Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210461 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012210461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána D. A. O., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka S. Y. (S.), v krajine pôvodu naposledy bytom O., Š. Q., T. Q. XX, S. s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: V. I. Y., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani P. E., V. Okresného W. O. X, G. XX, O. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.11.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-457-21/PO-Ž-2012 zo dňa 19.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-457-21/PO-Ž-2012 zo dňa 19.10.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-457-21/PO-Ž-2012 zo dňa 19.10.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Navrhovateľ totiž počas azylového konania uviedol, že krajinu pôvodu opustil z dôvodu štúdia v Ukrajine, nakoľko chcel študovať na kvalitnejšej škole. Žiaden iný dôvod pre opustenie krajiny pôvodu nemal. Do Konga sa vrátiť nechce, nakoľko tam nemá žiadne zázemie. V Ukrajine zase zostať nechcel, nakoľko tam vládne rasizmus. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je príslušníkom etnika Larri. Na základe vykonaných šetrení však odporca zistil, že príslušníci tohto etnika v Kongu nie sú prenasledovaní. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Odporca v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že v súčasnosti v meste Brazzaville neprebieha žiaden konflikt, politická a bezpečnostná situácia je tam hodnotená ako stabilná, pokojná a predvídateľná. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.11.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ v krátkosti zopakoval svoj príbeh, pričom vyzdvihol svoju príslušnosť k etniku Larri, z dôvodu ktorej by mu mohla v Kongu hroziť smrť. Namietal, že správy o Kongu, ktoré si odporca zabezpečil ako podklady pre vydanie rozhodnutia sú ohľadne etnických problémov - predovšetkým so zameraním na etnickú skupinu Larri, veľmi stručné a neaktuálne. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa cíti byť ohrozený aj z toho dôvodu, že ako navrátilec z Európy, ktorý prichádza s novými ideami, by mohol byť prenasledovaný tamojšou vládou, nakoľko táto nechce pripustiť žiadne zmeny a obáva sa nových ideí. Tiež uviedol, že v krajine pôvodu sa nemá kam vrátiť, nakoľko tam nemá žiadne rodinné zázemie, len zranenú matku, ktorá bola zasiahnutá pri výbuchu muničného skladu (marec 2012) a ktorá pri výbuchu prišla o nohu, štyri prsty na ľavej ruke a prestala rozprávať. Navrhovateľ sa domnieval, že odporca mal posúdiť jeho žiadosť o udelenie azylu aj podľa § 9 zákona o azyle, a teda zvážiť možnosť poskytnúť mu azyl z humanitných dôvodov. Taktiež sa mal zaoberať subjektívnou stránkou veci, t. j. opodstatneným strachom navrhovateľa z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu etnickej príslušnosti a z dôvodu, že sa v Kongu nemá kam vrátiť. Pokiaľ ide o neudelenie doplnkovej ochrany, navrhovateľ mal za to, že odporca túto časť svojho rozhodnutia nedostatočne odôvodnil, pričom vychádzal z neaktuálnych a stručných správ o krajine jeho pôvodu. V závere svojho návrh navrhovateľ vyjadril svoj súhlas, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 13.12.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom zotrval na svojich dôvodoch. Osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ počas azylového konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť ním uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obáva návratu do Konga. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že navrhovateľ bez povolenia a bez udania aktuálnej adresy pobytu opustil pobytový tábor v Rohovciach, v dôsledku čoho bol dňa 12.11.2012 vyradený z evidencie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Odporca taktiež vyjadril svoj súhlas, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012, ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou JUDr. Dašou Knoškovou, právnou poradkyňou Slovenskej humanitnej rady, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa. Pretože navrhovateľ 5.11.2012 opustil PT Rohovce a jeho pobyt nie je známy, bol dňa 12.11.2012 vyradený z evidencie žiadateľov o azyl. S poukazom na zánik jeho zastúpenia mu súd uznesením z 9.1.2013 ustanovil opatrovníčku. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-457/PO-Ž-2012, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 21.7.2012, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol obavy o svoje zdravie a život v domovskej krajine. Na vstupnom pohovore konanom dňa 25.7.2012 navrhovateľ výslovne uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval v roku 2010 z dôvodu štúdia na Ukrajine, aby neskôr ľahšie získal prácu. Podľa jeho slov v Kongu nie sú veľmi kvalitné školy a jeho matka chcela, aby študoval na kvalitnejšej škole. Pokiaľ ide o dôvody jeho žiadosti, navrhovateľ uviedol, že prvým jeho dôvodom je skutočnosť, že sa v krajine pôvodu nemá kam vrátiť, nakoľko tam nemá rodinné zázemie. Jeho druhým dôvodom je obava pred konžskou vládou, ktorá by ho mohla zabiť z dôvodu jeho príslušnosti k etniku Larri. Zároveň uviedol, že pred jeho vycestovaním z krajiny pôvodu osobne nemal žiadne problémy. Taktiež nemal problémy pri opustení Konga. Z krajiny