Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/324/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207570 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012207570.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa V.. R. F., bytom Z. XXXXX/XA, Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I - VIII zo dňa 3. októbra 2012 a rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I. - IV. zo dňa 31. júla 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vracia na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - I zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004, § 112 ods. 3, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21, § 173i ods. 1 zákona č. 10/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a článku 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach navrhovateľovi uvoľnila od 22. augusta 2003 výplatu starobného dôchodku v sume 3 494,- Sk mesačne, určenej podľa právnych názorov súdov Slovenskej republiky vyjadrených v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4So/148/2008 zo dňa 28. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 5 Sd/91/07 zo dňa 10. júna 2008. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok len s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby podľa ust. § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku rokov veku, t.j. 27. mája 2003. Sumu starobného dôchodku vypočítala len za dobu zamestnania, ktorú navrhovateľ získal podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov s prihliadnutím len na hrubé zárobky, dosiahnuté v tomto zamestnaní a to v súlade s § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z.z., podľa ktorého hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, za ktoré sa na tieto účely opovažuje aj príslušník Zboru hradnej polície, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba profesionálnej služby od 3. januára 1968 do 31. decembra 1999, ktorá bola zhodnotená pri priznaní príspevku za službu podľa zákona č. 344/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície, ktorá sa od 1. júla 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok, nakoľko bola vykonávaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Suma starobného dôchodku sa vypočítala ako časť sumy starobného dôchodku určenej aj s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby, ktorá zodpovedá pomeru medzi dobou zamestnania získanou podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a súčtom doby zamestnania získanej podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a profesionálnej služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Starobný dôchodok je podiel, ktorý zodpovedá pomeru doby zamestnania (získaného zo všeobecného systému) k úhrnnej dobe zamestnania a služobného pomeru získaného po 18. roku veku. Suma starobného dôchodku sa určila podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby k celkovej dobe poistenia v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č. 4 So/148/2008 zo dňa 28. októbra 2009. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa bolo prihliadnuté na článok 1 a 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, bolo vychádzané z čl. 19, 30 a 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Uplatneniu § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z.z. nebráni článok 19 a 30 Dohovoru aj s poukazom na článok 33 Dohovoru, pretože navrhovateľ dostáva peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť. Žiadosti navrhovateľa zo dňa 4. septembra 2012 a následne zo dňa 26. septembra 2012 o pokračovanie vo výplate starobného dôchodku v sume priznanej právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 nie je možné vyhovieť vzhľadom na ustanovenie § 173i zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa o nároku na starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003, t.j. od 27. mája 2003 je povinná rozhodnúť podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. Pri uplatňovaní § 173i zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z.z. sa nejedná o retroaktivitu, pretože pri aplikácii tohto ustanovenia sa posudzuje splnenie podmienok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov účinných od 1. júla 2003 a o ďalšom nároku na starobný dôchodok sa rozhoduje podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (pred 1. januárom 2004 podľa § 96 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), t.j. nie spätne ale odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už dávka vyplatila. Uviedla, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. apríla 2012 č.k. 6 Sd 37/2010-59. