Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206259 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012206259.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána O. S. A., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka O. X. W. (Ď. Q. „."), v krajine pôvodu naposledy bytom J., K. Č. J. J., O., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: N. T. W., zastúpeným: Centrom právnej pomoci so sídlom: Nám. slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 31.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-400-23/PO-Ž-2012 zo dňa 26.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-400-23/PO-Ž-2012 zo dňa 26.9.2012 vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-400-23/PO-Ž-2012 zo dňa 26.9.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Navrhovateľ o udelenie azylu požiadal z dôvodu, že v Afganistane bol prenasledovaný, nakoľko pracoval pre amerických vojakov ako tlmočník. Nakoľko sa však v priebehu konania nijako nepreukázalo, že voči navrhovateľovi bolo vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu, vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi štátnymi orgánmi Afganistanu, ani nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, odporca dospel k záveru, že v navrhovateľovom prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o výrok, ktorým odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Odporca pritom hodnotil celkovú bezpečnostnú situáciu v Afganistane, možnosť hrozby vážneho bezprávia navrhovateľovi v podobe uloženia trestu smrti, ako aj hrozbu mučenia, neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 31.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany a vrátení veci na nové konanie. Uviedol v ňom, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, nakoľko sa domnieva, že spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle, a to z dôvodu hrozby vážneho bezprávia. Z tohto dôvodu má navrhovateľ za to, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke. Navrhovateľ opäť v krátkosti popísal svoj príbeh, pričom vyzdvihol najmä skutočnosť, že bol tlmočníkom poskytujúcim služby americkej armáde. V súvislosti s uvedeným poukázal na postavenie a bezpečnostnú situáciu tlmočníkov v Afganistane a uviedol, že tlmočníci okrem riskovania životov počas priameho nasadenia, riskujú svoje životy aj mimo služby a čelia vyhrážkam Talibanu. Okrem toho tu existuje možnosť, že v prípade stiahnutia zahraničných vojsk z Afganistanu, sa Taliban pomstí tzv. „kolaborantom so zahraničnými nevercami“. Toto potvrdzujú aj slová hovorcu Talibanu, ktorý verejne vyhlásil, že „ako náhle cudzinci odídu, kolaboranti zaplatia za svoju zradu.“ S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012, ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Boháčovou, právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa. Listom zo dňa 12.2.2013 Centrum právnej pomoci oznámilo tunajšiemu súdu, že navrhovateľovi bola na základe jeho žiadosti poskytnutá právna pomoc v azylovej veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 9.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom zotrval na svojich dôvodoch. V závere svojho vyjadrenia oznámil súdu, že navrhovateľ bez povolenia odporcu a bez udania adresy pobytu opustil Pobytový tábor v Rohovciach. Následne dňa 16.1.2013 odporca súdu oznámil, že navrhovateľ bol opätovne 10.1.2013 zaradený do evidencie žiadateľov o azyl. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-400/PO-Ž-2012, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 29.6.2012, pričom ako dôvod uviedol, že v Afganistane bol prenasledovaný a ohrozovaný preto, lebo pracoval pre amerických vojakov ako tlmočník. Na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 10.7.2012 navrhovateľ uviedol, že v krajine pôvodu pracoval ako tlmočník pre amerických vojakov, pričom prvýkrát začal vykonávať túto činnosť v provincii Paktia, a to v období od 1.5.2009 do júla 2011. Od októbra 2011 pracoval v provincii Kunduz, kde poskytoval tlmočnícke služby americkým vojakom rýchleho nasadenia - Task Forces. Na doplňujúcom pohovore konanom dňa 25.7.2012 navrhovateľ uviedol, že kým vykonával tlmočnícku činnosť v provincii Paktia, býval na základni Zormat distrikt a počas jeho pôsobenia v provincii Kunduz, býval na základni amerických vojakov nachádzajúcej sa neďaleko letiska v meste Kunduz. Zo správ založených v administratívnom spise odporcu súd zistil, že osoby, ktoré spolupracujú, resp. pracujú pre americkú armádu nie sú vystavené vysokému riziku, pokiaľ je ich pracovné miesto v Kábule, avšak ak niekto pracuje na vojenskej základni mimo Kábulu, potom existuje riziko, že sa stane cieľom bez ohľadu na jeho pozíciu a typ práce. Nezávislá politická výskumná organizácia v Kábule pritom uviedla, že tlmočníci sú veľmi ohrození. Podľa UNHCR v prípade zamestnancov americkej armády existuje vysoká pravdepodobnosť, že každému zamestnancovi sa môže Taliban vyhrážať. Tlmočníci, rovnako ako aj miestni vodiči, ktorí pracujú pre spoločnosti, ktoré podporujú základne sú v nebezpečenstve. Zo správ taktiež vyplýva, že prekladatelia sú väčšmi ohrození než ostatní zamestnanci. