Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/92/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211234 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211234.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána U. E. T., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka P. C. S. (P.), v krajine pôvodu bytom naposledy P., Š. E., E. Č. P., K. T. XX, P., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: H. Q. S., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.12.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-508-26/ PO-Ž-2012 zo dňa 5.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-508-26/PO-Ž-2012 zo dňa 5.11.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-508-26/PO-Ž-2012 zo dňa 5.11.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že navrhovateľ vycestoval z krajiny pôvodu v októbri 2011 na platný cestovný pas a ukrajinské víza. O azyl požiadal až po tom, ako bolo preukázané, že jeho povolenie na pobyt vo Francúzsku je falošné. V krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia a nikdy nepôsobil v ozbrojených zložkách. Pokiaľ ide o navrhovateľove dôvody žiadosti o udelenie azylu, odporca je toho názoru, že navrhovateľovi sa počas azylového konania nijakým spôsobom nepodarilo preukázať, že bol v Kongu prenasledovaný. Navyše niektoré jeho tvrdenia podľa odporcu vyznievajú nedôveryhodne. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/ a d/ O.s.p. V krátkosti opísal svoj príbeh, pričom vyzdvihol problémy s armádou, ktorá prenasledovala navrhovateľovu rodinu z dôvodu otcovho členstva v strane Union pour la Democratie et le Progres Social (ďalej len „UDPS“). Podľa navrhovateľa, konanie vojakov spĺňa znaky prenasledovania v zmysle zákona o azyle a v prípade návratu do krajiny pôvodu má opodstatnenú obavu z toho, že bude čeliť prenasledovaniu tak, ako ostatní členovia jeho rodiny. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej namieta, že odporca svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nevysporiadal sa s námietkami jeho právnej zástupkyne, ktoré predniesla počas azylového konania, a taktiež sa dostatočne nevenoval správam o bezpečnostnej situácii v Kongu, predovšetkým správam týkajúcim sa prenasledovania politickej opozície v čase pred a po konaní volieb v Kongu, ktoré sú založené v administratívnom spise. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, navrhovateľ má zato, že odporca nedostatočne posúdil splnenie zákonných podmienok pre poskytnutie tejto formy ochrany. On sám sa domnieva, že tieto podmienky splnil. Navrhovateľ ďalej namieta, že odporca neskúmal otázku, či mu ako neúspešnému žiadateľovi o azyl môže hroziť nejaké nebezpečenstvo v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. V závere svojho podania navrhovateľ súhlasil s tým, aby súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012, ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou Mgr. Vierou Orichovou, právnou poradkyňou Slovenskej humanitnej rady, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom zotrval na svojich dôvodoch. Naviac uviedol, že možnosť existencie prekážky navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu bude posudzovať príslušný orgán cudzineckej polície v zmysle zákona o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko táto otázka nie je predmetom ani súčasťou konania o azyle. V závere svojho vyjadrenia odporca vyjadril svoj súhlas s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil výtlačkom z oficiálnej webovej stránky politickej strany UDPS, z ktorého vyplýva presné a celé znenie názvu strany. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 5.8.2012, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol obavy o svoje zdravie a život v domovskej krajine z dôvodu politického prenasledovania. Na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 8.8.2012 navrhovateľ uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval na základe cestovného pasu, v ktorom mal uvedené falošné meno svojho otca, a to z dôvodu, že otec bol aktívnym a známym členom strany UDPS, čo by mu mohlo znemožniť odchod z Konga. Podľa navrhovateľovho tvrdenia mu tento pas vybavil kňaz Ekofo, u ktorého býval po incidente s vojakmi, ktorí zajali navrhovateľovu rodinu, vzali peniaze jeho otca a zastrelili navrhovateľovho strýka pri pokuse o útek, na čo navrhovateľ omdlel. Navrhovateľ uviedol, že keď sa prebral k vedomiu, už sa nachádzal na farnosti Svätého Jozefa v mestskej časti Gombe, kde až do svojho odchodu z Konga býval s kňazom Ekofom. Zo správ založených v administratívnom spise odporcu jasne vyplýva, že farnosť Svätého Jozefa sa nachádza v štvrti Matonge, v mestskej časti Kalamu a nie Gombe, ako to uviedol navrhovateľ. Navrhovateľ počas pohovoru taktiež uviedol, že o osud svojej rodiny sa ďalej nezaujímal a nezisťoval, čo sa s jednotlivými členmi stalo. Odôvodnil to tým, že sa väčšinou zdržiaval v kláštore. