Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211083 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána G. J. W., bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka Y. M. (Y.), v krajine pôvodu naposledy s miestom pobytu J. H. T.o. X, H., Y., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: C. U. M., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-564-13/ PO-Ž-2012 zo dňa 4.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-564-13/PO-Ž-2012 zo dňa 4.10.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-564-13/PO-Ž-2012 zo dňa 4.10.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Opísal zistený stav veci a rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ totiž ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol, že v krajine pôvodu nemá žiadnych príbuzných, na Ukrajinu sa vrátiť nemôže, nakoľko mu nemá kto hradiť štúdium a kvôli rasizmu na Ukrajine. V ďalšom skonštatoval, že navrhovateľ v priebehu azylového konania na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl uviedol dôvody ktoré sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, pričom prítomnosť obáv o budúcnosť z ekonomických dôvodov, je pre rozhodnutie o udelení azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany irelevantnou. Odporca nad rámec svojich povinností preskúmal bezpečnostnú situáciu v Kongu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Navrhovateľ vo svojom návrhu v krátkosti opísal svoj príbeh, pričom uviedol, že krajinu pôvodu opustil v roku 2005 za účelom štúdia v Rusku. Podľa vlastného vyhlásenia na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu, nakoľko Slovensko je právny štát a spravodlivá krajina a v Kongu už nikoho nemá. V ďalšom vyslovil domnienku, že jeho prípad spĺňa podmienky žiadateľa sur place. Taktiež namietal, že v administratívnom spise odporcu sa nenachádzajú dostatočné informácie ohľadom zaobchádzania s navrátilcami a neúspešnými žiadateľmi o azyl v krajine navrhovateľovho pôvodu a informácie týkajúce sa bezpečnostnej situácie v Kongu sú veľmi strohé a nemapujú bezpečnostnú situáciu v Kongu. K opravnému prostriedku priložil skeny dokumentov, podľa ktorých bolo po ňom v Kongu vyhlásené pátranie a bol na neho vydaný zatykač. Navrhovateľ sa domnieva, že vyhlásenie pátrania a vydanie zatykača súvisí so zatknutím a uväznením jeho strýka Augusta Ombessu - advokáta, ktorého údajne mali stíhať z politických dôvodov. Taktiež sa domnieva, že z uvedeného dôvodu mu môže v krajine pôvodu hroziť prenasledovanie alebo vážne bezprávie. V závere svojho podania navrhovateľ súhlasil, aby súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v podstate pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že dokumenty, ktoré navrhovateľ predložil súdu spolu s opravným prostriedkom (zatykač a vyhlásenie pátrania po jeho osobe) nemajú žiadnu výpovednú, ani dôkaznú hodnotu a považuje ich za irelevantné a predložené účelovo. Okrem toho boli predložené až v odvolacom konaní, teda odporca o nich v azylovom konaní nemal vedomosť. Pokiaľ ide o rodný list, ktorý navrhovateľ predložil, tento nepreukazuje príbuzenský vzťah medzi navrhovateľom a advokátom Augustom Ombessom, ktorý mal byť v Kongu zatknutý a uväznený. Navyše zo správ, ktoré navrhovateľ predložil súdu vyplýva, že jeho údajný strýko (advokát) bol uväznený z dôvodu porušenia miestnych zákonov. Vzhľadom na uvedené odporca považuje navrhovateľove námietky za právne irelevantné a účelové. V závere svojho vyjadrenia odporca uviedol, že súhlasí, aby bola vec rozhodnutá bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ bol pri podaní návrhu zastúpený pani JUDr. Dašou Knoškovou na základe plnomocenstva, udeleného v zmysle ust. § 27 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.). S poukazom na ust. § 27 ods. 3 O.s.p. dňom 1.1.2013 toto zastúpenie ex lege zaniklo. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-564/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 29.8.2012 požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol, že na území Slovenskej republiky žiada o azyl prvýkrát, na Ukrajinu sa vrátiť nemôže, nakoľko mu nemá kto hradiť štúdium a kvôli rasizmu na Ukrajine, pričom v domovskej krajine nemá nikoho. Na vstupnom pohovore konanom dňa 3.9.2012 výslovne uviedol, že Kongo opustil výlučne z dôvodu štúdia v Rusku a na Ukrajine. V krajine pôvodu nemal žiadne problémy, nebol členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia a v Kongu voči nemu nebolo vedené žiadne trestné konanie. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva len toho, že by nemal z čoho žiť. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-564-13/PO-Ž-2012 zo dňa 4.10.