Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211104 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211104.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána P. C. Y., narodeného X.X.XXXX, , štátneho príslušníka X., podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy P.o, Č. M., J. Č.. XXX, Y. Č. W., X., aktuálne s miestom pobytu X. Q. XX, W., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.11.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-485-13/PO- Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-485-13/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-485-13/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 odporca podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Opísal v ňom zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Ďalej uviedol, že z vyhľadaných a do spisu založených správ vyplýva, že bezpečnostná situácia v meste Mogadišo a jeho okolí sa v dôsledku vytlačenia povstalcov hnutia Al Shabaab (ďalej len „Al Shabaab“) v auguste 2011 zlepšila natoľko, že pominula hrozba vážneho bezprávia (z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Cca jeden milión ľudí, ktorí toto mesto pred časom opustili v dôsledku bojov v tomto regióne, sa vrátilo do mesta, podobne ako sa tam vrátili viaceré medzinárodné organizácie a diplomatické misie. Odporca uviedol, že vládne sily zabezpečili v tomto regióne kontrolu, včítane regiónu mesta Afgoye, ktoré sa nachádza v blízkosti Mogadiša. Poukázal tiež na celkovo zlepšenú situáciu v strednom a južnom Somálsku, pričom tiež dodal, že aj keď vnútroštátny konflikt v Somálsku nie je úplne ukončený, v regióne mesta Mogadišo došlo k takému zlepšeniu bezpečnostnej situácie, ktoré umožňuje prípadný návrat navrhovateľa a teda že navrhovateľovi nehrozí vážne bezprávie v zmysle ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.11.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov § 250j ods. 2 písm. b/, c/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol v ňom, že zo správ, ktoré mal odporca k dispozícii vyplýva, že v Mogadiši existuje neustála hrozba zo strany Al Shabaab (útoky Al Shabaab, ohrozujúce obyvateľstvo), že odporcovo tvrdenie o zlepšení sa bezpečnostnej situácie vychádza zo všeobecných informácií a nekorešponduje s navrhovateľovými tvrdeniami - s ním uvádzanou individuálnou skúsenosťou (jeho únos a vyhrážanie sa smrťou v prípade, ak sa k Al Shabaab nepridá). Tiež dôvodil, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch poskytol, resp. predĺžil doplnkovú ochranu osobám pochádzajúcich z blízkeho mesta Afgoye. V priebehu pojednávania založila právna zástupkyňa navrhovateľa do spisu list Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z 22.1.2013 v ktorom Slovenskej humanitnej rade oznamuje, že z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti Somálska. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 9.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V celom rozsahu zotrval na výroku ako aj odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom opätovne poukázal na skutočnosť, že i keď konflikt v Somálsku nie je ukončený, bezpečnostná situácia v oblasti Mogadiša (a aj mesta Afgoye) sa zlepšila natoľko, že pominuli dôvody pre poskytnutie (predĺženie) doplnkovej ochrany. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-485/PO-Ž-2012, ako aj so spisom predchádzajúcim: ČAS: MU-277/PO-Ž-2011. Zo spisu ČAS: MU-277/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl 14.7.2011 z dôvodu, že po smrti svojho otca (január 2011) bol unesený Al Shabaab-om do tábora nachádzajúceho sa v blízkosti Mogadiša, kde bol vyzvaný, aby sa k hnutiu pripojil. I keď to odmietol, po cca 15 dňoch bol prepustený. Odporca vo veci jeho žiadosti o azyl rozhodol 11.10.2011 tak, že mu azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu z dôvodu pretrvávajúceho ozbrojeného konfliktu - možného individuálneho ohrozenia zo strany Al Shabaab-u, pôsobiaceho v oblasti pôvodu navrhovateľa, t.j. mesta Mogadišo. Zo spisu ČAS: MU-485/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ 23.7.2012 požiadal o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany z dôvodu, že pretrvávajú predpoklady pre je poskytnutie. Odporca vykonal s navrhovateľom pohovor a vyhľadal a do spisu založil informácie s krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu Somálska so zameraním na oblasť hlavného mesta Mogadiša. Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci, nakoľko, zo správ, ktoré mal odporca k dispozícii vyplýva, že v Mogadiši existuje neustála hrozba zo strany Al Shabaab: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vyhľadal a do spisu založil viacero správ z rôznych zdrojov, ktoré boli zamerané na bezpečnostnú situáciu v oblasti Mogadiša: 1/ IRIN: Jeden milión sa vracia do Mogadiša, 2/ Oddelenie pre analýzu potravinovej bezpečnosti a výživy: Trendy v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy, 3/ IRIN: Mogadišu na vzostupe, 4/ Francúzska tlačová agentúra: 7 zabití pri výbuchu v Somálsku, 5/ Veľká Británia - Informačná služba o COI: Bezpečnostná situácia v južnom a centrálnom Somálsku, 6/ Economist Inteligence Unit: Správa o krajine, 7/ UK Border Agency: Bulletin Somálsko - Bezpečnostná situácia v južnom a strednom Somálsku (správa obsahujúca a citujúca viacero oficiálnych ako aj mediálnych zdrojov). Z ich obsahu je zjavné, že cca jeden milión ľudí, ktorí utiekli pred nestabilitou a bojmi v Mogadiši sa po vytlačení Al Shabaab-u vrátilo do svojich domovov tak v Mogadiši, ako aj v oblasti koridoru Afgoye (oblasť mesta Afgoye a priestoru medzi Mogadišom a Afgoye - poznámka súdu) a že vládne sily zabezpečili úplnú kontrolu v Mogadiši. Epizódy násilia sú pripisované politickej aktivite a prevažne smerujú proti oficiálnym cieľom (napr. vojenské objekty, prezidentský objekt Villa Somalia). Zo všetkých správ získaných odporcom vyplýva, že hlavné mesto Mogadišo, odkiaľ pochádza a kde celý život navrhovateľ žil, je pod kontrolou vládnych síl i keď sporadicky dochádza k aktivitám (atentáty, samovražedné útoky), ktorých aktérom je Al Shabaab. Totožné konštatovanie sa týka aj koridoru Afgoye. Podľa názoru súdu obsah vyhľadaných a do spisu založených správ dal navrhovateľovi dostatok znalostí o bezpečnostnej situácii v oblasti Mogadiša k tomu, aby mohol odporca kvalifikovane a so znalosťou veci rozhodnúť o navrhovateľovej žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany. K námietke, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, že odporcovo tvrdenie o zlepšení sa bezpečnostnej situácie vychádza zo všeobecných informácií a nekorešponduje s navrhovateľovými tvrdeniami - s ním uvádzanou individuálnou skúsenosťou (jeho únos a vyhrážanie sa smrťou v prípade, ak sa k Al Shabaab nepridá): Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ako to bolo zistené (viď vyhodnotenie predchádzajúcej námietky), informácie o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa (konkrétne oblasť hlavného mesta Mogadiša) konštatujú podstatnú zmenu situácie k lepšiemu, pričom však neopomínajú ani výskyt občasných incidentov. Tvrdenie navrhovateľa, že podkladom takéhoto konštatovania sú iba všeobecné informácie nie je dôvodné, nakoľko informácie získané odporcom pochádzajú tak z oficiálnych zdrojov, ako aj zo zdrojov tlačových agentúr či médií. Takáto prax v získavaní informácií je však štandardnou a vo svojej podstate aj správnou, nakoľko takýmto spôsobom sa získava objektívny obraz o situácii. Navrhovateľ tiež namietal, že odporcove závery nekorešpondujú s jeho osobnou skúsenosťou. K tomuto súd konštatuje, že navrhovateľovej pozornosti zjavne ušlo, že k jeho únosu došlo v čase, keď Mogadišo bolo plne pod kontrolou Al Shabaab-u, pričom medzičasom došlo k podstatnej zmene v situácii, keď v lete roku 2011 a v následnom období bol Al Shabaab z regiónu Mogadiša vytlačený vládnymi silami a nimi v plnej mierte ovládnutý. K dôkazu, predloženému zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní (list Medzinárodnej organizácie pre migráciu - IOM z 22.1.2013 v ktorom