Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211191 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211191.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. I. U., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Y.G. S. M. (Y.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom Y., I. Š. T., O. T. XX, Y., aktuálne s miestom pobytu C. U. M. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.12.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-518-18/PO-Ž-2012 zo dňa 7.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-518-18/PO-Ž-2012 zo dňa 7.11.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-518-18/PO-Ž-2012 zo dňa 7.11.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal zistený stav veci a ďalej uviedol, že vzhľadom na overenie a vyhodnotenie navrhovateľom tvrdených skutočností dospel k názoru, že navrhovateľ je nedôveryhodnou osobou, pričom v konaní sa ani nepreukázalo splnenie dôvodov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ o azyl nepožiadal ani počas svojho pobytu na Ukrajine. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov ust. § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.): písm. a/ (že odôvodnenie nedôveryhodnosti navrhovateľa nie je na mieste - je účelové a vymyslené), písm. b/, písm. c/ (že zistenia odporcu ohľadne jeho otca nie je dostatočným, nakoľko tieto informácie boli získané iba z jedného zdroja - oficiálneho Ústredného vestníka KDR, ktorá skutočnosť nie je v súlade so zákonom, že nedostatočným spôsobom zisťoval informácie, týkajúce sa internetovej manifestácie a že nezisťoval okolnosti týkajúce sa prenasledovania politických oponentov súčasnej vládnej moci, ako aj nedostatočne zistil informácie, týkajúce sa hrozby vážneho bezprávia ako aj rizík návratov neúspešných žiadateľov o azyl), písm. d/, písm. e/ (že odporca pri vyhľadávaní informácií o otcovi navrhovateľa vyhľadával osobu pod menom „Z. I. U.“, pričom meno otca je Z. I., že informácie o azylovom systéme Ukrajiny sa v spise nenachádzajú i keď sa o tomto systéme odporca v odôvodnení rozhodnutia zmieňoval). Bez ďalšieho poukázal na predpoklady posudzovania žiadosti žiadateľov na mieste. Podaním z 27.12.2012 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 9.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti rozhodnutia, ako aj na jeho odôvodnení. Poukázal pritom na skutočnosť, že pri vydaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného stavu veci a že mu navrhovateľ v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali - potvrdzovali skutočnosti, ktoré navrhovateľ prezentoval. Poukázal tiež na skutočnosť, že bezpečnostné riziká návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu budú podrobne zisťované v rámci konania iného správneho orgánu, ktorý bude konať podľa zákona o pobyte cudzincov. Odporca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ bol pôvodne zastúpený na základe plnomocenstva pani Mgr. Vierou Orichovou. Toto plnomocenstvo však zo zákona (§ 27 ods. 3 O.s.p.) zaniklo dňom 1.1.2013. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-518/PO-Ž-2012. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca pri vyhľadávaní informácií o otcovi navrhovateľa vyhľadával osobu pod menom „Z. I. U.“, pričom meno otca je Z. I.V., že informácie o azylovom systéme Ukrajiny sa v spise nenachádzajú i keď sa o tomto systéme odporca v odôvodnení rozhodnutia zmieňoval) - vada podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Je skutočnosťou, že navrhovateľ svojho otca označil ako „Z. I.“, pričom svojich súrodencov (H., I., I. H., Q.) označil tiež priezviskom „I.“. Ako to vyplýva z obsahu vstupného pohovoru, navrhovateľ ako svoje meno a priezvisko uviedol „TG.“ (priezvisko) „Z. I.