Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2536/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211270 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211270.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Heliopark 6, s.r.o., Lomená 10, 040 01 Košice, IČO: 45 361 606, právne zastúpený advokátom: JUDr. František Kočka, Pribinova 8, 040 01 Košice proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20416/23012/2962 SV/z.52426/Ra zo dňa 19.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 20416/23012/2962 SV/z.52426/Ra zo dňa 19.10.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2012/00621 zo dňa 16.7.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Františka Kočku 489,05 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.12.2012 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 20416/23012/2962 SV/z.52426/Ra zo dňa 19.10.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2012/00621 zo dňa 16.07.2012. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán I. stupňa vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach č. Pd 146/11-10 zo dňa 28.05.2012 a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie stavebného úradu obce Hatalov č. 1935/2010 zo dňa 26.05.2010. Žalobca v žalobe uviedol, že za situácie, kedy žalovaný na jednej strane správne konštatuje, že pre účely územného konania začatého dňa 29.3.2010 (pred účinnosťou novely č. 142/2010 Z.z účinnej od 01.05.2010) nebolo potrebné priložiť osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, avšak následne napriek potvrdeniu samotného stavebného úradu (Obecný úrad Hatalov) o začatí stavebného konania v rovnaký deň 29.3.2010, takýto doklad (záväzné stanovisko) dodatočne vyžaduje, je takéto konanie nezákonné, pretože poškodzuje žalobcu na jeho právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa žalobcu stotožňovanie začatia stavebného konania výlučne s podaním úplnej žiadosti zo strany stavebníka (žalobcu) dňom 7.5.2010 nie je postupom v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§250j ods. 2 písm. a) OSP). Žalobca má za to, že toto právne pochybenie je evidentné zo skutočnosti, že zatiaľ čo zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (ďalej len stavebný zákon) začiatok územného konania jednoznačne a presne upravuje v § 18, okamih začatia stavebného konania nie je v tomto zákone presne upravený a teda sa naň vzťahuje § 18 správneho poriadku. Ak teda podal žalobca ako stavebník návrh na začatie stavebného konania ako celku a stavebný úrad takéto podanie v tomto zmysle aj prijme, je nepochybné, že sa týmto okamihom začalo územné konanie a súčasne aj stavebné konanie. V tomto zmysle aj vec jednoznačne správne posúdil Stavebný úrad - Obec Hatalov, a preto v súlade s vtedy platným ustanovením zákona o energetike pre potreby tohto konania nebolo potrebné vyžadovať predmetné „osvedčenie“ ako záväzné stanovisko. Žalobca uviedol, že takéto záväzné stanovisko by v čase pred 1.5.2010 ani nemohlo byť vôbec vydané. Iný výklad - právne posúdenie by bol v rozpore s ústavou garantovaným zákazom retroaktivity. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože žalobca bol na svojich právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov týmto rozhodnutím ukrátený a to najmä v tom zmysle, že žalovaný v konaní nepostupoval podľa ustanovení správneho poriadku, konkrétne podľa § 3 ods. 1, 3 a 4, § 32 a § 46 správneho poriadku. Ďalej podľa žalobcu je nespochybniteľné, že celé konanie začalo aj v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2010, ktorý túto oblasť upravoval tak, že osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky nie je potrebné, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW. Stavebné povolenie, ktoré je predmetom tohto konania sa totiž týka stavby elektrárne o inštalovanom výkone 300 kW. Vydaniu rozhodnutia č. 1386/2010, 113/2010 zo dňa 10.5.2010 o umiestnení predmetnej stavby (ďalej len „územné rozhodnutie“) naviac predchádzalo konanie o zmene územného plánu obce, predmetom ktorého bolo umiestnenie prevádzky fotovoltaickej elektrárne. Celé toto konanie začalo na návrh žiadateľa - stavebníka pred 1.5.2010. Žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 62 stavebného zákona uvádza, čo má stavebný úrad v stavebnom konaní preskúmať. Z odseku 1 písm. a) tohto ustanovenia vyplýva, že stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Podľa