Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/161/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012202406 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012202406.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobkyne: X.. Q. B.Č., bytom Š. XX, XXX XX V., zast. advokátska kancelária Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-94/2012, zo dňa 27.8.2012 a prvostupňového rozhodnutia č. KM-691-2581/SI-2012 zo dňa 29. júna 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-94/2012, zo dňa 27.8.2012 a prvostupňové rozhodnutie č. KM-691-2581/SI-2012 zo dňa 29. júna 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobkyni dňa 2.9.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 393,50,- eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 25.10.2012 domáhala, aby súd zmenil fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené dňa 2.9.2012 tak, že žalovanému uloží povinnosť sprístupniť informácie požadované v žiadosti zo dňa 21.5.2012 v znení spresnenia zo dňa 30.5.2012 do ôsmych pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, eventuálne zrušil fiktívne rozhodnutie doručené dňa 2.9.2012 a rozhodnutie odvolacieho orgánu - žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 21.5.2012 obrátila na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR so žiadosťou o sprístupnenie informácií, na čo túto žiadosť Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sčasti odstúpilo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „info zákon“) na priame vybavenie žalovanému s tým, že originály dokumentov, ktoré obsahujú informácie požadované žalobkyňou, boli vyžiadané žalovaným, pričom nedisponuje s kópiami. Dňa 3.7.2012 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 29.6.2012, ktorým žiadosť v plnom rozsahu zamietol. Dňa 17.7.2012 podala žalobkyňa osobne rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dňa 2.9.2012 bolo žalobkyni doručené podľa nej fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Dňa 6.9.2012 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.8.2012, ktoré bolo odoslané na poštovú prepravu dňa 3.9.2012 a ktorým žalovaný rozklad žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Žalobkyňa je toho názoru, že druhostupňové rozhodnutie nespôsobuje žiadne právne účinky, pretože bolo vydané po lehote. Posledný deň pre vydanie rozhodnutia o rozklade bol 45. deň od doručenia rozkladu na prvostupňový orgán, teda 31.8.2012. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané až 3.9.2012, čo bolo zdôvodnené tým, že po uplynutí 30 dňovej lehoty pre autoremedúru, bol ministrovi rozklad doručený až na ďalší deň, teda 31. deň od podania rozkladu. 30 dňová lehota je lehotou poriadkovou, avšak žalobkyňa poukazuje na nesprávny a nezákonný postup žalovaného, ktorý svojim konaním spôsobil nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia, s ktorým info zákon spája ďalšie následky. Žalobkyňa poukazuje na judikatúru, že „účinky správneho rozhodnutia nastávajú až jeho oznámením účastníkovi konania, za deň vydania správneho rozhodnutia sa považuje deň jeho oznámenia“. V danom prípade, teda deň doručenia. K vyhotoveniu druhostupňového rozhodnutia teda malo dôjsť 27.8.2012, avšak na poštovú prepravu bolo odoslané až dňa 3.9.2012. Nakoľko žalovaný nevydal druhostupňové rozhodnutie v lehote do 31.8.2012, došlo tým v zmysle druhej vety ustanovenia § 19 ods. 3 info zákona k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Všetky fiktívne rozhodnutia sú pre ich nepreskúmateľnosť nezákonné. Prvostupňové rozhodnutie sa odvoláva na § 11 ods. 1 písm. d) info zákona s odôvodnením, že informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“). Žalovaný však neuviedol, ktorého OČTK sa požadované informácie majú týkať a o akú konkrétnu rozhodovaciu činnosť sa má jednať. Hlavným dôvodom nesprístupnenia informácií je, že požadované informácie sú súčasťou spisového materiálu, ktorý je zároveň dôkazným materiálom, ktorý sa týka rozhodovacej činnosti OČTK. Žalobkyňa zdôrazňuje, že žiadna informácia sa netýka rozhodovacej