Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211176 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211176.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána K. Z. M., narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka B. D. (B.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy ulica D. R. XXX, Š. G., Q., B., naposledy s miestom pobytu na Slovensku: U. A. D., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou U. R. N., U. Okresného P. Q. I., S. XX, Q. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 10.12.2012. proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-532-24/ PO-Ž-2012 zo dňa 13.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-532-24/PO-Ž-2012 zo dňa 13.11.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencova zo zákona o azyle. Ďalej poukázal na skutočnosť, že: - nie je logickým tvrdenie navrhovateľa, že ako člen strany MCDDI bol v roku 2008 napadnutý členmi strany PCT, nakoľko tieto dve politické strany od roku 2007 tvoria koalíciu; - navrhovateľ nevedel uviesť správny názov strany MCDDI a ani jej hlavné ciele; - tvrdenie navrhovateľa o tom že za prácu v strane nedostával plat je v rozpore so zisteniami, vyplývajúcimi zo štatútu strany; - navrhovateľ po údajnom útoku na jeho osobu v roku 2008 zotrval v krajine pôvodu až do roku 2011, pričom nečelil žiadnym problémom. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 10.12.2012., ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom, že odporca nesprávne vo veci rozhodol, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, pričom namietal zistenia odporcu, uvedené v odôvodnení rozhodnutia, ako aj správnu úvahu, uvedenú v odôvodnení rozhodnutia. Navrhovateľ súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 7.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na správnosť a zákonnosť rozhodnutia a na zistený skutkový stav veci z ktorého pri vydaní rozhodnutia vychádzal. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ bol pôvodne zastúpený pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady, ktoré zastúpenie však zo zákona (§ 27 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) zaniklo k 1.1.2013. Súd z relácie odporcu zo 7.1.2013 zistil, že navrhovateľ bol 12.11.2012 vyradený z evidencie žiadateľov o azyl, pretože bez povolenia a bez uvedenia dôvodu svojvoľne opustil Pobytový tábor Rohovce a jeho pobyt nie je známy. Preto sú uznesením zo 14.1.2013 navrhovateľovi ustanovil opatrovníčku. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-532/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ vyhlásením z 15.8.2012 požiadal o azyl z dôvodu, že na Ukrajinu (kde študoval) sa nemôže vrátiť pre nedostatok finančných prostriedkov a z dôvodu, že v Kongu mu hrozí smrť a väznenie. Preskúmaním navrhovateľom predloženého povolenia na pobyt v Dánsku bolo zistené, že toto povolenie je falošné. V priebehu vstupného pohovu navrhovateľ o. i. uviedol, že žil v štvrti Ouenze, že v decembri 2011 vycestoval legálne na Ukrajine za účelom štúdia na Technickej univerzite v Poltave, ktoré štúdium však z finančných dôvodov neukončil (v dôsledku výbuchu v Brazzaville mu zahynuli rodičia a teda ho nemal kto v štúdiu finančne podporovať) a v auguste 2012 z Ukrajiny vycestoval. Uviedol, že voči nemu nebolo vedené žiadne trestné stíhanie, že bol od roku 2007 členom strany MCDDI - Mouvement de la communitaire et la democratrie pour developpement independant (správne: Mouvement Congolais pour la Démocratie et le Développment Intégral), pričom od roku 2010 bol zástupcom vedúceho odboru v sekcii Bakonko - v štvrti v ktorej žil(!). Nedostával zato žiaden plat, raz do roka platil členský príspevok 10 000 konžských frankov. Na odôvodnenie svojej žiadosti uviedol dva dôvody: 1/ Že v Kongu sa nemá kam vrátiť, keďže tam už nikoho nemá - jeho rodičia zahynuli pri výbuchu „vojenského tábora“. 2/ Že z dôvodu členstva v strane MCDDI sa v prípade návratu obáva nebezpečenstva, resp. aj smrti. Tiež uviedol, že v roku 2008 bol napadnutý, myslí si že príslušníkmi strany PCT (Partie Congolais de Travail). Tento útok nikomu nehlásil, od jeho uskutočnenia nemal žiadne problémy. Súčasťou spisu je celý rad správ o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúcich z rôznych zdrojov, predmetom ktorých je bezpečnostná a politická situácia v Kongu, overovanie skutočností, tvrdených navrhovateľom. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná a je účelovou. Navrhovateľ v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu vyvracia argumentáciu navrhovateľa, ktorá skutočnosť samo o sebe svedčí o tom, že rozhodnutie je zrozumiteľným a že je aj náležite odôvodnené. Po oboznámení sa s textom napadnutého rozhodnutia súd konštatuje, že tak jeho výrok, ako aj odôvodnenie obsahuje všetky zákonom predpísané skutočnosti, že je vypracované zrozumiteľným a logickým spôsobom, že je z neho zrejmý zistený stav veci, ako aj správna úvaha, ktorou sa odporca pri jeho vydaní riadil. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z obsahu vstupného pohovoru - dôvodov navrhovateľom produkovaných na odôvodnenie jeho žiadosti o azyl. Úlohou odporcu v konaní o udelenie azylu je posúdiť navrhovateľove dôvody jeho žiadosti a nie si tieto domýšľať, či produkovať iné. Ak teda odporca zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa, pričom vykonaný pohovor zameral aj na podrobné odôvodnenie žiadosti, resp. na zistenie konkrétnych okolností, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany, postupoval v súlade tak so zákonom o azyle, ako aj s ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odporca v nadväznosti na obsah vykonaného pohovoru vyhľadal a do spisu založil správy, ktoré boli obsahovo zamerané na skutočnosti uvádzané navrhovateľom, ako aj na zistenie - preukázanie ev. predpokladov k poskytnutiu či neposkytnutiu doplnkovej ochrany. Takto vykonané dokazovanie podľa názoru súdu postačovalo k tomu, aby odporca vec objektívne posúdil. K námietke, že odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke: Podobne ako predchádzajúce námietky aj túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o výrok o neudelení azylu: Predpoklady udelenia azylu zákon o azyle vyslovene prezentuje v ust. § 8 zákona o azyle. Sú nimi 1/ odôvodnená 2/ obava 3/ z prenasledovania 4/ z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu uplatňovania politických práv alebo slobôd. Logickým predpokladom je aj časová súvislosť medzi prezentovanou obavou z perzekúcie a podaním žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. V prípade navrhovateľa odporca správne poukázal na určitú nehodnovernosť navrhovateľa, ktorý napr. ako aktívny člen (funkcionár) strany MSDDI nesprávne uviedol jej názov ako „Mouvement de la communitaire et la democratrie pour developpement independant“, keď správny názov strany znie: „Mouvement Congolais pour la Démocratie et le Développment Intégral“. Podobne poukázal na rozpory v tvrdeniach navrhovateľa, porovnávajúc oficiálne informácie o tejto strane. Vyššie uvedená nesprávnosť v označení strany, ktorej členom mal byť navrhovateľ je podľa názoru súdu najpodstatnejšou čo do hodnotenia osoby navrhovateľa. Ak by totižto navrhovateľ skutočne bol členom tejto strany a vykonával v nej (ako to tvrdil) v celku významnú a keď miestnu funkciu, bezpochyby by vedel uviesť správny názov strany. Navrhovateľ tiež tvrdil, že sa obáva o svoj život z dôvodu, že v roku 2008 mal byť fyzicky napadnutý neznámymi mužmi. Odhliadnuc od faktu, že sa iba domnieval, že títo patrili k inej strane (PCT), od uvedeného incidentu k podaniu žiadosti o azyl uplynuli 4 roky, pričom navrhovateľ po tomto údajnom incidente už nemal žiadne problémy a svoje napadnutie nikde a nikomu ani nenahlásil. Podľa názoru súdu, ak existuje odôvodnená pochybnosť o členstve navrhovateľa v strane v dôsledku ktorého mal byť napadnutý, ak ani sám navrhovateľ nevedel kto ho vlastne napadol (ak k napadnutiu došlo), ak navrhovateľ útok na svoju osobu nikde a nikomu neohlásil čím sám nevyužil možnosť ochrany cestou štátnych orgánov, ak od prezentovaného útoku v roku 2008 navrhovateľ už nemal žiadne problémy a ak o azyl z dôvodu vyššie uvedeného požiadal až po 4 rokov, odporcovo konštatovanie o nepreukázaní dôvodov udelenia azylu navrhovateľovi je logickým a je v súlade so zákonom. Naviac navrhovateľ tým, že legálne vycestoval na Ukrajinu vyriešil svoj akýkoľvek problém, súvisiaci s jeho osobou - ak by aj takýto problém existoval. Pokiaľ ide o výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a teda mu nehrozí v krajine pôvodu uloženie či výkon trestu smrti. Ako to vyplýva z obsahu jeho výpovede, nebol nikdy objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Ak by aj došlo k napadnutiu navrhovateľa (ako to tvrdil) takýto čin by bol kriminálnym činom. Zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa nevyplýva, žeby v tomto štíte prebiehal medzinárodný ši vnútroštátny ozbrojený konflikt, teda ani v tomto smere nebola preukázaná existencia vážneho bezprávia, ako ju má na mysli ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Ak teda odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu, aj tento výrok jeho rozhodnutia je zákonným a správnym. Navrhovateľ v opravnom prostriedku tiež namietal, že odporca nezisťoval prípadné bezpečnostné riziká návratu navrhovateľa ako neúspešného žiadateľa o azyl. Toto tvrdenie navrhovateľa neobstojí, nakoľko odporca vyhľadal a do spisu založil aj správy, zaoberajúce sa predmetnou problematikou (napr. komplex správ z 21.6.2012). Pokiaľ ide o zmienku navrhovateľa, vzťahujúcu sa na etnikum ku ktorému patrí (Lari) je potrebné poznamenať, že navrhovateľ svojou rodovou príslušnosťou svoju žiadosť o azyl neodôvodňoval, naviac ako to vyplýva z jeho výpovede v súvislosti s touto svojou rodovou príslušnosťou nemal žiadne problémy, pričom ani zo správ založených v spise odporcu nevyplýva, žeby príslušníkom tohto etnika cielene hrozilo mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).