Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2507/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211084 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211084.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: ise, s.r.o., Elektrárenská 12428, Bratislava, IČO: 35828293, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou: JUDr. Hajdučík s.r.o., Ľudovíta Fullu 3, Bratislava proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01 018 12/86/2012-SSI 61-Ba zo dňa 6.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, ktorú súdu doručil dňa 27.11.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 01 018 12/86/2012-SSI 61-Ba zo dňa 6.11.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Bratislava č.j. 02 017 11/47/2011-SSI 62-Ba/Ko zo dňa 27.10.2011. V žalobe uviedol, že žalobca je spoločnosťou, ktorá vykonávala činnosť zhotoviteľa na stavbe V. X - X, V., pričom počas zhotovovania diela postupovala v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Na základe zápisov statika C.. B. v stavebnom denníku zo dňa 1.7.2010, 6.7.2010, 12.7.2010, ako aj záverov v zápise z kontrolného dňa 13.7.2010 stavebník CONWERT sk 01, s.r.o., rozhodol, že bude nutné z dôvodu havarijného stavu objektu rozšíriť rozsah búracích prác. Bolo dohodnuté medzi žalobcom a stavebníkom, že stavebník ohlási zmeny v rozsahu búracích prác na stavebný úrad. Toto ohlásenie stavebník vykonal bez zbytočného odkladu dňa 21.7.2010. Žalobca má preto za to, že zhotoviteľ (žalobca) postupoval plne v súlade s ust. § 127a stavebného zákona. Napriek tejto skutočnosti bolo prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Bratislava zo dňa 27.10.2011 uložená pokuta vo výške 10.000,- € podľa ust. § 106 stavebného zákona za to, že žalobca bez súhlasu stavebného úradu porušil podmienku právoplatného stavebného povolenia č. 2887/44834/2009/ÚRS/Skr-G/117 zo dňa 10.11.2009. Žalobca má za to, že SSI pri svojom rozhodovaní nevyvodila správny právny názor. V napadnutom rozhodnutí tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán tvrdia, že nehrozila statická deštrukcia objektu, že nehrozila havária, že susedné objekty neboli ohrozené odstránením objektu X - X, že neboli potrebné zabezpečovacie práce a že zhotoviteľ nemal pokračovať v realizácii stavby, ale mal čakať do vydania dodatočného povolenia stavby. Podľa názoru žalobcu sú tieto tvrdenia žalovaného zavádzajúce a nie sú podložené relevantnými dôkazmi, ako je odborný posudok statika a teda nie sú odborne podložené a riadne preukázané. Naopak, tvrdenia stavebníka a žalobcu sú odborne preukázané posudkom autorizovaného stavebného inžiniera SKSI-statika C.. C. B. v odbornom elaboráte „Statické odôvodnenie navýšeného rozsahu búracích práv“ zo dňa 27.9.2010. V zmysle predmetných zistení statika bol stav stavby staticky úplne nevyhovujúci a z toho dôvodu statik nariadil bezodkladnú asanáciu uličnej stavby a statické zabezpečovanie základov. Zhotoviteľ (žalobca) postupoval v súlade s pokynmi statika vydanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca odstránil časť jestvujúcej stavby v súlade s ust. § 127a stavebného zákona. Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že stavebný úrad v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby č. 4418/24324/2011/STA/Skr-K/142 zo dňa 19.7.2011 jednoznačne uvádza, že predmetné rozhodnutie je vydané podľa § 127a a v odôvodnení na strane 6 uvádza, že stavebný úrad to charakterizoval ako oznámenie podľa § 127a a následne listom zo dňa 13.9.2010 začal konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. Výzva stavebného úradu zo dňa 13.9.2010 doručená stavebníkovi nariaďovala jednak zastavenie stavebných prác ale taktiež vykonanie opatrení proti znehodnocovaniu predmetnej stavby ako aj susedných objektov a k realizovaniu statického zabezpečenia na základe odporúčaní statika. Predmetná výzva nebola doručená zhotoviteľovi (žalobcovi), čo považuje žalobca za neprípustné podľa ustanovení § 102 stavebného zákona, ak stavebný úrad kvôli údajnému porušeniu povinnosti podľa tejto výzvy konštatoval porušenie stavebného zákona zo strany ise, s.r.o. a udelil ise, s.r.o. (žalobcovi) pokutu. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou nedoručenia výzvy na zastavenie prác žalobcovi. Žalobca po oboznámení sa s predmetnou výzvou zo strany stavebníka túto rešpektoval a vykonal na stavbe iba opatrenia proti znehodnocovaniu predmetnej stavby ako aj susedných objektov a realizoval statické zabezpečenie na základe odporúčaní statika. Nakoľko sa objekt nachádza v uličnej zástavbe, vzniknutá prieluka musela byť bezodkladne uzavretá, aby sa predišlo všeobecnému ohrozeniu a škodám na stavbe a susedných objektoch. Podľa žalobcu nie sú opodstatnené tvrdenia a závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že žalobca mal zastaviť všetky stavebné práce a pokračovať v realizácii nových konštrukcií až po vydaní dodatočného povolenia. Búracie práce boli vykonané v zmysle búracieho povolenia a rozdiel medzi schváleným objemom búracích prác a skutočne zrealizovaným objemom búracích prác kvôli havarijnému stavu predstavuje iba 8,2 %, t.j. menej ako 10 %, čo je bežná objemová rezerva. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že búracie práce boli vykonané iba v rozsahu nevyhnutnom podľa odporúčaní statika, sú uvedené v stavebnom denníku a ich rozsah nemá vplyv na konečný vzhľad objektu. Ďalej žalobca v žalobe namieta výšku uloženej pokuty, ktorú považuje za neprimerane vysokú. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil 22.3.2013 uvádza, že k zrealizovaniu stavby do druhého nadzemného podlažia bez dodatočného povolenia stavebného úradu prvostupňový orgán Inšpektorát Bratislava posúdil ako porušenie ust. § 48 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby v spojení s ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona. S uvedenou kvalifikáciou sa stotožnil aj druhostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcu k rozsahu búracích prác nad rámec stavebného povolenia žalovaný udáva, že prvostupňový správny orgán v rámci výkonu HŠCD kontrolou podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby č. SÚ-2007/1059/12831-08/12696- ÚR/Kš zo dňa 10.3.2008 zistil, že stavebný úrad zaviazal stavebníka spracovať podrobný statický prieskum na základe sond s preverením všetkých konštrukcií. Stavebník - spoločnosť CWKONVERT sk 01, s.r.o. tvrdil, že už v stavebnom konaní bola stavba charakterizovaná podľa znaleckého štandardu TSUS-1997, ako stavba s posledným piatym stupňom statického poškodenia, čo Inšpektorát Bratislava nespochybnil. Inšpektorát Bratislava poukazuje na to, že napriek tomu, že stavebník mal vedomosť o havarijnom stave objektu, nevykonal podrobný statický prieskum tak, ako mu ukladalo rozhodnutie o umiestnení stavby. Inšpektorát Bratislava zistil v archíve mesta Bratislavy, že predmetná stavba bola skolaudovaná v roku 1930, kedy sa dutinové tehly nevyrábali. Prvostupňový správny orgán mal ale pochybnosť o skutočnom havarijnom stave budovy a s tým súvisiacimi naviac búracími prácami, čo popísal v rozhodnutí. Žalobca v konaní tvrdí, že stavebník bezodkladne oznámil stavebnému úradu havarijný stav budovy podľa ust. § 127a stavebného zákona, keďže s búracími prácami podľa stavebného denníka začali 1.7.2010, 6.7.2010 a 12.7.2010, pričom oznámenie o naviac búracích prácach podal stavebník na stavebný úrad 19.7.2010. Ako druhostupňový orgán žalovaný v odvolacom konaní preskúmal rozhodnutie v celom rozsahu. Po preštudovaní podkladov dospel k názoru, že podanie oznámenia stavebníka na stavebný úrad o navýšení búracích prác nad rámec stavebného povolenia zo dňa 19.7.2010 je možné považovať za podanie podľa ust. § 127a stavebného zákona, nakoľko rozhodnutím zo dňa 19.7.2011 stavebný úrad povolil zmenu stavby pred dokončením. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že Inšpektorát Bratislava pochybil, ale len v tom, že v odôvodnení neuviedol, že pokutu uložil len za novú stavbu bez stavebného povolenia. Inšpektorát vo výroku rozhodnutia iba konštatoval, že zmenil rozsah búracích prác, avšak k porušeniu ust. § 48 ods. 1 stavebného zákona mohlo dôjsť len tým, že od prvého nadzemného podlažia začal realizovať stavbu z nových stavebných materiálov a konštrukcií a nie zmenou búracích prác, preto výrok rozhodnutia Inšpektorátu Bratislava žalovaný nezmenil, ani rozhodnutie, nezrušil. Žalovaný trvá na názore, že zrealizovaním stavby do druhého nadzemného podlažia žalobca porušil výzvu stavebného úradu na zastavenie všetkých stavebných prác. Prvostupňový aj druhostupňový orgán sú názoru, že odstránením stavby po základy, nebolo možné pokračovať v rekonštrukcii objektu podľa pôvodnej projektovej dokumentácie. Na realizovanie novej stavby bolo potrebné spracovať novú PD aj so statickým posúdením, preto SSI začala konanie voči žalobcovi na realizovanie stavby v rozpore so stavebným povolením a nerešpektovaním výzvy stavebného úradu o zastavení všetkých stavebných prác. SSI začala konanie voči žalobcovi za realizovanie stavby v rozpore so stavebným povolením a nerešpektovaním výzvy stavebného úradu MČ Bratislava - Staré mesto o zastavení všetkých stavebných prác. Zodpovednosť za realizáciu stavby je v danom prípade tak na stavebníkovi ako aj žalobcovi. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že za stavbu je v prvom rade zodpovedný stavebník, avšak výška pokuty sa posudzuje podľa konkrétneho prípadu, okolností a miery zavinenia. Žalobca podľa výpisu z Obchodného registra pôsobí na pracovnom trhu v oblasti stavebníctva - zhotovovanie stavieb a ich zmien už od 1.12.2001, preto jeho konanie bolo posudzované za rovnako závažné, ako konanie stavebníka. Žalovaný má za to, že v odvolacom konaní postupoval v súlade s uvedeným a v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie ako aj pre zhodnotenie vykonaných dôkazov. Vzhľadom k uvedenému má žalovaný za to, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, v konaní správnych orgánov na oboch stupňoch nebola zistená žiadna vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí a obe rozhodnutia nie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie Bratislava v odvolacom konaní na základe odvolania žalobcu preskúmala rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Bratislava, č.j. 02 017 11/47/2011- SSI 62-Ba/Ko zo dňa 27.10.2011 a zamietla odvolanie žalobcu a vyššie uvedené rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Bratislava o uložení pokuty vo výške 10.000,- € potvrdila. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.12.2011 bol Slovenskej stavebnej inšpekcii, Riaditeľstvu inšpekcie doručený list Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Bratislava č. 47/2011- SSI 62-3 zo dňa 13.12.2011, ktorým mu bolo ako odvolaciemu orgánu predložené odvolanie zhotoviteľa stavby (žalobcu), podanému proti rozhodnutiu Inšpektorátu Bratislava zo dňa 27.10.2011. Uvedeným rozhodnutím Inšpektorát Bratislava uznal účastníka konania (žalobcu) zodpovedným zo spáchania správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) v spojení s § 66 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca realizoval stavbu „Rekonštrukcia meštiackeho domu V. X - X, V.“ na pozemkoch parc. č. XXX a XXX, v k.ú. V. - F. U.. Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava vykonala hlavný štátny stavebný dohľad dňa 10.11.2010 na základe podnetu spoločnosti Univerzál, výrobno-obchodné družstvo Bratislava. Výsledky HŠSD boli podkladom pre začatie konania vo veci prerokovania podozrenia zo spáchania správneho deliktu žalobcom podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 106 ods. 4 stavebného zákona. Výkonom HŠSD zo dňa 10.11.2010 bolo zistené, že stavba bola odstránená do prvého nadzemného podlažia vrátane a boli zrealizované nové stavebné konštrukcie do úrovne druhého nadzemného podlažia. Skutkový stav bol v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní v rozpore s podmienkou č. 1 stavebného povolenia č. 2887/44834/2009/ÚRS/Skr-G/117 zo dňa 10.11.2009. Stavba bola realizovaná napriek výzve stavebného úradu č. 2887/41243/2010/ÚRS/Skr zo dňa 13.9.2010, ktorá stavebníkovi nariaďovala zastavenie všetkých stavebných prác, ale taktiež vykonanie opatrení proti znehodnocovaniu predmetnej stavby ako aj susedných objektov a realizovanie statického zabezpečenia na základe odporúčaní statika. IV. Podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2.000.000,- Sk právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ustanovenia odseku 1 písm. a), b), c), odseku 2 písm. a), b) a odseku 3 