KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava5. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/881/2012 z 5. 11. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. novembra 2013, sp. zn. 2S/881/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012204148.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/881/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012204148
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012204148.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
A.. U. K., Z. 4, I., zastúpený: JUDr. Jozef Dopirák, advokát, Lermontovova 14, Bratislava, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska
14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-P-152/BA-
KDI21-2012 zo dňa 08.10.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Žalovaný ako orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave V č.:ORP-P-737/BAV-OBCP-2012 zo dňa 20.07.2012 zamietol a toto
prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bol žalobca
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
č. 372/1990 Zb.“) a bola mu uložená pokuta vo výške 70 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu dva mesiace, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa 04.05.2012 v čase o
10,50 hod., keď viedol motorové vozidlo značky G. W., evidenčné číslo BA-XXXVG po X. ulici v I. tým, že
neuposlúchol pokyn vyplývajúci z vodorovnej dopravnej značky „V 1a“ a predchádzal motorové vozidlá
tam, kde sa to nesmie, pričom bezdôvodne jazdil po električkovom koľajovom páse. Týmto konaním
porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. o/ a
§ 11 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj len „zákon č. 8/2009 Z.z.“). So žalobcom bola na mieste spísaná správa o výsledku objasňovania
priestupku, k správe sa vyjadril a podpísal ju.

Z úradného záznamu spísaného dňa 04.05.2012 zamestnankyňami Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, odboru dopravných nehôd, npor. A. a npor. L.
(ďalej aj len „príslušníčky Policajného zboru“), vyplýva, že v čase cca 10.50 hod na X. ulici v pravom



jazdnom pruhu stálo cca 20 vozidiel čakajúcich na zelený svetelný signál. Zrazu spozorovali, že z
pravého jazdného pruhu vyšlo na električkové koľajisko vozidlo žalobcu predchádzajúce všetky stojace
vozidlá. Žalobca jazdil po koľajisku cca 50 m. Následne sa zaradil do ľavého rovného jazdného pruhu
vytvoreného tesne pred križovatkou. Električkové koľajisko je oddelené od vozovky prefabrikovaným
prahom s vodiacimi doskami Z 4f. Príslušníčky Policajného zboru dobehli vodiča a vyzvali ho na
zastavenie za križovatkou X. mýto. Vysvetlili mu, že sa dopustil priestupku a uložili mu blokovú pokutu
vo výške XX eur. Vzhľadom na to, že nemal pri sebe hotovosť, bol poučený o tom, že mu bude
vypísaná poštová poukážka s blokom na pokutu nezaplatenú na mieste a bude mu zadržaný vodičský
preukaz do doby zaplatenia pokuty. Podľa úradného záznamu sa žalobca následne začal správať
arogantne až agresívne, vzal si mobilný telefón za účelom nahrávania rozhovoru, žiadal príslušníčky
Policajného zboru o vysvetlenie ním spáchaného priestupku a privolanie inej hliadky Policajného zboru
a inšpekcie. Skutočnosti uvedené v úradnom zázname zo dňa 04.05.2012 sa zhodujú s výpoveďami
oboch príslušníčok Policajného zboru, ktoré sú zdokumentované v zápisniciach o výsluchu svedka zo
dňa 20.06.2012.

Do zápisnice z ústneho prejednania priestupku zo dňa 25.06.2012 žalobca uviedol, že na úrovni
križovatky I. ulica a X. ulica mu neohľaduplnou jazdou nedalo prednosť pripájajúce sa motorové vozidlo
z vedľajšej cesty a aby zabránil dopravnej nehode, vybočil na električkovú trať. Nakoľko až po svetelnú
križovatku stála kolóna áut, domnieval sa, že príslušníčky Policajného zboru nemohli vidieť, čo sa dialo
na mieste, kde sa podľa nich mal stať priestupok. Ďalej vyjadril nesúhlas s tým, že uznal vinu a správal
sa arogantne, naopak podľa neho jedna z príslušníčok Policajného zboru vystupovala neprofesionálne.
Na záver uviedol, že do správy o výsledku objasňovania zo dňa 04.05.2012 bolo dodatočne rukou
dopisované bez jeho prítomnosti.

II.
Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podrobne popísal priebeh
správneho konania ako aj obsah podaní a rozhodnutí vo veci. V bode III. žaloby uviedol, že rozhodnutie
žalovaného, ako aj jeho postup a prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, sú v celom rozsahu
v rozpore so zákonom a čo sa týka posúdenia viny, poukázal na to, že bol ohrozený iným vozidlom,
ktoré ho vytlačilo do jazdného pruhu vyhradeného pre električky. Mal za to, že správne orgány pri
rozhodovaní o priestupku porušili zásadu materiálnej pravdy, dokazovanie bolo nedostatočné, nakoľko
jeho pochybnosti neboli hodnoverným spôsobom odstránené. Zdôraznil, že správny orgán síce má
oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie a dôkazných prostriedkov, čo
však neznamená, že v konaní o priestupku by nemali byť rešpektované procesné práva obvineného z
priestupku a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na judikát číslo 38/1997, podľa
ktorého neodstránenie rozporov medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a
nevykonanie dokazovania za účelom preukázania ich hodnovernosti, predstavuje dôvod na zrušenie
rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán
označili tvrdenie žalobcu o tom, že sa na električkový koľajový pás dostal v dôsledku vyhýbania sa inému
motorovému vozidlu, za účelovú obranu. Podľa žalobcu však skutočnosť, že sa týmto argumentom
bránil až pred správnym orgánom prvého stupňa, predstavuje subjektívny záver druhostupňového
správneho orgánu, nakoľko vo vyjadrení k správe o objasňovaní priestupku sa k priebehu priestupku
vôbec nevyjadroval. Prvýkrát tak urobil až pri výsluchu dňa 25.06.2012.

Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že odvolací orgán sa vôbec nevysporiadal s dôkazom
doloženým k odvolaniu, ktorým bola fotodokumentácia urobená na mieste križovatky Radlinského ulice
a I. ulice. Na doloženej fotografii je vidieť kontajner umiestnený na chodníku, ktorý podľa žalobcu bránil
svedkyniam vo výhľade, v dôsledku čoho si nemuseli všimnúť motorové vozidlo prichádzajúce z I. ulice.
Žalobca mal za to, že správny orgán iba skonštatoval pravdivosť výpovede svedkýň, fotodokumentáciu
označil za účelovú a nezohľadnil ich prípadnú zaujatosť voči nemu. Ďalej poukázal na ustanovenia §
32 a § 34 Správneho poriadku a na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť
k záveru, že nebol ohrozený iným motorovým vozidlom. Napadnuté rozhodnutia preto podľa neho skôr
vykazujú známky arbitrárneho rozhodnutia. Postup pri objasňovaní priestupku označil za nezákonný,
nakoľko príslušníčky Policajného zboru ho nepoučili o tom, aký priestupok spáchal, o čom svedčí aj
chybne vypísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, pričom do nej boli bez jeho prítomnosti



dopisované ďalšie paragrafové znenia, ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť. Týmto postupom bolo
porušené jeho právo na spravodlivý proces. Správu o výsledku objasňovania priestupku označil za
zmätočnú a obsahujúcu nepresnosti týkajúce sa osobných údajov podozrivého či miesta spáchania
priestupku.

Žalobca na záver zdôraznil, že aj napriek tomu, že si nie je vedomý spáchania priestupku, urobil
maximum na preukázanie svojich tvrdení. Po tom, ako ho príslušníčky Policajného zboru podľa jeho slov
nevedeli a nechceli poučiť o tom, čoho sa dopustil a žiadali zaplatenie pokuty, začal si rozhovor s ich
vedomím nahrávať a požiadal o asistenciu prostredníctvom linky 158.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj
v odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový
a právny stav a vyvodené závery.

Žalovaný uviedol, že mal dostatočne zistený skutkový stav. Po zastavení príslušníčkami Policajného
zboru a spísaní správy o výsledku objasňovania priestupku sa žalobca vyjadril, že: „nebol ochotný
riešiť priestupok na mieste vzhľadom na nekompetentnosť príslušníčok policajného zboru č. 1XXXX,
č. XXXXX a vzhľadom na to, že neboli ochotné ma v zmysle zákona o Policajnom zbore informovať o
tom, akého priestupku som sa dopustil, akého zákona a paragrafu, svoju vinu by som si samozrejme v
takomto prípade priznal.“ Žalobca predmetnú správu aj poučenie podpísal.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na úradný záznam č. KRPZ-P-233/BA-KDI71-2012 zo dňa
04.05.2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca si bol vedomý priestupku a bola mu uložená
bloková pokuta vo výške XX eur. Žalovaný zároveň skonštatoval, že žalobca sa na mieste spáchania
priestupku vôbec nebránil tvrdením, že bol nútený vojsť na električkový koľajový pás, aby sa vyhol kolízii
s iným motorovým vozidlom a týmto argumentom sa bránil až pred správnym orgánom prvého stupňa
a v odvolaní. Rovnako ako sa priamo na mieste vyjadril, že nie je ochotný riešiť priestupok vzhľadom
na nekompetentnosť príslušníčok Policajného zboru, mohol spomenúť aj argument o ohrozovaní iným
motorovým vozidlom. Žalovaný tiež poukázal na zápisnice o výsluchu svedkov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že obrana žalobcu týkajúca sa ohrozenia iným
motorovým vozidlom pripájajúcim sa z vedľajšej cesty je účelová a ak by k tomu skutočne došlo a žalobca
by jazdil predpísanou rýchlosťou, mal by vzhľadom na kolónu áut dostatok času reagovať brzdením
alebo obídením auta a následným zaradením sa do svojho jazdného pruhu. Príslušníčky Policajného
zboru sa vyjadrili, že žalobca jazdil plynule a nesnažil sa zaradiť späť do jazdného pruhu. Nakoľko
sedadlá služobného vozidla sú vo vyvýšenej polohe, príslušníčky Policajného zboru mali jasný výhľad
na cestnú premávku pred nimi.