Slovenskej humanitnej rade oznamuje, že z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti Somálska) súd poznamenáva, že je v ňom iba konštatovaný aktuálne postoj tejto organizácie k návratom somálskych repatriantov a preto ako taký nemôže slúžiť k objektívnemu zisteniu a posúdeniu bezpečnostnej situácie, potrebnej pre rozhodovanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle. K námietke, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch poskytol, resp. predĺžil doplnkovú ochranu osobám pochádzajúcich z blízkeho mesta Afgoye, čím mala byť v konaní odporcu zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia: K tejto námietke súd poznamenáva, že navrhovateľ nepredložil súdu jediný dôkaz o tomto jeho tvrdení. Avšak aj keby odporca vo veci žiadateľa o poskytnutie či predĺženie doplnkovej ochrany rozhodol v inom prípade či prípadoch tak, ako to navrhovateľ naznačil, táto skutočnosť nemôže automaticky znamenať, že ide o postup odporcu, ktorý má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jednak preto, lebo pod vadou konania v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. je potrebné rozumieť vadu v konaní správneho orgánu, teda v jeho (procesnom) postupe pri vedení konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie (v konaní o udelenie azylu napr. nepoučenie žiadateľa o jeho právach a povinnostiach zákonným spôsobom, zabezpečenie tlmočenia nezákonným spôsobom a pod.). Jednak však aj preto, lebo každá žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany sa musí poúdiť individuálne, po zohľadnení všetkých zistených tak subjektívnych, ako aj objektívnych skutočností. Ako to vyplýva zo samotného opravného prostriedku, navrhovateľ v ňom poukazoval na údajné rozhodnutia, týkajúce sa žiadateľov, pochádzajúcich z mesta Afgoye. I keď toto mesto sa nachádza v blízkosti hlavného mesta Mogadiša, nejde o totožné mestá, pričom nie sú z opravného prostriedku zrejmé aj iné okolnosti, týkajúce sa iných žiadateľov o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že iba existencia niektorých z vád rozhodnutia, konkretizovaných v ust. § 250j ods. 2, ods. 3 O.s.p. môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Preto ani túto námietku súd neuznal ako dôvodnú. Nad rámec vznesených námietok súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje správne právne posúdenie veci. Navrhovateľovi bola (ako to vyplýva z rozhodnutia odporcu ČAS: MU-277-17/PO-Ž-2011 z 11.10.2011) poskytnutá doplnková ochrana v dôsledku hrozby vážneho bezprávia, ktoré tkvelo v plnej kontrole mesta Modadiša a jeho okolia Al Shabaab-om. Teda za situácie individuálneho ohrozenie osobnej integrity navrhovateľa z dôvodu svojvoľného násilia zo strany Al Shabaab-u v hlavnom meste Mogadiši a jeho okolí. Navrhovateľ pritom celý život prežil v tomto meste (až na obdobie od marca 2011, kedy sa presťahoval s rodinou do Etiópie). Ak teda odporca posudzoval prípadnú existenciu vážneho bezprávia z pohľadu situácie v Mogadiši, pričom preukázateľne došlo k jej neporovnateľnému zlepšeniu vytlačením Al Shabaab-u z neho ako aj z jeho okolia, postup odporcu bol správy. V tejto súvislosti súd poukazuje na faktickú analogickú aplikáciu ust. Článku 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011 (kvalifikačná smernica), podľa ktorého sa pri rozhodovaní zohľadní aj skutočnosť, ak v časti krajiny pôvodu má žiadateľ zabezpečenú ochranu, resp. mu v nej nehrozí vážne bezprávie. Vo vzťahu k prejednávanej veci, ak v meste a regióne Mogadiša, včítane koridoru Afgoye došlo preukázateľne k zlepšeniu bezpečnostnej situácie tým, že Al Shabaab bol z týchto oblastí vytlačený a tieto sú (okrem aj iných oblastí) plne pod kontrolou somálskej vlády, pričom navrhovateľ pochádza a celý život prežil v Mogadiši, rozhodnutie odporcu o nepredĺžení doplnkovej ochrany je správne a zákonné. A to i napriek skutočnosti, že v Somálsku ako celku ešte nedošlo k definitívnej porážke Al Shabaab-u. Z dôvodov vyššie uvedených súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).