pôvodu odletel legálne, na základe platného cestovného pasu. Na otázku odporcu, či sa nechcel vrátiť do krajiny pôvodu, aby pomohol svojej zranenej matke, navrhovateľ odpovedal, že na cestu domov jednak nemal peniaze a jednak by tam mohol byť uväznený z dôvodu, že študoval na vysokej škole. Pokiaľ ide o etnickú skupinu Larri, zo správ založených v administratívnom spise vyplýva, že sa jedná o skupinu, ktorá je súčasťou väčšinových etnických skupín v krajine, nie je zapojená do žiadneho konfliktu, či už medzi sebou alebo s inými etnickými skupinami v krajine. V rámci tejto skupiny existuje malá skupina osôb, ktoré vyznávajú mystické alebo mesiášske praktiky. V súvislosti s uvedenými praktikami do roku 2009 neexistujú žiadne správy o spoločenských neprávostiach, alebo diskriminácii na základe náboženského vyznania, viery alebo praktizovania viery. Zo správ založených v administratívnom spise taktiež vyplýva, že konžská vláda v roku 2003 podpísala mierovú dohodu s Ninjas, ktorí sa považovali za predstaviteľov Larri a ktorá zabezpečila relatívny mier. Uvedené správy sú z roku 2010, t. j. z obdobia, kedy navrhovateľ vycestoval z krajiny pôvodu, ako aj z roku 2011 a 2012. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná a je účelovou. Odporca v rozhodnutí opísal zistený stav veci, jasným, zrozumiteľným a dostatočným spôsobom prezentoval správnu úvahu, ktorú použil pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, prečo rozhodol o neudelení azylu navrhovateľovi, resp. prečo mu neposkytol doplnkovú ochranu. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany správne vychádzal z obsahu vstupného pohovoru v priebehu ktorého podrobne objasnil dôvody svojej žiadosti. S poukazom na obsah prezentovaných dôvodov vyhľadal a do spisu založil relevantné správy o krajine jeho pôvodu. Ak teda odporca pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl vychádza z obsahu s ním vykonaného pohovoru, ako aj zo správ o krajine jeho pôvodu, súd považoval zistenie skutkového stavu veci za dostatočné. Navrhovateľ v súvislosti s touto námietkou poukázal na neaktuálnosť vyhľadaných správ, ako aj na nedostatok ich obsahu. Súd však dospel k názoru, že tieto námietky neboli dôvodné. Založené správy nie je možné považovať za neaktuálne, resp. nedostatočné, nakoľko mapujú situáciu z roku 2010, 2011 a 2012 a svojím obsahom sú zamerané na všetky dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, včítane postavenia etnika Larri K námietke, že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Vo vzťahu k neudeleniu azylu: navrhovateľ uviedol dva dôvody svojej žiadosti o azyl - jednak skutočnosť, že sa nemá kam vrátiť, lebo v Kongu nemá rodinné zázemie a jednak skutočnosť, že mu v prípade návratu hrozí zabitie zo strany vlády, lebo je príslušníkom etnika Larri a vzdelaní príslušníci tohto etnika sú pre vládu nebezpeční. Tiež uviedol, že na Ukrajine, kde študoval, bol objektom rasistického útoku. Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je preukázanie 1/ odôvodnenej 2/ obavy z 3/ prenasledovania z 4/ dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Dôvod , že v krajine pôvodu navrhovateľ nemá rodinné zázemie a teda sa nemá kam vrátiť, zjavne nespĺňa základné predpoklady § 8 zákona o azyle, nakoľko ide o dôvod ekonomický. Naviac ide o nepravdivý údaj, pretože navrhovateľovi v Kongu žije jeho matka. Dôvod, že v prípade návratu by ho vláda zabila, pretože je vzdelaný a naviac pochádza z etnika Larri tak isto nie je dôvodom pre udelenie azylu. Okrem vyslovenia obavy navrhovateľ nepreukázal a ani neprezentoval odôvodnenosť takejto obavy a ani perzekúciu (pred odchodom z Konga nemal s nikým nikdy žiadne problémy), či jej hrozbu, pričom jediným dôvodom jeho odchodu na Ukrajinu bola jeho snaha získať v zahraničí vzdelanie. Okrem toho zo správ o Kongu vyplýva, že toto etnikum nie je zo strany vláda nijako prenasledované. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je správné a je v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o údajný rasistický útok, objektom ktorého sa mal navrhovateľ stať počas jeho pobytu na Ukrajine, táto udalosť je z pohľadu udelenia azylu irelevantnou, nakoľko k nej malo dôjsť mimo krajiny pôvodu navrhovateľa. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a teda mu nehrozí výkon či uloženie trestu smrti. Nikdy počas svojho pobytu v Kongu nemal žiadne problémy s akýmkoľvek subjektom a teda niet dôvodu domnievať sa, žeby v prípade návratu bol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Zo založených správ nevyplýva ani skutočnosť, žeby konžská vláda zle zaobchádzala s repatriantmi. Konečne v konaní nebolo preukázané, žeby v Kongu prebiehal vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. Teda nebol naplnený ani jeden z predpokladov vážneho bezprávia, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Pretože odporca dostatočný a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje rozhodnutie zrozumiteľne, logicky a dostatočne odôvodnil a konečne pretože z takto zisteného stavu veci vyvodil správny právny záver, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ nemá skutočný záujem na azyle a ani skutočný dôvod k jeho udeleniu, keďže ešte pred podaním návrhu odišiel z PT Rohovce a jeho pobyt odvtedy nie je známy. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).