Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/1745/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207626 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012207626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO: 31 303 862, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, 04283 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6866/2012-1.10 (62/2012 rozkl.) zo dňa 23.08.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, žalobca podal rozklad proti rozhodnutiu prvostupňovému správneho orgánu sp. zn. 3418/2010-2.1 zo dňa 12.07.2010, ktorým bola povolená výnimka zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ( ďalej iba „ZOPK“), výnimkou povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna a zároveň v súlade s § 82 ods. 11 ZOPK a § 46 správneho poriadku zamietlo žiadosť o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého v poľovnom revíre Krížna. Žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca uvádza, že žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že prvostupňovým správnym orgánom bola povolená výnimka na dobu určitú s platnosťou do 30.11.2010. Žalovaný urobil právny záver, že je potrebné konanie zastaviť vzhľadom na to, že podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK odpadol dôvod na konanie. Tento právny názor považuje žalobca za nesprávny. Žalovaný totiž nezastavil konanie o žiadosti žiadateľa, ale len rozkladové konanie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalobca poukazuje na ustanovenia § 52 ods. 2, § 51 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa § 85 ods. 5 ZOPK, odvolanie proti rozhodnutiam uvedeným v ods. 3 a 4 nemá odkladný účinok. Rozhodnutie prvostupňového orgánu sa nestalo vykonateľným, pretože nebolo doručené všetkým účastníkom. Žalovaný vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému orgánu. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že prvostupňový orgán časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK na dobu určitú, do 30.11.2010. Uplynutím tejto lehoty platnosť povolenej výnimky pominula podľa § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK. V danom prípade nebolo teda potrebné zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretože toto stratilo platnosť priamo zo zákona. Podľa § 89 ods. 2 ZOPK platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržanie podmienok uvedených v § 89 ods. 2 ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky požadovanej v jeho žiadosti v danej lehote nepožiadal. Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil požadovanú výnimku, preto vo veci neodpadol, dôvod na konanie je nesprávny. V konaní vedenom podľa ZOPK, nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods. 12 ZOPK, môže v rozhodnutí, ktorým sa dáva súhlas na výkon činností, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa ZOPK, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Žalovaný sa v prvostupňovom konaní a v konaní o rozklade dôsledne riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4S/271/2010-182 zo dňa 25.11.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie z dôvodu nepriznania postavenia účastníka konania pre žalobcu. Žalovaný považuje žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru, proti procesnému postupu žalovaného. V tomto kontexte odkazuje žalovaný na rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o rozklade z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie, ktoré bolo vydané v intenciách § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK a podľa § 61 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3, písm. b) ZOPK, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 27.12.2009, požiadalo Poľovnícka spoločnosť Krížna Liptovské revúce, 034 74 Liptovské Revúce 357 o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého v súlade s § 35 ods. 1 ZOPK. Prvostupňovým rozhodnutím č. 3418/2010-2.1 zo dňa 12.07.2010 bola udelená žiadateľovi výnimka usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíre Krížna odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2010 posliedkou v časti revíru, ktorá je súčasťou ochranného pásma v Národnom parku Nízke Tatry (2.stupeň ochrany) a postriežkou na lokalite Lastovičia dolina a zároveň zamietlo žiadosť o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK - usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíre Krížna. Prvostupňovým rozhodnutím č. 3418/2010-2.1 zo dňa 19.04.2010 nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka konania. Žalobca podal rozklad proti tomuto rozhodnutiu, pričom odvolací orgán tento rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil rozhodnutím č. 7295/2010-7.2 (48/2009-rozkl.) zo dňa 22.06.2010. Krajský súd v Bratislave na základe žaloby žalobcu rozsudkom č.k. 4S/271/2009-182 zo dňa 25.11.2011 zrušil obe tieto rozhodnutia a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, že so žalobcom malo byť konané ako s účastníkom konania. Prvostupňový orgán pokračoval teda po vrátení veci v konaní a doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie o udelení výnimky, žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu rozklad. Odvolací orgán, rozhodnutím č. 6866/2012-1.10 (62/2012-rozkl.) zo dňa 23.08.2012 zastavil konanie o rozklade z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (viď R 62/1998). Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. V tomto konkrétnom prípade žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého. Je nesporné, že výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do 30.11.2010. Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Krajský súd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania. Súd uvádza, že žalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred žalovaným domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem teda smeroval k ochrane tohto živočícha. Napadnuté rozhodnutie žalovaného i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu konania a pre uplynutie doby, na ktorú bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu pri ochrane tohto chráneného živočícha, pretože zastavením konania znemožnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. Obava žalobcu, že bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím podložená, tobôž preukázaná a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti každého subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno tvrdiť, že je reálna. (viď rozsudok NS SR sp.zn.10Sžp/6/2013 zo dňa 25.09.2013). Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že došlo k procesnému pochybeniu, keď žalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť celé konanie. Žalovaný tak urobil s odkazom na ustanovenie § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK, pričom má za to, že konanie sa zastavilo zo zákona. Súd je zhodne so žalobcom toho právneho názoru, že právne čistejšie by bolo zastaviť konanie v celosti podľa § 30 Správneho poriadku. Súd však napriek týmto výhradám voči procesnému postupu žalovaného je proti prepiatemu formalizmu, pokiaľ tento nespôsobuje podstatnú chybu správneho konania a nemá vplyv na výsledok vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na judikát NS SR, č. R 103/2011, citujem „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Tiež argument žalobcu ohľadom toho, že žalobca bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového rozhodnutia neobstojí, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2012 (po uplynutí doby udelenej výnimky), žalobca podal voči nemu rozklad a v rozklade bolo rozhodnuté spôsobom, ktorý je predmetom tohto konania. Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, na ktorý odkazuje žalobca, tento podľa názoru súdu nie je možné použiť, pretože tento sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie správnej žaloby, pričom v tomto konkrétnom prípade (ktorý je predmetom tohto konania) žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.