Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/881/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012204148 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012204148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A.. U. K., Z. 4, I., zastúpený: JUDr. Jozef Dopirák, advokát, Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-P-152/BA- KDI21-2012 zo dňa 08.10.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalovaný ako orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č.:ORP-P-737/BAV-OBCP-2012 zo dňa 20.07.2012 zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a bola mu uložená pokuta vo výške 70 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dva mesiace, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa 04.05.2012 v čase o 10,50 hod., keď viedol motorové vozidlo značky G. W., evidenčné číslo BA-XXXVG po X. ulici v I. tým, že neuposlúchol pokyn vyplývajúci z vodorovnej dopravnej značky „V 1a“ a predchádzal motorové vozidlá tam, kde sa to nesmie, pričom bezdôvodne jazdil po električkovom koľajovom páse. Týmto konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. o/ a § 11 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 8/2009 Z.z.“). So žalobcom bola na mieste spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, k správe sa vyjadril a podpísal ju. Z úradného záznamu spísaného dňa 04.05.2012 zamestnankyňami Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, odboru dopravných nehôd, npor. A. a npor. L. (ďalej aj len „príslušníčky Policajného zboru“), vyplýva, že v čase cca 10.50 hod na X. ulici v pravom jazdnom pruhu stálo cca 20 vozidiel čakajúcich na zelený svetelný signál. Zrazu spozorovali, že z pravého jazdného pruhu vyšlo na električkové koľajisko vozidlo žalobcu predchádzajúce všetky stojace vozidlá. Žalobca jazdil po koľajisku cca 50 m. Následne sa zaradil do ľavého rovného jazdného pruhu vytvoreného tesne pred križovatkou. Električkové koľajisko je oddelené od vozovky prefabrikovaným prahom s vodiacimi doskami Z 4f. Príslušníčky Policajného zboru dobehli vodiča a vyzvali ho na zastavenie za križovatkou X. mýto. Vysvetlili mu, že sa dopustil priestupku a uložili mu blokovú pokutu vo výške XX eur. Vzhľadom na to, že nemal pri sebe hotovosť, bol poučený o tom, že mu bude vypísaná poštová poukážka s blokom na pokutu nezaplatenú na mieste a bude mu zadržaný vodičský preukaz do doby zaplatenia pokuty. Podľa úradného záznamu sa žalobca následne začal správať arogantne až agresívne, vzal si mobilný telefón za účelom nahrávania rozhovoru, žiadal príslušníčky Policajného zboru o vysvetlenie ním spáchaného priestupku a privolanie inej hliadky Policajného zboru a inšpekcie. Skutočnosti uvedené v úradnom zázname zo dňa 04.05.2012 sa zhodujú s výpoveďami oboch príslušníčok Policajného zboru, ktoré sú zdokumentované v zápisniciach o výsluchu svedka zo dňa 20.06.2012. Do zápisnice z ústneho prejednania priestupku zo dňa 25.06.2012 žalobca uviedol, že na úrovni križovatky I. ulica a X. ulica mu neohľaduplnou jazdou nedalo prednosť pripájajúce sa motorové vozidlo z vedľajšej cesty a aby zabránil dopravnej nehode, vybočil na električkovú trať. Nakoľko až po svetelnú križovatku stála kolóna áut, domnieval sa, že príslušníčky Policajného zboru nemohli vidieť, čo sa dialo na mieste, kde sa podľa nich mal stať priestupok. Ďalej vyjadril nesúhlas s tým, že uznal vinu a správal sa arogantne, naopak podľa neho jedna z príslušníčok Policajného zboru vystupovala neprofesionálne. Na záver uviedol, že do správy o výsledku objasňovania zo dňa 04.05.2012 bolo dodatočne rukou dopisované bez jeho prítomnosti. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podrobne popísal priebeh správneho konania ako aj obsah podaní a rozhodnutí vo veci. V bode III. žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj jeho postup a prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, sú v celom rozsahu v rozpore so zákonom a čo sa týka posúdenia viny, poukázal na to, že bol ohrozený iným vozidlom, ktoré ho vytlačilo do jazdného pruhu vyhradeného pre električky. Mal za to, že správne orgány pri rozhodovaní o priestupku porušili zásadu materiálnej pravdy, dokazovanie bolo nedostatočné, nakoľko jeho pochybnosti neboli hodnoverným spôsobom odstránené. Zdôraznil, že správny orgán síce má oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie a dôkazných prostriedkov, čo však neznamená, že v konaní o priestupku by nemali byť rešpektované procesné práva obvineného z priestupku a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na judikát číslo 38/1997, podľa ktorého neodstránenie rozporov medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonanie dokazovania za účelom preukázania ich hodnovernosti, predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán označili tvrdenie žalobcu o tom, že sa na električkový koľajový pás dostal v dôsledku vyhýbania sa inému motorovému vozidlu, za účelovú obranu. Podľa žalobcu však skutočnosť, že sa týmto argumentom bránil až pred správnym orgánom prvého stupňa, predstavuje subjektívny záver druhostupňového správneho orgánu, nakoľko vo vyjadrení k správe o objasňovaní priestupku sa k priebehu priestupku vôbec nevyjadroval. Prvýkrát tak urobil až pri výsluchu dňa 25.06.2012. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že odvolací orgán sa vôbec nevysporiadal s dôkazom doloženým k odvolaniu, ktorým bola fotodokumentácia urobená na mieste križovatky Radlinského ulice a I. ulice. Na doloženej fotografii je vidieť kontajner umiestnený na chodníku, ktorý podľa žalobcu bránil svedkyniam vo výhľade, v dôsledku čoho si nemuseli všimnúť motorové vozidlo prichádzajúce z I. ulice. Žalobca mal za to, že správny orgán iba skonštatoval pravdivosť výpovede svedkýň, fotodokumentáciu označil za účelovú a nezohľadnil ich prípadnú zaujatosť voči nemu. Ďalej poukázal na ustanovenia § 32 a § 34 Správneho poriadku a na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že nebol ohrozený iným motorovým vozidlom. Napadnuté rozhodnutia preto podľa neho skôr vykazujú známky arbitrárneho rozhodnutia. Postup pri objasňovaní priestupku označil za nezákonný, nakoľko príslušníčky Policajného zboru ho nepoučili o tom, aký priestupok spáchal, o čom svedčí aj chybne vypísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, pričom do nej boli bez jeho prítomnosti dopisované ďalšie paragrafové znenia, ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť. Týmto postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Správu o výsledku objasňovania priestupku označil za zmätočnú a obsahujúcu nepresnosti týkajúce sa osobných údajov podozrivého či miesta spáchania priestupku. Žalobca na záver zdôraznil, že aj napriek tomu, že si nie je vedomý spáchania priestupku, urobil maximum na preukázanie svojich tvrdení. Po tom, ako ho príslušníčky Policajného zboru podľa jeho slov nevedeli a nechceli poučiť o tom, čoho sa dopustil a žiadali zaplatenie pokuty, začal si rozhovor s ich vedomím nahrávať a požiadal o asistenciu prostredníctvom linky 158. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Žalovaný uviedol, že mal dostatočne zistený skutkový stav. Po zastavení príslušníčkami Policajného zboru a spísaní správy o výsledku objasňovania priestupku sa žalobca vyjadril, že: „nebol ochotný riešiť priestupok na mieste vzhľadom na nekompetentnosť príslušníčok policajného zboru č. 1XXXX, č. XXXXX a vzhľadom na to, že neboli ochotné ma v zmysle zákona o Policajnom zbore informovať o tom, akého priestupku som sa dopustil, akého zákona a paragrafu, svoju vinu by som si samozrejme v takomto prípade priznal.“ Žalobca predmetnú správu aj poučenie podpísal. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na úradný záznam č. KRPZ-P-233/BA-KDI71-2012 zo dňa 04.05.2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca si bol vedomý priestupku a bola mu uložená bloková pokuta vo výške XX eur. Žalovaný zároveň skonštatoval, že žalobca sa na mieste spáchania priestupku vôbec nebránil tvrdením, že bol nútený vojsť na električkový koľajový pás, aby sa vyhol kolízii s iným motorovým vozidlom a týmto argumentom sa bránil až pred správnym orgánom prvého stupňa a v odvolaní. Rovnako ako sa priamo na mieste vyjadril, že nie je ochotný riešiť priestupok vzhľadom na nekompetentnosť príslušníčok Policajného zboru, mohol spomenúť aj argument o ohrozovaní iným motorovým vozidlom. Žalovaný tiež poukázal na zápisnice o výsluchu svedkov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že obrana žalobcu týkajúca sa ohrozenia iným motorovým vozidlom pripájajúcim sa z vedľajšej cesty je účelová a ak by k tomu skutočne došlo a žalobca by jazdil predpísanou rýchlosťou, mal by vzhľadom na kolónu áut dostatok času reagovať brzdením alebo obídením auta a následným zaradením sa do svojho jazdného pruhu. Príslušníčky Policajného zboru sa vyjadrili, že žalobca jazdil plynule a nesnažil sa zaradiť späť do jazdného pruhu. Nakoľko sedadlá služobného vozidla sú vo vyvýšenej polohe, príslušníčky Policajného zboru mali jasný výhľad na cestnú premávku pred nimi. K námietke žalobcu o dopisovaní do správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že doplnenie paragrafového znenia § 137 ods. 2 písm. o/ zákona o cestnej premávke nemení skutok, ktorého sa žalobca dopustil. Dňa 25.06.2012 bolo žalobcovi oznámené po zákonnom poučení porušenie, ktorého sa dopustil, čo žalobca potvrdil podpisom na zápisnici z ústneho prejednania priestupku. Podľa žalovaného nebolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces. Na záver uviedol, že na fotodokumentáciu žalobcu pri rozhodovaní neprihliadal. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa § 250f ods. 1 O.s.p. súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku sú dôkazmi najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa § 22 ods. 1 a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov, c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov, d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov, e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o Policajnom zbore“), pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister. Podľa § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré je kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb.. Záver, ku ktorému správne orgány dospeli, zodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku a z úradného záznamu príslušníčok Policajného zboru, ktoré zistili priestupok, jednoznačne vyplýva, že popis skutku tu uvedený je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach. Súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenia svedkýň, ktoré dokumentovali priestupok a ktoré uviedli, že videli motorové vozidlo, ktoré viedol žalobca po Radlinského ulici v Bratislave, ako nerešpektoval dopravné značenie „V 1a“ a predchádzal motorové vozidlá v mieste, kde je to zakázané, pričom bezdôvodne jazdil po električkovom koľajovom páse. Výpoveď svedkýň je hodnoverná, nakoľko zo služobného vozidla mali dobré výhľadové pomery a nič im nebránilo v sledovaní iných účastníkov cestnej premávky pohybujúcich sa po ceste. Ohrozovanie iným motorovým vozidlom by si museli za daných okolností všimnúť a nemali žiadny dôvod si spáchanie priestupku vymyslieť. Žalovaný postupoval správne, ak výpovede obidvoch svedkýň považoval za hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pričom konanie policajtov sa pre služobné pomery posudzuje cez prizmu zloženej služobnej prísahy. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Súd nezistil žiadne okolnosti (žalobca ich napokon ani nenamietal), ktoré by nasvedčovali tomu, že by príslušníčky Policajného zboru konali voči žalobcovi zaujato, nakoľko žalobcu nepoznali a rovnako nezistil, že by konali v rozpore so zákonom, resp. so služobnou prísahou a sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočností, ktoré vnímali a ktoré vyhodnotili ako vyššie identifikovaný priestupok. Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že príslušníčky Policajného zboru konali pri objasňovaní priestupku odborne a tvrdenie žalobcu o vyhýbacom manévri (ako mimoriadnej situácii) považuje za jednoznačne účelové. Súd zastáva názor, že keby sa žalobca skutočne vyhýbal inému motorovému vozidlu, túto skutočnosť by uviedol hneď (bezprostredne) pri objasňovaní priestupku. Žalobca však toto tvrdenie uviedol až v konaní pred prvostupňovým orgánom. Netreba pritom pochybovať o tom, že aj veľmi podpriemerne inteligentný človek by sa logicky správal na mieste objasňovania priestupku tak, že by uviedol všetky pravdivé podstatné okolnosti (v danom prípade žalobcom tvrdenú mimoriadnu okolnosť), aby sa zbavil svojej zodpovednosti. Súd tiež poukazuje na skutočnosť svedčiacu o zjavnej účelovosti predmetného tvrdenia žalobcu, nakoľko tento vôbec neuviedol, aké motorové vozidlo ho ohrozovalo, nekonkretizoval napríklad farbu či typ motorového vozidla, prípadne vodiča, ktorý ho ohrozoval, čo by za situácie, kde bola kolóna cca 20 motorových vozidiel a nešiel veľkou rýchlosťou, bol aspoň čiastočne zachytil. Fiktívnosť tvrdenia žalobcu podporuje aj skutočnosť, že na konci Bernolákovej ulice je pred vjazdom na Radlinského ulicu zvislá dopravná značka „STOP, daj prednosť v jazde!“ a navyše sa od tohto miesta cesta smerom na Račianske mýto rozširuje o ďalší jazdný pruh, čo zjavne obmedzuje tvrdenie žalobcu o jeho ohrození a vytlačení na električkový koľajový pás. Táto „mimoriadna okolnosť“ teda podľa názoru súdu v realite neexistovala . Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel súd k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky teda neboli novými a neobstáli ani v súdnom konaní. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke a zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.