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - II zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. februára 2004 starobný dôchodok na 3 634 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - III zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. decembra 2004 starobný dôchodok na 3 758 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - IV zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. júla 2005 starobný dôchodok na 4 091 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - V zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. júla 2006 starobný dôchodok na 4 335 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - VI zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 21. augusta 2006 starobný dôchodok na 6 014 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - VII zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 5. marca 2007 starobný dôchodok na 6 456 Sk mesačne, zvýšený od 1. júla 2007 na sumu 6 860 Sk mesačne, od 1. júla 2008 na sumu 7 203 Sk mesačne, k 1. januáru 2009 patrí dôchodok v sume 239,10 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2009 na sumu 255,80 eur mesačne a od 1. januára 2010 zvýšený na sumu 267,70 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - VIII zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. marca 2010 starobný dôchodok na 271,30 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 31. júla 2013 odporkyňa zrušila rozhodnutie o zastavení výplaty starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. septembra 2010 a uvoľnila výplatu starobného dôchodku od 22. októbra 2010 v sume 271,30 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 31. júla 2013 odporkyňa zvýšila od 1. januára 2011 starobný dôchodok na 276,20 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 31. júla 2013 odporkyňa zvýšila od 1. januára 2012 starobný dôchodok na 285,40 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 31. júla 2013 odporkyňa zvýšila od 1. januára 2013 starobný dôchodok na 296,60 Sk mesačne. Navrhovateľ návrhom zo dňa 8.11.2012 žiadal preskúmať rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I. - VIII. zo dňa 3. októbra 2012 a poukazoval na to, že rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 mu bol podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. priznaný starobný dôchodok v sume 8 697,- Sk mesačne. Uviedol, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odporkyňa uvádza, že rozhodla o uvoľnení od 22. augusta 2004 výplaty starobného dôchodku v sume 3 494- Sk mesačne podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý však nadobudol účinnosť až 1. januára 2004 a teda mala pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupovať podľa §§ 95 až 97 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pričom pojem uvoľnenie výplaty starobného dôchodku v nižšej výške ako bola priznaná právoplatným rozhodnutím tento zákon nepozná. Mal za to, že odporkyňa postupovala v rozpore so zákonom. Ďalej namietal, že odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X - I zo dňa 3. októbra 2012 porušila čl. 1 a čl. 50 ústavy Slovenskej republiky, keď sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na postup v súlade s § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., t.j. na právny predpis účinný po 30. júni 2003, teda predpis, ktorý nadobudol účinnosť až po vydaní právoplatného rozhodnutia, čím napadnuté rozhodnutie má retroaktívne účinky vo vzťahu k odňatiu nadobudnutých práv. Odporkyňa nekonala v súlade s čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 17, 19, 30 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a poukazoval na to, že zo zákona č. 328/2002 Z.z. nevyplýva, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku, t.j. za tú istú sociálnu udalosť, za ktorú je poskytovaný starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia, pričom nárok na výsluhový dôchodok a nárok na starobný dôchodok nepodmieňujú tie isté sociálne udalosti. Zdôraznil, že toto napadnuté rozhodnutie krátilo v rozpore s ustanovením čl. 33 ods. 2 dávku starobného dôchodku priznanú k 22.8.2003 vo výške 8 697,- Sk mesačne, ktorá presahovala druhú dávku a to príspevok za službu, ktorý sa považoval za výsluhový dôchodok a bol k 22.8.2003 vo výške 6 432,- Sk mesačne. Navrhovateľ ďalej poukazoval na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 So/148/2007 zo dňa 29. mája 2008 sa uvádza len prípadné prepočítanie starobného dôchodku, z čoho je zrejmé, že sa jedná o fakultatívnu právnu skutočnosť pre konštrukciu pri vydaní rozhodnutia odporkyne. Zdôraznil, že mu nebol priznaný výsluhový dôchodok ale príspevok za službu, ktorý sa iba považuje za výsluhový dôchodok a odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z neexistujúcej právnej skutočnosti, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Taktiež namietal, že odporkyňa sa nedržala názoru právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v jeho rozhodnutí, nakoľko pri prepočte nepostavila do pomeru prepočet podľa dôb profesionálnej služby a iného obdobia k celkovej dobe poistenia, ale postavila do pomeru iné obdobie k celkovej dobe poistenia, pričom svoj