“ (meno). Na falošnom povolení na pobyt v Belgicku sú uvádzané totožné údaje s tým, že jeho meno je „Albert“ a priezvisko „U. I.“. V platnom cestovnom pase je ako priezvisko uvedené „U.o“ a ako meno „Z. I.“. Z uvedených údajov je zjavné, že priezvisko navrhovateľa (teda aj jeho otca) je „I.“. Je tiež skutočnosťou, že odporca vyhľadával informácie o otcovi navrhovateľa, ktorého označil ako „Z. I. U.“. Bez ohľadu na zrejmú chybu v písaní pri uvedení mena „I.“ uvedené ako „I.“ ak by bolo tvrdenie navrhovateľa, že totižto jeho otec bol poradcom prezidenta pre vojenskú oblasť od roku 2009, muselo by sa toto meno a priezvisko (Z. I. U.), resp. aspoň niektoré z nich nachádzať v zozname poradcov prezidenta. Zo správ vyhľadaných a založených do spisu odporcu (oficiálne zoznamy poradcov prezidenta - Vyhláška č. 09/005 z 30.1.2009, resp. Úradný vestník KDR - vyhláška č. 10/026 z 19.2.2010 - č.l. 63, 64 spisu odporcu) však celkom jednoznačne vyplýva, že žiadne meno či priezvisko, ktoré by zodpovedalo menám „Z.“ či „ I.“ či „ TG.o“ sa v zoznamoch nenachádza, podobne ako ani meno podobné. To svedčí o skutočnosti, že navrhovateľovo tvrdenie o zaradení jeho otca za poradcu prezidenta pre vojenskú oblasť sa nezakladá na pravde. Preto ak odporca zjavne mylne uviedol pri vyhľadávaní týchto informácií ako jedno z mien otca „I., táto skutočnosť nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o druhú námietku, že informácie o azylovom systéme Ukrajiny sa v spise nenachádzajú i keď sa o tomto systéme odporca v odôvodnení rozhodnutia zmieňoval je potrebné poznamenať, že toto tvrdenie navrhovateľa je pravdivé. Je však potrebné tiež konštatovať, že je všeobecne známou skutočnosť, že na Ukrajine je možné požiadať o azyl a teda dokazovanie v tomto smere s poukazom na ust. § 34 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nie je nutné dokazovať, pričom: - táto skutočnosť (že navrhovateľ o azyl na Ukrajine nepožiadal) nebola jediným argumentom odporcu vo vzťahu k vyhodnoteniu osoby navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej; - odporca identifikoval v rozhodnutí zdroj takejto informácie o Ukrajine, pričom nezaloženie jej písomného vyhotovenia nemohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko táto informácia sa netýkala krajiny pôvodu navrhovateľa a bola iba podpornou, ak dôvody neposkytnutia medzinárodnej ochrany navrhovateľovi spočívali v iných dôvodoch. Pretože uvedené námietky nemohli a ani nemali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd ich neuznal ako dôvodné. K (bližšie nešpecifikovanej) námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť či pre nedostatok dôvodov: I keď odporca túto námietku bližšie nešpecifikoval, súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a jednoznačne dospel k názoru, že nie je dôvodná. Tak výrok rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie je koncipované logickým a zrozumiteľným spôsobom. Všetky jeho časti obsahujú zákonom predpísané skutočnosti, predovšetkým však z jeho obsahu je zrejmé, aký skutkový stav bol v priebehu konania zistený, prečo odporca navrhovateľovi medzinárodnú ochranu neudelil. Je z neho tiež zrejmé, akou správnou úvahou sa pri vydaní rozhodnutia riadil. O účelovosti tejto námietky svedčí skutočnosť, že navrhovateľ v podanom návrhu reagoval na konkrétne časti odôvodnenia odporcu. K námietke, že zistenia odporcu ohľadne jeho otca nie je dostatočným, nakoľko tieto informácie boli získané iba z jedného zdroja - oficiálneho Ústredného vestníka KDR, ktorá skutočnosť nie je v súlade so zákonom, že nedostatočným spôsobom zisťoval informácie, týkajúce sa internetovej manifestácie a že nezisťoval okolnosti týkajúce sa prenasledovania politických oponentov súčasnej vládnej