Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/1479/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206898 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012206898.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PHD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: M.. B.. J. O., O.., bytom B. č. XXX proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-PS-PK-125/2012 zo dňa 5.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-125/2012 zo dňa 5.10.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 66,- € na účet Krajského súdu v Bratislave, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Ronalda Kočiščáka 269,58 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-PS-PK-125/2012 zo dňa 5.10.2012, ktorým bola podľa ust. § 143 ods. 1 zákona žalobcovi zaradenému v stálej štátnej službe vo funkcii starší vyšetrovateľ špecialista oddelenia vyšetrovania odboru boja proti korupcii Bratislava, Úradu boja proti korupcii, Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva vnútra SR, uložená povinnosť uhradiť Ministerstvu vnútra SR pomernú časť nákladov vynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania 3. stupňa na Akadémii Policajného zboru v Bratislave vo výške 230,66 € v termíne splatnosti do 31.10.2012 na účet Ministerstva vnútra SR. V žalobe žalobca uviedol, že zastáva názor, že postup a preskúmavané rozhodnutia nie sú v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami, teda sú nezákonné. Vydané rozhodnutia považuje žalobca za rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade s ust. § 47 zákona o správnom konaní, okrem iného aj preto, že neobsahujú riadne dostatočné a presvedčivé odôvodnenie a z rovnakého dôvodu ani s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ. Žalobca namieta porušenie ust. § 143 ods. 6 citovaného zákona, nakoľko podľa jeho názoru mu nebola daná možnosť dohodnúť sa so služobným úradom o spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie. Žalobca uviedol, že nadriadený neprerokoval s ním spôsob úhrady nákladov na vzdelávanie žiadnym spôsobom, ani písomne, ani ústne. Podotýka, že od jeho „dobrovoľného“ prevedenia z funkcie zástupcu generálneho riaditeľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR súčasne riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR na funkciu starší vyšetrovateľ špecialista oddelenia vyšetrovania odboru boja proti korupcii Bratislava, ÚBPK P PZ do podania žaloby sa s riaditeľom ÚBPK P PZ O.. B.. B. K. nestretol, preto jeho tvrdenie vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia, že „nakoľko nedošlo k dohode o spôsobe úhrady nákladov...“ považuje žalobca za klamlivé a účelové. Z uvedených dôvodov preto v zmysle ustanovenia čl. 40 ods. 1 a 2 nemôže existovať žiadna písomná dohoda, resp. záznam o prerokovaní spôsobu úhrady nákladov na vzdelávanie. V uvedenej súvislosti považuje žalobca za rovnako klamlivé a účelové aj tvrdenie prezidenta Policajného zboru, ktorý na strane 5 preskúmavaného rozhodnutia uvádza: „....nakoľko medzi služobným úradom a odvolateľom nedošlo k dohode o spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie...“. Žalobca tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie, najmä ich odôvodnenia sú nedostatočné, nakoľko vôbec nevysvetľujú, ako a na základe čoho vychádzal žalovaný pri výpočte pomernej časti nákladov vynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania 3. stupňa na Akadémii PZ v Bratislave, preto ho žalobca považuje za nepreskúmateľné a tým nezákonné. Na doplnenie dokazovania vo veci navrhuje vypočuť riaditeľa ÚBPK P PZ O.. B.. B. K., ďalej navrhuje vypočuť prezidenta PZ W.. O.. E. W.. Žalobca tvrdí, že právny stav „de lege lata“ bližšie nekonkretizuje dobu trvania štúdia na určenie času zotrvania policajta v služobnom pomere, výpočet výšky pomernej časti nákladov vynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania 3. stupňa na Akadémii PZ v Bratislave považuje zo strany správneho orgánu za arbitrárny a nezákonný. Nad rámec uvedeného dodáva, že ani správny orgán nemal jasno v spôsobe výpočtu, nakoľko v prvom stupni mu uložil uhradiť sumu vo výške 239,34 € a v druhostupňovom konaní vo výške 230,66 €. Aj z uvedeného dôvodu považuje žalobca samotný výrok rozhodnutia za neurčitý a nejednoznačný, teda nezákonný, čo je podľa jeho právneho názoru dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia. V prípade, ak uvedenú primárnu námietku, že dobu trvania štúdia na účely určenia času na zotrvanie policajta v služobnom pomere zákon vo svojich ustanoveniach bližšie nešpecifikuje a táto nemôže byť nad rámec zákona upravená v nariadení, súd uzná za dôvodnú, pochopiteľne ostatné rovnako závažné dôvody (námietky nezákonnosti) sa stanú bezpredmetnými. Pokiaľ ide o skutočnú výšku nákladov vynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania 3. stupňa na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, žalobca uvádza, že táto ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ani v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu nie je žiadnym spôsobom ani len okrajovo naznačená. Aj z uvedeného dôvodu je potrebné považovať predmetné rozhodnutia za nepreskúmateľné a tým nezákonné. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie v časti poučenie neobsahuje údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Chýbajúce, nesprávne alebo nedostatočné poučenie je podľa názoru žalobcu tiež dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach aplikoval súčasne platné hmotno-právne ustanovenie § 143 ods. 2 zákona a nevychádzal z vtedy platného hmotno-právneho ustanovenia § 143 zákona a vôbec, že prečo a z akého dôvodu aplikoval aj na ďalšie súčasné platné hmotno-právne normy zákona, keďže je evidentné, že v čase (4.2.2002), kedy mu personálnym rozkazom generálnej riaditeľky sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR č. 108/2008 bol udelený súhlas na 5-ročné externé doktoranské štúdium pri výkone štátnej služby na Akadémii PZ v Bratislave, bol obsah hmotno-právnej úpravy ust. § 143 ale aj ďalších právnych noriem odlišný. Dokonca súčasne platná hmotno-právna norma § 142b, z ktorého správne orgány vychádzajú a na ne sa vo svojich rozhodnutiach odvolávajú v čase udelenia súhlasu na doktoranské štúdium ani neexistovala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmané rozhodnutie žalovaného zo dňa 5.10.2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 7.2.2013 navrhoval žalobu zamietnuť. Dôvodil tým, že zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že personálnym rozkazom generálnej riaditeľky sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR č. 108/2002 bol žalobcovi udelený súhlas dňom 4.2.2002 na 5-ročné externé doktoranské štúdium pri výkone štátnej služby na Akadémii PZ v Bratislave. Predmetným personálnym rozkazom mu bola zároveň uložená povinnosť zotrvať po obhajobe dizertačnej práce v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia alebo príprav a to aj v prípade, že obhajobu dizertačnej práce nevykoná. V prípade nesplnenia podmienok ustanovených v § 143 ods. 1 zákona, je žalobca povinný uhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania alebo ich pomernú časť a to aj v prípade, že obhajobu dizertačnej práce nevykoná. Podľa vysokoškolského diplomu o ukončení doktoranského štúdia na Akadémii PZ v Bratislave, žalobca ukončil štúdium a získal vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa dňom 18.12.2006. V zmysle § 142b ods. 3 a 4 zákona vznikla preto žalobcovi po skončení doktoranského štúdia povinnosť zotrvať v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia, alebo uhradiť služobnému úradu náklady spojené so zabezpečením tohto štúdia alebo ich pomernú časť. Dňa 20.7.2012 žalobca doručil nadriadenému písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Na základe tejto žiadosti bol následne personálnym rozkazom riaditeľa ÚBPK P PZ č. 48 zo dňa 16.8.2012 podľa § 191 ods. 1 zákona uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 30.9.2012, t.j. uplynutím zákonom stanovenej lehoty. Vychádzajúc z doby trvania doktoranského štúdia je zrejmé, že žalobca po jeho skončení nezotrval v služobnom pomere po ustanovený čas. Dobu trvania štúdia na účely určenia času na zotrvanie policajta v služobnom pomere zákon vo svojich ustanoveniach bližšie nešpecifikuje. Táto je upravená v nariadení ministra vnútra SR č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov Policajného zboru. Doktoranské štúdium žalobcu trvalo od 4.2.2012 do 18.12.2006, teda spolu 1779 dní. Tento počet dní sa žalobcovi v zmysle čl. 32 ods. 1 a 2 nariadenia započítava ako doba trvania štúdia na účely určenia času na jeho zotrvanie v služobnom pomere a tiež na výpočet nákladov spojených so zabezpečením zvyšovania jeho kvalifikácie. V zmysle ust. § 142b ods. 3 a 4 zákona ako aj personálneho rozkazu generálnej riaditeľky sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR č. 108/2002 bol po skončení doktoranského štúdia, ktoré bolo realizované pri výkone štátnej služby žalobca povinný zotrvať v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia, to znamená po dobu 3558 dní. Z dôvodu uvoľnenia zo služobného pomeru príslušníka PZ však žalobca tento svoj záväzok v štátnej službe čiastočne nesplnil, nakoľko od ukončenia štúdia ku dňu uvoľnenia od 19.12.2006 