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v §§ 8,10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Špecifickou črtou azylového konania je skutočnosť, že odporca posudzuje podanú žiadosť o azyl výlučne v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl prezentoval pri podaní žiadosti o azyl, resp. v priebehu konania. Nie je teda povinnosťou odporcu za žiadateľa o azyl vyhľadávať prípadne iné dôvody a to ani v prípade, ak by objektívne existovali. Odporca v konaní posudzoval dôvody žiadosti o azyl, prezentované navrhovateľom a to jednak pri podaní vyhlásenia, ako aj v priebehu konania - vykonaného vstupného pohovoru. Tieto úkony boli vykonané zákonným spôsobom a nemožno im nič vyčítať, pričom navrhovateľ mal možnosť uviesť všetky dôvody svojej žiadosti o azyl. Pokiaľ navrhovateľ ako dôvody svojej žiadosti o azyl uviedol, že Kongo opustil z dôvodu štúdia v Rusku a na Ukrajine, že v Kongu už nikoho nemá a že by tam nemal z čoho žiť, nebolo pochybením zo strany odporcu, ak iba tieto dôvody posúdil z pohľadu splnenia či nesplnenia predpokladov udelenia azylu. Odporca tiež v konaní správne postupoval, ak predovšetkým hodnotil skutočnosť, či samotná žiadosť o azyl podaná navrhovateľom spĺňa procesné predpoklady jej posúdenia, teda či existuje - neexistuje dôvod jej zamietnutia z dôvodu §§ 11, 12 zákona o azyle. Ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia, odporca skonštatoval, že navrhovateľom prezentované dôvody sú inými ako dôvody či skutočnosti, obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Dôsledkom takto dostatočne zisteného stavu veci je odporcovo rozhodnutie. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v prípade zamietnutia žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej niet dôvodu na zisťovanie prípadných bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, nakoľko pri tomto type rozhodnutia sa nerozhoduje o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany a to s poukazom na ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle. Eventuálna existencia bezpečnostných rizík sa zohľadní iným správnym orgánom v konaní o prípadnom vyhostení neúspešného žiadateľa o azyl do krajiny jeho pôvodu. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, včítane námietky, že odporca mal navrhovateľovu žiadosť o azyl posúdiť ako podanú na mieste: Podľa názoru súdu ani tieto námietky nie sú dôvodné. Je skutočnosťou, že navrhovateľ z krajiny svojho pôvodu vycestoval za účelom štúdia v zahraničí a že o azyl požiadal výlučne z dôvodu, že v Kongu už nikoho nemá a nemal by tam z čoho žiť, resp. pretože už nemal finančné prostriedky, potrebné na štúdium na Ukrajine - teda z dôvodov ekonomických. Už na prvý pohľad je zjavné, že tieto dôvody sú inými ako tie, ktoré sú obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ak teda odporca takto zistený stav veci vyhodnotil v tom zmysle, že žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú, jeho vyhodnotenie zisteného stavu veci a následné rozhodnutie v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je správne a v súlade so zákonom. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca mal jeho žiadosť o azyl posúdiť ako podanú na mieste je potrebné skonštatovať, že na takýto postup nebolo dôvodu. Naviac procesne niet rozdielu medzi „riadne“ podanou žiadosťou o azyl a žiadosťou, podanou „na mieste“. Rozdiel spočíva iba v tom, kedy nastali dôvody vedúce k podaniu žiadosti o azyl, nakoľko pri obidvoch takýchto žiadostiach odporca postupuje zhodným spôsobom. Teda prioritne skúma, či niet dôvodu na zamietnutie žiadosti (ako zjavne neopodstatnenej, resp. ako neprípustnej) a až následne posudzuje v zmysle zákona o azyle žiadosť ako takú. Z tohto pohľadu je nepodstatným fakt, že navrhovateľ stratil zdroj financovania svojho štúdia počas pobytu mimo Konga. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľ priložil k podanému opravnému prostriedku skeny dokladov, ktoré majú preukazovať skutočnosť, že po ňom pátra polícia. S poukazom na cit. ust. § 250i ods. 1 O.s.p. sa súd nimi nezaoberal, nakoľko preskúmaval napadnuté rozhodnutie odporcu podľa skutkového stavu, zisteného v čase vydania rozhodnutia, keďže navrhovateľ tieto nepredložil odporcovi v čase azylového konania. Bez ohľadu na túto skutočnosť súd poznamenáva, že ide iba o skeny dokumentov, ktoré teda nemajú žiadnu vypovedaciu skutočnosť, pričom, ako to vyplýva z ich obsahu, navrhovateľ mal byť hľadaný políciou za účasť na udalostiach zo 4.3.2012, teda v čase, kedy sa navrhovateľ preukázateľne zdržiaval mimo Konga - na Ukrajine. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, ak pri zamietnutí navrhovateľovej žiadosti o azyl vychádzal z obsahu navrhovateľových prednesov - dôvodov jeho žiadosti o azyl a pretože odporca tieto dôvody správne posúdil ako dôvody iné ako sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).