Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/1104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012205047 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012205047.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: S. C., D. 1, XXX XX Q., zastúpená JUDr. Vladimír Štefek, advokát, AK Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-92/2012 zo dňa 22.08.2012, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-92/2012 zo dňa 22.08.2012 a rozhodnutie Sekcie personálnych a sociálnych vecí Ministerstva vnútra SR č. SPC-OSZ-VZ-26196-41/2012 zo dňa 17.05.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne trovy konania vo výške 407,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: SLV-PS-PK-92/2012 zo dňa 22.08.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutia Sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPC-OSZ-VZ-26196-41/2012 zo dňa 17.052012, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o výplatu vdovského dôchodku postúpená žalovanému Sociálnou poisťovňou ústredie Bratislava na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So 120/2010 zo dňa 08.07.2011. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že jej manžel bol príslušníkom policajného zboru od 01.09.1980 do 16.03.1987 a zomrel počas trvania skúšobného pomeru dňa 17.03.1987. Jeho služobný pomer trval necelých 7 rokov. Žalobkyni orgán sociálneho zabezpečenia MV SR na základe jej žiadosti zo dňa 30.03.1987 priznal rozhodnutím zo dňa 12.05.1987 vdovský dôchodok odo dňa 17.03.1987 podľa § 36 až 38 a § 40 až 41 zák. č. 121/1975 Zb. v sume XXXX,- Kčs mesačne a jej synovi T. C. sirotský dôchodok v sume XXX,- Kčs. Žalobkyni orgán sociálneho zabezpečenia MV SR vyplácal vdovský a sirotský dôchodok do skončenia štúdia jej syna na strednej škole, t.j. do 31.08.2002. Syn žalobkyne v školskom roku 2006 až 2007 začal študovať na dennom štúdiu vysokej školy a preto žalobkyňa žiadosťou zo dňa 04.09.2006 požiadala orgán sociálneho zabezpečenia MV SR o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku a sirotského dôchodku a to podľa § 40 ods. 3 písm. a/ zák. č. 121/1975 Zb. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.01.2007 zamietol jej odvolanie proti rozhodnutiu Odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR č. SPC-26.196/3-2006 zo dňa 16.10.2006, ktorým jej žiadosť o uvoľnenie výplaty vdovského a sirotského dôchodku zamietol. Žalobkyňa postupovala v súlade s poučením v rozhodnutí žalovaného zo dňa 23.01.2007 a o výplatu vdovského a sirotského dôchodku požiadala príslušnú pobočku sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutím č. 64600762490 zo dňa 26.04.2007 priznala žalobkyni vdovský dôchodok podľa § 74 a § 264 zák. č. 461/2003 Z.z. v sume X.XXX, Sk mesačne a rozhodnutím zo dňa 28.09.2007 pod č. 830 XXX XXXX 0 priznala synovi T. sirotský dôchodok v sume 4745,- Sk mesačne, ktorý súčasne v tomto rozhodnutí valorizovala na sumu XXXX,- Sk mesačne. Žalobkyňa nesúhlasila s výškou priznaného dôchodku v sume XXXX,- Sk a dňa 06.06.2007 podala na Krajský súd v Bratislave návrh na preskúmanie rozhodnutia sociálnej poisťovne, ktorým jej bol priznaný vdovský dôchodok z dôvodu, že jej bol priznaný vdovský dôchodok z dôvodu, že jej bol priznaný vdovský dôchodok z dôvodu, že jej bol priznaný dôchodok bez úprav, ktoré boli v tejto oblasti vykonané v rokoch 1987 až XXXX. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 28.09.2XXX pod č. XXX 007 XXXX 0 podľa § 264 ods. 1 a § 112 ods. zák. č. 461/2003 Z.z. dňa 12.10.2007 žalobkyni odňala vdovský dôchodok. Žalobkyňa dňa 05.11.2007 podala na Krajský súd v Bratislave návrh na preskúmanie rozhodnutia sociálnej poisťovni zo dňa 28.09.2007 z dôvodov, že jej bol vdovský dôchodok priznaný v nesprávnej výške, že jej nemala byť jeho výplata odňatá a tiež pre nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, pre absenciu dôvodov. Sociálna poisťovňa v priebehu konania na Krajskom súde v Bratislave rozhodnutím zo dňa 31.03.2008 pod č. XXX XXX XXXX 0 zmenila rozhodnutie pod uvedeným číslom vydané dňa 28.09.2007. Žalobkyňa dňa 28.04.2008 vzala späť návrh na preskúmanie rozhodnutia z 28.09.2XXX pod č. XXX 007 XXXX 0 a súd toto konanie dňa 21.05.2008 zastavil. Krajský súd v Bratislave zo dňa 17.06.2009 zrušil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 z 26.04.2007 a vec vrátil sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie sociálna poisťovňa, o ktorom rozhodol najvyšší súd pod č. k. 9So 131/2009 uznesením zo dňa 24.02.2010 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že KS v Bratislave v ďalšom konaní preskúma rozhodnutie odporkyne zo dňa 26.04.2007 a vysporiada sa aj s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 31.03.2008, ktorým bolo zmenené rozhodnutie z 28.09.2007. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 23.06.2010 pod č. 6Sd40/07-87 zrušil rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 26.04.2007 a zo dňa 31.03.2008 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodov, že žalobkyni prináleží vdovský dôchodok podľa § 74 a § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Sociálna poisťovňa podala proti uvedenému rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR rozsudkom zo dňa 08.07.2011 pod č. k. 9So120/2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.06.2010 pod č. 6Sd40/07-87 ale z iných dôvodov, než dôvodil súd prvého stupňa. Najvyšší súd SR bol toho názoru, že vdovský dôchodok vyplácaný žalobkyni ku dňu 01.07.2002 orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra SR v súlade s § 129/7 zák. č. 328/2002 Z.z. považuje za vdovský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Na výplatu takéhoto vdovského dôchodku tak od 01.07.2002 ako aj v prípade splnenia podmienok podľa § 46 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. v spojení s § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je preto príslušný útvar sociálneho zabezpečenia MV SR a to z osobitného účtu, uložil sociálnej poisťovni, aby postúpila žiadosť žalobkyne, útvaru sociálneho zabezpečenia MV SR ako orgánu vecne príslušnému na výplatu vdovského dôchodku podľa § 129 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. Sociálna poisťovňa ústredie dňa 25.10.2011 v zmysle rozsudku NS SR zo dňa 08.07.2011 postúpila žiadosť o vdovský dôchodok ministerstvu vnútra SR. Sekcia personálnych vecí a soc. činností MV SR dňa 17.05.2012 rozhodnutím pod č. SPC-OSZ-VZ-26196-41/2012 žiadosť o vdovský dôchodok žalobkyne postúpenú na MV SR v zmysle rozsudku NS SR sociálnou poisťovňou zamietla. Rozhodnutie odôvodnila tým, že uvedený rozsudok NS SR spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že priznaný a vyplácaný vdovský dôchodok sa od účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z. teda od 01.07.2002 nestal dávkou výsluhového zabezpečenia podľa § 129 ods. 1 citovaného zákona, ale sa považoval za vdovský dôchodok podľa § 129 ods. 1 cit. zákona. Tento dôchodok bol podľa žalovaného žalobkyni odňatí a zanikol dňom 31.08.2002. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa 17.05.2012 podala žalobkyňa odvolanie a poukázala na to, že správny orgán prvého stupňa nerešpektoval záväzný právny názor NS SR. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.08.2012 pod č. SLV-PS-PK-92/2012 zamietol odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaná podala na tunajší súd žalobu o preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a to z dôvodu, nesprávneho právneho posúdenia a obe rozhodnutia zasiahli do jej práv a bola na svojich právach ukrátená a preto žiada súd, aby obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil právnemu orgánu na ďalšie konanie a uplatnila si trovy právneho zastúpenia. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.06.2013 uviedol, orgán sociálneho zabezpečenia MV SR rozhodnutím č. HS-26.196-1/14-87 zo dňa 12.05.87 priznal žalobkyni od 17.03.1987 podľa § 36 až 38 a § 40 až 41 zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení vdovský dôchodok v sume 1117,- Sk mesačne a sirotský dôchodok na jej syna T. v sume XXX,- Sk. Od 1.10.1998 nadobudol účinnosť zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v § 161 ods. 2 ustanovil, že dôchodky priznané podľa predpisov platných pred 01.10.1988 sa považujú za dávky podľa predpisov platných po 30.09.1998 a to vo výške, v aké patrili k 30.09.1988. Dňa 01.07.2002 nadobudol účinnosť zák. č. 328/2002 Z.z., ktorý v § 129 ods. 1 ustanovuje, že vdovské dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené tieto podmienky odo dňa účinnosti tohto zákona, tak všetky spomínané dôchodky podľa tohto zákona sú vo výške v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Dňa 31.08.2002 syn žalobkyne skončil štúdium na Súkromnej obchodnej akadémii v Bratislave a ďalej nepokračoval v štúdiu, čím prestal byť nezaopatrením dieťaťom a teda nespĺňal podmienku nároku na sirotský dôchodok ust. v § 49 zák. č. 100/1988 Zb.. V dôsledku toho mu uvedeným dňom nárok na sirotský dôchodok zanikol. Zároveň zanikol aj nárok žalobkyne na vdovský dôchodok, pretože nespĺňala ani jednu z podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 uvedeného zákona. Žiadosťou zo dňa 04.09.2006 požiadala žalobkyňa orgán sociálneho zabezpečenia MV SR o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku a sirotského dôchodku na syna T. s odôvodnením, že v akademickom roku 2006, 2007 bol prijatý na denné štúdium Vysokej škole ekonómie a managementu verejnej správy v Q. o čom predložila potvrdenie. Vzhľadom na to, že zák. č. 273/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2005 bol zo zák. č. 328/2002 Z.z. vypustený § 101 a zavedený § 143c, podľa ktorého odsekov 4 a 5 orgán sociálneho zabezpečenia MV SR nemá od 01.01.2005 kompetenciu rozhodovať o vzniku nárokov na dávky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, bolo žalobkyni oznámené, aby sa so svojou žiadosťou o priznaní vdovského a sirotského dôchodku obrátila na sociálnu poisťovňu ústredie. Dňa 02.11.2011 bol orgánu sociálneho zabezpečenia MV SR zo sociálnej poisťovne ústredie doručený list zo dňa 25.10.2011, ktorým mu postúpila žiadosť žalobkyňa o vdovský dôchodok. Z obsahu uvedeného listu a k nemu priloženého rozsudku NS SR č. k. 9So120/2010 zo dňa 08.07.2011 bolo zistené, že žalobkyňa uvedenou žiadosťou požiadala o vdovský dôchodok Sociálnu poisťovňu ústredie v Bratislave. Na základe tejto žiadosti Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2007 priznal žalobkyni vdovský dôchodok od 04.09.20069 v sume XXXX,- Sk mesačne podľa § 74 a 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu včas opravný prostriedok, ktorý bol Krajskému súdu v Bratislave doručený 06.06.2007. Sociálna poisťovňa ústredie dodatočne zistila, že pri posudzovaní dôchodkových nárokov žalobkyne napadnutým rozhodnutím boli tieto nároky nesprávne právne posúdené, z toho dôvodu rozhodnutím č. 6460076249 zo dňa 28.09.2007 vdovský dôchodok žalobkyni odňala od 12.10.2007 podľa § 264 ods. 1, § 112 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.. Rozhodnutie z 28.09.2007 bolo pozmenené rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 31.03.2008 doplnením dôvodov, pre ktoré bol podľa právneho názoru sociálnej poisťovne - ústredie žalobkyni priznaný vdovský dôchodok neprávom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 9So 120/2010 zo dňa 08.07.2011 vyslovil názor, že rozhodnutia sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.04.2007 a rozhodnutie č. 646 007 XXXX z 31.03.2008 sú nezákonné, keďže sociálna poisťovňa ústredie nebola a nie je príslušná na výplatu vdovského dôchodku žalobkyni a preto nebola oprávnená ani na rozhodnutie o priznaní vdovského dôchodku od 04.09.2006 ani na rozhodnutie o jeho odňatí od 12.10.2007. Najvyšší súd SR je toho názoru, že vzhľadom na to, že vdovský dôchodok, ktorý sa v súlade s § 129 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. považuje za vdovský dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení vyplácal žalobkyni ku dňu 01.07.2002 orgán sociálneho zabezpečenia MV SR na výplatu tohto vdovského dôchodku je aj v prípade splnenie podmienok podľa § 46 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. v spojení s § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. príslušný orgán sociálneho zabezpečenia MV SR a to z osobitného účtu. Nezaväzuje však orgán sociálneho zabezpečenia MV SR, že žalobkyni má priznať alebo uvoľniť výplatu vdovského dôchodku ale iba konštatuje, že na výplatu vdovského dôchodku žalobkyni je v prípade splnenia podmienok podľa § 46 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. v spojení s § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra. Žalovaný je toho názoru, že vdovský dôchodok žalobkyne tak ako i sirotský dôchodok na jej syna Jozefa priznaný od 17.03.1987 podľa § 36 až 38 a § 40 až 41 zo zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení sa podľa ustanovenia § 161 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. považovali za dávky podľa tohto zákona a od účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z., teda od 01.07.2002 sa nestali dávkami výsluhového zabezpečenia ale podľa § 129 ods. 7 citovaného zákona sa považovali za dávky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a na ich výplatu bol príslušný OSZ MV SR. Nespochybniteľnou je tiež skutočnosť, že nárok na uvedené dôchodkové dávky zanikli dňom 31.08.2002 a z toho dôvodu bol žalobkyni vdovský dôchodok a sirotský dôchodok na jej syna T. uvedeným dňom odňatí v súlade s § 46, § 49 a § 96 zák. č. 100/1998 Zb.. Z dikcie ust. § 360 ods. 1 a § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že zákonnou podmienkou nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa § 46 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. je, že nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu k 31.12.2003 trval. Vzhľadom na to, že žalobkyni nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu k 31.12.2003 netrval, pretože právoplatne zanikol už 31.08.2002 nemožno jej výplatu vdovského dôchodku obnoviť. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na ďalšie poberanie vdovského dôchodku podľa § 46 ods. 2 a 4 zák. č. 100/1988 Zb. vychádzajúc z ust. § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. treba konštatovať, že podmienky ustanovené zák. č. 100/1988 Zb. žalobkyňa k 31.12.2003 nespĺňala. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutím Sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPC-OSZ- VZ-26196-41/2012 bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o výplatu vdovského dôchodku postúpená žalovanému Sociálnou poisťovňou - ústredie, na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So120/2010 zo dňa 08.07.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-92/2012 zo dňa 22.08.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Je nesporné, že vdovskom dôchodku u žalobkyne má rozhodovať príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR (rozsudok NS SR sp. zn. 9So120/2010 zo dňa 08.07.2011). Správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný je toho názoru, že žalobkyni vdovský dôchodok neprináleží, nakoľko jej nárok nevznikol po 31.12.2003, ale za účinnosti zák. č. 121/1975 Zb., ktorým nárok ku dňu 31.08.2002 zanikol a preto nebolo možné pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o vdovský dôchodok, resp. o uvoľnení jeho výplaty použiť ust. § 74 ods. 3 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 121/1975 Zb., patrí vdove vdovský dôchodok počas jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí tohto času patrí vdove vdovský dôchodok podľa § 37 ods. 2 tohto zákona, ak spĺňa niektorú z týchto podmienok: stará aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (podľa § 40). Podľa § 40 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 121/1975 Zb., sirotský dôchodok patrí dieťaťu zomretého pracujúceho (dôchodcu), a patrí do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa najdlhšie do 26 roka veku, ak dieťa: a/ sústavne sa pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyni bol ku dňu 01.07.2002, kedy vstúpil do účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z. priznaný a vyplácaný vdovský dôchodok orgánom sociálneho zabezpečenia MV SR do 31.08.2002. Tento dôchodok jej bol priznaný podľa § 36 až 38 zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 129 ods. 7 a § 103 zák. č. 328/2002 Z.z., na výplatu vdovského dôchodku priznaného podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Manžel žalobkyne bol v čase smrti príslušníkom policajného zboru, nesplnil žiadnu z podmienok uvedených v § 46 písm. a/, b/, c/ zák. č. 328/2002 Z.z. na účely § 129 ods. 1, 2 tohto zákona, pretože bol v službe necelých sedem rokov. Preto nebolo možné k 01.07.2002 priznaný a vyplácaný vdovský dôchodok žalobkyne považovať za výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z.. Preto podľa § 129 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. muselo byť aplikované prechodné ustanovenie, ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46. Vdovské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Zákonom č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia bolo upravené znenie § 46 ods. 2 a ods. 4 zák. č. 100/1978 Zb. tak, že sa slová na vdovský dôchodok nahradili slovami na výplatu vdovského dôchodku. Súd je toho názoru, že touto zmenou sa zabezpečilo to, aby v dobe pri splnení ustanovených podmienok nevznikol nový nárok na vdovský dôchodok ale sa jej obnoví len výplata už skôr priznaného vdovského dôchodku. Útvar sociálneho zabezpečenia MV SR už nemal znovu rozhodovať o priznaní alebo nepriznaní nároku na vdovský dôchodok, ale po zistení splnenia zákonných podmienok na jeho výplatu mal jeho výplatu obnoviť. Námietka žalobkyne, že žalovaní o priznaní nároku na vdovský dôchodok rozhodoval tak rozhodnutím v prvom stupni ako aj napadnutým rozhodnutím v druhom stupni a porušil tým zákon neobstojí, nakoľko v odvolacom konaní rozhodol v súlade s ust. § 84 ods. 4 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. minister vnútra SR. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány nesprávne právne posúdili skutkový stav veci a preto bolo potrebné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania priznal a tieto spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 407,55 eur; prevzatie a príprava 127,16 eur; paušálna náhrada 7,63 eur; spracovanie žaloby 127,16 eur a paušálna náhrada 7,63 eur; pojednávanie na KS v Bratislave v roku 2013 130,16 eur; paušálna náhrada 7,81 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.