Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/87/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211105 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211105.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána S. Z. G., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka H. V. (Ď. X. „.), v krajine pôvodu naposledy bytom G., W. Č.. XXX, O. Č.. XX, Č. Q., Q. G., H., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: K. Y. V., zastúpeným: Centrom právnej pomoci so sídlom: Nám. slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.11.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-169-32/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-169-32/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-169-32/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Odporca ďalej poukázal na dôvody navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu, ktorými boli vôľa žiť v bezpečí, nakoľko v Kongu sú vojnové konflikty, a tiež vôľa študovať. Na vstupnom pohovore navrhovateľ doplnil svoje dôvody a uviedol, že v krajine pôvodu sa obáva, že by sa musel stať členom strany Conseil National Pour La Reunification (ďalej len „CNR“), ktorá je v súčasnosti v opozícii voči vláde, a tiež rebelov a bojovníkov, s ktorými sú spájané prípady banditizmu. Odporca v súvislosti s uvedeným uviedol, že navrhovateľ sa s členmi uvedenej politickej strany osobne nikdy nestretol, ani ho nikdy nekontaktovali a pokiaľ ide o rebelov a bojovníkov, títo sporadicky pôsobia v regióne Pool, ktorý je od mesta Brazzavile (odkiaľ pochádza navrhovateľ) vzdialené a na mesto Brazzaville nemajú žiaden dosah. Odporca preto vyhodnotil navrhovateľove obavy v prípade návratu za vykonštruované a nezakladajúce sa na realite. Navyše podotkol, že navrhovateľ nesprávne uviedol názov tejto strany, pretože správne má znieť „Conseil national de républicains“. Pokiaľ ide o výrok, ktorým odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.11.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Navrhovateľ sa domnieva, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke, nakoľko podľa jeho názoru spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Pritom poukazuje na zlú bezpečnostnú situáciu v Kongu a na svoje obavy z toho, že bude nútený sa stať členom radikálnej politickej strany CNR, ktorá je t. č. opozičnou stranou v Kongu, a ktorá verbuje mladých ľudí do svojich ozbrojených zložiek. Navrhovateľ sa obáva, že ak členstvo v tejto strane odmietne, bude zabitý. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že zlú bezpečnostnú situáciu v Kongu je možné chápať v zmysle zákona o azyle ako vážne a individuálne ohrozenie života z dôvodu svojvoľného násilia. Taktiež zastáva názor, že v jeho prípade je tu vážny predpoklad, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu bude ohrozený na živote, resp. bude vystavený neľudskému zaobchádzaniu. S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012, ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Boháčovou, právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa. Na základe navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci zo dňa 4.2.2013, bol navrhovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, s ktorým navrhovateľ následne uzatvoril Dohodu o poskytovaní právnej pomoci, a ktorému navrhovateľ udelil plnomocenstvo. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 3.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom zotrval na svojich dôvodoch. Naviac uviedol, že navrhovateľ, ani jeho právna zástupkyňa, nepredložili v konaní také dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť ním uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obáva návratu do krajiny pôvodu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p. § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a za neprítomnosti tlmočníčky, ktorej doručenie predvolania nebolo vykázané, avšak právny zástupca navrhovateľa netrval na jej prítomnosti a súhlasil s tým, aby súd konal v jej neprítomnosti, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Na predmetnom pojednávaní, konanom dňa 20.2.2013, právny zástupca navrhovateľa poukázal na situáciu v Kongu, na výbuch muničného skladu, v dôsledku ktorého zahynula navrhovateľova matka a jeho mladší brat, ako aj na zvyklosti v provincii Pool, v ktorej pôsobí strana CNR, podľa ktorých zvyklostí, ak sa príslušník rodiny prisťahuje do tejto oblasti, musí sa stať členom tejto strany, resp. jej ozbrojenej zložky. Pretože navrhovateľ toto odmietol, hrozí mu v Kongu vážne bezprávie. Keďže na pojednávaní bol prítomný aj navrhovateľ, súd mu dal možnosť, aby na záver vyjadril svoj názor na vec. Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že jeho rodičia sú mŕtvi, v prípade svojho návratu do krajiny pôvodu by sa fakticky nemal kam vrátiť. Musel by ísť k svojmu strýkovi, ktorý žije v oblasti, v ktorej pôsobí strana CNR, s čím má navrhovateľ problémy v tom zmysle, ako ich odprezentoval počas konania pred odporcom. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-169/PO-Ž-2012, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu po tom, ako bol rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly PZ Čierna nad Tisou, č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-018/2012 zo dňa 9.5.2012 zaistený z dôvodu neoprávneného zdržiavania sa na území Slovenskej republiky, t. j. dňa 25.4.2012, pričom ako dôvod svojej žiadosti o azyl navrhovateľ uviedol, že chce žiť v bezpečí, nakoľko v Kongu zúria vojnové konflikty a okrem toho chce študovať. Na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 24.5.2012 navrhovateľ uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval legálne na základe platného cestovného pasu v októbri 2009, a to za účelom štúdia na Ukrajine. Neskôr dodal, že krajinu pôvodu opustil z dôvodu, že sa nechcel stať členom organizácie „Conseil National Pour la Reunification“ (CNR), ktorej členom bol aj jeho nevlastný brat Cleance Babindamana, ktorý podľa navrhovateľových slov nežil s navrhovateľovou rodinou v Brazzaville, ale v dedine Vindza v provincii Pool, kde je taký zvyk, že ak ktorýkoľvek muž vyrastá v tejto dedine, tak sa automaticky stáva členom organizácie CNR, a to od jeho veku 15 rokov. Následne je vycvičený na vojenské zručnosti, mučenie a učia ho fetišu. Podľa navrhovateľovho tvrdenia sa môže stať, že ak má takýto muž súrodenca - muža, ktorý žije inde ako v dedine Vindza, príslušníci CNR si po neho prídu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že CNR pôsobí v provincii Pool, ale jeho pôsobnosť sa údajne rozširuje. Sám navrhovateľ sa však s príslušníkmi CNR nikdy osobne nestretol, ani ho nekontaktovali. Súd zo správ založených v administratívnom spise odporcu zistil, že v Kongu neexistuje organizácia „Conseil National Pour la Reunification“, ako ju označil navrhovateľ. Pod skratkou CNR je zaregistrovaná len politická strana „Conseil national de républicains“. Taktiež zistil, že neexistujú žiadne aktuálne informácie o nábore detských vojakov do CNR. Pokiaľ ide o vycestovanie z Ukrajiny (dňa 20.4.2012), navrhovateľ uviedol, že tak urobil kvôli problémom s rasizmom, s ktorým sa tam stretol, avšak s tamojšou políciou to neriešil. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-169-32/PO-Ž-2012 zo dňa 22.10.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke: Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu uplatnenej námietky súd dospel k názoru, že nie je dôvodná. Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je súčasné splnenie všetkých podmienok, ktorými je 1/ odôvodnená 2/ obava 3/ z prenasledovania 4/ z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navrhovateľ k konaní pred odporcom prezentoval iba svoju obavu z toho, že by sa musel stať členom CNR. Nikdy však neprišiel do styku s členmi tejto strany, nikdy nemal v súvislosti s ňou žiadne problémy. Je teda zrejmé, že v jeho prípade nebol naplnený predpoklad opodstatnenosti navrhovateľom vyslovenej obavy, ani perzekúcia a teda ani jej dôvod (rasa, národnosť ...). Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil z dôvodu nesplnenia - nepreukázania dôvodov jeho udelenia, odporcov výrok je správny a je v súlade so zákonom. Naviac: 1/ Ak by aj teoreticky navrhovateľ problémy akéhokoľvek charakteru mal, tým že v roku 2009 z Konga vycestoval na Ukrajinu ich vyriešil, teda by sa pred nimi ochránil. 2/ Pokiaľ ide o problémy, ktoré prezentoval navrhovateľ a ktoré konkretizoval ako rasistické a s ktorými sa mal stretávať počas svojho pobytu - štúdia na Ukrajine, tie sú irelevantné. Azyl ako forma medzinárodnej ochrana sa totižto za splnenia zákonných podmienok udeľuje pre perzekúciou, ktorá hrozí či existuje v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Ukrajina zjavne krajinou pôvodu navrhovateľa nie je. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Ako to vyplynulo z obsahu výpovede navrhovateľa pred odporcom, navrhovateľ nebol nikdy trestaný a teda mu nebol udelený trest smrti. Navrhovateľ tiež nebol nikdy v Kongu objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a teda niet dôvodu domnievať sa, že sa stal jeho objektov v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu. V jeho prípade teda nebol naplnený ani jeden z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany, uvedený v ust. § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle. Navrhovateľ v návrhu poukazoval na zlú bezpečnostnú situáciu v Kongu. Aj keby bola všeobecná bezpečnostná situácia v Kongu nepriaznivá, takáto skutočnosť by nebola dôvodom pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa ust. § 2 písm. f/ bod. 3 zákona o azyle by dôvodom jej poskytnutia bolo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Ako to je zrejmé z obsahu v spise odporcu založených správ, v Kongu neprebieha žiaden medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt. Teda ak odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu, tento jeho výrok je správny a zákonný. Pretože navrhovateľ nepreukázal v konaní pred odporcom naplnenie predpokladov udelenia azylu a pretože nebola preukázaná existencia vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).