Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/77/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012202626 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012202626.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: pani C. C., narodenej XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátnej príslušníčky Č. Ľ. D. (Č.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy O., L. Č. W., R. W., U. S., naposledy s miestom pobytu P. F. XX/D, Q., doručovacia adresa. T.. T. U., G. XX, Q. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 14.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-31-19/PO-Ž-2012 zo dňa 19.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-31-19/PO-Ž-2012 zo dňa 19.4.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-31-19/PO-Ž-2012 zo dňa 19.4.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľke neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol jej doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že navrhovateľka sa v krajine svojho pôvodu nestretla so žiadnou formou perzekúcie a že iba nesúhlas politikou čínskej vlády nie je dôvodom na udelenie azylu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľke tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 14.5.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedla v ňom, že odporca nevenoval náležitú pozornosť politickým dôvodom jej žiadosti o azyl, že tým že požiadala o azyl sa dostala do pozície človeka, ktorý nesúhlasí s vládnou politikou. Namietala tiež nenáležité zistenia stavu veci a z toho plynúce nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.6.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľka, ako to sama uviedla, sa v prípade návratu do Číny ničoho neobáva a že pokiaľ mala aj iný ako prezentovaný dôvod žiadosti o azyl, mala ho v azylovom konaní uviesť. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-31/PO-Ž-2012. Z jeho obsahu zistil, že 20.1.2012 požiadala navrhovateľka o azyl z dôvodu, že v Číne je zakázané mať viac ako jedno dieťa. Pri vstupnom pohovore uviedla, že nebola členkou žiadnej politickej strany či hnutia, že nikdy nemala žiaden problém so štátnou mocou či iným subjektom a že jediným dôvodom jej žiadosti je to, že nesúhlasí s čínskou vládnou politikou - napr. s tzv. politikou jedného dieťaťa. Tiež uviedla, že sa jej skončila platnosť jej tolerovaného pobytu a z dôvodu legalizácie svojho aktuálneho pobytu na Slovensku požiadala o azyl. V prípade návratu do Číny sa ničoho neobáva. Zo spisu ČAS: MU-630/PO-Ž-2009 súd zistil, že po prvý raz požiadala navrhovateľka o azyl 8.10.2009 z dôvodu , že chcela žiť v demokratickej krajine. Pretože boli splnené zákonné podmienky, bolo vo veci začaté konanie podľa Dublinského nariadenia (ČAS: MU-32/DS-Ž-2009). Zo spisu ČAS: MU-32/DS-Ž-2009 súd zistil, že Rumunská republika súhlasila s prevzatím zodpovednosti za posúdenie jej žiadosti o azyl. Z dôvodu následného neznámeho pobytu navrhovateľky na slovenskom území bolo toto konanie rozhodnutím z 21.1.2010 prerušené a následne 3.6.2011 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. j/ zákona o azyle Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nevenoval náležitú pozornosť politickým dôvodom jej žiadosti o azyl, že tým že požiadala o azyl sa dostala do pozície človeka, ktorý nesúhlasí s vládnou politikou: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľka ako dôvod žiadosti o azyl uviedla iba to, že o tento žiada z dôvodu nesúhlasu s politikou Číny, napr. s politikou jedného dieťaťa a že o azyl žiada aj z dôvodu legalizácie svojho pobytu na Slovensku. Je teda jednoznačne preukázané, že dôvodom podania žiadosti o azyl bola snaha navrhovateľky zlegalizovať si svoj, aktuálne nelegálny, pobyt na Slovensku. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že iba všeobecný nesúhlas s politikou toho-ktorého štátu nie je relevantným pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Odkaz na čínskou vládou uplatňovanú politiku jedného dieťaťa nie je politickým dôvodom, ako sa to domnieva navrhovateľka, pre udelenie azylu Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu navrhovateľky, že tým že požiadal o azyl sa dostala do postavenia človeka, ktorý nesúhlasí s vládnou ideológiou je potrebné konštatovať, že dôvod odchodu žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu musí existovať (s výnimkou žiadateľov na mieste) už v čase odchodu z krajiny pôvodu, teda v čase, ktorý predchádza podaniu žiadosti o azyl. Navrhovateľka však, ako to tiež uviedla v priebehu konania pred odporcom, nebola pred vycestovaním z Číny nijako a ničím obťažované, nemala žiadne problémy so štátnou mocou či inými subjektmi. Z uvedeného vyplýva, že iba fakt samotného podania žiadosti o azyl nemôže byť dôvodom pre poskytnutie medzinárodnej ochrany - azylu. K námietke, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca riadnym a zákonným spôsobom vykonal v rámci azylového konania úkony dokazovania, pričom vychádzal z obsahu a dôvodov navrhovateľkinej žiadosti o azyl, ako aj zo správ o krajine jej pôvodu. Súd poznamenáva, že v azylovom konaní nie je úlohou odporcu za žiadateľa o azyl vyhľadávať či domýšľať si aj iné, ako prezentované dôvody žiadosti. Jeho úlohou je výlučne posúdiť tie, ktoré žiadateľ o azyl prezentoval a to za dodržania postupu v konaní, ktorý je stanovený zákonom o azyle. V prejednávanej veci navrhovateľka celkom jednoznačne uviedla, že nemala s čínskou štátnou mocou žiadne problémy a že jediným dôvodom jej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany je jej nesúhlas s politikou čínskej vlády. Naviac súd poukazuje na obsah a dôvody navrhovateľkinej prvej žiadosti o azyl, kedy uviedla iba to, že chce žiť v demokratickej krajine. Z obsahu azylových spisov navrhovateľky teda celkom jednoznačne vyplýva, že v krajine svojho pôvodu nečelila žiadnej perzekúcii. Podľa názoru súdu teda napadnutému rozhodnutiu nemožno vyčítať nesprávnosť právneho posúdenia navrhovateľovej žiadosti o azyl. Ako to vyplýva z obsahu prednesov navrhovateľky jediným dôvodom jej žiadosti o azyl bol jej nesúhlas s oficiálnou politikou Číny ako aj jej snaha o zlegalizovanie svojho pobytu na Slovensku. Tieto dôvody nie je možné subsumovať pod žiaden z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, resp. 13b zákona azyle. Ak teda odporca navrhovateľke azyl neudelil z dôvodu, že nesplnila základné predpoklady (§ 8 zákona o azyle) jeho udelenia, jeho rozhodnutie je správné a je v súlade so zákonom. Pokiaľ odporca navrhovateľke neposkytol ani doplnkovú ochranu, aj tento výrok je v súlade so zákonom. Navrhovateľka nebola v Číne nikdy trestne stíhaná a nebola ani objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. V Číne niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a preto je správne konštatovanie odporcu, že nebola splnená ani jedna z podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, obsiahnutých v ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Pretože navrhovateľkou vznesené námietky voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Súd poznamenáva, že navrhovateľka ku dňu prejednanie jej návrhu nepožiadala odporcu o predĺženie poskytnutej dlhodobej priepustky, jej pobyt je odporcovi neznámy a preto bola dňom 6.5.2013 vyradená z evidencie žiadateľov o azyl. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľka i keď bola v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ju súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).