Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2377/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210168 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012210168.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: L.. T. Q., W. T. XXX, T., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/020477/2012-23-14 zo dňa 23.08.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: MF/020477/2012-23-14 zo dňa 23.08.2012 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: 5290/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým bol žalobcovi od 01.07.2012 znížený výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne. Žalobca poukázal na to, že do dnešného dňa nebolo rozhodnutie č.: 2290/2012-SZ zo dňa 05.06.2012 prvostupňovým správnym orgánom zrušené ani inak zmenené, čo však prvostupňovému správnemu orgánu nebránilo prejednať tú istú vec a rozhodnúť o nej protichodným rozhodnutím č.: 5290/2012- SZ zo dňa 04.07.2012, z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že boli vydané dve protichodné rozhodnutia v tej istej veci. Žalobca poukázal na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v prípade, ak v správnom konaní existuje právoplatné rozhodnutie, znamená to, že upravuje konečným spôsobom právne pomery účastníkov konania a túto skutočnosť musí každý rešpektovať. Platí zákaz dvojitého prejednania tej istej veci- „ne bis in idem“, z ktorej vyplýva že právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia je konanie skončené. Táto zásada je odvodená z princípu materiálnej právoplatnosti, ktorá v sebe zahŕňa aj nenarušiteľnosť ním založených právnych vzťahov. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci prvostupňovým správnym orgánom. Ak by prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci, prišiel by na to, že v tej istej veci už bolo rozhodnuté rozhodnutím č.: 2290/2012-SZ zo dňa 05.06.2012. Žalobca namietal v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, ako aj v žalobe skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.: 5290/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 bolo vydané so spätnou účinnosťou. Spätná účinnosť podľa neho spočíva v tom, že druhé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.: 5290/2012-SZ bolo vydané dňa 04.07.2012 a účinky z neho mali nastať už dňa 01.07.2012, teda v deň, kedy druhé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.: 5290/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 ešte fyzicky neexistovalo a žalobcovi bolo doručené až 13.07.2012, teda po 11 dňoch, kedy mala nastať jeho účinnosť. Žalobca uviedol, že k imanentným znakom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou ktorého je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. V podmienkach demokratického štátu by mal právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, čo by znamenalo, že jednotlivé subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného práva nebude neskoršie ex tunc posudzované ako protiprávne alebo právne neúčinné. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a tiež rozhodnutie žalovaného sú nezákonné, pretože boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Poukázal na porušenie ustanovenia § 3 ods. 4 správneho poriadku z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu prvostupňovým aj odvolacím Správnym orgánom. Žalovaný podľa neho postupoval v rozpore s § 60a v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Zároveň poukázal na nedostatočné odôvodnenie týchto rozhodnutí a tvrdil, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č.: 5290/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 so spätnou účinnosťou. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný nepostupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a mal za to, že bol na svojich právach ukrátený postupom a druhým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a postupom a rozhodnutím žalovaného a z týchto dôvodov žiadal preskúmať ich zákonnosť. Na záver poukázal na to, že žalovaný, ktorý mohol druhé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, toto rozhodnutie nepreskúmal v celom rozsahu, nezaoberal sa dostatočne námietkami žalobcu, ale sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť a žalobou napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že z dikcie citovaného ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. možno konštatovať, že právnou skutočnosťou, s ktorou sa spájajú právne účinky vzniku subjektívneho práva na zvýšenie konkrétnej dávky, je samotný zákon, teda konštitutívne účinky nastávajú priamo zo zákona. Podľa žalovaného je momentom, keď tieto hmotnoprávne účinky nastávajú, 1. júl príslušného kalendárneho roka. V záujme zabezpečenia právnej istoty zákonodarca uložil príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia vydávať aj individuálne správne akty, ktoré však majú len deklaratórnu povahu, t.j. autoritatívnym a právne vynútiteľným spôsobom konštatujú existenciu právneho vzťahu vzniknutého priamo zo zákona. Deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku nevyplýva len z dikcie ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., ale aj z iných jeho systematicky, logicky a obsahovo prepojených ustanovení. Ďalej poukázal na rozdiel medzi konštitutívnymi a deklaratórnymi rozhodnutiami a ich účinkami. Vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných dávok a na skutočnosť, že opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac na jednej strane a na určený výplatný termín a čas potrebný na vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane druhej, útvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku v predstihu s tým, že k zvýšeniu malo dôjsť od 01.07.2012, čomu podľa žalovaného zodpovedal výrok napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu zmeny príslušnej právnej úpravy žalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového dôchodku. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o znížení výsluhového dôchodku žalobcovi podľa jeho názoru vyplývalo zo zmeny relevantnej právnej úpravy v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný mal za to, že v napadnutých rozhodnutiach boli uvedené všetky kauzálne prepojené a právne relevantné dôvody ich vydania. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: 2290/2012-SZ zo dňa 05.06.2012 podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2012 na sumu XXX,XX eur mesačne, pričom táto dávka mu mala byť vyplácaná od mesiaca júl 2012 vždy k 15. dňu v mesiaci. Následne Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: 5290/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 podľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona o štátnom rozpočte od 01.07.2012 znížil výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení citoval ustanovenie § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona o štátnom rozpočte. Uviedol, že dňa 30.06.2012 nadobudol účinnosť článok IV zákona č. 185/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. odsekom 13, ktorý tiež odcitoval. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.: MF/020477/2012-23-14 zo dňa 23.08.2012 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie nie je retroaktívne, nakoľko bolo vydané na základe už účinného ustanovenia § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.06.2012, teda ešte pred účinnosťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a je v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej citoval ustanovenie § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. a dospel k záveru, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zohľadnil skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci zníženia výsluhového dôchodku. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. do účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (do 29.06.2012) výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.06.2012), dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012, funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov v roku 2012 sa zvýšia o 0 % od 01. januára 2012. Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Súd má za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci obsahujú predpísané zákonné náležitosti, súčasťou ich odôvodnení je právne posúdenie veci, t.j. konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Tie sú síce stroho odôvodnené, ale dostatočne podložené i presvedčivé na to, aby ich bolo možné preskúmať v konaní pred správnym súdom. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. (účinným od 30.06.2012), bolo možné znížiť už priznané zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. (účinného do 29.06.2012). V tejto súvislosti súd poukazuje na súvisiacu judikatúru, napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27.10.2010, podľa ktorého: „Náhle zmeny pravidiel vyžadujú nezriedka z ústavnoprávneho hľadiska zvýšenú pozornosť, ktorú im preto ústavný súd aj v potrebnom rozsahu venuje. Každý prípad je však osobitý a vyžaduje si dôkladné zhodnotenie všetkých okolností. Náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých práv a legitímnym očakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky. Takéto legitímne očakávanie, účelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet ochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/28/2013 zo dňa 29.10.2013 v obdobnej veci „prijatá novela zákona č. 185/2012 Z.z. s účinnosťou od 30.06.2012 nevykazuje znaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.“... „Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex tunc, teda od okamžiku, kedy týmto aktom potvrdené práva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade zanikli.“ Krajský súd aj s prihliadnutím na závery citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR v prakticky totožnej veci dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke správne, keď vychádzal z predpokladu, že právo na vyplácanie zvýšeného výsluhového dôchodku deklarovaného rozhodnutím o zvýšení výsluhovej dávky zo dňa 29.05.2012 by vznikol žalobcovi na základe zákona až dňom 01.07.2012. Keďže zmenou právnej úpravy ku dňu 30.06.2012 sa zvýšenie výsluhového dôchodku naviazalo na zvýšenie funkčných platov, žalobcovi dňom 01.07.2012 nevzniklo právo na určené zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Vzhľadom na existujúce rozhodnutie zo dňa 29.05.2012 o zvýšení výsluhového dôchodku odo dňa 01.07.2012, ktoré bolo v rozpore s neskôr prijatou právnou úpravou, bolo potrebné predmetný rozpor odstrániť, čo žalovaný urobil vydaním napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.06.2012) zvýšenie platovej tarify predstavuje podmienku na zvýšenie výsluhovej dávky. Keďže takáto skutočnosť v prípade žalobcu nenastala, nemôže dôjsť ani k zvýšeniu (valorizácii) dávky. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že nakoľko rozhodnutím zo dňa 05.06.2012 bola žalobcovi priznaná vyššia suma výsluhového dôchodku ako mu patrila v zmysle zákona č. 185/2012 Z.z. účinného od 30.06.2012, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď už priznanú dávku žalobcovi znížil. Vyhodnotením zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil žiadne vecné ani právne pochybenia. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.