Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/1453/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207611 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012207611.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku 26, IČO: 31 303 862, zast. advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6616/2012-1.10 (51/2012 - rozkl.) zo dňa 21.8.2012 a rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy, č. 2299/2012-2.2 zo dňa 30.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, Odboru výkonu štátnej správy a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vydaní súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ZOPK“) na výstavbu lesnej cesty Malinová - Medvedzská skala, ktorá vedie cez jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) č. XXX, XXX, XXX, XXX (KN - C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LHC Javorinka v NP Nízke Tatry a na zmenu stavbu mokrade v súvislosti s výstavbou týchto lesných ciest. Žalobca v žalobe navrhol obidve rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.), ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.). Žalobca v žalobe uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že toto obsahuje opis priebehu konania a opis podkladov rozhodnutia. Okrem iného je v ňom správne uvedené, že žalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia uviedol ako dôvody pre ktoré navrhol neudeliť žiadateľom žiadané súhlasy - narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, narušenie kompaktnosti biotopov chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej prevádzke lesnej cesty, neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a pod., ohrozenie výstavbou a užívaním ciest drobných bezstavcov, ktorých priestorové šírenie je výrazne limitované, napomáhanie šíreniu inváznych druhov rastlín, zvýšenie odtokových koeficientov oblastí, zmena režimu pôdnej vody. Z odôvodnenia rozhodnutia však nijako nevyplýva, ako sa tento vyrovnal s námietkami žalobcu a jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia. O tom, prečo udelil súhlas sa správny orgán nezmieňuje. Žalovaný uvádza, že vychádzal zo stanovísk správy NAPANTu a KÚŽP Žilina. Žalovaný nepodal vysvetlenie akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s konkrétnymi vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Úlohou správnych orgánov je posúdiť žiadosť žiadateľa a svoj názor, prečo možno z hľadiska záujmov ochrany prírody vydať súhlas na žiadateľom žiadanú činnosť zrozumiteľne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odborná organizácia ochrany prírody Správy národného parku NAPANT vo svojom stanovisku odporúčala realizovať projekt lesných ciest v prípade, že súbor lesných ciest prejde procesom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Poukázala na to, že ide o súbor ciest. Neskôr v ďalších stanoviskách zo dňa 21.1.2011 tá istá organizácia už vo vzťahu k tým úsekom ciest, kde bol vydaný súhlas žiadaný navrhovateľom zmenila názor, nepredpokladala negatívny vplyv na chránené vtáčie územia a predmet ochrany a nenavrhovala posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože obsahuje odôvodnenie plynúce z odborných stanovísk KÚŽP Žilina zo dňa 7.12.2011 a ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry zo dňa 21.11.2011, týkajúce sa udelenia a neudelenia súhlasu na výstavbu lesných ciest a zvážanie na územiach špecifikovaných v bode 1. Tohto vyjadrenia a nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 ZOPK na územiach špecifikovaných v treťom stupni ochrany v súlade s ZOPK. V rozhodnutí sú presne uvedené dôvody pre ktoré správny orgán udelil súhlas na výstavbu lesných ciest Malinová - Medvedzská skala a Srňacia. Obdobne sú v rozhodnutí uvedené aj dôvody, pre ktoré nebolo časti žiadateľovej žiadosti vyhovené, t.j. nebol daný súhlas na výstavbu lesných ciest Rizňová, Rizňová - Horárska a Malinová - Petina, pričom ako podklad slúžili odborné stanovisko KÚŽP Žilina zo dňa 7.12.2011 a z odborného stanoviska ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry zo dňa 21.11.2011. Správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný zohľadnil aj vyjadrenie FSC Slovensko zo dňa 30.1.2012 a SOS/BirdLife Slovensko zo dňa 27.1.2012, keď v odôvodnení rozhodnutia konštatovalo, že v územiach podliehajúcich osobitnej ochrane podľa zákona by mali mať pred záujmami lesného hospodárstva prednosť postupy zabezpečujúce ochranu lesných ekosystémov, rešpektujúce požiadavky ochrany prírody a krajiny. Kladné stanovisko k realizácii predmetných lesných ciest zaujalo Národné lesnícke centrum - National Forest Centre - Ústav pre Hospodársku úpravu lesov Zvolen. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom toho, že NAPANT vo svojom stanovisku pôvodne odporúčal realizovať projekt lesných ciest v prípade, ak to prejde procesom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a neskôr zmenil svoj názor, žalovaný uvádza, že súhrnným stanoviskom NAPANT zaujíma postoj k výstavbe lesných ciest v území ochranného pásma ako aj vlastného územia NP Nízke Tatry, v rámci ktorého odporúča KÚŽP Žilina doručiť na MŽP SR podnet podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Predmetné súhrnné stanovisko má však len odporúčací charakter, ktoré nezaväzuje KÚŽP Žilina ani MŽP SR. Nakoľko žalovanému nebol doručený podnet, na základe ktorého by bolo povinné začať konanie podľa § 20 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, má žalovaný možnosť, avšak nie povinnosť začať toto konanie. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný považuje túto za neopodstatnenú, pretože žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neodôvodňuje, prečo považuje z tohto dôvodu rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní predovšetkým zo stanovísk Správy NAPANT a KÚŽP Žilina, v ktorých boli zohľadnené dopady výstavby lesných ciest so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území NP Nízke Tatry, súčasťou ktorého je aj lokalita Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územie európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Z uvedeného dôvodu povolilo výstavbu lesných ciest a zmenu stavu mokrade len na úsekoch, na ktorých bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv výstavby lesných ciest na biotopy európskeho a národného významu a na chránené druhy a neudelilo súhlas na výstavbu lesných ciest na ostatných dotknutých JPRL na území NP Nízke Tatry. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bola časť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydaná v intenciách § 14 ods. 2 písm. a), v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK a § 6 ods. 4 ZOPK, o vydaní súhlasu na na výstavbu lesnej cesty Malinová - Medvedzská skala, ktorá vedie cez JPRL č. XXX, XXX, XXX, XXX (KN - C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LHC Javorinka v NP Nízke Tatry a lesnej cesty Srňacia, ktorá vedie vez JPRL č. XXX, XXX, XXXa, XXX (KN - C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LHC Javorinka v NP Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou týchto lesných ciest. Predmetom súdneho preskúmania nebola časť rozhodnutí ohľadom nevydania súhlasu a nepovolenia výnimky. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o). Podľa § 6 ods. 4 ZOPK, na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ - LESY SR, š. p. požiadal KÚŽP o povolenie výnimky z § 35 a vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK. K žiadosti boli vydané odborné stanoviská KÚŽP podľa § 28 ods. 4 ZOPK, č. 2011/00513-13/Dur zo dňa 7.12.2011 a č. 2011/00513-14/Dur zo dňa 7.12.2011. Podkladom pre stanoviská KÚŽP boli stanoviská ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry. ŠOP SR, Správa NPS Nízke Tatry posúdila možnosť výstavby všetkých ciest žiadateľa a vytipovala tie, z ktorých výstavba nepredstavuje neprimerané riziko pre dotknuté biotopy európskeho alebo národného významu. Krajský súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho orgánu a dospel k záveru, že obidve rozhodnutia sú vecne správne. Treba zdôrazniť, že vydaním súhlasu ako výnimky sa má docieliť zvládnutie živelnej pohromy v danej lokalite a zároveň spracovanie kalamitnej hmoty a následná revitalizácia lesa. Správny orgán v konaní vychádzal z odborných stanovísk ŠOP SR č. NAPANT/1388/2011 zo dňa 21.11.2011 a stanovisko č. NAPANT/172/2012. ŠOP SR odporučila vydať súhlas na výstavbu lesných ciest Malinová - Medvedzská skala a Srňacia a zároveň uviedla, že navrhované cesty nie sú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Krajský súd uvádza, že je týmito odbornými stanoviskami viazaný a neprináleží mu ich hodnotiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi obidvoch správnych rozhodnutí a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Kladné stanovisko zaujalo aj Národné lesnícke centrum - National Forest Centre - Ústav pre Hospodársku úpravu lesov Zvolen vo svojom odbornom stanovisku č. G/2011/977 zo dňa 7.2.2011, pričom predpokladajú rýchle a významné zvýšenie retenčnej a akumulačnej schopnosti lesa a výrazné zlepšenie jeho retardačnej funkcie v lokalite NP Nízke Tatry. K námietke žalobcu, že odborná organizácia ochrany prírody Správy národného parku NAPANT vo svojom stanovisku najprv odporučila realizovať projekt až keď prejde procesom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a neskôr svoj názor zmenila krajský súd uvádza, že žalovanému nebol doručený podnet na základe ktorého by bolo povinné začať konanie podľa § 20 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, takže nebol povinný začať konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Je toho názoru, že obidve rozhodnutia sú riadne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Čo sa týka námietky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, krajský súd sa stotožňuje so žalovaným, že žalobca vôbec neuviedol, na základe akých dôvodov považuje rozhodnutia nesprávne právne posúdené. Krajský súd, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.