Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/2304/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211065 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211065.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: P. R., št. prísl. Z., bytom Q. XX, H., zast. advokátkou Mgr. Jarmila Vargová, so sídlom Geromettova 131, 966 21 Lovča, pracovisko Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, o preskúmanie zákonnosti oznámenia - rozhodnutia žalovanej č. 30/2012 zo dňa 17.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca je osobou, ktorej bola podľa § 13a zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov rozhodnutím Migračného úradu MV SR poskytnutá doplnková ochrana. Z tohto titulu je oprávnený byť zamestnaný v pracovnom pomere u zamestnávateľa na území SR. Žalobca požiadal žalovaného o vydanie pracovného povolenia na zamestnanie u zamestnávateľa A&T SK s.r.o.. Žalovaný odmietol vydať žalobcovi pracovné povolenie, o tejto skutočnosti ho informoval zo dňa 18.10.2012. Žalovaný sa odvolával na list Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, úsek námestníka GP pre sekciu služieb zamestnanosti, podľa ktorého nie je možné agentúrou dočasného zamestnávania sprostredkovať cudzincov prideľovaných tretej osobe, t.j. ďalšiemu zamestnávateľovi. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, je žalobca oprávnený pracovať na základe pracovného povolenia bez ohľadu na situáciu na trhu práce. Nerozumie, na základe akého právneho predpisu a z akého dôvodu žalovaný pracovné povolenie na prácu prostredníctvom agentúry dočasného zamestnávania vydať odmietol. Žalovaný nevydáva o udelení pracovného povolenia štandardné rozhodnutia. Buď pracovné povolenie vydá alebo nevydá a žiadateľa o tom upovedomí, prípadne neprevezme samotnú žiadosť o udelenie pracovného povolenia. Má za to, že ide o individuálny správny akt, pričom došlo k ukráteniu žalobcu na právach na prácu, ktoré vyplýva priamo z Ústavy v kontexte zákona o službách zamestnanosti. Dôvody v právnom názore Ministerstva práce. Sociálnych vecí a rodiny pre ktoré nie je možné vydať pracovné povolenie pre takýto druh zamestnania sú nezrozumiteľné a odkazujú na interné predpisy. Nijako nerozlišujú medzi osobami s doplnkovou ochranou a inými cudzincami. Osoby ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, smú vstupovať do pracovného pomeru len na základe povolenia na zamestnanie udeleného príslušným úradom práce. Zákon o službách v zamestnanosti neustanovuje žiadne prekážky na zamestnanie takéhoto cudzinca prostredníctvom agentúry dočasného zamestnávania. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že okamžite po prevzatí žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie bol žalobca upozornený na skutočnosť, že v žiadosti chýba adresa trvalého pobytu cudzinca. Žalobca odmietol túto doplniť a v žiadosti chýbajú dátumy vyplnenia formulára žiadosti a to cudzincom i zamestnávateľom, ďalej bol upozornený, že dňa 13.12.2011 stráca platnosť jeho pas a dňa 9.12.2012 stráca platnosť povolenie na pobyt. Pri dopĺňaní žiadosti - miesto výkonu práce bolo zistené, že zamestnávateľom žalobcu nemá byť agentúra dočasného zamestnávania, ale spoločnosť so sídlom v Lozorne. Keďže agentúra dočasného zamestnávania by nebola konečným zamestnávateľom, nemohla by byť uvedená na povolení na zamestnanie a tiež druh ekonomickej činnosti agentúry by nesúhlasil s druhom ekonomickej činnosti vykonávanej klientskym zamestnávateľom u ktorého by cudzinec vykonával požadovanú profesiu. O povolenie na zamestnanie môže požiadať zamestnávateľ, pre ktorého by prácu skutočne vykonával. Napriek vysvetleniu žalobca predložil pôvodnú žiadosť. Nakoľko žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana, žalovaný neskúmal situáciu na trhu práce, ale musel zohľadniť skutočnosť, že v žiadosti je ako zamestnávateľ uvedená agentúra dočasného zamestnávania s tým, že zamestnávateľom má byť ďalší, užívateľský zamestnávateľ a povolenie na zamestnanie je viazané na konkrétneho zamestnávateľa, druh činnosti a miesto výkonu práce. Žalovaný postupoval podľa § 22 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania, pričom právna zástupkyňa žalobcu svoju neúčasť ospravedlnila) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo oznámenie - rozhodnutie žalovanej vydané v intenciách § 22 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) o neudelení povolenia na zamestnanie žalobcovi z dôvodu, že nie je možné agentúrou dočasného zamestnávania sprostredkovať cudzincov tretej osobe, t. j. ďalšiemu zamestnávateľovi. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 22 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, povolenie na zamestnanie obsahuje najmä a) meno, priezvisko a dátum narodenia štátneho príslušníka tretej krajiny, b) adresu v štáte trvalého pobytu a adresu na doručovanie písomností, c) miesto výkonu práce, d) druh vykonávanej práce, e) názov a sídlo, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa, f) obdobie, na ktoré sa vydáva. Podľa § 22 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok. Podľa § 22 ods. 5 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, úrad udelí povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana. Podľa § 22 ods. 8 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, úrad neudelí povolenie na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok na udelenie povolenia na zamestnanie ustanovených týmto zákonom. Podľa § 29 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, agentúra dočasného zamestnávania na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (ďalej len "dočasný agentúrny zamestnanec") na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania podľa osobitného prepisu. Ak sa nepreukáže inak, za dočasné pridelenie podľa prvej vety sa považuje aj činnosť, ktorú vlastnými zamestnancami vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, na základe iného právneho vzťahu ako je vzťah založený podľa osobitného predpisu pre inú právnickú osobu alebo inú fyzickú osobu, ak a) iná právnická osoba alebo iná fyzická osoba ukladá zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje ich prácu a dáva im na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch inej právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby a jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach inej právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má iná právnická osoba alebo iná fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri. Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že žalobca v žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie prijatej žalovaným dňa 16.10.2012 uviedol názov zamestnávateľa: A&T SK s.r.o., pričom ako miesto výkonu práce uviedol Lozorno. Z obchodného registra spoločnosti A&T SK s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť má sídlo vo Vysokej nad Kysucou 228 a predmet podnikania okrem iného aj vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Krajský súd na základe vyššieho dospel k právnemu záveru, že žalovaný rozhodol vecne správne, pokiaľ neudelil žalobcovi povolenie na zamestnanie, pretože tento nesplnil zákonné podmienky podľa § 22 ods. 3 písm. c) a e) zákona o službách zamestnanosti, konkrétne miesto výkonu práce a názov, sídlo a IČO zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa. Je nesporné a tvrdí to aj samotný žalobca, že spoločnosť, ktorú uviedol v žiadosti - A&T SK s.r.o. nie je skutočným zamestnávateľom, ale len sprostredkovateľom zamestnania, t.j. personálnou agentúrou dočasného zamestnávania. Argumenty žalobcu, že zákon nevylučuje vydať pracovné povolenie aj na agentúru dočasného zamestnávania neobstoja, pretože zákon o službách zamestnanosti (demonštratívne) uvádza, čo obsahuje povolenie na zamestnanie (§ 22 ods. 3). Zároveň je dôležité poukázať aj na to, že na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok. Krajský súd súhlasí so žalobcom, že interný predpis Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nie je rozhodujúci na posúdenie tohto problému, ale v tomto prípade povinnosť uviesť zamestnávateľa a miesto výkonu práce vyplýva priamo zo zákona o službách zamestnanosti. Žalobca v čase podania žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie miesto výkonu práce, ani zamestnávateľa uviesť nemohol, pretože v tomto čase ani nevedel, kto ho bude zamestnávať. Pokiaľ ide o formálnu stránku oznámenia - rozhodnutia žalovaného, žalovaný mohol v odôvodnení neudelenia povolenia na zamestnanie uviesť aspoň ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého rozhodol. Na toto rozhodnutie sa aplikuje § 22 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, správny poriadok sa nepoužije. Tento nedostatok však podľa krajského súdu nespôsobil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a žalovaný rozhodol správne, pokiaľ povolenie na zamestnanie žalobcovi neudelil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.