postup nezdôvodnila žiadnym ustanovením zákona, na základe čoho je výpočet uvedený v napadnutom rozhodnutí zmätočný a právne nepreskúmateľný. Navrhovateľ návrhom zo dňa 12.8.2013 žiadal preskúmať rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I. - IV. zo dňa 31. júla 2013 a namietal, že vo svojej žiadosti zo dňa 4.7.2013 žiadal o uvoľnenie starobného dôchodku v zmysle rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 8 697,- Sk mesačne. V ostatnom sa pridŕžal námietok už uvedených v návrhu zo dňa 8.11.2012. Odporkyňa vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 25.10.2013 uviedla, že napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - I zo dňa 3. októbra 2012 realizovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 6 Sd 37/2010-59 zo 25. apríla 2012, v ktorom vyslovil právny názor, že pretože zmenou skutočnosti, ktorou bola novelizácia zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 222/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. júla 2003, rozhodujúcou na nárok na výplatu dávky, mala odporkyňa po prepočítaní starobného dôchodku priznaného rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 vyplácať starobný dôchodok v nižšej sume od 22. augusta 2003. Poukázala na to, že prepočítanie starobného dôchodku bolo vykonané v súlade s právnymi názormi súdov Slovenskej republiky vyjadrených v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č 4 So/148/2008 zo dňa 28. októbra 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 5 Sd 91/07 zo dňa 10. júna 2008 vzhľadom na to, že právna úprava sociálneho zabezpečenia (poistenia) neurčuje spôsob prepočtu starobného dôchodku poberateľovi príspevku za službu, ktorý sa podľa § 124 ods. 5 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preklasifikoval na výsluhový dôchodok od 1.7.2002. Zastávala názor, že žiadosti navrhovateľa o pokračovanie vo výplate starobného dôchodku priznaného právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo 24. apríla 2003 nie je možné vyhovieť s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z.z., podľa ktorého je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný od 1. júla 2002 do 30. júna 2003, t.j. od 23. mája 2003 podľa predpisov účinných po 30. júni 2003 a táto povinnosť bola odporkyni uložená priamo zákonom. Trvala na tom, že právna úprava jednoznačne stanovuje, kedy je povinná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok a to ak policajt vykonával službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a z podkladov je preukázané, že služobný pomer trval viac ako 15 rokov t.j. v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a navrhovateľ podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-38-1/2-2003 zo dňa 4.3.2003 vykonával službu v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov. Zotrvala na stanovisku že požiadavka navrhovateľa o uvoľnenie starobného dôchodku v pôvodne priznanej sume, teda aj po započítaní služby nie je v súlade ani s právnou úpravou a ani so zovšeobecneným právnym názorom súdov Slovenskej republiky. Ďalej uviedla, že nakoľko v predmetnej veci sa rozhoduje o nároku na výplatu priznanej dávky za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. a za obdobie za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. a nakoľko ide o procesné a nie hmotnoprávne ustanovenie, nie je možné postupovať podľa § 95 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. podľa právneho predpisu, ktorý bol zrušený. Napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X - I - VIII zo dňa 3. októbra 2012 a rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I. - IV. zo dňa 31. júla 2013 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X - I - VIII zo dňa 3. októbra 2012 a číslo XXX XXX XXXX X - I. - IV. zo dňa 31. júla 2013 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľa a dospel k záveru, že návrhy sú dôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľovi rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. priznala od 27.5.2003 starobný dôchodok v sume 8 697,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 21. júla 2003 odporkyňa podľa § 21 ods. 3 § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľovi starobný dôchodok od 22.8.2003. Navrhovateľ požiadal o preskúmanie tohto rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom 5 Sd 152/03 - 23 zo dňa 9.3.2004 rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 21. júla 2003 ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 3 So 74/2004 - 36 zo dňa 23.9.2004 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 4.1.2007 sp. zn. III.