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2011 ako ich zverejnil Štatistický úrad SR ku dňu 31.12.2011. Bol teda nezákonný ďalší postup žalovaného, stotožňujúc sa tu s námietkou žalobkyne, že následne po účinnosti novely zákona č. 328/2002 Z.z. vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04.07.2012 nové rozhodnutie (zn. 4599/2012-SZ), ktorým valorizáciu žalobkyni za to isté obdobie odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona účinného dňom 30.06.2012. Bolo treba priznať i ďalšej námietke žalobkyni k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu (ako to vyplýva zo všeobecného procesného predpisu, t.j. § 47 ods. 3 Správneho poriadku) má plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ďalšou funkciou odôvodnenia je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať, keď napokon riadne a presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť i zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia musí teda správny orgán reagovať na dva druhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. V rámci skutkových okolností má správny orgán uviesť ako sa s návrhmi i námietkami účastníkov vyrovnal a v právnom posúdení veci potom správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia, tak i rozhodnutia žalovaného predovšetkým je treba konajúcim správnym orgánom vytknúť, že tieto sa požiadavkami preskúmateľnosti (dostatok dôvodov, zrozumiteľnosť) ako sú vyššie uvedené vôbec neriadili. K rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa súd poukazuje, že tento správny orgán síce v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval jednotlivé ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z., avšak daný skutkový stav, t.j. prečo považoval za vecne správne skôr vydané a právoplatné rozhodnutie zo dňa 30.05.2012 vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku žalobkyni podľa požiadaviek ako tieto vyplývali a boli preukázateľne splnené v zmysle § 68 ods. 1 zákon č. 328/2002 Z.z. platného a účinného v čase vydania tohto pôvodného rozhodnutia, po zmene právnej normy účinnej dňom 30.06.2012 zmeniť a vyhodnotiť, že skoršie rozhodnutie priznalo dávku výsluhového zabezpečenia v nesprávnej výške a potom, že je podľa jeho názoru splnená podmienka pre aplikáciu ust. § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. skorším rozhodnutím zvýšenú dávku výsluhového dôchodku znížiť, považujúc túto za dávku priznanú vo vyššej sume. Rovnakou vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť trpí i rozhodnutie žalovaného, ktorý nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia neodstránil, ale že tento sa ani s touto odvolacou námietkou žalobkyni v rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Tu súd sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného, ako toto vyplýva z jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa 24.06.2013 a doručeného súdu dňa 01.07.2013, že v danom prípade dôvodom zrušenia neboli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo treba označiť, rozobrať, resp. dokazovať a teda, že rozhodnutie potom nebolo ani výsledkom správnej úvahy, keďže sa jednalo o kategorické riešenie situácie explicitne upravenej v zákone. Naopak, súd sa plne stotožňuje s námietkou žalobkyni, že rozhodnutie malo byť riadne odôvodnené a správnou úvahou správneho orgánu zdôvodnená subsumácia daného skutkového stavu (pôvodné právoplatné priznanie zvýšenia výsluhového dôchodku) pod nové zákonné ustanovenie účinné po vydaní pôvodného rozhodnutia a prečo správny orgán považoval priznanie zvýšeného výsluhového dôchodku za dávku vo vyššej sume, ktorú je potrebné podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. znížiť. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom bolo potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale v danom prípade i prvostupňové rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaného po vrátení veci bude jeho povinnosťou riadiť sa právnym názorom súdu, ktorým sú správne orgány podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazané. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešnej žalobkyni priznal trovy právneho zastúpenia v sume 323,55 eur tak ako tieto vyplývajú zo špecifikácie doručenej súdu dňa 02.12.2013 právnym zástupcom žalobkyne JUDr. Ondrejom Krempaským. Advokát vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a súd mu priznal odmenu za preukázané dva úkony právnej služby po 127,16 eur (prevzatie veci dňa 29.11.2012 a podanie písomnej žaloby dňa 30.11.2012), 2x režijný paušál po 7,63 eur (pojednávania určeného na deň 03.12.2013 sa právny zástupca nezúčastnil) a 20 % DPH, ku ktorým žalovaného zaviazal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.