žalobcu je nesporné, že stavebný úrad v rámci stavebného konania preskúmal žiadosť žiadateľa o vydanie stavebného povolenia a nekonštatoval, že táto nezodpovedá podmienkam územného rozhodnutia, t.j. dokumentácia spĺňala podmienky územného rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie o zrušení stavebného povolenia by v prípade nadobudnutia platnosti zasiahlo do subjektívnych práv staviteľa retroaktívnym spôsobom, čo z hľadiska právnej istoty je neprípustné. Žalobca uviedol, že na základe právoplatného stavebného povolenia stavbu aj zrealizoval a stavebný úrad rozhodnutím č. 5980/2011 zo dňa 22.6.2011 povolil užívanie stavby „Slnečná fotovoltaická elektráreň - FVE Hatalov 300 kW“. Na základe právoplatnosti rozhodnutia o povolení užívania predmetnej stavby dňa 23.6.2011 sa žiadateľ stal vlastníkom predmetnej stavby a ako takému mu vznikli všetky práva, ako vlastníkovi, vrátane užívania a nakladania s predmetnou stavbou. Žalobca je toho názoru, že stavebný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami § 58 ods. 1, § 60 ods. 1 a 2 a § 62 stavebného zákona a nie sú tu podmienky na zrušenie právoplatného stavebného povolenia. Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o energetike) aj v znení účinnom od 1.5.2010, osvedčenie má len potvrdzovať tú skutočnosť, že investičný zámer žiadateľa je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Podkladom k vydaniu takéhoto osvedčenia je vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Podľa žalobcu je preukázané, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy sa k samotnej stavbe vyjadroval, technicky ju prijal a vyprodukovaná elektrina je ním aj odoberaná. Žalobca má za to, že všetky uvedené skutočnosti, teda potvrdzujú, že stavba bola povolená po jej riadnom zhodnotení stavebným úradom, aj s ohľadom na zabezpečenie verejného záujmu. Žalobca poukázal ďalej na to, že zrušenie stavebného povolenia a nadväzne na to aj rozhodnutia o povolení užívania stavby, by v podstate smerovalo k zrušeniu vlastníckeho práva stavebníka k postavenej stavbe na základe právoplatného stavebného povolenia. V danom prípade, pokiaľ protest prokurátora smeroval k zabezpečeniu verejného záujmu, žalobca zdôraznil tú skutočnosť, že v danom prípade by došlo k takému zásahu do vlastníctva stavebníka, ktorého miera sa iste nedá charakterizovať „v nevyhnutnej miere“ a vzhľadom na vyššie popísané okolnosti ani nie vo verejnom záujme. Žalobca je toho názoru, že Krajský stavebný úrad pokiaľ mal rozhodnúť v súlade so zákonom, mal si vyžiadať vyjadrenie príslušného orgánu Ministerstva hospodárstva SR, či stavba spĺňa kritéria v zmysle § 11 ods. 14 zákona o energetike. Podľa žalobcu stavba tieto kritéria spĺňa, v prípade potreby žalobca doloží vyjadrenie MH SR. Protestu prokurátora Krajský stavebný úrad vyhovieť nemal. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na odporúčanie výboru ministrov Rady Európy (77) 31 z 28.9.1977 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k úkonom správnych orgánov, ako aj odporúčanie výboru ministrov Rady Európy (2007) z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe, ktoré formulujú základné princípy ochrany jednotlivca vo vzťahu k úkonom správnych orgánov, ktoré boli postupom Okresnej prokuratúry v Michalovciach a rozhodnutím Krajského stavebného úradu porušené. Na záver žalobca uviedol, že je nesporné, že vlastnícke právo na základe rozhodnutia o povolení užívania stavby nadobudol žiadateľ dobromyseľne. Prejavom jeho dobromyseľnosti je aj tá skutočnosť, že stavebný úrad ho na doloženie osvedčenia ani nevyzval, ako aj vynaloženie nákladov na samotnú stavbu tak, aby táto mohla byť postavená na základe právoplatného stavebného povolenia. Tieto náklady boli vo výške 829.067,- €. Aj tieto skutočnosti z hľadiska zabezpečenia ústavných princípov mal Krajský stavebný úrad brať na zreteľ pri rozhodovaní o proteste prokurátora. Žalobca navrhoval, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.02.2013 uviedol k námietke žalobcu, že stavebník podal návrh na začatie stavebného konania ako celku, že územné konanie o umiestnení stavby tak, ako aj stavebné konanie, sú konania podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, pričom sa nejedná o jedno konanie ale dve konania s rozdielnym účelom prejednávania. Žalobca vo svojej námietke subsumuje žiadosť o územné rozhodnutie