písm. a), b) platia rovnako pre právnickú alebo pre fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu ako zhotoviteľ. Podľa ust. § 48 ods. 1 stavebného zákona, stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Podľa ust. § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich, sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa ust. § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebné technické vyhotovenie, účel a čas trvania, stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie dokladov odborných expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby, predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojený na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, oznámenie mena, názvu a adresy, sídla zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní (§ 62 ods. 1 písm. d/ úľavy na vytýčenie stavby) § 75a ods. 1 požiadavky na označenie stavby na stavenisku. Podľa ust. § 68 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov, alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. V zmysle § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy v konaní príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov, neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2 a 4 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a pre tento účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku). Podľa názoru senátu krajského súdu, správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery je možné považovať za správne. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že v administratívnom konaní bolo nepochybne zistené, že Mestská časť Bratislava - Staré mesto v rozhodnutí o umiestnení stavby č. SÚ-2007/1059/2831-08/12696-ÚR/Kš zo dňa 20.3.2008 nariadila okrem iného spracovať podrobný statický prieskum na základe sond s preverením všetkých konštrukcií a overením hĺbky základov aj susediacich objektov, ktorý nebol v konaní predložený. Stavebník oznámil listom zo dňa 19.7.2010 na stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Staré mesto navýšenie búracích prác nad rámec stavebného povolenia podľa ust. § 127a stavebného zákona. Mestská časť Bratislava - Staré mesto, ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 19.7.2011 rozhodnutie, ktorým dodatočne povolila zmeny stavby pred dokončením podľa ust. §§ 127a, 88 a 88a stavebného zákona v spojení s ust. § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. Mestská časť Bratislava - Staré mesto, ako príslušný stavebný úrad vykonala na stavbe štátny stavebný dohľad dňa 9.9.2010. Dňa 13.9.2010 listom oznámila Mestská časť Bratislava - Staré mesto stavebníkovi začatie konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Výkonom HŠSD bol zistený skutočný stav stavby tak, že stavba bola odstránená do prvého nadzemného podlažia vrátane, čo nebolo zahrnuté v projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní, nebolo možné na stavbe ďalej pokračovať podľa pôvodnej overenej PD. Skutočný stav stavby bol zachytený fotodokumentáciou zo dňa 5.11.2010 a potvrdený záznamom z výkonu HŠSD č.j. 185/2010-SSI-62-1 zo dňa 10.11.2010. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu súd zistil, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvého stupňa Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Bratislava zo dňa 27.10.2011 potvrdil; predmetným prvostupňovým rozhodnutím správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu za porušenie povinnosti na úseku územného plánovania a stavebného poriadku v zmysle ust. § 48 ods. 1 v spojení s § 66 stavebného zákona tým, že zrealizoval stavbu „Rekonštrukcia meštianskeho domu V. X-X“ v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a v rozpore so záväznou podmienkou č. 1, pre uskutočnenie stavby stavebného povolenia č. 2887/44834/2009/ÚRS/SKR-G/117 zo dňa 10.11.2009. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že spoločnosť ise, s.r.o. bez predchádzajúceho povolenia (rozhodnutia) stavebného úradu, ako zhotoviteľ stavby pri predmetnej stavbe zmenil rozsah búracích prác a od 1.nadzemného podlažia, do ktorého odstránili jestvujúcu stavbu, začal realizovať stavbu z nových stavebných materiálov a konštrukcií, čím porušil ust. § 48 ods. 1 v spojení s § 66 stavebného zákona, začo mu bola uložená pokuta podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, v spojení s § 106 ods. 4 citovaného zákona vo výške 10.000,- €. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave z vyššie citovaných právnych noriem vyplýva, že predpokladom vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa ust. § 106 stavebného zákona je preukázanie, že právnická alebo fyzická osoba, uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Konanie o správnych deliktoch sa riadi zásadou oficiality a stavebný úrad je povinný začať konanie, ak sa o delikte dozvie. Na spáchanie priestupku sa nevyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa názoru senátu Krajského súdu v Bratislave na základe vykonaného dokazovania a to vykonaným štátnym dohľadom, bolo stavebným úradom jednoznačne zistené a preukázané porušenie stavebného zákona v rozsahu, ako to uviedol v predmetnom rozhodnutí stavebný úrad a súčasne, ako je aj uvedené v zázname z vykonaného šetrenia stavebného dohľadu. Zo skutkových zistení v danej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu tým, že realizoval stavbu bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu ako zhotoviteľ stavby tým, že zmenil rozsah búracích prác a od 1. nadzemného podlažia, do ktorého odstránil jestvujúcu stavbu, začal realizovať stavbu z nových stavebných materiálov a konštrukcií. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov vo veci zistili skutkový stav dostatočne a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. K žalobcovej námietke, že rozšíril o rozsah búracích prác z dôvodu nutnosti a síce, že išlo o havarijný stav objektu a že búracie práce pred tým dohodol so statikom, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Podľa ust. § 127a ods. 1, ak v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti alebo ich bezprostrednej hrozby, je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy, alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch, možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia nesporne vyplýva, že v prípade mimoriadnej udalosti havárie alebo ich bezprostrednej hrozby, je nevyhnutné stavbu uskutočniť, resp. odstrániť, možno začať stavebné práce bez predchádzajúceho povolenia, avšak ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup. V tomto prípade z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že stavebník vykonal ohlásenie, zmeny rozsahu búracích prác na príslušný stavebný úrad dňa 21.7.2010, avšak nečakal už na ďalší postup, ktorý mu v zmysle ust. § 127a stavebného zákona mal určiť stavebný úrad, ale sám bez stavebného rozhodnutia pokračoval v búracích a následne v stavebných prácach bez stavebného povolenia. Výkonom HŠSD dňa 10.11.2010 bolo nesporne zistené, že stavba bola odstránená do prvého nadzemného podlažia vrátane a boli zrealizované nové stavebné konštrukcie do úrovne druhého nadzemného podlažia, čo bolo v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. Súd konštatoval, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca realizoval stavbu v rozpore so stavebným povolením a boli splnené zákonom ustanovené podmienky na uloženie sankcie za správny delikt, ktorého sa dopustil. Posudzujúc výšku uloženej pokuty žalobcovi v zmysle ust. § 250j ods. 1 OSP dospel súd k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol. Krajský súd poukazuje na to, že ukladanie sankcií má význam jednak represívny ako aj preventívny a súčasne, že uložená pokuta vo výške 10.000,- € je v dolnej sadzbe možného postihnutia a je primeraná. Podľa názoru krajského súdu žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa sa dôsledne riadili zákonnými ustanoveniami pri ukladaní výšky sankcie za delikt, ktorého sa dopustil žalobca, ktorý je aj náležite zdôvodnený v napadnutom rozhodnutí. Výšku uloženej pokuty považoval za adekvátnu sankciu za protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že uskutočňoval predmetnú stavbu v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Súd má za to, že žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie logicky a vecne správne odôvodnil. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.