ÚS 300/06 - 48 vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 So 74/2004 z 23.9.2004 boli porušené základné práva navrhovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uvedený rozsudok zrušil a vrátil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby znova konal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7 So 48/2007 zo dňa 19.4.2007 zmenil rozsudok Krajského súdu č.k. 5 Sd 152/03 - 23 zo dňa 9.3.2004 tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 21. júla 2003 zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil právny názor, že príspevok za službu, ktorý bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 98 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej stráže, nie je možné bez ďalšieho skúmania výšky priznaného príspevku za službu a výšky príspevku, ktorý sa ku dňu 1.7.2002 mal považovať za výsluhový dôchodok, ďalej zákonných podmienok pre priznanie príspevku za službu k 1.1.1992 a pre výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a toho, či zakladajú rovnaké a rovnocenné hmotné zabezpečenia poberateľa dávky, dospieť k záveru, že príspevok za službu je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z.z., aj keď sa od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok. Považovať dávku jedného druhu za inú dávku je možné bez ďalšieho len v situácii, ak zákonodarca jednoznačne ustanoví, pre aké účely sa taká úprava prijíma a nemôže ísť o všeobecne ponímanú náhradu jedného pojmu (názvu dávky) iným pojmom (iným názvom dávky) bez posudzovania jej materiálneho obsahu. t.j. zákonom stanoveným podmienok pre priznanie dávky. Nakoľko v ustanovení § 124 ods. 5 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení nie je jednoznačne uvedené, pre aké účely sa príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok, pri použití § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je nutné dôsledne skúmať, aký bude mať dopad považovanie príspevku za službu za výsluhový dôchodok na práva nadobudnuté podľa zákona č. 100/1988 Zb. Ustanovenie § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z. je nutné vykladať tak, že nezapočítanie profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok, na ktorý nárok vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 222/2003 Z.z., nakoľko iný výklad tohto ustanovenia v tom smere, že sa priznané zabezpečenie občana v starobe odníme bez dôkladného posúdenia všetkých súvislostí konkrétneho prípadu a bez zváženia, aký bude mať takýto postup dopad na nadobudnuté práva navrhovateľa a jeho právne istoty, by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Odporkyňa po vrátení veci vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 28. novembra 2007, ktorým podľa ustanovenia § 21 ods. 3, § 96 ods. 1 a 4, § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľovi zanikol nárok na starobný dôchodok, a preto mu odňala starobný dôchodok od 22.8.2003. Uviedla, že týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7 So/48/2007 zo dňa 19. apríla 2007. Navrhovateľ podľa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5 Sd 91/07-62 zo dňa 10. júna 2008 zrušil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 28. novembra 2007. V dôsledku odvolania sa odporkyne bola vec preskúmaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom č. 4So/148/2008-94 zo dňa 28. októbra 2009 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a v odôvodnení konštatoval, že odporkyňa pri rozhodovaní nepostupovala dôsledne v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So 48/2007 z 19. apríla 2007, nakoľko po vrátení veci sa obmedzila len za zadováženie stanoviska a dávkového spisu od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a následne vydala rozhodnutie, ktoré je opätovne nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa riadila, ak stotožnila príspevok za službu priznaný v inom než zákonom stanovenom období s výsluhovým dôchodkom a nerešpektovala tiež právny názor, že nezapočítanie doby profesionálnej služby podľa § 23 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. nemôže mať za následok zánik nároku na dávku starobného dôchodku, ale len na prípadnú modifikáciu jeho výšky. Vyslovil právny názor, že ustanovenie § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. za účelom spravodlivého posúdenia nároku na hmotné zabezpečenie v starobe, ktorého primeranosť podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je závislá od toho, či boli navrhovateľovi zohľadnené všetky zákonom stanovené a reálne splnené podmienky nároky, je potrebné vykladať tak, že nezapočítanie profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred nadobudnutím účinnosti § 173i ods. 1 zákona č. 10/1988 Zb. ale iba na prípadné prepočítanie podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby k celkovej dobe poistenia. Odporkyňa po vrátení veci vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X č. 1. zo dňa 10. marca 2010, ktorým realizovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Sd 91/2007-62 zo dňa 10. júna 2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So 148/2008-94 z 28. októbra 2009 a ktorým podľa § 21, § 95 ods. 1, § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach priznala navrhovateľovi od 22. augusta 2003 starobný dôchodok v sume 3 494,- Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. septembra 2010 odporkyňa podľa § 112 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zastavila navrhovateľovi od 22. októbra 2010 výplatu starobného dôchodku a odôvodnením, že výplatu starobného dôchodku zastavila na základe žiadostí navrhovateľa zo dňa 15.7.2010 a 23.8.2010. Rozhodnutiami číslo XXX XXX XXXX X č. 2 až 9 zo dňa 10. marca 2010 odporkyňa postupne zvyšovala sumu starobného dôchodku priznaného rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X č. 1. zo dňa 10. marca 2010. Navrhovateľ podal proti týmto rozhodnutiam odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 6 Sd/37/2010-59 zo dňa 25. apríla 2012 rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X č. 1 až 9 zo dňa 10. marca 2010 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie odporkyne číslo 480 527 7330 0 zo dňa 22. septembra 2010 potvrdil. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1 So/51/2012 - 85 zo dňa 12. marca 2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Sd/37/2010-59 zo dňa 25. apríla 2012 v časti, ktorou krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. septembra 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uznesením č.k. 6 Sd 37/2010 - 110 zo dňa 4. septembra 2013 konanie podľa § 250o O.s.p. zastavil, nakoľko odporkyňa vydala rozhodnutie XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 31. júla 2013, ktorým zrušila napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. septembra 2010 a uvoľnila výplatu starobného dôchodku od 22.10.2010 v sume 271,30 eur mesačne. Odporkyňa po vrátení veci rozhodnutím číslo zo dňa XXX XXX XXXX X - I zo dňa 3. októbra 2012 podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004, § 112 ods. 3, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21, § 173i ods. 1 zákona č. 10/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a článku 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach navrhovateľovi uvoľnila od 22. augusta 2003 výplatu starobného dôchodku v sume 3 494,- Sk mesačne, určenej podľa právnych názorov súdov Slovenskej republiky vyjadrených v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4So/148/2008 zo dňa 28. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 5 Sd/91/07 zo dňa 10. júna 2008. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - II zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. februára 2004 starobný dôchodok na 3 634 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - III zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. decembra 2004 starobný dôchodok na 3 758 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - IV zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. júla 2005 starobný dôchodok na 4 091 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - V zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. júla 2006 starobný dôchodok na 4 335 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - VI zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 21. augusta 2006 starobný dôchodok na 6 014 Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - VII zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 5. marca 2007 starobný dôchodok na 6 456 Sk mesačne, zvýšený od 1. júla 2007 na sumu 6 860 Sk mesačne, od 1. júla 2008 na sumu 7 203 Sk mesačne, k 1. januáru 2009 patrí dôchodok v sume 239,10 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2009 na sumu 255,80 eur mesačne a od 1. januára 2010 zvýšený na sumu 267,70 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - VIII zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa zvýšila od 1. marca 2010 starobný dôchodok na 271,30 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 31. júla 2013 odporkyňa zrušila rozhodnutie o zastavení výplaty starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. septembra 2010 a uvoľnila výplatu starobného dôchodku od 22. októbra 2010 v sume 271,30 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 31. júla 2013 odporkyňa zvýšila od 1. januára 2011 starobný dôchodok na 276,20 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 31. júla 2013 odporkyňa zvýšila od 1. januára 2012 starobný dôchodok na 285,40 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 31. júla 2013 odporkyňa zvýšila od 1. januára 2013 starobný dôchodok na 296,60 Sk mesačne. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval v plnom rozsahu na svojich návrhoch z dôvodov tam uvedených. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala písomných vyjadrení. Napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X - I. - VIII. zo dňa 3. októbra 2012 a rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X - I. - IV. zo dňa 31. júla 2013 žiadala ako vecne správne potvrdiť. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ bol na základe jeho žiadosti uvoľnený podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 334/1991 Zb. zo služobného pomeru policajta Federálneho policajného zboru a jeho služobný pomer skončil dňom 31.12.1991. Navrhovateľovi bol rozhodnutím Federálneho ministerstva vnútra Č.j. 2D/SZ zo dňa 21.4.1992 podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície priznaný od 1.1.1992 príspevok za službu v sume 2 544,- Sk mesačne. Výška príspevku za službu bola stanovená s prihliadnutím na započítanú dobu 24 rokov služby a na dosiahnutý posledný hrubý služobný príjem pred skončením služobného pomeru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia, sekcia personálnych a sociálnych činností podaním č. p. SPC- 117684/6-2002 zo dňa 20.8.2002 navrhovateľovi oznámilo, že podľa § 124 ods. 5 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok po 27.8.1991 podľa § 98 až 101 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona, sa od 1.7.2002 považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti zákona, ak služobný pomer trval viac ako 15 rokov a na základe uvedeného sa od 1.7.2002 navrhovateľov príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia riadenia ľudských zdrojov, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, Bratislava, č.p. SRLZ-117.684-25/ SZ-2007 zo dňa 3.1.2007 a 3.3.2008 navrhovateľovi bol od 1.1.1992 priznaný príspevok za službu podľa zákona č. 334/1991Zb. Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície, pričom služobný pomer navrhovateľa skončil dňom 31.12.1991. Navrhovateľ bol zaradený vo Federálnom policajnom zbore a po skončení služobného pomeru mu bol od 1.1.1992 priznaný príspevok za službu podľa cit. zákona. Pre výšku príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru vo Federálnom policajnom zbore za 24 skončených rokov a príspevok bol priznaný vo výške 34% jeho posledného hrubého mesačného služobného príjmu pred skončením služobného pomeru. V nasledujúcich rokoch bol príspevok za službu valorizovaný v súlade s príslušnými predpismi. Od 1.7.2002 sa príspevok za službu navrhovateľa podľa § 124 ods. 5 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok, pričom z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi nebol priznaný samotný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/200 Z.z. ale na výsluhový dôchodok bol od 1.7.2002 prekvalifikovaný navrhovateľov príspevok za službu. Zákonné podmienky priznania príspevku za službu podľa zákona 334/1994 Zb. nezakladajú rovnaké a rovnocenné hmotné zabezpečenie poberateľa príspevku za službu ako poberateľa výsluhového dôchodku. Táto skutočnosť vyplýva predovšetkým z nižšej úrovne príjmov (zárobkov, základov), z ktorých boli tieto dávky vymeriavané a z odlišnej konštrukcie novopriznávaných výsluhových dôchodkov. Vzhľadom na nižšiu úroveň hmotného zabezpečenia poberateľov výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku, na ktoré boli podľa §§ 214 až 129 zákona č. 328/2002 Z.z. prekvalifikované príspevky za službu, výsluhové príspevky, starobné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky priznané pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. v porovnaní s úrovňou hmotného zabezpečenia poberateľov výsluhových dôchodkov priznaných podľa zákona č. 328/2002 Z.z., boli niektoré uvedené dávky výsluhového zabezpečenia zvýšené už odo dňa účinnosti cit. zákona pri ich prekvalifikácii (§124 ods. 3 a 4 cit. zákona) a okrem toho cit. zákon v § 68 ods. 3 a 4 ustanovil, že výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané odo dňa účinnosti tohto zákona sa okrem zvýšenia podľa ods. 1 každoročne zvyšujú aj s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov v období od priznania nároku na túto dávku do dňa účinnosti tohto zákona a to až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa tohto zákona, pričom percento zvýšenia týchto dávok ustanoví osobitný zákon. V súlade s týmto ustanovením boli v roku 2003, 2006 a 2007 prijaté osobitné zákony (zákon č. 471/2003 Z.z., zákon č. 586/2006 Z.z. a zákon č. 508/2007 Z.z.) na základe ktorých boli uvedené dávky (okrem pravidelného zvýšenia k 1.7.) zvýšené v uvedených rokoch aj od 1.12. a na podľa týchto zákonov bol zvýšený aj výsluhový dôchodok. Za dobu služby navrhovateľa od 24.12.1969 do 31.12.1991 sa v súlade s vtedy platnou právnou úpravou zo služobného príjmu navrhovateľa odvádzala daň do štátneho rozpočtu, z ktorého sa formou prerozdelenia financovalo aj dôchodkové zabezpečenie. Je nesporné, že navrhovateľovi bol priznaný s účinnosťou od 1.1.1992 príspevok za službu podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 344/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície, ktorý mal charakter štátnej sociálnej dávky. Pre nárok na príspevok navrhovateľovi bola zhodnotená doba za 24 skončených rokov a príspevok bol priznaný vo výške 34% jeho posledného hrubého mesačného služobného príjmu pred