a žiadosť o stavebné povolenie pre danú stavbu pod jedno konanie ako celok. Stavebný zákon pojem stavebné konanie ako celok nepozná. Žalovaný poukázal na to, že v § 39a ods. 4 umožňuje stavebný zákon spojenie územného konania so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe. Predmetná stavba, stavba slnečnej fotovoltaickej elektrárne, však nie je jednoduchou stavbou podľa ustanovenia § 139b stavebného zákona, a preto tu nie je podľa žalovaného splnená zákonná podmienka na spojenie územného konania a stavebného konania. Prebehli preto dve samostatné konania. Ako vyplýva aj z predloženého spisového materiálu žiadosť o územné konanie o umiestnení stavby bola podaná dňa 29.03.2010 a žiadosť o stavebné povolenie dňa 05.05.2010. K námietke žalobcu, že iný výklad - právne posúdenie by bolo v rozpore s ústavou garantovaným zákazom retroaktivity žalovaný uviedol, že sa nejedná o retroaktivitu, nakoľko sa splnenie zákonných podmienok na vydanie stavebného povolenia posudzuje podľa právnych predpisov platných a účinných v čase podania žiadosti o stavebné povolenie. Ako vyplýva zo spisového materiálu, žiadosť o stavebné povolenie bola na stavebný úrad podaná dňa 5.05.2010, v čase účinnosti novely zákona o energetike, zákona č. 142/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2010, ktorá zaviedla, že stavať elektroenergetické zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW možno len na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Predmetná stavba bola plánovaná s výkonom 300 kW. Žalovaný má za to, že vyššie spomínaná novela sa na predmetnú stavbu už vzťahovala a stavebník mal povinnosť predložiť záväzné stanovisko - osvedčenie o súhlase investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Žalovaný zároveň poukázal aj na skutočnosť, že aj v prípade, keby žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola stavebnému úradu doručená v čase pred 01.05.2010, t.j. pred účinnosťou vyššie spomínanej novely, v čase rozhodovania o stavebnom povolení už novela účinná bola a žalobcovi z nej vyplýva povinnosť predložiť pre potreby stavebného konania a povolenia na predmetnú stavbu osvedčenie o súhlase investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Prechodné ustanovenia § 69e novely zákona č. 142/2010 Z.z., ktorá novelizovala zákon o energetike, neobsahujú úľavy pre budúcich výrobcov elektrickej energie zo slnečnej energie, ktorí do toho času toto osvedčenie neboli povinní predkladať stavebnému úradu. Novela ani v prechodných ustanoveniach neupravuje ani nezmierňuje prebiehajúce konania na stavebných úradoch pre energetické stavby na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie. K námietke žalobcu, že žiaden zákon neukladá povinnosť stavebnému úradu pri preskúmaní žiadosti taxatívne sa opierať len o určené podklady, žalovaný uviedol, že podľa § 11 ods. 13 zákona o energetike v znení novely 142/2010 Z.z. (účinnej od 1.5.2010) osvedčenie je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie a dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny k prenosovej sústave alebo k distribučnej sústave. K námietke žalobcu, že stavebný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a nie sú podmienky na zrušenie právoplatného stavebného povolenia žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad mal podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona vyzvať stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil a upozorniť ho, že inak stavebné konanie zastaví. Stavebný úrad však stavebníka na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia nevyzval a navrhovanú stavbu posúdil bez zákonom stanovenej záväznej podmienky, bez osvedčenia. Žalovaný konštatoval, že na základe dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je jednoznačne preukázané, že rozhodnutie stavebného úradu o povolení uvedenej stavby bolo potrebné zrušiť ako nezákonné a postup krajského stavebného úradu ako aj ministerstva bol plne v súlade so zákonom. Žalovaný v odvolacom konaní zohľadnil rozhodujúcu skutočnosť, že osvedčenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je podľa citovaného zákona nevyhnutným podkladom pre územné aj stavebné povolenie a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ho vydáva v rovnakom vyhotovení pre územné konanie ako aj pre stavebné konanie. Žalovaný uviedol aj to, že vlastnícke právo k stavbe nie je dotknuté