Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2520/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211153 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211153.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: IUSA 1, s.r.o., Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava, IČO: 44 299 371, právne zastúpený: Mgr. Andrej Maar, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1180829/2012/5085-r zo dňa 08.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh obce Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob na vstup do konania v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.12.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1180829/2012/5085-r zo dňa 08.10.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane obce Chorvátsky Grob č. 1022100136-2/DZ zo dňa 05.12.2011, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2011 vo výške X XXX,XX eura podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Dňa 26.02.2013 Krajskému súdu v Bratislave bol doručený návrh obce Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, prostredníctvom ktorého navrhoval svoj vstup do konania na strane žalovaného podľa § 93 O.s.p. ako vedľajšieho účastníka konania. Uviedol, že predmetom súdneho konania je preskúmanie takého rozhodnutia, ktoré ovplyvňuje hmotnoprávne postavenie obce, nakoľko týmto rozhodnutím bol potvrdený platobný výmer vydaný obcou, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľností, ktorá je príjmom obce. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného má priamy vplyv na hmotnoprávne postavenie obce aj z toho dôvodu, že obec na základe právoplatného rozhodnutia pristúpila k vymáhaniu dane z nehnuteľností v exekučnom konaní, ktorú žalobca nezaplatil, pričom na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/2520/2012-42 bola odložená vykonateľnosť predmetného rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 250 ods. 3 O.s.p. ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91 ods. 2). Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V prejednávanej veci ide o konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo), konkrétne podľa druhej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov), ktoré je upravené v § 247 až § 250k O.s.p. Základná charakteristika tohto konania je vymedzená v ustanovení § 247 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa podľa ustanovení druhej hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom konania je súdny prieskum konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu - individuálneho správneho aktu a postup správneho orgánu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Úlohou súdu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, teda to, či správny orgán pri vydávaní rozhodnutia rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je okruh účastníkov taxatívne stanovený v ustanovení § 250 O.s.p. Účastníkmi konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú žalobca a žalovaný. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250 O.s.p. navyše definuje, koho možno za žalobcu a žalovaného považovať. Účastníkmi konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 bolo ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. doplnené druhou vetou, podľa ktorej súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pôjde tak o účastníkov správneho konania, ktorí nepodali žalobu, pretože sú s rozhodnutím správneho orgánu spokojní, avšak jeho zrušením by mohli byť ich práva a povinnosti dotknuté. Ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. umožňuje, aby sa na konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku primerane aplikovali aj ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, avšak iba za predpokladu, že určitá otázka nie je priamo upravená v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Do okruhu otázok priamo neupravených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nespadá otázka účastníkov, resp. vedľajších účastníkov konania. Na účely konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonodarca jednoznačne vymedzil okruh účastníkov tohto konania s možnosťou pribratia do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Predpokladom prípustnosti iného účastníka, vrátane vedľajšieho účastníka, do konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, že bol účastníkom už v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie, a že jeho práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Okruh účastníkov v správnom súdnictve je viazaný na účasť v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie. Ak by v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bolo aplikovateľné ustanovenie § 93 O.s.p., potom vedľajším účastníkom by mohol byť aj ten, kto nebol podľa predpisov o konaní pred správnym orgánom účastníkom administratívneho konania. Vzhľadom na široké vymedzenie účastníkov konania v zákone č. 71/1967 Zb., nemalo by dochádzať k tomu, že sa v konaní pred súdom ocitne osoba, ktorá v administratívnom konaní bola celkom nečinná. Ak netvrdí osoba už pred správnym orgánom, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutá a svojou nečinnosťou sa vzdá svojich práv v administratívnom konaní, nie je dôvod poskytovať jej potom možnosť uplatňovať tieto práva až v súdnom konaní, pretože ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi. Naviac súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v konaní, ktoré má byť na základe podanej žaloby predmetom súdneho prieskumu, vystupuje obec Chorvátsky Grob ako správny orgán, ktorý v prvom stupni platobným výmerom č. 1022100136-2/DZ zo dňa 05.12.2011 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2011 vo výške X XXX,XX eura. Ak obec Chorvátsky Grob vydalo v daňovom konaní rozhodnutie z pozície konajúceho správneho orgánu (správca dane), teda z pozície subjektu verejnej správy s rozhodovacou právomocou, ktorý je v autoritatívnom postavení vo vzťahu k účastníkom konania, o právach a povinnostiach ktorých sa v konaní rozhoduje, nemôže sa zároveň v tom istom konaní domáhať postavenia účastníka konania. Účastníkmi správneho konania sú subjekty, o právach a povinnostiach ktorých sa v správnom konaní rozhoduje, resp. tí, ktorým toto postavenie priznáva záväzná právna norma. Na druhej strane, subjektom, ktorý o týchto právach a povinnostiach rozhoduje, je správny orgán. V prejednávanom prípade bol v postavení správneho orgánu rozhodujúceho v prvom stupni daňového konania obec Chorvátsky Grob ako správca dane, a preto nemohol byť zároveň v tom istom konaní aj účastníkom tohto konania. Správny orgán ako subjekt pôvodného verejnoprávneho vzťahu, v ktorom mal postavenie subjektu s rozhodovacou právomocou, má v rámci súdneho prieskumného konania postavenie pasívne legitimovaného subjektu. V prípade dvojinštančného správneho konania je pasívne legitimovaným subjektom v konaní pred súdom ten správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Súdny prieskum správneho rozhodnutia sa však neobmedzuje len na konanie pred správnym orgánom druhého stupňa, ale posudzuje zákonnosť správneho konania ako celku; zákonite je teda predmetom súdneho prieskumu aj postup a rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné priznať navrhovateľovi obci Chorvátsky Grob postavenie, či už vedľajšieho alebo tzv. ďalšieho účastníka, preto Krajský súd v Bratislave návrh obce Chorvátsky Grob na vstup do konania v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.