Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211190 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211190.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Y. P. Q., narodeného XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka W. U. Y. (W.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom O. U., R. U., V. U., W., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou pani P. E., V. Okresného W. O. H., G. XX, O. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.12.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-583-15/ PO-Ž-2012 zo dňa 5.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-583-15/PO-Ž-2012 zo dňa 5.11.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-583-15/PO-Ž-2012 zo dňa 5.11.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že neudelenie licencie na výkon povolania vodiča kamiónu nie je prenasledovaním podľa zákona o azyle, podobne ako za prenasledovanie nie je možné považovať všeobecnú bezpečnostnú situáciu v Sýrii. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne poukázal na skutočnosť, že v Sýrii, konkrétne aj v oblasti z ktorej navrhovateľ pochádza, existujú regióny v ktorých bezpečnostnú situáciu nie je možné vyhodnotiť ako ozbrojený konflikt. V tejto súvislosti poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011 - konkrétne na jej ust. Článku 8 (kvalifikačná smernica) , podľa ktorého aj existenciu vážneho bezprávia je potrebné posudzovať podľa regiónu pôvodu žiadateľa, ak existujú regióny bezpečné. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke (pretože sa odporca nezaoberal možnosťou perzekúcie navrhovateľa z politických dôvodov, nakoľko tento odmietol spolupracovať so štátnymi orgánmi a že samotné požiadanie o azyl je možné považovať za prejav opozície voči sýrskej vláde), že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné (poukázal na správu z 10.11.2011, podľa ktorej neúspešní kurdskí žiadatelia o azyl budú vo všeobecnosti čeliť zlému zaobchádzaniu a na správu AI zo 14.3.2012, ktorá mapuje situáciu v Sýrii od februára 2011, podľa ktorej od začiatku nepokojov bolo v Sýrii údajne zabitých 6500 osôb) a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podaním z 27.12.2012 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a dôvodil, že navrhovateľ v konaní ani len neprezentoval subjektívny strach - odvolal sa iba na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu. Tiež uviedol, že slovenské štátne orgány neinformujú žiadne orgány, teda ani štátne orgány krajiny pôvodu žiadateľov o azyl o tom, že vracaný príslušník daného štátu je neúspešným žiadateľom o azyl. V závere svojho vyjadrenia dôvodil, že severný región Sýrie, odkiaľ navrhovateľ pochádza, je vyčlenený z bojov medzi vládou a povstalcami a je plne pod kontrolou kurdskej strany PYD. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ 29.11.2012 bez povolenia odporcu a zanechania adresy svojho pobytu opustil azylové zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy. Tento stav pretrvával aj v čase prejednania veci. Preto mu súd uznesením zo dňa 15.1.2013 ustanovil opatrovníčku pre konanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) za súhlasu účastníkov konania ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-583/PO-Ž-2012. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. Článku 8 kvalifikačnej smernice: 1. Ako súčasť posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu môžu členské štáty určiť, že žiadateľ nepotrebuje medzinárodnú ochranu, ak má žiadateľ v niektorej časti krajiny pôvodu: a) neopodstatnenú obavu z prenasledovania alebo nie je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo b) prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, ako sa vymedzuje v článku 7, a môže bezpečne a legálne odcestovať a získať možnosť prijatia do tejto časti krajiny a je možné reálne očakávať, že sa tam usadí. 2. Pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, pričom podľa názoru súdu je účelová. Tak výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie a poučenie o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok obsahuje všetky, tak zákonom o azyle, ako aj zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní predpísané náležitosti. Celé rozhodnutie je jasne, zrozumiteľne a logicky formulované, je z neho zrejmé, akým spôsobom bol zistený stav veci a takto zistený stav veci bol aj opísaný. Podobne je z neho zrejmé, akou správnou úvahou sa odporca pri vydaní rozhodnutia riadil. Tak výrok o neudelení azylu, ako aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany je riadne odôvodnený - je z neho zrejmé, prečo odporca vo veci rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte napadnutého rozhodnutia. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ako to je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu, odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl, z obsahu vstupného pohovoru, ktorý bol zákonným spôsobom s navrhovateľom vykonaný, ako aj z obsahu správ, vyhľadaných a založených odporcom do spisu. Ak odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal predovšetkým z obsahu ním udávaných dôvodov žiadosti o azyl, nedopustil sa porušenia žiadneho zákonného ustanovenia. Súd poznamenáva, že nie je úlohou odporcu vyhľadávať za žiadateľa o azyl (navrhovateľa) iné dôvody žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany, ale výlučne posúdiť tie, ktoré navrhovateľ uviedol na odôvodnenie svojej žiadosti. Ako to vyplýva z obsahu azylového spisu navrhovateľa, odporca vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré boli svojím obsahom zamerané tak na konkrétne dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako na zistenie aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu, osobitne zamerané aj na oblasť z ktorej navrhovateľ pochádza. K námietke, že odporca posúdil vec po právnej stránke nesprávne: Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu tejto námietky súd dospel k presvedčeniu, že ani táto nie je dôvodná. Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Ako je zrejmé z obsahu vyhlásenia navrhovateľa, ktorým požiadal o azyl, podobne ako aj z obsahu vykonaného vstupného pohovoru, navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu z dôvodu, že mu ako vodičovi kamiónu bola odobratá licencia, lebo neposkytoval štátnej bezpečnosti informácie ňou požadované. Toto tvrdenie navrhovateľ prezentoval i napriek tomu, že (tak isto v priebehu vstupného pohovoru) uviedol, že prácu vodiča kamiónu vykonával až do svojho odchodu zo Sýrie, teda do konca augusta 2012. Tiež z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Sýrii, kde je ťažko získať prácu a obživu. Predpoklady udelenia azylu sú taxatívne vymedzené v ust. § 8 zákona o azyle, pričom predpokladom postupu podľa tohto zákonného ustanovenia je súčasné naplnenie a preukázanie všetkých predpokladov, teda 1/ opodstatnenej 2/ obavy 3/ z prenasledovania 4/ z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo z dôvodu 5/ uplatňovania politických práv alebo slobôd. V prípade navrhovateľa ním udaný dôvod žiadosti o azyl - že v Sýrii je ťažké získať prácu a obživu - zjavne nemožno subsumovať pod žiaden z dôvodov, obsiahnutých v ust. § 8 zákona o azyle, pretože tento dôvod je dôvodom ekonomickým. Pokiaľ ide o druhý navrhovateľom prezentovaný dôvod žiadosti o azyl - zlú bezpečnostnú situáciu v Sýrii - ani tento dôvod nie je relevantným pre udelenie azylu. Všeobecná bezpečnostná situácia totižto (bez ďalšieho) nie je perzekúciou, ale stavom, ktorý za splnenia ďalších zákonných predpokladov môže viesť k poskytnutiu doplnkovej ochrany. Teda vo vzťahu k tomuto konkrétnemu dôvodu nebola naplnená podmienka perzekúcie z dôvodov § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ predovšetkým odôvodňoval svoju žiadosť o azyl tým, že v dôsledku toho, že nemal pre štátnu bezpečnosť žiadne informácie o ktoré mala záujem, mu nebolo predĺžené povolenie na vykonávanie svojej práce - vodiča kamiónu. Navrhovateľ v podanom návrhu dôvodil, že jeho odmietnutie aktívne spolupracovať s bezpečnostnými zložkami štátu je možné považovať za prejavenie jeho politického názoru a v tom dôsledku nepredĺženie prv udeleného povolenia (licencie) na výkon tohto povolania za perzekúciu v zmysle § 2 zákona o azyle. Podľa názoru súdu, ktorý je aj v tomto