zrušením stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa žalovaného zrejmé, že stavebný úrad nepostupoval v konaní vedúcom k vydaniu napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, správneho poriadku a zákona o energetike. Zákon o energetike v čase rozhodovania stavebného úradu vyžadoval osvedčenie na výstavbu predmetného energetického zariadenia, ktoré je podľa citovaného zákona nevyhnutným dokladom pre územné konanie a stavebné konanie. Stavebný úrad bol preto povinný zosúladiť všetky záväzné stanoviská, ktoré taxatívne ustanovujú osobitné predpisy. Zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu bola zabezpečená až rozhodnutím krajského stavebného úradu v konaní o proteste prokurátora. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako neodôvodnenú zamietnuť. III. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov posúdili vec po právnej stránke nesprávne, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP žalobou napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, na základe odvolania spoločnosti Heliopark 6, s.r.o. (žalobcu) preskúmal rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach, odboru štátnej stavebnej správy č. 2012/00621 zo dňa 16.7.2012 v odvolacom konaní a rozhodlo tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach potvrdilo. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutím č. 2012/00621 zo dňa 16.07.2012 v konaní o proteste prokurátora vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach č. Pd 146/11-10 zo dňa 28.05.2012 a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie stavebného úradu obce Hatalov č. 1935/2010 zo dňa 26.05.2010. Stavebný úrad protestom napadnutým rozhodnutím č. 1935/2010 zo dňa 26.05.2010 povolil stavbu: „Slnečná fotovoltaická elektráreň - FVE Hatalov 300 kW“ na parc.č. XXXX/X a XXXX/X k.ú. U. pre žalobcu ako stavebníka. Rozhodnutie stavebného úradu, obce Hatalov č. 1935/2010 zo dňa 26.05.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2010. V spise sa nachádza žiadosť žalobcu o stavebné povolenie pre uvedenú stavbu, ktorá bola doručená stavebnému úradu, obci Hatalov dňa 05.05.2010. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že okresný prokurátor v odôvodnení protestu konštatoval porušenie zákona, konkrétne § 3 ods. 1, § 5 a § 46 správneho poriadku, § 11 ods. 1 písm. a) a ods. 13 zákona o energetike a § 58 ods. 1 a § 62 stavebného zákona. Okresný prokurátor uviedol ako pochybenie stavebného úradu hlavne to, že k žiadosti o stavebné povolenie k predmetnej stavbe nebolo doložené osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike v znení novely č. 142/2010 Z.z. Ďalej z obsahu spisu mal súd za preukázané, že stavebný úrad, obec Hatalov nevyhovel protestu prokurátora a zaslal rozhodnutie o povolení uvedenej stavby spolu s protestom prokurátora Krajskému stavebnému úradu v Košiciach. Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. 2012/00621 zo dňa 16.7.2012 vyhovel protestu okresného prokurátora a zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. 1935/2010 zo dňa 26.05.2010. Proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu č. 2012/00621 zo dňa 16.07.2012 podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené krajskému stavebnému úradu dňa 10.08.2012. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, že ho zamietol a vydal rozhodnutie č. 20416/23012/2962 SV/z.52426/Ra zo dňa 19.10.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie krajského stavebného úradu. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že na základe dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je preukázané, že rozhodnutie stavebného úradu o povolení uvedenej stavby bolo potrebné zrušiť ako nezákonné. IV. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej, alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne, aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä: a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom do 30.04.2010 stavať elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na a) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, b) výrobu plynu, c) distribúciu elektriny a distribúciu plynu, ktoré bude prevádzkovať prevádzkovateľ sústavy alebo siete v rámci časti vymedzeného územia. Podľa § 11 ods. 13 cit. zákona osvedčenie je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie a dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny k prenosovej sústave alebo k distribučnej sústave. Osvedčenie na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je dokladom pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike podľa § 5 a 6. Osvedčenie pre zariadenie pre kombinovanú výrobu sa posudzuje aj podľa osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom od 01.05.2010 stavať elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na a) výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na budove s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW, b) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ktoré využíva iný primárny energetický zdroj ako je slnečná energia, c) výrobu plynu, d) distribúciu elektriny a distribúciu plynu, ktoré bude prevádzkovať prevádzkovateľ sústavy do úrovne vysokého napätia v prípade, že ide o elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia alebo siete v rámci časti vymedzeného územia. Podľa § 11 ods. 13 cit. zákona osvedčenie je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie a dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny k prenosovej sústave alebo k distribučnej sústave. Osvedčenie na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je dokladom pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike podľa § 5 a 6. Osvedčenie pre zariadenie pre kombinovanú výrobu sa posudzuje aj podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa ods. 2 prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. V. Vzhľadom na vymedzenie žalobných dôvodov bolo úlohou súdu posúdiť, či stavebný úrad v konaní o vydaní stavebného povolenia postupoval v súlade so zákonom, keď vydal žalobcovi stavebné povolenie bez toho, aby vyžadoval osvedčenie o súlade jeho investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a či zrušenie právoplatného stavebného povolenia na základe protestu prokurátora bolo za zistených okolností zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Príprava, projektovanie, realizácia až po sprevádzkovanie zariadenia na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie je nepochybne časovo, odborne i finančne náročný proces, ktorý si okrem iného vyžaduje niekoľko stavebnoprávnych povoľovacích konaní. Ich úspešné absolvovanie je podmienkou pre napojenie zariadenia na energetickú sústavu. V každom štádiu povoľovacieho konania, vrátane konania o vydanie stavebného povolenia, ukladajú právne predpisy stavebnému úradu povinnosť dohliadať nad tým, aby povoľovaná stavba napĺňala požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, najmä ochrany životného prostredia, života a zdravia ľudí a zodpovedala všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu vyplývajúcim zo Stavebného zákona a osobitných predpisov. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že rozhodnutím Stavebného úradu obce Hatalov č. 1935/2012 zo dňa 26.5.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2010, bola povolená stavba „Slnečná fotovoltaická elektráreň - FVE Hatalov 300 kW“ na parcele P. č. XXXX/X, XXXX/X k.ú. U.. Právoplatnému povoleniu vyššie uvedenej stavby predchádzalo vydanie rozhodnutia Stavebného úradu obce Hatalov č. 1386/2010, 113/2010 zo dňa 10.5.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2010 o umiestnení predmetnej stavby (územné rozhodnutie). Návrh na vydanie územného rozhodnutia podal účastník konania (žalobca) dňa 29.3.2010. Rozhodnutím stavebného úradu obec Hatalov č. 5980/2011 zo dňa 22.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.6.2011, bolo povolené užívanie predmetnej stavby (kolaudačné rozhodnutie). Následne prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach dňa 28.5.2012 podal proti stavebnému povoleniu protest č. Pd 146/11-10 a navrhol stavebné povolenie ako nezákonné zrušiť z dôvodu, že podľa jeho názoru týmto stavebným povolením boli porušené ust. § 3 ods. 1, 5, § 46 zákona o správnom konaní a § 11 ods. 1 písm. a) ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 58 ods. 1 a 62 zákona o územnom plánovaní. Je nepochybné, že zákonom č. 140/2010 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 656/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2010 bolo novelizované aj znenie § 11 a to aj v časti, že stavať elektroenergetické zariadenia možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia, okrem iného aj na výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na