činnosti OČTK. Žalovaný v podstate vyhlasuje, že všetky informácie, ktoré tvoria podklad pre rozhodovaciu činnosť OČTK sú informáciou týkajúcou sa rozhodovacej činnosti OČTK. Takýto extenzívny výklad je neprípustný a je v rozpore s článkom 26 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy. Žalovaný ešte uvádza, že existuje ďalšia zákonná výnimka, ktorá bráni sprístupneniu informácií. Má ňou byť § 6 ods. 2 Trestného poriadku. Žalobkyňa však nepožadovala informácie o trestnom konaní. Žalovaný sa vôbec nezaoberal tým, že ako by informácie, ktoré už v minulosti boli verejne dostupné a dodnes sa tak môžu šíriť, mohli sťažiť alebo zmariť vyšetrovanie. Dokonca v druhostupňovom rozhodnutí žalovaný priamo odkrýva svoj arbitrárny postup keď konštatuje, že „je len na posúdení OČTK aký rozsah a formu zvolia.“ Ak sa však požadovaná informácia týka konkrétne určeného trestného konania, avšak nie je spôsobilá nijako zmariť alebo sťažiť vyšetrovanie, potom ju povinná osoba musí na žiadosť sprístupniť. Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že Ministerstvo dopravy naďalej disponuje kópiami dokladov týkajúcich sa výberového konania, ktorého predmetom bol výber budúceho nadobúdateľa 66% majetkovej účasti na spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava a.s. a spoločnosti Letisko Košice Airport a.s.. Žalovaný nesúhlasí s počítaním lehôt tak, ako to uvádza žalobkyňa. Odvoláva sa na rozsudok NS SR, ,,sp. zn. 2 Sži/7/2011 zo dňa 21.3.2012. Rozklad bol povinnej osobe doručený dňa 17.7.2012 a povinnou osobou bol rozklad doručený rozkladovej komisii dňa 17.8.2012, čiže podľa žalovaného v zákonnej 30 dňovej lehote. S poukazom na § 19 ods. 3 info zákona, odvolací orgán rozhodne o rozklade do 15 dní od doručenia rozkladu povinnou osobou, teda vo väzbe na § 57 Správneho poriadku, od doručenia odvolania a spisového materiálu správnym orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Minister rozhodol o rozklade dňa 27.8.2012. Žalovaný dáva do pozornosti a rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Sži/7/2011 zo dňa 21.3.2012. Žalovaný dáva do pozornosti taktiež § 6 Trestného poriadku. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. bez pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože prvostupňový orgán nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie žalovaného je vydané po zákonnej lehote a fiktívne rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu o tom, či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho názoru, že podľa § 18 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. d) info zákona, nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií, týkajúcich sa výberového konania a verejného obstarávania, ktorého predmetom bol výber budúceho nadobúdateľa 66% majetkovej účasti na spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava a.s. a spoločnosti Letisko Košice Airport a.s.. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) info zákona, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 19 ods. 1 info zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 info zákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 info zákona, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Krajský súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobkyne a dospel k právnemu záveru, že im musí prisvedčiť. 1.) Dodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia o rozklade (rozhodnutia žalovaného) Krajský súd má zhodne so žalobkyňou za to, že žalovaný nedodržal lehotu na vydanie (odoslanie rozhodnutia na poštovú prepravu) rozhodnutia o rozklade. Rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu bol doručený žalobkyňou prvostupňovému orgánu dňa 17.7.2012, na druhý deň začala plynúť 30 dňová lehota na prípadnú autoremedúru a predloženie spisového materiálu spolu s rozhodnutím odvolaciemu orgánu (§ 57 ods. 2 správneho poriadku). Táto lehota uplynula dňa 16.8.2012 (nie teda ako sa mylne domnieva žalovaný dňa 17.8.2012!). Prvostupňový orgán doručil odvolaciemu orgánu spisový materiál spolu s rozhodnutím až deň