do 30.9.2012 zotrval v služobnom pomere len 2113 dní. Za zvyšných 1445 dní je preto podľa § 143 ods. 2 zákona povinný uhradiť služobnému úradu pomernú časť nákladov vynaložených na získanie jeho vysokoškolského vzdelania 3. stupňa. Pomerná časť úhrady nákladov na vzdelávanie sa v zmysle čl. 37 nariadenia vypočítava ako podiel celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie a počtu dní určených na zotrvanie v služobnom pomere. Výsledná suma sa následne vynásobí počtom dní, v ktorých policajt nezotrval v služobnom pomere. V danom prípade celková výška skutočne vynaložených nákladov spojených so získaním vysokoškolského vzdelania 3. stupňa, ktoré vznikli MV SR poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat, bola vypočítaná príslušným útvarom likvidácie miezd a platov MV SR podľa § 143 ods. 2 zákona a predstavuje náklady vo výške 567,95 €. Počet dní uvedených na zotrvanie žalobcu v služobnom pomere je 3558 a počet dní, v ktorých žalobca nezotrval je 1445. Pomerná časť úhrady nákladov na vzdelávanie určená podľa § 143 ods. 3 zákona a vypočítaná podľa čl. 37 nariadenia tak predstavuje náklady vo výške 230,66 € (567,95 € : 3558 dní x 1445 dní = 230,66 €). V danom prípade podľa stanoviska žalovaného neexistujú dôvody, na základe ktorých by mal služobný úrad žalobcovi úhradu nákladov na vzdelávanie odpustiť. Preskúmavaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Z hľadiska zákonnosti žalovaný konštatuje, že prvostupňový orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci, na ktorý správne aplikoval aj príslušné ustanovenia zákona. Nedostatok napadnutého rozhodnutia spočívajúci v nesprávnom určení výšky pomernej časti nákladov vynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania 3. stupňa, ktoré žalobca je povinný služobnému úradu uhradiť, k chybe došlo pri určovaní doby trvania doktoranského štúdia, keď namiesto 1779 dní bola žalobcovi započítaná doba štúdia v rozsahu 1826 dní, čo sa premietlo do nesprávneho určenia počtu dní určených na zotrvanie v služobnom pomere, nesprávneho určenia počtu dní, v ktorých žalobca nezotrval v služobnom pomere a tým aj do nesprávneho určenia sumy pomernej časti nákladov na vzdelanie, ktorú je žalobca povinný uhradiť, nemá charakter takej vady, ktorá by zakladala neplatnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tento nedostatok bol v odvolacom konaní odstránený. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje žalovaný žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru č. PPZ-BPK-622-001/2011 zo dňa 21.8.2012 zmenil preskúmavané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť Ministerstvu vnútra SR pomernú časť nákladov vynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania 3.stupňa na Akadémii PZ v Bratislave vo výške 230,66 € v termíne splatnosti do 31.10.2012 na účet Ministerstva vnútra SR. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom generálnej riaditeľky sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR č. 108/2002 bol žalobcovi udelený súhlas dňom 4.2.2002 na 5-ročné externé doktoranské štúdium pri výkone štátnej služby na Akadémii PZ v Bratislave. Predmetným personálnym rozkazom mu zároveň bola uložená povinnosť zotrvať po obhajobe dizertačnej práce v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia alebo príprav a to aj v prípade, že obhajobu z dizertačnej práce nevykoná. V prípade nesplnenia podmienok stanovených v § 143 ods. 1 zákona je povinný uhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania alebo ich pomernú časť a to aj v prípade, že obhajobu dizertačnej práce nevykoná. Podľa vysokoškolského diplomu o ukončení doktoranského štúdia na Akadémii PZ v Bratislave žalobca ukončil štúdium a získal vysokoškolské vzdelanie 3.stupňa dňom 18.12.2006. Dňa 20.7.2012 žalobca doručil nadriadenému písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Na základe tejto žiadosti bol následne personálnym rozkazom riaditeľa ÚBPK P PZ č. 48 zo dňa 16.8.2012 podľa § 191 ods. 1 zákona uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 30.9.2012, t.j. uplynutím zákonom stanovenej lehoty. IV. Podľa ust. § 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov PZ, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR (ďalej len štátna služba). Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len príslušník Bezpečnostného úradu) a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Podľa ust. § 142 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom v čase vydania personálneho rozkazu č. 108/2002 podľa odseku 1 služobný úrad môže policajtovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu, umožniť získať, alebo zvýšiť vzdelanie štúdiom na školách, vykonaním rigoróznych skúšok, absolvovaním doktorantského štúdia, habilitáciou docentov a menovaním profesorov alebo prípravou v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas služobného úradu so získaním alebo so zvýšením vzdelania policajta štúdiom na školách, v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania sa udeľuje: a) rozkazom, ktorým sa policajt vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania, b) rozkazom, ktorým sa udeľuje súhlas na vykonanie rigoróznych skúšok a habilitačného konania. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť vzdelanie, je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo prípravy po určený čas v služobnom pomere podľa tohto zákona, alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo so zvýšením vzdelania alebo ich pomernú časť. Policajt je tiež povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so získavaním alebo so zvyšovaním vzdelania alebo ich pomernú časť, ak štúdium alebo prípravu neskončil a nezískal alebo si nezvýšil vzdelanie. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, doba určená na zotrvanie policajta v služobnom pomere je: a) pri dennom štúdiu alebo pri dennej forme prípravy trojnásobok doby trvania štúdia alebo prípravy, b) pri štúdiu alebo pri príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok trvania štúdia alebo prípravy, c) pri vykonaní rigoróznych skúšok a vymenovaní za docenta alebo za profesora 5 rokov. Podľa ust. § 143 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom v čase vydania personálneho rozkazu č. 108/2002 podľa odseku 1 policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 142 ods. 4, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie jeho vzdelania alebo ich pomernú časť. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, výšku úhrady nákladov vypočítava a stanovuje služobný úrad podľa skutočných nákladov vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, keď policajt získaval alebo si zvyšoval vzdelanie. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie vzdelania alebo ich čiastočné zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je povinný policajt uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, o spôsobe úhrady nákladov v určenej výške sa môže policajt so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti policajta uhradiť náklady mesačnými zrážkami z jeho služobného príjmu; výška mesačných zrážok z jeho služobného príjmu však nesmie prekročiť hranice čiastok určených podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe aj podradenie skutkového stavu pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového stavu vyplývajú. V praxi ide o prípady, keď správny orgán použije nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikuje správnu právnu normu, alebo nesprávne vyloží, alebo aj prípad, keď správny orgán právnu normu správne vyloží, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikuje. V preskúmavanej veci podľa názoru súdu právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným o zvyšovaní vzdelania žalobcu bol založený personálnym rozkazom č. 108 zo dňa 12.4.2002, ktorým bol žalobcovi generálnou riaditeľkou sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR, udelený súhlas na 5-ročné externé doktorantské štúdium pri výkone štátnej služby v Akadémii PZ v Bratislave podľa ust. § 142 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Zb. V tomto prípade podľa názoru súdu mal žalovaný správny orgán postupovať podľa znenia zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru účinného v roku 2002. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia aplikoval na vec nesprávny právny predpis, postupoval súd podľa ust. § 250j ods. 2 OSP a predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vecnou stránkou správnosti preskúmavaného rozhodnutia sa súd vzhľadom na procesné pochybenie žalovaného nezaoberal. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal súd náhradu trov konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku vo výške 66,- € a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci realizované v roku 2012, 2x 127,16 € + 2 x režijné výdavky 7,63 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Súčasne súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť súdny poplatok vo výške 66,- €, nakoľko, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania Krajského súdu v Bratislave ku dňu podávania žaloby, t.j. 6.11.2012 už žalobca bol uvoľnený zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru SR, a preto sa na neho nevzťahovalo oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.