prípade zhodný s právnym názorom odporcu, tomu tak nie je. Podľa názoru súdu, ak aj navrhovateľovi nebolo predĺžene povolenie na výkon jeho práce (vodiča kamiónu), nejde o perzekúciu, nakoľko ako držiteľ vodičského oprávnenia mohol vykonávať prácu vodiča iným spôsobom (napr. u zvoleného zamestnávateľa) , pričom naviac aj prípadné nepredĺženie navrhovateľom udávanej licencie nie je možné považovať za závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv v zmysle ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle. Predovšetkým však skutočnosť, že navrhovateľ (ako to uviedol v konaní pred odporcom) nemal pre štátnu bezpečnosť žiadne informácie o ktoré mala záujem, v dôsledku čoho mu nemalo byť povolenie (licencia) predĺžené, nie je možné považovať za zastávanie určitých politických názorov. Nebolo by tomu tak ani v prípade, ak by navrhovateľ odmietol spoluprácu so štátnou bezpečnosťou ako takú. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ neprezentoval obavu, pričom (s poukazom na vyššie uvedené) v jeho prípade nemožno hovoriť o perzekúcii. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ nebol podľa vlastného vyjadrenia nikdy trestaný a ani trestne stíhaný, nemaž žiadne problémy so štátom či tretími subjektmi, ktoré by spočívali v neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní s ním, neboli splnené predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle. Niet preto dôvodu predpokladať, žeby v prípade návratu bol objektom takéhoto zaobchádzania. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v Sýrii (vo vzťahu k ust. § 2 písm. f/ bod 3.zákona o azyle), odporca správne posúdil zistený stav veci, ak ani z tohto dôvodu navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol. Je skutočnosťou, ktorú však odporca konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že v Sýrii prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt, tento však nie je lokalizovaný na celé územie tejto krajiny, ako je zjavné zo správ, založených v spise odporcu. Navrhovateľ totižto ako príslušník kurdskej národnosti žil v oblasti okresu Afrin, teda v oblasti kurdského regiónu, ktorý je svojím spôsobom autonómnou oblasťou pod kontrolou Demokratickej zjednotenej strany (PYD) v ktorom regióne sa vnútroštátny konflikt neprejavuje. Ak teda v Sýrii existujú oblasti, na území ktorých nedochádza k ozbrojenému konfliktu, ak naviac navrhovateľ z takéhoto regiónu pochádza, navrhovateľ má reálnu možnosť návratu do takejto oblasti bez toho, aby čelil vážnemu bezpráviu. Aj v tomto smere odporca správne vyhodnotil zistený stav veci, pričom takéto jeho vyhodnotenie je aj v súlade s obsahom Článku 8 kvalifikačnej smernice. Navrhovateľ namietal, že odporca sa nezaoberal možným vážnym bezprávím, ktoré mu hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu z titulu neúspešného žiadateľa o azyl. Odporca však nie je orgánom, ktorý by bol oprávnený rozhodovať o jeho prípadnom návrate do krajiny pôvodu. Toto oprávnenie prislúcha inému správnemu orgánu, ktorý až v prípade vydania takéhoto rozhodnutia je povinný preskúmať prípadné bezpečnostné riziko návratu. Naviac odporca a ani iný slovenský štátny orgán neinformuje krajinu pôvodu o skutočnosti, že ide o osobu, ktorej nebol azyl udelený. Preto navrhovateľova argumentácia v tomto smere (podporená správou z 10.11.2011 vydanou Ministerstvom vnútra Veľkej Británie) nie je podstatnou. Pretože navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl nenapĺňajú predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, pričom odporca správne vyhodnotil zistený stav veci tak že navrhovateľovi nehrozí vážne bezprávie, pričom odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom aj odôvodnil, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ nemá pravdepodobne skutočný záujem na azyle, pretože ešte pred podaním samotného návrhu opustil azylové zariadenie odporcu a nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu. Takéto jeho počínanie nesie zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu a v konečnom dôsledku potvrdzuje správnosť napadnutého rozhodnutia. . O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).