po tejto lehote, t.j. dňa 17.8.2012. Je pravdou, že odvolací orgán (minister) rozhodol o rozklade už dňa 27.8.2012 (teda v 15 dňovej lehote podľa § 19 ods. 3 info zákona), avšak toto rozhodnutie podal na poštovú prepravu až dňa 3.9.2012 (pondelok), čo je v rozpore s § 51 ods. 1 správneho poriadku a judikátom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/71/2009 zo dňa 27.1.2011 a uznesením Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 4 As/55/2007 zo dňa 28.4.2009 z ktorých vyplýva, že povinná osoba splní oznámenie rozhodnutia účastníkovi konania podaním rozhodnutia na poštovú prepravu. V tomto prípade rozhodnutie o rozklade malo byť žalovaným podané na poštovú prepravu dňa 31.8.2012 (piatok), čo sa nestalo, pretože žalovaný podal na poštovú prepravu toto rozhodnutie až dňa 3.9.2012. Podľa § 19 ods. 3, veta druhá info zákona došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktoré sa považuje za vydané (teda doručené) žalobkyni dňa 2.9.2012. Následné vydanie rozhodnutia žalovaného dňom 3.9.2012 je teda paktom žalovaného a nespôsobuje žiadne právne účinky. Z tohto dôvodu ho ani krajský súd nemohol preskúmať. Čo sa týka fiktívneho rozhodnutia žalovaného, toto je nepreskúmateľné automaticky. 2.) K dôvodom prvostupňového rozhodnutia Prvostupňový orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí, pokiaľ išlo o nesprístupnenie informácie žalobkyni odvolal výlučne len na § 11 ods. 1 písm. d) info zákona. Celé rozhodnutie je potom odôvodnené len veľmi všeobecne tým, že OČTK a súdy majú právo utajiť skutočnosti, ktorých zverejnenie by mohlo zmariť proces vyšetrovania a objasnenie trestnej veci, čo je ustanovené v Trestnom poriadku. Nakoľko požadované informácie sú súčasťou spisového materiálu, ktorý tvorí obsah vyšetrovacieho spisu a súčasne dôkazný materiál, ktorý sa nepochybne týka rozhodovacej činnosti OČTK, je splnená podmienka § 11 ods. 1 písm. d) info zákona. Krajský súd má za to, že prvostupňový orgán vôbec nezisťoval skutkový stav v danej veci, z rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré konkrétne informácie sa majú týkať rozhodovacej činnosti OČTK. Tieto informácie je potrebné špecifikovať. Tu poukazuje krajský súd na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Sži/6/2009 zo dňa 17.9.2009, citujem z právnej vety: „Implicitné vyvodenie zákazu poskytnutia informácií z dôvodu, že informácie sú predmetom špeciálnej úpravy iného zákona, je nevyhnutné v rozhodnutí o nesprístupnení informácie odôvodniť.“ Krajský súd poukazuje na to, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z neho vôbec nie je možné vyvodiť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie (§ 47 správneho poriadku). 3.) K navrhovanému petitu ohľadom § 250j ods. 6 O.s.p.. Žalobkyňa navrhovala v žalobe eventuálny petit a to, ak to bude možné aby súd rozhodol o zmene fiktívneho rozhodnutia tak, že súd uloží žalovanému sprístupniť informácie požadované v žiadosti do 8 pracovných dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd nie je takýmto návrhom žalobkyne viazaný. Napriek tomu poukazuje na to, že v tomto konkrétnom prípade nerozhodol podľa § 250j ods. 6 O.s.p., pretože prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu (nielen z dôvodu nepreskúmateľností). Krajský súd nedisponuje dokumentmi, ktoré požadovala žalobkyňa zverejniť a preto uložil povinnosť v ďalšom konaní po zrušení rozhodnutí, aby prvostupňový orgán vykonal riadne dokazovanie ohľadom presnej špecifikácie konkrétnych informácií s odôvodnením. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni v konaní priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 323,50,- eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené advokátom žalobkyne podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to za 2 úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava veci a podanie žaloby na súd (hodnota 1 úkonu právnej pomoci je 152,59 + 20% DPH, spolu 2x režijný paušál vo výške 9,16,- eur). Celkom náhrada trov konania činí 393,50,- eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.