moci, ako aj nedostatočne zistil informácie, týkajúce sa hrozby vážneho bezprávia ako aj rizík návratov neúspešných žiadateľov o azyl: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Pokiaľ ide o časť námietky, vzťahujúcej sa na otca navrhovateľa, ako to bolo vyššie uvedené a ako to vyplýva z oficiálnych správ založených v spise, žiadne meno či priezvisko, ktoré by zodpovedalo či sa aspoň približovalo k menu a priezvisku otca navrhovateľa sa v oficiálnych dokumentoch KDR nevyskytuje. Ak odporca získal informácie o mennom zozname prezidentových poradcov z oficiálnych zdrojov (z úradného vestníka - vyhlášok č. 10/026, č. 09/005), takýto jeho postup je potrebné oceniť. Vyčítať mu, že oficiálna internetová stránka Úradného vestníka KDR nie je relevantným a dôveryhodným zdrojom informácií je podľa názoru súdu nedôvodné a nelogické. Pokiaľ ide o časť námietky, že nedostatočným spôsobom zisťoval informácie, týkajúce sa internetovej manifestácie a že nezisťoval okolnosti týkajúce sa prenasledovania politických oponentov súčasnej vládnej moci súd konštatuje, že ani tieto nie sú dôvodné. Odporca pri overovaní navrhovateľových tvrdení, týkajúcich sa internetovej manifestácie vyvinul možné úsilie na overenie ich pravdivosti. Ako to vyplýva z obsahu takto vykonaného dokazovania (č.l. 62 spisu odporcu), toto nepotvrdilo existenciu tvrdenia navrhovateľa, pričom ani navrhovateľ ničím nepreukázal existenciu tohto údajného inernetového protestu. Pokiaľ ide o tretiu časť tejto námietky, že odporca nedostatočne zistil informácie, týkajúce sa hrozby vážneho bezprávia ako aj rizík návratov neúspešných žiadateľov o azyl je potrebné poznamenať, že ani táto nie je dôvodná. Odporca špeciálne so zameraním sa na problematiku návratov občanov KDR, ktorí legálne opustili túto krajinu za účelom štúdia vyhľadal informácie (č.l. 55, 56 spisu) pričom z nich nevyplýva konštatovanie o zlom zaobchádzaní s takýmito navrátilcami, ktorú skutočnosť podľa založenej správy potvrdila aj organizácia IOM, ktorá je špecializovaná na pomoc pre cudzincov pri ich návratoch do krajín pôvodu. V spise sa tiež nachádza viacero správ, týkajúcich sa bezpečnostnej situácie v KDR, ktoré z tohto pohľadu nie sú negatívnymi. Podľa názoru súdu nebolo potrebné v tomto konaní zisťovať informácie o sa prenasledovaní politických oponentov súčasnej vládnej moci, nakoľko v konaní nebo takéto prenasledovanie navrhovateľa zistené a ani preukázané. K nešpecifikovanej námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Obsah spisu, t.j. zistený stav veci odporca náležite opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ tento rozpor vidí navrhovateľ v tom, že podľa jeho názoru spĺňal predpoklady poskytnutia medzinárodnej ochrany, pričom odporca sa v napadnutom rozhodnutí s týmto názorom nestotožni, takýto stav nie je možné vyhodnotiť ako rozpor rozhodnutia s administratívnym spisom. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci - že odôvodnenie nedôveryhodnosti navrhovateľa nie je na mieste - je účelové a vymyslené: Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je súčasné naplnenie všetkých v tomto ustanovení uvedených predpokladov, ktoré musia byť splnené v čase odchodu navrhovateľa z krajiny svojho pôvodu. Iná situácia nastane vtedy, ak tieto okolnosti nastanú počas pobytu žiadateľa o azyl mimo krajiny z ktorej pochádza. Avšak v obidvoch „druhoch“ žiadostí vo vzťahu k ich posúdeniu (konaniu o nich) niet rozdielu. Je na žiadateľovi o azyl (navrhovateľovi), aby existenciu dôvodov žiadosti preukázal. V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ vycestoval z KDR v septembri 2010 jedine z dôvodu svojho štúdia na Ukrajine, pričom z Ukrajiny vycestoval na falošné belgické povolenie na pobyt. O azyl