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v Kongu okrem vyššie uvedených problémov nemal žiadne iné konflikty, ani problémy. Nikdy voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie a nebol ani členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Členom politickej strany bol len jeho otec. Konkrétne išlo o stranu UDPS, ktorej skratku však navrhovateľ nevedel bližšie ozrejmiť. Uviedol len, že to „asi znamená Union de democratic pour le pogret social“. Z výtlačku z oficiálnej webovej stránky strany UDPS, ktorý si súd zabezpečil ako dôkaz, vyplýva, že správne znenie názvu tejto strany je „Union pour la Democratie et le Progres Social“. Pokiaľ ide o navrhovateľov dôvod žiadosti o udelenie azylu - politické prenasledovanie, navrhovateľ sa k nemu na vstupnom pohovore vyjadril tak, že politické prenasledovanie myslel vzhľadom na to, že jeho otec bol členom - politikom v strane UDPS. On sám však o otcovej politickej činnosti nevie veľa uviesť a ani nebol členom žiadnej politickej strany. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že odporca sa nedostatočne riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Po preskúmaní rozhodnutia súd dospel k názoru, že táto námietka je dôvodná. Odporca odôvodnil neudelenie azylu navrhovateľovi jeho nedôveryhodnosťou, ku ktorému vyhodnoteniu dospel na základe toho, že kňaz Ekofo nevedel navrhovateľovi uviesť, čo sa stalo s jeho rodičmi, prečo mu pomáha a pred kým ho chce uchrániť. Tiež argumentoval tým, že sa navrhovateľ neinformoval u susedov, resp. na polícii na udalosť, ktorá sa odohrala v dome jeho rodičov a na nezvestnosť svojich rodičov. Podľa názoru súdu z týchto dôvodov nie je možné ustáliť nehodnovernosť navrhovateľa. V prvom prípade (vyjadrenie kňaza Ekofo) ide o sprostredkovanú odpoveď na položenú otázku, pričom pri pozornom prečítaní príslušnej časti výpovede navrhovateľa (pohovor 8.8.2012) sa obsah odpovede tohto kňaza javí ako logický. Pokiaľ ide o druhý dôvod - nezáujem navrhovateľa o incident a o osud jeho rodičov, ani z tohto postoja navrhovateľa nie je možné vyvodiť jeho nedôveryhodnosť, naviac ak sa odporca na dôvody takéhoto jeho postoja navrhovateľa ani nedopytoval. Odporca tiež iba v náznakoch odôvodnil neudelenie azylu navrhovateľovi, ak po opísaní príbehu, predneseného navrhovateľom iba konštatoval, že v krajine pôvodu nečelil žiadnym problémom a v ďalšom texte rozoberal otázku strachu navrhovateľa. Ak však odporca navrhovateľa vyhodnotil ako nedôveryhodného, teda ako osobu ktorej nemožno veriť, nie je v súlade s takýmto postojom, aby bol súčasne prezentovaný príbeh vyhodnocovaný ako taký, ktorý sa udial. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Po podrobnom oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že aj táto námietka je dôvodná, osobitne vo vzťahu k tej časti konania, ktorá sa zaoberala podmienkami poskytnutia doplnkovej ochrany. Práva zástupkyňa navrhovateľa v konaní pred odporcom doručila odporcovi pred vydaním rozhodnutia stanovisko, ktoré o. i. obsahovalo aj informácie zo správy „Nebezpečný návrat, vyhostenie konžských žiadateľov o azyl“. Odporca bez toho, aby po oboznámení sa s obsahom doručeného stanoviska vyhľadal ďalšie informácie, ktoré by potvrdili či vyvrátili obsah tejto konkrétnej správy, resp. aby ju aj analyzoval v odôvodnení rozhodnutia o. i. stroho konštatoval, že existujú informácie, že Medzinárodná organizácia pre migráciu nemá vedomosť o tom, žeby sa s navrátilcami v KDR zle zaobchádzalo. V azylovom spise sa však takáto informácia nenachádza. Podľa názoru súdu, pokiaľ odporca disponoval informáciou, podľa ktorej je možné, že návraty konžských repatriantov môžu byť rizikové, bolo jeho povinnosťou vyhľadať viac informácií z viacerých zdrojov, ktoré by mapovali bezpečnostnú situáciu takýchto návratov. Naviac sa mal tiež podrobne oboznámiť so správou vyššie uvedenou a objektívne ju vyhodnotiť a vo svetle takto získaných informácií posúdiť, či sú alebo nie sú splnené predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany. S poukazom na vyššie uvedené súd nemohol preskúmať rozhodnutie odporcu z pohľadu správnosti právneho posúdenia veci a ani z pohľadu, či zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. V ďalšom konaní bude podľa názoru súdu vhodné, aby odporca opätovne a podrobne vypočul navrhovateľa na okolnosti jeho odchodu z krajiny pôvodu. Bude potrebné, aby sa oboznámil s obsahom správy „Nebezpečný návrat, vyhostenie konžských žiadateľov o azyl“ z ktorej citovala zástupkyňa navrhovateľa v stanovisku zo dňa 29.10.2012, aby vyhľadal a do spisu založil informácie, ktoré budú obsahovo zamerané na existenciu či neexistenciu bezpečnostných rizík návratov konžských navrátilcov. Po takto zistenom stave veci poznatky získané z informácií odporca vyhodnotí a svoje závery spolu s závermi súvisiacimi s posúdením naplnenia či nenaplnenia predpokladov § 8 zákona o azyle vyjadrí v rozhodnutí. Súd poznamenáva, že odôvodnenie takto vydaného rozhodnutia musí byť jednoznačné, logické a presvedčivé, aby nevzbudzovalo pochybnosti o dostatočnosti zistenia stavu veci, ako aj o jej právnom posúdení. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1/ O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č. 71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).