Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/84/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211091 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211091.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána X. O. Q., narodeného XX.X.XXXX, štátneho V. S. Y. (Ď. J. „."), v krajine pôvodu naposledy bytom O., Q. Č. V., T. J. X, S. s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: V. I. Y., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: V. P. E., V. Okresného W. O. H., W. W. G. XX, O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.11.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-599-20/PO-Ž-2012 zo dňa 8.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-599-20/PO-Ž-2012 zo dňa 8.11.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-599-20/PO-Ž-2012 zo dňa 8.11.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ totiž ako hlavný dôvod svojej žiadosti uviedol, že v krajine pôvodu nikoho nemá a jeho pobyt na Ukrajine mu už nemá kto financovať. V Kongu nemal nikdy žiadne problémy, ani sa mu nič konkrétne nestalo, nebol členom žiadnej politickej strany, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Dôvodom jeho odchodu z Konga bolo výlučne štúdium na Ukrajine. Ak by mal dostatok finančných prostriedkov, ostal by tam aj naďalej študovať. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa žiadneho konkrétneho nebezpečenstva neobáva. Odporca ďalej uviedol, že posúdil aj podmienky pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, avšak dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky ani pre tento typ medzinárodnej ochrany. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.11.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu a sporadické problémy, ktoré vznikajú medzi rôznymi etnikami. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa odporca dostatočne nevysporiadal so všetkými dôvodmi navrhovateľovej žiadosti, následkom čoho si nezaobstaral potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia a v dôsledku čoho nedostatočne zistil celkový skutkový stav veci. Domnieva sa, že odporca mal rozhodnúť v merite veci, t. j. o udelení azylu alebo doplnkovej ochrany a nie zamietnuť jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. V závere svojho podania uviedol, že súhlasí s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou JUDr. Dašou Knoškovou, právnou poradkyňou Slovenskej humanitnej rady, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že vzhľadom na navrhovateľovu výpoveď a ním opísaný príbeh odporca považuje jeho žiadosť o udelenie azylu za neopodstatnenú a účelovú. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že súhlasí s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ dňa 3.12.2012 bez povolenia odporcu a zanechania adresy svojho pobytu opustil azylové zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy. Tento stav pretrvával aj v čase prejednania veci. Preto mu súd uznesením zo dňa 14.1.2013 ustanovil opatrovníčku pre konanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-599/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 12.9.2012, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, preto tam nemá nikoho, kto by ho mohol podporovať a z rovnakých dôvodov sa nemôže vrátiť ani na Ukrajinu. Na vstupnom pohovore konanom dňa 25.9.2012 navrhovateľ uviedol, že krajinu pôvodu legálne opustil dňa 9.9.2010 na základe platného cestovného pasu a študentských víz, a to za účelom štúdia na Ukrajine. Dňa 11.9.2012 opustil Ukrajinu z dôvodu, že mu nemal kto financovať tamojšie štúdium a pricestoval na Slovensko, kde požiadal o udelenie azylu. Taktiež uviedol, že okrem vyššie uvedených dôvodov nemá žiadne iné dôvody, pre ktoré by žiadal o udelenie azylu. Nakoniec dodal, že v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo oficiálnymi štátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný a nebol ani členom politickej strany, hnutia alebo organizácie. Poukázal aj na nie veľmi pokojnú bezpečnostnú situáciu v Kongu v dôsledku nepokojov medzi rôznymi etnikami, zároveň však dodal, on sám sa do žiadneho nebezpečenstva v súvislosti so svojou etnickou príslušnosťou nikdy nedostal. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-599-20/PO-Ž-2012 zo dňa 8.11.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v §§ 8,10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, jasným, logickým, dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedol, prečo navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Podľa názoru súdu je táto námietka účelovou, nakoľko z odôvodnenia je celkom jednoznačne zistiteľné z akých skutočností odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal a prečo rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Naviac, ak by bolo napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľné, navrhovateľ by celkom jednoznačne nemohol tvrdiť, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní zákonným spôsobom zistil stav veci, keď pri vydaní rozhodnutia vychádzal z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako aj z obsahu vstupného pohovoru, ktorý s navrhovateľom vykonal po jeho zákonnom poučení ako žiadateľa o azyl. Súd poznamenáva, že úlohou odporcu nie je za navrhovateľa vyhľadávať dôvody žiadosti o azyl, ale výlučne posúdiť tie, ktoré navrhovateľ prezentoval v konaní pred ním. K námietke, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky ani táto nie je dôvodná. Navrhovateľ celkom jednoznačne ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol, že o azyl žiada preto, lebo v Kongu už nikoho nemá, pretože ho nemá kto podporovať (financovať) počas jeho štúdia na Ukrajine. Tento dôvod je explicitne dôvodom ekonomickým a ako taký ho nie je možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že počas jeho štúdia na Ukrajine bol cieľom brachiálneho útoku, ani táto skutočnosť (pokiaľ by sa aj stala) nie je dôvodom pre poskytnutie medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. Predovšetkým preto, lebo ak by tento útok mal aj rasový charakter, nedošlo k nemu v krajine pôvodu navrhovateľa, teda v Kongu, ale v zahraničí - na Ukrajine. Medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním je totižto možné poskytnúť výlučne vtedy, ak k perzekúcii došlo, resp. ak existuje odôvodnená oba z nej v krajine pôvodu žiadateľa. Ukrajina nie je krajinou pôvodu navrhovateľa. Pokiaľ ide o námietku, vzťahujúcu sa na neudelenie azylu z humanitných dôvodov (§ 9 zákona o azyle) súd poznamenáva, že na udelenie tohto „druhu“ azylu niet právneho nároku a teda ak ho odporca navrhovateľovi neudelil, takýto jeho postup mu nie je možné vyčítať. Naviac odporca nad svoje zákonné povinnosti v odôvodnení rozhodnutia uviedol, prečo azyl podľa § 9 zákona o azyle navrhovateľovi neudelil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.