budove s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW. Právna úprava účinná do 30.4.2010 toto ustanovenie upravovala tak, že osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, nie je potrebné, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 mW. Stavebné povolenie, ktoré je predmetom tohto konania sa týka stavby elektrárne o inštalovanom výkone 300 kW. Stavebné povolenie bolo vydané na základe rozhodnutia o umiestnení stavby vydané obcou Hatalov pod č. 1386/2010, 113/2010 zo dňa 10.5.2010. Súd mal z administratívneho spisu ďalej za preukázané, že vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby predchádzalo konanie o zmene územného plánu obce, predmetom ktorého bolo umiestnenie prevádzky fotovoltaickej elektrárne. Celé toto konanie začalo na návrh žiadateľa, stavebníka (žalobcu) zo dňa 29.3.2010 teda pred 1.5.2010 a bolo v tom čase posudzované podľa právnej úpravy platnej v rozhodnom období, to znamená v období, keď nebolo potrebné zabezpečovať osvedčenie o súlade investičného zámeru podľa § 11 zákona č. 656/2004 Z.z. Zákon č. 142/2010 Z.z. vo svojom prechodnom ustanovení § 69e osobitne neupravil časové pôsobenie novej právnej normy vo vzťahu k projektom, ktoré už prešli niektorým zo štádií povoľovacieho konania pred orgánmi štátnej stavebnej správy. To značí, že od 01.05.2010 boli správne orgány povinné vyžadovať od stavebníkov energetických stavieb na výrobu elektriny zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR a to bez ohľadu na štádium rozpracovanosti projektu. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že už takáto náhla a neočakávaná legislatívna zmena pravidiel, na ktoré sa žalobca pri príprave predmetného projektu pravdepodobne spoliehal, môže narušiť princípy právneho štátu, hoci nepôsobí retroaktívne a nezasiahne do nadobudnutých práv (PL. ÚS 3/09-378, s. 57-58). Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o vydanie stavebného povolenia mal stavebný úrad vychádzať okrem iného aj z osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR ako zo záväzného podkladu rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v zákone č. 142/2010 Z.z. absentovali akékoľvek relevantné prechodné ustanovenia, ktoré by upravili právny režim už začatých konaní, pre ktoré sa osvedčenie vyžadovalo, bol pre posúdenie potreby predloženia osvedčenia rozhodujúci dátum vydania rozhodnutia stavebného úradu. Keďže stavebný úrad v prejednávanej veci vydal stavebné povolenie dňa 26.5.2010 (právoplatné dňa 1.7.2010), je zrejmé, že jedným z podkladov, ktoré si mal obstarať pre rozhodnutie o stavebnom povolení, bolo aj osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o súlade investičného zámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Pri posudzovaní zlučiteľnosti napadnutého rozhodnutia, postaveného na vyššie opísanom porušení zákona, s právnym poriadkom SR, považoval súd za rozhodujúce, že predmetná stavba energetického zariadenia prešla všetkými štádiami povoľovacieho procesu. Žalobcovi bolo vydané na stavbu právoplatné stavebné povolenie, elektráreň bola právoplatne skolaudovaná dňa 22.06.2011. Vydané rozhodnutie o stavebnom povolení i následné kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudli právoplatnosť a tým aj právnu záväznosť, založili žalobcovi ako stavebníkovi právo na realizáciu a užívanie tejto stavby a na zhodnotenie svojej investície. Tieto práva nadobudol žalobca v dobrej viere v správnosť a zákonnosť rozhodnutí štátnych orgánov, čo napokon potvrdilo i sprevádzkovanie energetického zariadenia so súhlasom všetkých dotknutých inštitúcií. Správny poriadok, ktorého právnym režimom sa konania podľa Stavebného zákona spravujú, určuje zodpovednosť za zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie správnemu orgánu (zásada vyhľadávacia), to znamená, že úlohou účastníkov je len pomáhať správnemu orgánu zaobstarať si potrebné poznatky a podklady o rozhodujúcich skutočnostiach. Pokiaľ je správnemu orgánu určitý podklad známy alebo zistiteľný, je jeho povinnosťou si tento podklad obstarať. Ak určitým podkladom disponuje účastník konania, prípadne ak právo ukladá účastníkovi v konaní predložiť určitú listinu a tento ju z vlastnej iniciatívy nepredloží, musí si ju správny orgán od účastníka konania vyžiadať alebo sa o to aspoň pokúsiť. Takýto postup vyplýva z § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Od