K námietke žalobcu o dopisovaní do správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že doplnenie
paragrafového znenia § 137 ods. 2 písm. o/ zákona o cestnej premávke nemení skutok, ktorého sa
žalobca dopustil. Dňa 25.06.2012 bolo žalobcovi oznámené po zákonnom poučení porušenie, ktorého sa
dopustil, čo žalobca potvrdil podpisom na zápisnici z ústneho prejednania priestupku. Podľa žalovaného
nebolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces. Na záver uviedol, že na fotodokumentáciu žalobcu
pri rozhodovaní neprihliadal.

IV.
Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup
správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti



rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Podľa § 250f ods. 1 O.s.p. súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci
konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku sú dôkazmi najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa § 22 ods. 1
a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov,
b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,
c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,
d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,
e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „zákon o Policajnom zbore“), pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť,
vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla
osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na
dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt
povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.



Podľa § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".
Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami Správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili
v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti a vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej
povinnosti žalobcom, ktoré je kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990
Zb.. Záver, ku ktorému správne orgány dospeli, zodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám
logického myslenia.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku a z úradného záznamu príslušníčok Policajného zboru,
ktoré zistili priestupok, jednoznačne vyplýva, že popis skutku tu uvedený je totožný so skutkom, ako
bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach. Súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenia svedkýň, ktoré
dokumentovali priestupok a ktoré uviedli, že videli motorové vozidlo, ktoré viedol žalobca po Radlinského
ulici v Bratislave, ako nerešpektoval dopravné značenie „V 1a“ a predchádzal motorové vozidlá v mieste,
kde je to zakázané, pričom bezdôvodne jazdil po električkovom koľajovom páse. Výpoveď svedkýň je
hodnoverná, nakoľko zo služobného vozidla mali dobré výhľadové pomery a nič im nebránilo v sledovaní
iných účastníkov cestnej premávky pohybujúcich sa po ceste. Ohrozovanie iným motorovým vozidlom
by si museli za daných okolností všimnúť a nemali žiadny dôvod si spáchanie priestupku vymyslieť.

Žalovaný postupoval správne, ak výpovede obidvoch svedkýň považoval za hodnoverné a postačujúce
pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu,
posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Každý príslušník Policajného
zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojim
správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pričom konanie policajtov sa pre služobné pomery
posudzuje cez prizmu zloženej služobnej prísahy. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k
rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Súd nezistil žiadne okolnosti
(žalobca ich napokon ani nenamietal), ktoré by nasvedčovali tomu, že by príslušníčky Policajného zboru
konali voči žalobcovi zaujato, nakoľko žalobcu nepoznali a rovnako nezistil, že by konali v rozpore so
zákonom, resp. so služobnou prísahou a sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočností, ktoré vnímali
a ktoré vyhodnotili ako vyššie identifikovaný priestupok.

Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že príslušníčky Policajného
zboru konali pri objasňovaní priestupku odborne a tvrdenie žalobcu o vyhýbacom manévri (ako
mimoriadnej situácii) považuje za jednoznačne účelové. Súd zastáva názor, že keby sa žalobca skutočne
vyhýbal inému motorovému vozidlu, túto skutočnosť by uviedol hneď (bezprostredne) pri objasňovaní
priestupku. Žalobca však toto tvrdenie uviedol až v konaní pred prvostupňovým orgánom. Netreba
pritom pochybovať o tom, že aj veľmi podpriemerne inteligentný človek by sa logicky správal na mieste
objasňovania priestupku tak, že by uviedol všetky pravdivé podstatné okolnosti (v danom prípade
žalobcom tvrdenú mimoriadnu okolnosť), aby sa zbavil svojej zodpovednosti. Súd tiež poukazuje
na skutočnosť svedčiacu o zjavnej účelovosti predmetného tvrdenia žalobcu, nakoľko tento vôbec
neuviedol, aké motorové vozidlo ho ohrozovalo, nekonkretizoval napríklad farbu či typ motorového
vozidla, prípadne vodiča, ktorý ho ohrozoval, čo by za situácie, kde bola kolóna cca 20 motorových
vozidiel a nešiel veľkou rýchlosťou, bol aspoň čiastočne zachytil. Fiktívnosť tvrdenia žalobcu podporuje
aj skutočnosť, že na konci Bernolákovej ulice je pred vjazdom na Radlinského ulicu zvislá dopravná
značka „STOP, daj prednosť v jazde!“ a navyše sa od tohto miesta cesta smerom na Račianske mýto
rozširuje o ďalší jazdný pruh, čo zjavne obmedzuje tvrdenie žalobcu o jeho ohrození a vytlačení na
električkový koľajový pás. Táto „mimoriadna okolnosť“ teda podľa názoru súdu v realite neexistovala .

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel súd k záveru, že námietky žalobcu uvedené
v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne
nevysporiadal. Tieto námietky teda neboli novými a neobstáli ani v súdnom konaní. Podľa názoru
súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné
ustanovenia zákona o cestnej premávke a zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného ako aj



preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.