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo v § 13b. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia - konkrétne výroku o neudelení azylu, odporca nespochybnil identitu navrhovateľa a ani jeho tvrdenie, že pracoval ako tlmočník pre americké ozbrojené sily, pôsobiace v Afganistane. Navrhovateľom prezentované ohrozenie z tohto dôvodu však vyhodnotil ako nespĺňajúce predpoklady pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Vo vzťahu k napadnutému výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany vyhodnocoval ev. hrozbu vážneho bezprávia, pričom sa osobitne všetkými jej tromi predpokladmi (§ 2 písm. f/ zákona o azyle). Vo vzťahu k dôvodu pod bodom 2. citovaného zákonného ustanovenia (možné neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest) uviedol, že navrhovateľ v minulosti nebol objektom takého zaobchádzania na že vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní sa nepreukázala opodstatnenosť jeho obáv niet dôvodu sa domnievať, žeby sa v prípade návratu stal jeho objektom. Ako to vyplýva zo správy DIS publikovanej 29.5.2012 (str. 18. - COIKAN 11.7.2012, odpoveď na otázku č. 7., č. l. 71 spisu odporcu) afgánski tlmočníci pracujúci pre americkú armádu mimo Kábulu sú, resp. môžu ohrozovaní neštátnym subjektom - Talibanom. Existencia ohrozenia tlmočníkov je zrejmá aj zo správ, ktoré založil navrhovateľ prostredníctvom v tom čase svojej zástupkyne v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Ak mal teda odporca v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia k dispozícii informácie, ktoré min. preukazovali možnosť ohrozenia afgánskych tlmočníkov bolo jeho povinnosťou pri vydaní negatívneho rozhodnutia (o neposkytnutí doplnkovej ochrany) zaoberať sa obsahom týchto správ a vyhodnotiť ich. To však odporca neurobil a bez ďalšieho iba poukázal na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť navrhovateľom prezentovaných obáv. Takéto odôvodnenie výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany (v časti hrozby neľudského čiu ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu) súd vyhodnotil ako nepreskúmateľnosť napadnutého výroku z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. V súvislosti so založením správ o krajine pôvodu navrhovateľa (konkrétne správy DIS publikovanej 29.5.2012, str. 18. - COIKAN 11.7.2012, odpoveď na otázku č. 7., č. l. 71 spisu odporcu) sa podľa názoru súdu javí ako potrebné ďalšie zisťovanie stavu veci vo vzťahu k ohrozeniu bývalých afgánskych tlmočníkov, pracujúcich pre sily ISAF a to aj vo vzťahu k ich ev. ohrozeniu potom, ako sa po čase z akýchkoľvek dôvodov vrátia do Afganistanu. Táto potreba podľa názoru súdu vyvstáva jednak zo samotného obsahu vyššie konkretizovanej správy a jednak z dôvodu, že odporca vyhľadal a do spisu založil iba jednu správu, obsahovo zameranú na oblasť ohrozenia tlmočníkov. Podľa názoru súdu bolo potrebným, aby sa odporca pokúsil vyhľadať aj správy z iných zdrojov, ktoré by objektivizovali otázku ohrozenia tlmočníkov. Nakoľko tak odporca neurobil, súd tento stav kvalifikoval ako nedostatočné zistenie stavu veci. Na okraj súd iba poznamenáva, že s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia odporcu v inej azylovej veci (ČAS: MU-395/PO-Ž-2012) odporca zrejme disponuje správami, týkajúcimi sa afgánskych tlmočníkov. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť správy pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré by náležitým spôsobom objasnili existenciu či neexistenciu ohrozenia bývalých afgánskych tlmočníkov (či spolupracovníkov), pracujúcich v minulosti pre medzinárodné sily, pôsobiace v Afganistane. Po takto zistenom stave veci získané informácie vyhodnotiť a vo veci poskytnutia či neposkytnutia doplnkovej ochrane opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie odôvodniť spôsobom, ktorý predpokladá zákon o azyle, resp. Správny poriadok, ktorý bude dostatočne presvedčivým a z ktorého bude zjavná správna úvaha, ktorou sa odporca pri vydaní rozhodnutia riadil. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1/ O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č. 71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).