správneho orgánu sa vyžaduje, aby poskytol (nielen) účastníkovi správneho konania pomoc a poučenia, aby tento pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. V prípade, že tak správny orgán neurobí a zaťaží tým konanie vadou, nesie zodpovednosť za prípadnú nezákonnosť rozhodnutia z toho vyplývajúcu. To pre prejednávaný prípad znamená, že pokiaľ zákon vyžadoval pre potreby vydania stavebného povolenia na predmetnú stavbu osvedčenie ministerstva hospodárstva SR, bolo povinnosťou stavebného úradu vyžiadať si takýto dokument od žalobcu. Ak tak stavebný úrad neurobil a vydal žalobcovi stavebné povolenie bez tohto podkladu, nie je možné preniesť zodpovednosť za toto nedodržanie zákona výlučne na žalobcu. S ideami právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), je zásadne nezlúčiteľné, aby jeden orgán štátu v stavebnom konaní pochybil a vydal rozhodnutie na základe neúplných podkladov a následne druhý orgán toho istého štátu v konaní o proteste prokurátora po dvoch rokoch od vydania chybného rozhodnutia zrušil toto rozhodnutie práve pre pochybenie prvého štátneho orgánu, na viac za situácie, keď žalobca medzi tým stavbu v dobrej viere ukončil, právoplatne skolaudoval a uviedol do prevádzky. Je nesporné, že zákon č. 656/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2010 stanovil, že jedným z podkladov pre územné konanie, stavebné konanie i pre konanie o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny k prenosovej alebo distribučnej sústave, je osvedčenie ministerstva hospodárstva SR o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Faktom je aj to, že žalobca takýto doklad v stavebnom konaní nepredložil a stavebný úrad rozhodol o povolení stavby bez vydaného osvedčenia. Súd je však toho názoru, že zrušenie stavebného povolenia na predmetnú stavbu pre absenciu jedného z úradných podkladov, po právoplatnej kolaudácii stavby, jej uvedení do prevádzky a po začatí výroby ekologickej elektrickej energie, je za daných okolností krajne nespravodlivé a prieči sa princípom právneho štátu, pretože popiera princíp právnej istoty, ochranu dôvery v právny poriadok a v zákonnosť a správnosť právoplatných rozhodnutí orgánov štátu a celkom rezignuje na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv. Tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je založené na ústavne nekonformnom výklade aplikovaných ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. i zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý sa prieči článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Judikatúra Ústavného súdu vychádza zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu, z ktorej vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, m. m. tiež III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08 atď.). Prokuratúra je zákonom povolaná nielen k ochrane záujmov štátu, ale i fyzických a právnických osôb. Jej právomoci slúžiace predovšetkým na predchádzanie, zisťovanie i odstraňovanie porušenia zákonnosti, je povinná vykonávať výlučne vo verejnom záujme, ktorý musí byť zrejmý z každého využitého prostriedku prokurátorského dozoru. Inštitút protestu prokurátora, ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru prokuratúry, slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy, t.j. na odstránenie právnych pochybení, ktoré vznikli v správnom konaní. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR k žalobám prokurátora podávaným v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 249 ods. 3 O.s.p. v prípadoch, keď správny orgán nevyhovel jeho protestu, možno vyvodiť, že pri podávaní prokurátorskej žaloby je nutné, aby prokurátor každý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Úlohou súdu v konaní o takýchto žalobách je vždy skúmať, či výsledok sledovaný prokurátorom možno považovať za primeraný vo vzťahu k zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere, ktorý musí byť čo najmenší s porovnaním s výsledkom zamýšľaným žalobou. Je preto nutné posúdiť, či v prípade vyhovenia prokurátorovi nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/187/2010). Podľa názoru súdu je potrebné uvedené požiadavky na dodržanie proporcionality výsledku sledovaného prokurátorom a dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania aplikovať i na súdne preskúmavacie konanie vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov v prípadoch, keď bolo v správnom konaní protestu prokurátora vyhovené. Pokiaľ by totiž protestu vyhovené nebolo a prokurátor by podal proti takému rozhodnutiu žalobu na správny súd, ten by v prvom rade skúmal, ako sa prokurátor vysporiadal s tým, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté, čo sa považuje za osobitnú náležitosť žaloby prokurátora. Súd je toho názoru, že pri podávaní protestu proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy musí existovať verejný záujem, pretože iba ten dáva prokurátorovi legitimáciu na uplatnenie tohto prostriedku prokurátorského dozoru. Vyplýva to zo všeobecného vymedzenia pôsobnosti prokuratúry i z ústavného princípu ochrany právnej istoty, stability právnych vzťahov a dobromyseľne nadobudnutých práv. Dôsledné uplatňovanie princípu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy neznamená len sledovanie súladu s formálnym právom (jeho textom), ale predovšetkým jeho cieľa. V podmienkach materiálneho právneho štátu nie je možné akceptovať formalistický prístup pri výklade práva a vyhľadávať len priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale najmä hľadať a formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (porovnaj nález Ústavního soudu ČR z 07.09.2010 sp. zn. Pl. ÚS 34/09). V súvislosti so skúmaním naplnenia účelu právnej úpravy nedodržanej pri povoľovaní predmetnej energetickej stavby bolo potrebné podľa názoru súdu uvážiť, či chýbajúce osvedčenie bolo pre žalobcu dosiahnuteľné a či dlhodobá koncepcia energetickej politiky vo všeobecnosti vylučovala podporu pre investičné zámery podobné žalobcovmu. Napriek tomu, že orgánom kompetentným pre vydávanie osvedčení je Ministerstvo hospodárstva SR, je súd tej mienky, že zrušenie stavebného povolenia pre chýbajúce osvedčenie by bolo v danom štádiu realizácie projektu namieste len v prípade, že žalobcov zrealizovaný zámer by bol v zjavnom rozpore s dlhodobou koncepciou štátnej energetickej politiky. Týmto skutočnostiam sa však správne orgány v konaní o proteste prokurátora nevenovali a vychádzali výlučne z formálneho textu zákona, bez zváženia vyššie opísaných hľadísk. Zrušenie stavebného povolenia pre nedoloženie osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR, v štádiu úplného dokončenia projektu výstavby energetického zariadenia a začatia produkcie elektrickej energie, znamená nielen zamedzenie realizácie zjavne dlhodobo pripravovaného ekologického projektu, ale najmä vedie k takému zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu, ktorý je celkom neprimeraný k zákonnej požiadavke, ktorá nebola v konaní o vydanie stavebného povolenia dodržaná. Napadnuté rozhodnutie taktiež znamená spochybnenie legality predmetnej stavby a zásah do vlastníckych oprávnení žalobcu, najmä vo vzťahu k užívaniu stavby, nakladaniu s jej produkciou i k prípadnému disponovaniu so stavbou. Podľa názoru súdu má štát nepochybne dostatok nástrojov, aby presadil svoju energetickú politiku bez toho, aby prostriedkami dozoru prokuratúry vystavoval žalobcu nutnosti žiadať o dodatočnú legalizáciu stavby postavenej v dobrej viere, na základe právoplatného stavebného povolenia a po splnení všetkých technických požiadaviek kladených na výstavbu. Vzhľadom na uvedené dospel súd po prejednaní veci k záveru, že správne orgány oboch stupňov vychádzali pri vyhodnotení splnenia podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia verejného záujmu na zrušení stavebného povolenia na vyššie označenú stavbu, ktorý za daných okolností podľa názoru súdu neexistoval. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia vydané v oboch stupňoch správneho konania zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešný žalovaný žalobcovi nahradí trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a z trov právneho zastúpenia. Výška trov právneho zastúpenia bola určená podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za 2 úkony právnej služby v roku 2012, t.j. prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie vo veci samej - návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Ďalej úkony právnej služby vykonané v roku 2013, t.j. písomné podanie vo veci samej, vyjadrenie žalobcu. Úkony právnej pomoci právny zástupca žalobcu účtoval spolu s 20% DPH a s režijným paušálom. Trovy právneho zastúpenia žalobcu spolu predstavujú 489,05 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.