požiadal na Slovensku z dôvodu, že ako účastník internetovej manifestácie (marec 2012) bol identifikovaný štátnymi orgánmi KDR a tým sa dostal akoby na stranu opozície, pričom jeho otec bol v januári 2012 uväznený. Navrhovateľ tiež uviedol, že v júli 2012 prišli za ním dvaja pracovníci univerzity na ktorej študoval a traja policajti s tým že sa má dostaviť na políciu, ktorá bude prehodnocovať udelené povolenie na pobyt, keďže aktuálne nemá peniaze na jeho financovanie. Keďže navrhovateľ nepredložil odporcovi žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia, odporca správne a v súlade so zákonom vyhľadával informácie, ktoré by potvrdili či vyvrátili navrhovateľove tvrdenia. Ako to vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania, nepotvrdila sa skutočnosť, že by navrhovateľov otec pôsobil ako (akýkoľvek) poradca prezidenta, resp. žeby vôbec na internetovej stránke označenej navrhovateľom existovala zmienka o internetovej manifestácii z marca 2012. Ak teda navrhovateľ na podporu svojich tvrdení nepredložil jediný dôkaz, pričom sa naopak z verejne dostupných zdrojov nepreukázala pravdivosť navrhovateľových tvrdení, odporca správne a v súlade s ust. § 19a azylového zákona vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú. Ak naviac poukázal na rozpory v navrhovateľovej výpovedi, urobenej počas vstupného pohovoru (rozpor sa týkal v uvedení - neuvedení svojho mena či fotografie na internetovej stránke), resp. na skutočnosť, že ak by sa skutočne cítil byť zo strany štátnych orgánov KDR ohrozený, mohol požiadať o azyl na Ukrajine (čo však navrhovateľ neurobi), súd v tomto nevidí žiaden rozpor či nezákonnosť. Súd súčasne poukazuje aj na skutočnosť, že popri vyhodnoteniu osoby navrhovateľa odporca predostrel v odôvodnení svojho rozhodnutia aj konštatovanie, že v konaní nebolo (ani zo strany navrhovateľa) preukázané, žeby jeho otec skutočne pôsobil ako poradca prezidenta ani to, žeby sa na označenej internetovej adrese v marci 2012 uskutočnil akýkoľvek protest či demonštrácia voči vládnej moci v KDR, ktoré zistenia vyhodnotil ako nepreukázanie dôvodov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Súd poznamenáva, že tieto svoje tvrdenia navrhovateľ nepreukázal ani v podanom opravnom prostriedku. Ak teda odporca navrhovateľovi neudelil azyl z dôvodu nepreukázania dôvodov § 8 zákona o azyle a v tom význame aj z dôvodu nehodnovernosti navrhovateľa, rozhodol správne. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Navrhovateľ nebol nikdy v KDR trestaný, nikdy sa tam nestretol s neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním. Niet preto dôvodu domnievať sa, žeby sa s takýmto zaobchádzaním stretol po svojom prípadnom návrate do krajiny svojho pôvodu. Nakoľko sa v konaní pred odporcom nepreukázalo tvrdenie navrhovateľa, týkajúce sa jeho otca, resp. internetového protestu, nebolo potrebné vyhľadávať informácie o postoji vládnej moci KDR voči jej opozícii. Vyhľadaním správ o krajine pôvodu (vo vzťahu k navrátilcom) nebolo preukázané zlé zaobchádzanie s nimi. Takéto zistenia potvrdila aj organizácia IOM, zaoberajúca sa pomocou pri návratoch cudzincov do krajiny ich pôvodu (str. 55, 56 spisu odporcu). Z ďalších správ, týkajúcich sa bezpečnostnej situácie v KDR (č.l. 57-59 spisu odporcu) vyplýva, že v tejto krajine niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Ak teda odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu z dôvodu neexistencie hrozby vážneho bezprávia, rozhodol správne. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu z pohľadu námietok vznesených navrhovateľom dospel k názoru, že tieto námietky nie sú dôvodné, napadnuté rozhodnutie potvrdil ako správné a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).