Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211096 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211096.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána X. A. P., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka D. X. (D.), v krajine pôvodu naposledy bytom D., A. Č. P., Q. I. XXX/C, D., naposledy s miestom pobytu v Slovenskej republike: Z. J. X., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-265-35/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-265-35/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a veci v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-265-35/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Odporca v napadnutom rozhodnutí predovšetkým poukázal na početné rozpory v navrhovateľových výpovediach, ktoré nebolo možné považovať za nepatrné, či nezanedbateľné. Taktiež v ňom vyjadril svoj právny názor, že ak navrhovateľ legálne odcestoval z KDR na Ukrajinu v septembri 2011 z dôvodu štúdia, a teda svoje problémy (súvisiace s jeho členstvom v strane Union democratigue pour le progres - UPDS) vyriešil tým, že odišiel do iného štátu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. K rovnakému záveru dospel aj pri preskúmavaní zákonných podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z mysle § 13b zákona o azyle. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.9.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nesúhlasí s vyhodnotením jeho osoby ako nedôveryhodnej, nakoľko sa domnieva, že v jeho výpovediach sa nevyskytli žiadne zásadné rozpory. Naopak, je toho názoru, že tieto rozpory odporca účelovo vyhľadával. Pritom podotkol, že pokiaľ mal odporca v konaní pochybnosti, mal ich v priebehu konania dopytom na navrhovateľa odstrániť. Keďže tak neurobil, navrhovateľ má zato, že sa jedná o vadu ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Skutočnosť, že odporca náležitým spôsobom neposúdil jeho žiadosť v merite veci, považuje navrhovateľ za nesprávne a v rozpore so zákonom. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej namieta, že odporca nezohľadnil ním predložené dôkazy, z ktorých podľa neho priamo vyplýva, že ako členovi UPDS mu hrozí zabitie, zatknutie alebo prenasledovanie, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba úvaha, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, a že odporca pri svojom rozhodovaní nezohľadnil správy o bezpečnostnej situácii v KDR, ktoré sú založené v administratívnom spise odporcu. V závere svojho návrhu navrhovateľ poukázal na zlú bezpečnostnú situáciu v KDR, pričom sa odvolal na viaceré správy o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine, vyjadril svoje presvedčenie, že v prípade jeho návratu do KDR a bude vystavený prenasledovaniu, nakoľko jeho meno (ako perzekvovaného člena UPDS) sa objavilo v tamojšej dostupnej tlači, a to o to viac, že v minulosti bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodu zastávania politických názorov (incident s príslušníkmi prezidentskej stráže). Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, navrhovateľ je toho názoru, že odporca nesprávne posúdil podmienky pre jej poskytnutie. Listom zo dňa 27.12.212 oznámila súdu, že súhlasí s tým, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá súdom bez nariadenia pojednávania. S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012, ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou Mgr. Vierou Orichovou, právnou poradkyňou Slovenskej humanitnej rady, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom zotrval na svojich dôvodoch. V závere svojho vyjadrenia oznámil súdu, že navrhovateľ bez povolenia odporcu a bez udania adresy pobytu opustil Pobytový tábor v Rohovciach. Zároveň vyjadril svoj súhlas s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-265/PO-Ž-2012, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 27.5.2012, pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že má obavy o svoje zdravie a život v domovskej krajine, takisto aj na Ukrajine. Na vstupnom pohovore konanom dňa 7.6.2012 navrhovateľ uviedol, že od januára 2010 bol členom strany UDPS - „Union pour la democratie pour les progret social“. Mal členský preukaz, ktorý však zostal v krajine jeho pôvodu. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia, bol len radovým členom a nič špeciálne pre stranu nerobil. Na otázku, aký znak alebo symbol má strana UDPS navrhovateľ odpovedal, že si ho nepamätá. V apríli roku 2010 sa navrhovateľovi na ceste zo stretnutia členov strany UDPS stal incident, kedy ho zbili príslušníci prezidentskej stráže. Navrhovateľ tento incident neohlásil tamojšej polícii. Nič podobné sa mu už viac nestalo. Na doplňujúcom pohovore konanom dňa 13.9.2012 sa navrhovateľ vyjadril k listinným dôkazom, ktoré prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložil do azylového konania. Jedným z dôkazov bol článok z novín „Multimedia News“, z ktorého vyplýva, že osoba s podobným menom ako má navrhovateľ, bola zatknutá. Navrhovateľ však výslovne uviedol, že zatknutý nebol a o tom, že jeho meno sa nachádza v predmetnom článku sa dozvedel až od svojho otca, ktorý mu túto správu telefonicky oznámil. (Súd z predmetného článku zistil, že v ňom menované osoby boli vodcami alebo „avantgardistami“. Navrhovateľ však počas vstupného, ani doplňujúceho pohovoru neuviedol, že by bol vodcom alebo avantgardistom.) Pokiaľ ide o členstvo v strane UDPS, navrhovateľ uviedol, že členom strany sa stal v roku 2010. Členský preukaz (strany UDPS - správny názov strany: „Union pour la democratie et le progres social“ bez uvedenia jeho čísla, vydaný 3.2.2012 na meno navrhovateľa) má síce z roku 2012, ale to z toho dôvodu, že mu pôvodný preukaz roztrhal jeho otec, keď navrhovateľ opustil krajinu pôvodu (v júli 2011). Navrhovateľ následne uviedol, že členský príspevok zaplatil osobne, a to dokonca 4-krát. Odôvodnil to tým, že chcel stranu finančne podporovať. Súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že členstvo v strane UDPS vzniká podpisom členskej prihlášky a zakúpením a pravidelným nosením členskej karty. Táto je vyhotovená podľa jedného modelu. Predsedníctvo strany určí jej hodnotu. Samotná karta poskytuje informácie o členských príspevkoch. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. I keď navrhovateľ v úvode svojho návrhu označil ako vady napadnutého rozhodnutia dôvody § 250j ods. 2 písm. a/ - e/ O.s.p., z textu návrhu je zrejmé, že namieta jeho nedostatočné, resp. nezrozumiteľné odôvodnenie, ako aj nedostatočné zistenie stavu veci. Súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v tomto rozsahu a dospel k názoru, že sú dôvodné. Odporca v odôvodnení rozhodnutia poukázal na množstvo rozporov vo výpovediach navrhovateľa, ktoré vyhodnotil ako nie nepatrné, pričom v ďalšom poukázal na fakt, že ak by aj navrhovateľova obava bola opodstatnená, tým že legálne vycestoval na Ukrajinu tieto svoje problémy vyriešil. Tiež poukázal na časový odstup medzi prezentovanými problémami a podaním žiadosti o azyl. Z textu odôvodnenia rozhodnutia však ani súdu nie je zrejmé, či neudelenie azylu navrhovateľovi odporca odôvodnil všeobecnou nedôveryhodnosťou navrhovateľa, alebo inou skutočnosťou (že sa sám ochránil pred perzekúciou, resp. že medzi perzekúciou a podaním žiadosti o azyl uplynul značný časový odstup). Nedostatočné odôvodnenie (osobitne) výroku o neudelení azylu úzko súvisí tiež s náležitým zistením stavu veci. Odporca vzhliadol nedôveryhodnosť navrhovateľa vo viacerých okolnostiach (str. 3. rozhodnutia), pričom však nevyvinul žiadnu iniciatívu na objasnenie tvrdení navrhovateľa, ktoré bez ďalšieho vyhodnotil ako nedôveryhodné. Osobitne napr.: 1/ V otázke predložených dokladov o platení členských (straníckych) príspevkov nevyzval navrhovateľa k tomu, aby ozrejmil, ako je možné, že predložené doklady o zaplatení príspevkov v rôznych dňoch majú po sebe idúce poradové čísla. 2/ V otázke platenia členských príspevkov (8000 CF) nezisťoval ich reálnu hodnotu a to ani vo vzťahu k výške finančných prostriedkov, potrebných na financovanie štúdia, resp. k priemernému príjmu (mzde) v krajine pôvodu navrhovateľa. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že odporca bez náležitého odôvodnenia ustálil navrhovateľovu nedôveryhodnosť aj na základe tvrdení navrhovateľa, že: 1/ Predložený členský preukaz vydaný 3.2.2012 bol vydaný ako náhradný (otázkou či takáto možnosť existuje sa odporca nezaoberal), pričom navrhovateľovo odôvodnenie vydania nového členského preukazu sa javí ako logické, pokiaľ sa nepreukážu okolnosti, ktoré ho vyvrátili, resp. spochybnili (napr. či predložený preukaz zodpovedá preukazom strany UDPS, vydávaným v roku 2012 a pod.). 2/ Nevie z akého dôvodu sa spomína meno navrhovateľa v článku novín Multimedia News. Ak teda sám navrhovateľ poprel informáciu vyplývajúcu z predmetného článku, takáto informácia nemôže svedčiť podľa názoru súdu o jeho nedôveryhodnosti. Inou otázkou je to, ako sa odporca s takto predloženým dôkazom vysporiada. 3/ Ukrajinské vízum mu bolo udelené do 25.6.2012, keď podľa cestovného dokladu malo v skutočnosti platnosť do 1.10.2012. Odporca pritom nezohľadnil skutočnosť, že v čase vyhlásenia navrhovateľa, týkajúceho sa platnosti predmetného víza (7.6.2012), navrhovateľ nemal k dispozícii svoj cestovný doklad, nakoľko tento mu bol 27.5.2012 odobratý. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia, resp. pre nedostatok dôvodov, pričom súčasne trpí vadou nedostatočne zisteného stavu veci. Preto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu (za splnenia zákonných predpokladov pre konanie v merite veci) doplniť dokazovanie vyhľadaním správ o krajine pôvodu navrhovateľa s cieľom: 1/ Overiť, či navrhovateľom predložený preukaz strany svojím vzhľadom a obsahom zodpovedá preukazom, vydávaným touto stranou v roku 2012. 2/ Zistiť či jestvuje možnosť vydávania náhradných členských preukazov strany UDPS. 3/ Zistiť reálnu hodnotu 1000, resp. 8000 CF (porovnaním napr. s priemerným platom, s cenou základnej potraviny, resp. s výškou školného na univerzite). 4/ Podľa úvahy odporcu a stavu vykonaného dokazovania vyhľadať prípadne iné správy, ktoré by sa javili ako potrebné pre náležité posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl. 5/ Vo vzťahu k nutnosti opätovného rozhodnutia o doplnkovej ochrane vyhľadať aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa. Po vyhľadaní predmetných správ bude úlohou odporcu vykonať s navrhovateľom doplňujúci pohovor a jeho obsah zamerať na objasnenie zaplatenia straníckych príspevkov vo vzťahu k číselnému označeniu predložených potvrdení, prípadne na ďalšie otázky, ktoré ev. vyplynú z obsahu doplneného dokazovania. Až následne bude možné, aby odporca pristúpil k vyhodnoteniu osoby navrhovateľa, resp. ním prezentovanému príbehu - dôvodu či dôvodom žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Pokiaľ odporca na základe vykonaného dokazovania dôjde opätovne k záveru, že osoba navrhovateľa je z pohľadu zákona o azyle všeobecne nedôveryhodnou, bude úlohou odporcu takýto svoj záver náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť s konštatovaním, že v dôsledku takéhoto vyhodnotenia nemožno navrhovateľovi uveriť pravdivosť jeho tvrdení, ktorá skutočnosť spôsobuje nepreukázanie dôvodov - predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Pokiaľ sa v konaní nepreukáže nedôveryhodnosť navrhovateľa, bude úlohou odporcu posúdiť naplnenie či nenaplnenie predpokladov poskytnutia medzinárodnej ochrany a túto správnu úlohu jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom prezentovať v odôvodnení rozhodnutia. V tejto súvislosti bude tiež úlohou odporcu opätovne vyhodnotiť aj súvislosti (uvádzané už v napadnutom rozhodnutí), týkajúce sa externého presídlenia sa navrhovateľa na Ukrajinu a v tom kontexte aj časovú súvislosť medzi prezentovanou perzekúciou (obavou z nej) a podaním žiadosti o azyl. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1/ O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č. 71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).