Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/1660/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207635 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012207635.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 26, IČO: 313 03 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp.zn. 6373/2012-1.10 (49/2012- rozkl.) zo dňa 21.08.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6373/2012-1.10 (49/2012-rozkl.) zo dňa 21.08.2012, ktorým bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4280/2010-2.1 zo dňa 10.08.2010, ktorým ministerstvo podľa § 65 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 40 ods. 2 a 3 písm. c/ ZOPK na základe žiadosti Poľovníckej spoločnosti Viničný Vrch so sídlom v Hurbanove povolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého na usmrtenie jedného jedinca v poľovnom revíri Gápeľ. Dôvodom zastavenia rozkladového konania bola skutočnosť, že odpadol dôvod na toto konanie, nakoľko rozkladom napadnuté rozhodnutie s ohľadom na dobu, na ktorú bola výnimka povolená, stratilo platnosť uplynutím času. Uvedený právny názor považoval žalobca za nesprávny a upozornil na to, že žalovaný nezastavil konanie o žiadosti žiadateľa, ale len konanie o žalobcovom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25.08.2010, podľa ktorého „...ak správny orgán s fyzickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť...“, tvrdiac, že hoci rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola povolená výnimka s platnosťou do 15.12.2010, nemohlo sa toto rozhodnutie stať vykonateľným vzhľadom na skutočnosť, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania, teda aj žalobcovi. Ak bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené prvostupňové rozhodnutie až po čase, na ktorý bola výnimka povolená, zodpovedal by názoru o odpadnutí dôvodu na ďalšie konanie taký postup, ktorým by sa odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušilo a konanie zastavilo. Žalovaný však nezastavil konanie ako také, ale len rozkladové konanie, čím vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Takýto postup podľa názoru žalobcu nezodpovedá jeho právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ani ustanoveniam Správneho poriadku. Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie o výnimke z podmienok ochrany podľa ZOPK sa začalo na žiadosť žiadateľa, pričom skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí sa výnimka povolila s platnosťou do 15.12.2010, nevypovedá o tom, či žiadateľ o výnimku takto obmedzil svoju žiadosť, alebo že by v predmetnom konaní zobral svoju žiadosť o udelenie výnimky späť. Preto žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že predmet odvolacieho konania odpadol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom súd v obdobnej právnej veci okrem iného skonštatoval, že „...súdny prieskum napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemôže v žiadnom prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinností vyplývajúcich z nezákonného rozhodnutia, pričom dôsledkom uvedeného záveru by bola právna absurdita, že možnosť právnej ochrany porušených práv prostredníctvom konania podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku by závisela (tzn. zanikla) v zásadnej miere na tom, ako rýchlo osoby, ktorým z nezákonného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva vykonať určitú činnosť, toto aj uskutočnili“. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na dobu určitú do 15.12.2010. Uplynutím tejto doby platnosť povolenej výnimky v zmysle § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK pominula, nakoľko rozhodnutie vydané podľa uvedeného zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V konaní o rozklade teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo podľa žalovaného potrebné, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, pretože toto prvostupňové rozhodnutie stratilo platnosť priamo na základe uvedeného ustanovenia zákona a v dobe, keď prebiehalo konanie o rozklade, bolo už neplatné. Minister životného prostredia SR preto podľa žalovaného postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zastavil iba konanie o rozklade a nevydával rozhodnutie o zrušení už neplatného rozhodnutia. Žalovaný ďalej s poukazom na § 89 ods. 2 ZOPK tvrdil, že platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v tomto ustanovení ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky v stanovenej lehote nepožiadal, z čoho je podľa žalovaného zrejmé, že nemal záujem na ďalšom predĺžení výnimky povolenej prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaný ďalej uviedol, že ani po zmene, ktorá nastala v správnom konaní uznaním žalobcu za účastníka konania, nie je možné zo strany žiadateľa dosiahnuť predĺženie platnosti prvostupňového rozhodnutia, pretože ZOPK v ustanovení § 89 ods. 2 písm. a/ podmieňuje predĺženie lehoty rozhodnutia vydaného podľa tohto zákona na dobu určitú súhlasom ostatných účastníkov konania. V situácii, keď je ďalším účastníkom konania žalobca, ktorý nesúhlasil s povolením výnimky na odstrel jedinca medveďa hnedého požadovanej žiadateľom, je preto absolútne vylúčená možnosť predĺženia platnosti prvostupňového rozhodnutia. Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil výnimku do 15.12.2010, a preto neodpadol dôvod na konanie, považoval žalobca za nepodložený a zaujal názor, že v konaní vedenom podľa ZOPK, nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods. 12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým dáva súhlas na výkon činností, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa tohto zákona, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činností zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. K tvrdeniam žalobcu o vylúčení z účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že v konaní sa riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 222/2010-126 zo dňa 20.10.2011, ktorým boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov vo veci nepriznania postavenia účastníka konania pre žalobcu. Na základe uvedeného rozsudku žalovaný doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ako jednému z účastníkov konania. Žalobca využil svoje právo účastníka konania a proti prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad. Skutočnosť, že žalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, že odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade považovať za odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu, najmä ak žalobca v podanej žalobe sám konštatuje, že správny orgán mal v danej veci zastaviť správne konanie. Žalovaný poukázal na to, že ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, nebude možné v danej veci rozhodnúť spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto súvislosti pripomenul rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného, ale ignorujúcu vecnú podstatu daného konania, ktorá spočíva v záujme na ochrane prírody a krajiny. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru žalovaného v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojených spisov žalovaného súd zistil, že dňa 01.02.2010 doručila Poľovnícka spoločnosť Viničný vrch, Hurbanovo(ďalej len žiadateľ) žalovanému žiadosť o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého a odstrel jedného jedinca v poľovnom revíri žiadateľa. K účasti v správnom konaní o podanej žiadosti žiadateľa sa prihlásil žalobca. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.04.2010 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka predmetného konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 28.06.2010 (právoplatným dňa 01.07.2010) zamietol a rozhodnutie žalovaného vo veci neúčasti žalobcu v konaní potvrdil. Následne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 4280/2010-2.1 zo dňa 10.08.2010 povolilo žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Gápeľ, a to odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2010 posliedkou v časti revíru, ktorá je súčasťou ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry (2. Stupeň ochrany) a postriežkou na lokalite Bacúšska a Stupka alebo do 15.12.2010 postriežkou v uvedených lokalitách. Správny orgán prvého stupňa určil v zmysle § 82 ods. 12 ZOPK podmienky realizácie rozhodnutia. Na rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť dňom 03.09.2010. Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto i mnoho ďalších rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých rovnako nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka v konaniach o povolenie výnimiek z podmienok ochrany podľa ZOPK. V predmetných konaniach sa Najvyšší súd SR obrátil na Európsky súdny dvor so žiadosťou o rozhodnutie o položených prejudiciálnych otázkach súvisiacich s dopadom čl. 9 Aarhurského dohovoru na právo účasti žalobcu v konaniach o povolenie výnimky podľa ZOPK. Na základe stanoviska Európskeho súdneho dvora a následných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 1S/222/2010-126 zo dňa 20.10.2011 zrušil rozhodnutie žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru krajského súdu doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. 4280/2010-2.1 zo dňa 27.04.2010 a konal s ním ako s účastníkom správneho konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a zamietnuť žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky, resp. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozhodnutím zo dňa 21.08.2012 č. 6373/2012-1.10 (49/2012-rozkl.) minister životného prostredia SR zastavil konania o rozklade žalobcu podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK na tom základe, že dôvod na konanie odpadol. Odôvodnenie tohto rozhodnutia sa prakticky zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Z oznámenia žalovaného súd zistil, že na základe výnimky povolenej preskúmavaným rozhodnutím nebol odstrel medveďa hnedého v danej lokalite zrealizovaný. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že o žiadateľovej žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa ZOPK žalovaný rozhodol až po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva žalobcu v predmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, že žiadosti vyhovel. Pre realizáciu výnimky správny orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (najneskôr do 15.12.2010). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie o čiastočnom povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť na deň 03.09.2010. Žiadateľ povolenú výnimku v stanovenom čase nezrealizoval. Až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/222/2010-126, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2011, bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 7681/2010-7.2 (81/2010-rozkl.) zo dňa 28.06.2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 4280/2010-2.1 zo dňa 27.04.2010, vo veci účastníctva žalobcu v správnom konaní. Krajský súd vyslovil názor, že žalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Až na základe tohto rozsudku boli žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené rozhodnutie o povolení výnimky č. 4280/2010-2.1 zo dňa 10.08.2010, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie medveďa hnedého v danej lokalite. Je nepochybné, že žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách občianskeho združenia. Keďže povolená výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite nebola realizovaná, nedošlo k žiadnemu zásahu do populácie uvedeného chráneného živočíšneho druhu, čo sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil presadiť. Zastavenie konania o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu znamená, že o predmetnej žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky sa už konať nebude. Faktický záujem na ochrane prírody v danom konaní teda nemôže byť naplnený vyššou mierou. Súd preto postráda základný predpoklad pre úspešné uplatnenie práva na súdnu ochranu podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je ukrátenie žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom. Za daných okolností je súd toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení rozkladového konania nemohlo ukrátiť žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody, pretože na základe výsledkov správneho konania vo veci povolenia výnimky nedošlo a ani v budúcnosti už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu do populácie medveďa hnedého v danej lokalite. Súd považuje za potrebné znovu zdôrazniť, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného o čiastočnom povolení výnimky považoval tak žiadateľ ako aj správny orgán za právoplatné dňom 03.09.2010. Žiadateľ sa proti nemu neodvolal a stanovené podmienky povolenej výnimky nenamietal. Tým, že povolenie bolo vydané na dobu určitú najneskôr do 15.12.2010, sa žiadateľ i správny orgán oprávnene domnievali, že rozhodnutie o povolení výnimky stratilo uplynutím stanoveného času platnosť a de facto zaniklo. Rozklad proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalovanému z vyššie opísaných dôvodov až dňa 18.06.2012 a to na základe rozsudku tunajšieho súdu vo veci účastníctva žalobcu v predmetnom správnom konaní. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu i s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR a je tej mienky, že pokiaľ prvostupňové rozhodnutie vo veci povolenia výnimky nebolo doručené všetkým účastníkom správneho konania (teda aj žalobcovi), nemohlo sa stať právoplatným a vykonateľným a to ani v časti určenia doby trvania povolenej výnimky. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o povolení výnimky, nemohlo rozhodnutie stratiť platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalobca preto oprávnene spochybňuje záver žalovaného, podľa ktorého v zmysle § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK odpadol dôvod na ďalšie konanie v predmetnej veci. Súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že pokiaľ aj zaniklo rozhodnutie o povolení výnimky uplynutím času, na ktorý bolo vydané (§ 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK) a odpadol dôvod na ďalšie konanie vo veci (§ 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK), malo byť zastavené správne konanie vo veci žiadosti vyššie uvedeného žiadateľa o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa ZOPK, pretože dôvod zastavenia konania sa viazal k celému predmetu konania. Vzhľadom na to, že v uvedenom konaní bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o čiastočnom vyhovení žiadosti, za daných skutkových a právnych okolností by zodpovedal zákonu taký postup žalovaného, ktorý by viedol k zrušeniu tohto rozhodnutia a súčasnému zastaveniu celého konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zastavil len konanie o žalobcovom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, čím prvostupňové rozhodnutie o čiastočnom povolení výnimky nadobudlo právoplatnosť. Ako však už súd uviedol, napriek právoplatnosti ide o rozhodnutie, na základe ktorého už výnimku nie je možné realizovať, pretože doba trvania výnimky podľa tohto rozhodnutia uplynula už dňom 15.12.2010. Za podstatnú pre posúdenie veci považoval súd skutočnosť, že dôsledok zastavenia konania o rozklade je z pohľadu ochrany prírody prakticky totožný s tým, ktorý by nastal v prípade zrušenia rozhodnutia o povolení výnimky a zastavení celého konania, čo by bol postup zodpovedajúci zákonu. Uvedený rozpor so zákonom však nepovažoval súd za dostatočný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové konania, pretože napadnutým rozhodnutím nemohlo byť zasiahnuté do záujmov reprezentovaných žalobcom a takýto postup by viedol len k formálnemu zopakovaniu druhostupňového správneho konania. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalobca zastavením rozkladového konania v predmetnej veci napriek vyššie opísaným výhradám súdu k zvolenému postupu správnych orgánov, nemohol byť ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.