skončením služobného pomeru, pričom pre určenie výšky príspevku nebolo rozhodujúce, či navrhovateľ vykonával službu v I. alebo II. kategórii funkcií a nie je podmienený ani dosiahnutím veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok a je založený iba na dobe trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Predmetný príspevok sa podľa § 124 ods. 5 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov len považuje od 1.7.2002 za výsluhový dôchodok, avšak nie je výsluhovým dôchodkom podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom cieľom zákona bolo zabezpečenie poskytovanie dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré zákon č. 328/2002 Z.z. nepozná a ktoré ani neprevzal z vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré upravovali výsluhové zabezpečenie policajtov. Navrhovateľ pred 1. júlom 2003 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 rokov veku. Navrhovateľovi na základe jeho žiadosti odporkyňa právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. priznala od 27.5.2003 starobný dôchodok v sume 8 697,- Sk mesačne. Navrhovateľovi bola započítaná doba zamestnania 22 rokov v I. pracovnej kategórii a 15 rokov v III. pracovnej kategórii, pričom na nárok na starobný dôchodok odporkyňa zhodnotila doby trvania služobného pomeru policajta s prihliadnutím na pracovné kategórie. Napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - I zo dňa 3. októbra 2012 odporkyňa uvoľnila od 22. augusta 2003 výplatu starobného dôchodku v sume 3 494,- Sk mesačne s prihliadnutím aj na ustanovenie § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo znenia ustanovenia § 173i zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona 222/2003 Z.z. účinnom od 1.7.2003 vyplýva, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy bol starobný dôchodok priznaný osobe, ktorej vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. po 30. júni 2002. Je nesporné, že navrhovateľ nevykonával službu policajta po 30. júni 2002 a preto mu nevznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Z tohto dôvodu sa súd nestotožnil so stanoviskom odporkyne, že navrhovateľ vykonával službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto ani nie je možné pri znížení sumy pôvodne vyplácaného starobného dôchodku vo výške 8 697,- Sk vychádzať z ustanovenia § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/2//2012 zo dňa 27. februára 2013. Súd tiež poukazuje na to, že pokiaľ odporkyňa vo svojom rozhodnutí poukazuje na právny názor súdov Slovenskej republiky v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 So 148/2008 z 28. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 Sd 91/07 zo dňa 10. júna 2008 s tým, že ustanovenie § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. za účelom spravodlivého nároku na hmotné zabezpečenie s starobe je potrebné vykladať tak, že nezapočítanie profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred nadobudnutím účinnosti § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. ale iba na prípadné prepočítanie podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby k celkovej dobe poistenia je potrebné poukázať na to, že aj z gramatického výkladu vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na alternatívnu možnosť prepočtu starobného dôchodku ale nie záväznú obligatórnu povinnosť vykonať takýto prepočet. Vzhľadom na uvedené súd v tejto súvislosti konštatuje, že za situácie, keď u navrhovateľa nešlo o priznanie starobného dôchodku ale naopak o uvoľnenie už raz priznaného starobného dôchodku nemal byť vykonaný prepočet starobného dôchodku, ale mal byť uvoľnený starobný dôchodok v pôvodnej výške 8 697,- Sk mesačne a z tejto sumy odporkyňa mala vychádzať aj pri jeho následnej valorizácii. Súd tiež konštatuje, že pokiaľ odporkyňa vychádzala z tvrdenia, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok dôsledne neskúmala, aké podmienky vyplývali zo zákona pre priznanie príspevku za službu a aké zákonné podmienky vyplývali pre priznanie výsluhového dôchodku a teda sa opätovne nevysporiadala s tým, či navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok a neskúmala zákonné podmienky pri jeho následnom uvoľnení v nižšej sume. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I. - VIII. zo dňa 3. októbra 2012 a rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I. - IV. zo dňa 31. júla 2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa sa opätovne vysporiada s otázkou, či navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok, posúdi nárok navrhovateľa s prihliadnutím na ustanovenie § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z. a opätovne rozhodne o uvoľnení starobného dôchodku navrhovateľa. V novom konaní je odporkyňa viazané právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. V konaní úspešnému navrhovateľovi súd trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.